4Sfk/52/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): JUDr. Marek Radačovský, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35553961 správca konkurznej podstaty úpadcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO: 36602809 so sídlom: Veľké Kapušany, ul. Zelená 273/36, právne zastúpený: Advokátska kancelária Žoldoš & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53540964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100672828/2021 zo dňa 22. apríla 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/45/2021 - 128 zo dňa 11. marca 2025, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/45/2021 - 128 zo dňa 11. marca 2025 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

za zdaňovacie obdobie február 2013. 2. Z odôvodnenia správneho súdu vyplýva, že správny súd ustálil, že celková dĺžka daňovej kontroly neprekročila zákonnú lehotu. Správny súd poukázal na to, že daňová kontrola začala dňa 04.11.2014, do 1. prerušenia (dňa 04.03.2015) trvala 120 dní, 1. prerušenie trvalo do dňa 20.11.2018, medzi 1. prerušením a 2. prerušením od 21.11.2018 do 03.01.2019 trvala kontrola 44 dní, po 2. prerušení od 10.05.2019 k doručeniu protokolu dňa 06.11.2019 trvala kontrola 181 dní. Po zrátaní jednotlivých dní daňová kontrola trvala 120+44+181=345 dní.

Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, z ktorého vyplýva, že trvanie prerušenia daňovej kontroly nie je viazane´ na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ. 904/2010. Podľa správneho súdu nedošlo k porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania daňovej kontroly, ktorá v sebe zahŕňa dobu jej prerušenia za účelom získania odpovedí v rámci MVI, pretože dobu prerušenia nie je možné zarátať do doby trvania daňovej kontroly a dobu na poskytnutie odpovede cudzozemským daňovým orgánom nemožno pričítať ako procesnú vadu finančným orgánom, najmä ak správca dane viackrát odpovede

V prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa zákona neplynú a neplynula ani lehota na zánik práva. Následne správca dane vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t. j. doručil daňovému subjektu protokol a to dňa

hodnoty. Na základe uvedeného preto aj podľa názoru správneho súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 9 daňového poriadku, kedy je potrebné v skutkovo zhodných veciach rozhodovať rovnako. 6. K námietke žalobcu, že v daňovom konaní nebolo preukázané podvodné konanie sa správny súd stotožnil so závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Daňový subjekt mal vedieť, resp. vedel o svojej účasti na podvodnom konaní. Žalovaný a správca dane v záujme úplného a presného zistenia skutkového stavu vykonali rozsiahle dokazovanie, dôkazy vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo vyšlo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania najavo. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na nedostatky zistené v písomných dokladoch, na rozpory vo vyjadreniach zapojených subjektov a po analýze obchodovania daňového subjektu, jeho odberateľov a ďalších spoločností vo fakturačných reťazcov dospel k záveru o tom, že účelom obchodu s hutným tovarom bolo získanie daňovej výhody, pričom správca dane podrobne uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o tom, že daňový subjekt

Daňový subjekt pri obchodovaní musí mať dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodoch so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom súd poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Daňový subjekt mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré by zabezpečili preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane a pri daňovej kontrole mal povinnosť tieto doklady predložiť.

8. Správny súd následne poukázal na popis obchodného reťazca zisteného správcom dane, do ktorého bol zapojený aj daňový subjekt. Bol zistený dlhý účelový fakturačný reťazec k hutnému tovaru, najmä betonárska oceľ, plechové tabule, oceľové zvitky a profily.

10. Vedomostný test konkrétneho subjektu spočíva v posúdení, či táto osoba prijala opatrenia, ktoré od nej možno rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. Ten umožňuje za predpokladu splnenia objektívneho i subjektívneho aspektu Axel Kittel testu existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane preukázať, že prijala dostatočné opatrenia na to, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. Tieto prijaté opatrenia následne vyhodnocuje

Správny súd preto považoval aj tretí predpoklad pre posúdenie veci ako daňového podvodu za preukázaný.

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného nahradiť sťažovateľovi trovy kasačného konania.

republiky. 13. Podľa sťažovateľa bol rozsudok nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k vyhodnoteniu dĺžky daňovej kontroly. Daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala u daňového subjektu spolu 1828 dní, čo v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako proporcionálnu dĺžku konania, aj po zohľadnení období jej prerušenia.

