4Sfk/54/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VV - AGRO, s.r.o., so sídlom Krajná 37, 917 01 Trnava, IČO: 362 50678, právne zastúpený: MV Legal, s.r.o., so sídlom Jedenásta 16, 831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36857947, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102016931/2020 zo dňa 21. decembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/18/2021 - 319 zo dňa 15. júna 2022, ECLI:SK:KSTT:2022:2021200046.2, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/18/2021 - 319 zo dňa 15. júna 2022 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102016931/2020 zo dňa 21. decembra 2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trnava č. 100212910/2020 zo dňa 20. januára 2020 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

22.07.2013. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 20750425/2015 zo dňa 31.08.2015 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 20750646/2015 zo dňa 31.08.2015 doručený žalobcovi dňa 18.09.2015. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu dňa 18.09.2015.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101073047/2017 zo dňa 25.05.2017 (ďalej ako „v poradí prvé rozhodnutie správcu dane“) určil žalobcovi rozdiel v sume 443637,43 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“), nepriznal nadmerný odpočet (ďalej ako „NO DPH“) v sume 393211,66 eura a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 50425,77 na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2013. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 100225392/2018 zo dňa 24.01.2018 v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100212910/2020 zo dňa 20.01.2020 (ďalej ako „v poradí tretie rozhodnutie správcu dane“ alebo tiež ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi opäť určil rozdiel dane v sume 443637,43 eura, nepriznal NO DPH v sume 393211,66 eura a vyrubil daň v sume 50425,77 eura na DPH za zdaňovacie obdobie máj

Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že nadmerný odpočet vznikol žalobcovi z dôvodu nákupu poľnohospodárskych komodít od tuzemských dodávateľov a deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárnych dodaní do iného členského štátu (ďalej ako „IČS“)

9. Dôvodom neuznania odpočítania DPH boli závery daňových orgánov o tom, že žalobca sa stal súčasťou karuselových podvodov, o ktorých vedel alebo mohol vedieť. K tomuto záveru daňové orgány dospeli na základe výsledkov preverovania jednotlivých článkov obchodných reťazcov, kde preverované spoločnosti tzv. „missing trader“ (stratení obchodníci) nepodávali daňové priznania, nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť, pričom ide o spoločnosti