MVI. 15. Sťažovateľ spochybnil, či postup správcu dane možno považovať za efektívny. Vyhodnotením požiadavky efektívnosti sa správny súd nezaoberal vôbec, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Pokiaľ je správou daní postup súvisiaci so správnym zistením a zabezpečením úhrady dane a pokiaľ je so správou daní spojená zásada, ktorej obsahom je povinnosť správcu dane vybaviť každú vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov s použitím najvhodnejších prostriedkov, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, tak prostriedky, ktoré správca dane zvolil v prejednávanej vec v žiadnom prípade nepredstavujú naplnenie tejto zásady. Správcom dane zvolené prostriedky spôsobili to, že daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala 1828 dní, čo je spolu viac ako päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty na jej vykonanie, pričom správca dane zvolil prostriedky, ktoré neviedli k správnemu určeniu a vyrubeniu dane a navyše tieto zvolené prostriedky vytvorili zbytočné a judikatúrou nedovolené prieťahy.

dane. Správny súd sa týmito požiadavkami na efektívnu a účelnú daňovú kontrolu nezaoberal vôbec. Zároveň bolo nedostatočne odôvodnené vyhodnotenie proporcionality trvania daňovej kontroly.

Správcovi dane totiž nič nebránilo, aby už v prvej žiadosti o MVI v záujme zachovania zásady efektívnosti daňovej kontroly kumuloval a jasne vymedzil všetky požiadavky pre orgány maďarskej finančnej správy a tieto následne pretavil do svojich záverov. V rozsudku sp. zn. 4Sžfk/54/2018 zo dňa 02.07.2019 kasačný súd ustálil, že už prerušenie daňovej kontroly v trvaní 474 dní z dôvodu zasielania opakovaných žiadostí o MVI do zahraničia nie je možné považovať za postup, ktorý by mohol byť vyhodnotený ako efektívny a dôsledkom takéhoto postupu bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažuje daňový

Sťažovateľ upozornil aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2019 spisová značka 5Sžfk/3/2018. 18. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď opakované podávanie žiadosti o MVI vyhodnotil ako súladné s požiadavkou efektívnosti daňovej kontroly. Správca dane mohol a mal požiadať informácie v kumulovanej žiadosti a požiadať o informácie v inom členskom štáte naraz. Správcovi dane nič nebránilo, aby všetky svoje požiadavky kumuloval do jednej žiadosti o MVI, ktorej realizácia by jednoznačne skrátila celkové trvanie daňovej kontroly o niekoľko rokov, keďže daňovú kontrolu by nebolo potrebné prerušovať.

týkajú. Podľa záverov kasačného súdu musia rozhodnutia o prerušení konania obsahovať aspoň identifikáciu zahraničného dodávateľa/odberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa žiadosť o MVI týka. Keďže rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vo veci daňového subjektu tieto ani minimálne štandardy neobsahujú, došlo k porušeniu práva daňového subjektu na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia článku 46 Ústavy.

Správny súd pri výklade ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku opakovane naráža na limity stanovené daňovým poriadkom pre orgány finančnej správy. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 daňového poriadku je jasne zadefinovaná doba, po uplynutí ktorej správca dane nemôže vyrubiť daň ani rozdiel dane podľa osobitných predpisov. Táto lehota je 5 rokov od konca roka v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

- Kittel testu, pričom hodnotenie tohto testu a jeho jednotlivých zložiek je nedostatočné a napadnutý rozsudok je tiež nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k záveru o splnení podmienok vymedzených v tomto teste ako podmienok, ktoré musia byť kumulatívne naplnené pre nepriznanie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie správcu dane neobsahuje konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittel testu a jeho jednotlivých zložiek. Správca dane ako aj žalovaný v rozhodnutiach uvádzajú výpočet rôznych skutočností, ďalej uvádzajú opakovane sa vyskytujúce frázy v rozhodnutiach orgánov finančnej správy, avšak tieto rozhodnutia neobsahujú pretavenie konkrétnych zistení do vyhodnotenia Axel - Kittel testu vo vzťahu k veci daňového subjektu a sú v tomto smere nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a nekonkrétne.

Dôkazné bremeno vo veci preukázania existencie daňového podvodu je na správcovi dane. Správca dane v priebehu administratívneho konania nedokázal preukázať ani len výšku údajného ním tvrdeného daňového úniku. Správca dane a správny súd nepresvedčivo a nekonkrétne uvádzali, že v rámci zisteného reťazca, mal nastať daňový únik. Správca dane, žalovaný a ani správny súd vôbec neuvádzajú, z akého titulu nastal daňový únik a aká je jeho

24. Nepresvedčivé a nedostatočné bolo podľa sťažovateľa aj odôvodnenie záveru správneho súdu o tom, že daňový únik bol spojený práve s plneniami dodanými daňovým subjektom. Správny súd vôbec neodôvodnil svoju úvahu, prečo práve údajne existujúci únik mal byť spojený s plneniami dodanými práve daňovým subjektom. Príčinnú súvislosť medzi daňovým únikom a plneniami dodanými daňovým subjektom síce správca dane, žalovaný ako aj správny súd zhodne tvrdia, avšak z obsahu administratívneho spisu nevyplýva jediný dôkaz, ktorý by túto príčinnú súvislosť preukázal. V konaní správca dane nepreukázal, že odberateľ sťažovateľa obchodoval výlučne s daňovým subjektom. Tieto otázky ani správca dane v rámci realizovanej MVI nepreveroval a za dané zdaňovacie obdobie nezisťoval existenciu iných partnerov tejto spoločnosti.

Z administratívneho spisu vyplýva, že pohľadávky, ktoré daňový subjekt na základe dodania tovaru nadobudol, úspešne neskôr speňažil na základe zmlúv o ich odplatnom postúpení, čo napokon správny súd identifikoval ako bežný postup. Správnym súdom tvrdený

27. Podľa sťažovateľa sa správny súd nedostatočne vysporiadal s namietanou nezrozumiteľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nespreskúmateľnosť. Žalovaný totiž vo vzťahu k vyhodnoteniu Axel -Kittel testu uviedol, že daňový subjekt bol súčasťou reťazcov spoločností, v ktorých sa faktúry za dodávky betonárskej ocele a plechov vystavovali len formálne a predloženým dôkazom absentuje reálny základ.

Ako však správne poukázal správny súd, keďže pri daňovom podvode sa predpokladá, že hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na oslobodenie od dane splnené boli, vyššie spomenuté parciálne závery žalovaného sú irelevantné. Správny súd však zamietnutím žaloby takéto strohé a nekonkrétne odôvodnenie naplnenia subjektívneho testu v rámci Axel - Kittel testu akceptoval a odobril.

29. V závere sťažovateľ namietal porušenie zásady neutrality DPH a tým aj porušenie zákazu dvojitého zdanenia, keďže tá istá dodávka tovaru je predmetom dane po vydaní napadnuté rozhodnutia na Slovensku, ako aj následne u konečného spotrebiteľa v Maďarsku.

zdaňovacích období roka 2013 (január 2013 - apríl 2013, august 2013 - december 2013), pričom v týchto zdaňovacích obdobiach sťažovateľ vykazoval vysoký objem dodávok priamym odberateľom, ktorými boli zdaniteľné osoby usadené v iných členských štátoch. Správca dane v súlade so zásadou uvedenou v § 3 ods. 2 daňového poriadku, ktorá vyžaduje,

32. Na získanie informácií nevyhnutných pre správne určenie dane správca dane využil inštitút medzinárodného dožiadania , pričom tento spôsob preverovania bol dôvodný a účelný. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že daňová kontrola s prerušením trvala 1828 dní, čo nemožno hodnotiť ako proporcionálnu dĺžku konania, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, v ktorom Súdny dvor EÚ poskytol odpoveď na prejudiciálne otázky Najvyššieho súdu SR, ktorý zisťoval, či MVI, ktorá presahuje lehoty určené nariadením č. 904/2010, je potrebné považovať za protiprávny zásah

33. Napriek stanovenému termínu na vybavenie medzinárodných dožiadaní, nie je vždy možné ich v tomto termíne vybaviť. Článok 11 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 stanovuje, že v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, teda normotvorca Únie výslovne počítal s možnosťou príslušných daňových orgánov členských štátov odpovedať na žiadosť o informácie po uplynutí lehôt

Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú odpoveď týkajúcu sa spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto spoločnosti nie sú k dispozícii, lebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude poskytnutá o 3 mesiace. 35. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením sťažovateľa, že bola porušená zásada proporcionality daňovej kontroly z dôvodu údajného opakovaného podávania žiadosti o MVI, pretože k druhému prerušeniu daňovej kontroly (od 04.01.2019 do 09.05.2019) došlo na základe odpovedí maďarského správcu dane na prvotné žiadosti o MVI. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal napr. na konečnú odpoveď maďarského správcu dane na žiadosť o MVI týkajúcu sa spoločnosti Vas Ferro Kft. zo dňa 20.11.2018, v ktorej maďarská finančná správa neposkytla žiadne informácie k výsledkom daňových kontrol vykonaných v spoločnosti Vas Ferro Kft. za 2. polrok 2013, len zaslala cca 5 tisíc ks fotodokumentácie zaistených dokladov tejto spoločnosti za roky 2012 a 2013, údaje z daňových priznaní za roky 2012 a 2013, z

Ferro Kft. 36. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, že jeho rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittle testu a jeho zložiek a rozhodnutia sú tak nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a nekonkrétne.

Sťažovateľ neozrejmil, prečo udržiaval od roku 2011 obchodné vzťahy s maďarskými obchodníkmi personálne prepojenými osobou F. R., ktoré nemali dlhé roky ekonomickú spôsobilosť (za fakturovaný tovar nezaplatil obchodník, ktorému bola vystavená faktúra), neobjasnil svoje zmluvné vzťahy k viacerým maďarským skladovým miestam v Maďarsku, na ktoré bol hutný tovar expedovaný, napriek tomu, že bol na to správcom dane opakovane vyzývaný, ďalej neobjasnil dôvod vystavovania faktúr (apríl - august 2013) pre maďarského odberateľa Vas- Ferro Kft., keď v maďarskom sklade Ferroport Kft., ten istý tovar odovzdal priamo tretej osobe, s ktorou nemal žiadny oficiálny fakturačný, ani zmluvný vzťah.

v roku 2014, kedy do platnosti vstúpila novela zákona č. 222/2004 Z. z. (s účinnosťou od 01.01.2014), v zmysle ktorej došlo k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia pri dodaní tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka (železo a oceľ) a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, iných ako uvedených v písmene a), ak základ dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5000 eur a viac (§ 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2014).

Všetky zabezpečené dôkazy boli vyhodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a závery o účasti na podvodnom konaní, o ktorom daňový subjekt pri vynaložení dostatočnej starostlivosti a obozretnosti mohol vedieť, boli odôvodnené a správne.

38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia.

40. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/45/2021 - 128 zo dňa 11. marca 2025, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100672828/2021 zo dňa 22. apríla 2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100026969/ 2021 zo dňa 11.01.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 287953,53 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013.

Daňová kontrola začala dňa 04.11.2014 na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 9810401/5/4632929/ 20144 a bola ukončená dňa 06.11.2019, doručením protokolu č. 102489108/2019 zo dňa 05.11.2019. Daňová kontrola bola prerušená od 04.03.2015 do 20.11.2018 rozhodnutím správcu dane č. 9810401/5/395364/ 2015 a od 04.01.2019 do 09.05.2019 rozhodnutím správcu dane č. 100014691/2019 .

43. Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1006772828/2021 zo dňa 22. apríla 2021 napadnutým správnou žalobou. Podľa žalovaného bola daňová kontrola riadnym spôsobom začatá, riadne prerušená a riadnym spôsobom aj ukončená. Správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote určenej na jej výkon a protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu začalo vyrubovacie konanie. Počas období, kedy bola daňová kontrola prerušená, správca dane zasielal pravidelné urgencie k odpovediam na ním podané žiadosti o MVI, a to napríklad v dňoch 08.07.2015, 03.11.2015, 19.01.2016, 06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017, 20.02.2018, 04.06.2018, 25.09.2018. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú odpoveď týkajúcu sa spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto spoločnosti nie sú k dispozícii, alebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že

Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku v prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neuplynula a teda správca dane vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t. j. doručil daňovému subjektu protokol z daňovej kontroly dňa 06.11.2019, v zákonom stanovenej päťročnej lehote.

45. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

47. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec spra´vcu dane z danˇovej kontroly vyhotovi´ protokol, ktory´ obsahuje vy´sledok danˇovej kontroly vra´tane vyhodnotenia do^kazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je danˇova´ kontrola ukoncˇena´ podlˇa odseku 9 pi´sm. b) a c). Ak sa danˇovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktoru´ mal kontrolovany´ danˇovy´ subjekt podlˇa osobitny´ch predpisov zaplatitˇ alebo vyka´zatˇ alebo na ktoru´ si uplatnil na´rok podlˇa osobitny´ch predpisov, zasˇle spra´vca dane kontrolovane´mu danˇove´mu subjektu protokol, ktore´ho su´cˇastˇou je vy´zva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeny´m v protokole, ak tento za´kon neustanovuje inak. Vo vy´zve spra´vca dane urcˇi´ lehotu, nie kratsˇiu ako 30 pracovny´ch dni´ od dorucˇenia take´ho protokolu, v ktorej sa ma´ kontrolovany´ danˇovy´ subjekt vyjadritˇ k zisteniam uvedeny´m v protokole a oznacˇitˇ do^kazy preukazuju´ce jeho tvrdenia, ktore´ nemohol predlozˇitˇ v priebehu danˇovej kontroly. Ak je to mozˇne´, danˇovy´ subjekt predlozˇi´ aj listinne´ do^kazy. Zmesˇkanie lehoty nemozˇno odpustitˇ.

48. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie danˇovej kontroly je najviac jeden rok odo dnˇa jej zacˇatia. Na prerusˇenie danˇovej kontroly sa primerane pouzˇije § 61. Ak ide o danˇovu´ kontrolu za´visly´ch oso^b, ktore´ urcˇuju´ za´klad dane podlˇa osobitne´ho predpisu, druhostupnˇovy´ orga´n mo^zˇe lehotu podlˇa prvej vety pred jej uplynuti´m na za´klade pi´somne´ho odo^vodnenia predl´zˇitˇ najviac o 12 mesiacov.

Poznámka č. 21a): Napríklad zákon cˇ. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe dani´, nariadenie Rady (EU´) cˇ. 904/2010. 51. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konani´ z vlastne´ho podnetu alebo na podnet u´cˇastni´ka danˇove´ho konania, ak pominuli do^vody, pre ktore´ sa konanie prerusˇilo, alebo ak uplynula lehota uvedena´ v odseku 2.

Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento za´kon alebo osobitny´ predpis neustanovuje inak, nemozˇno vyrubitˇ danˇ ani rozdiel dane alebo uplatnitˇ na´rok na sumu podlˇa osobitny´ch predpisov po uplynuti´ piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podatˇ danˇove´ priznanie alebo v ktorom bol danˇovy´ subjekt povinny´ danˇ zaplatitˇ bez povinnosti podatˇ danˇove´ priznanie, alebo v ktorom danˇove´mu subjektu vznikol na´rok na uplatnenie sumy podlˇa osobitny´ch predpisov. Ak ide o danˇovy´ subjekt, ktory´ si uplatnˇuje odpocˇi´tanie danˇovej straty, nemozˇno vyrubitˇ danˇ ani rozdiel dane po uplynuti´ siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnostˇ podatˇ danˇove´ priznanie, v ktorom bola ta´to danˇova´ strata vyka´zana´.

55. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

56. Úlohou správneho súdu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

58. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodoval kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo dňa 25. septembra 2025 (za zdaňovacie obdobie marec 2013, ktorým kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie). S poukazom na skutkovú totožnosť prejednávanej veci, ako aj totožný obsah sťažnostných námietok a podobnosť rozhodnutí správneho súdu kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo dňa 25. septembra 2025, s ktorého odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej veci uviedol:

59. Správny súd v odôvodnení rozsudku postavil svoje konštatovanie nedôvodnosti tejto žalobnej námietky na matematickom súčte jednotlivých časových úsekov, kedy bol správca dane v daňovej kontrole činný resp. v nej pokračoval po jej prerušení. Správny súd vysvetlil, že do celkového trvania daňovej kontroly od začatia daňovej kontroly (odo dňa uvedeného v oznámení o začatí daňovej kontroly) po skončenie daňovej kontroly (doručením protokolu z daňovej kontroly) správny súd nepočítal trvanie celkovo štyroch prerušení daňovej kontroly.

Veľký senát tiež uviedol, že „trvanie prerušenia daňovej kontroly v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 30. septembra 2021, C-186/20, vo veci HYDINA SK, nie je viazane´ na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ. 904/2010“.

pozˇadovane´ informa´cie), pri´padne po podani´ zˇiadosti do^jde k zmene skutkovy´ch zisteni´ a preto sa informa´cie zi´skane´ z MVI stanu´ nepouzˇitelˇny´mi. To vsˇak uzˇ je vecou hodnotenia do^kazov a pra´vneho posu´denia, nie za´konnosti prerusˇenia danˇovej kontroly.“ 62. „Zˇiadosti o MVI su´ zva¨cˇsˇa predkladane´ na overenie spra´vnosti, hodnovernosti a u´plnosti dokladov predlozˇeny´ch kontrolovany´m danˇovy´m subjektom, ktore´ su´ neu´plne´ alebo o ktory´ch su´ na za´klade iny´ch u´dajov a informa´cii´ zi´skany´ch spra´vcom dane objekti´vne pochybnosti. Plati´, zˇe postup spra´vcu dane pri zistˇovani´ skutkove´ho stavu musi´ bytˇ vzˇdy efekti´vny, ma´ sˇetritˇ pra´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu a zasahovatˇ do nich len do tej miery, ktora´ je nevyhnutna´ pre na´lezˇite´ obstaranie skutkovy´ch zisteni´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti (por. napr. na´lezy U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. IV. U´S 424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. U´S 259/2022 z 12. okto´bra 2022, sp. zn. IV. U´S 569/2022 zo 7. februa´ra 2023, sp. zn. IV.

U´S 726/2016 zo dnˇa 25. okto´bra 2016).: 63. „Ak spra´vca dane usu´di, zˇe vnu´trosˇta´tne sˇetrenia nestacˇia a su´ potrebne´ informa´cie od zahranicˇnej danˇovej spra´vy, mal by v rozhodnuti´ o prerusˇeni´ konania identifikovatˇ asponˇ zahranicˇne´ho doda´vatelˇa/odberatelˇa a zdanˇovacie obdobie, ktory´ch sa zˇiadostˇ o MVI ty´ka, aby kontrolovany´ danˇovy´ subjekt vedel vyhodnotitˇ u´cˇelnostˇ MVI a pri´padne sa doma´hatˇ presku´mania efekti´vnosti tohto postupu. Kasacˇny´ su´d si je vedomy´ obmedzeni´ v pri´stupe danˇove´ho subjektu k informa´cia´m pri nazerani´ do pi´somnosti´, na za´klade ktory´ch sa vykona´va dozˇiadanie (§ 23 ods. 1 Danˇove´ho poriadku), avsˇak je toho na´zoru, asponˇ ra´mcova´ informa´cia v naznacˇenom rozsahu obsiahnuta´ v odo^vodneni´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly pre podanie zˇiadosti o MVI je nevyhnutna´ pre zabezpecˇenie u´stavne´ho pra´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu na su´dnu a inu´ pra´vnu ochranu (cˇl. 46 U´stavy SR).

64. Správny súd svojou strohou argumentáciou nereflektujúcou na žiaden z tvrdených argumentov namietanej nezákonnosti dĺžky daňovej kontroly, neefektívnosti postupu správcu dane a neúčelnosti žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a s tým súvisiacich prerušení daňovej kontroly nevyhovel požiadavke záverov Veľkého senátu vo vyššie citovanom rozsudku rozsudku.

66. Bolo povinnosťou správneho súdu primárne posúdiť zákonnosť daňovej kontroly a zodpovedať spornú otázku primeranosti jej dĺžky v korelácii s účelnosťou a vhodnosťou aktivovania inštitútu medzinárodnej výmeny informácií a či prerušenia daňovej kontroly sledovali legitímny cieľ - spoľahlivé zistenie skutkového stavu nevyhnutné pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie odpočtu DPH daňovým subjektom.

žaloby. Inými slovami, pokiaľ nie je správnym súdom do dôsledkov vyhodnotená zákonnosť daňovej kontroly a na ňu nadväzujúca zákonnosť (použiteľnosť) podkladu pre vyrubovacie konanie - protokolu z daňovej kontroly, nemá žiadne opodstatnenie zaoberať sa ďalšími správnou žalobou vytýkanými nedostatkami rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal.

68. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o opravnom prostriedku proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu uvedenými v jeho rozhodnutí.

Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. 69. Subjekty dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Účastníkovi súdneho konania dotknutému takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

71. Z do^vodov uvedeny´ch vysˇsˇie Najvysˇsˇi´ spra´vny su´d napadnuty´ rozsudok správneho su´du podlˇa § 462 ods. 1 v spojeni´ s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

59. Senát si je vedomý svojej vlastnej rozhodovacej činnosti (4Sfk/38/2025), v ktorej kasačnú sťažnosť o prieskum súdneho rozhodnutia (KE-8S/46/2020-118 zo dňa 29.1.2025) zamietol, avšak uvedený rozsudok uvedenými nedostatkami netrpel. A zo závermi, ktoré v ňom boli vyslovené sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil.

61. O trovách konania rozhodne podľa § 467 ods. 3 SSP správny súd v samostatnom uznesení. 62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.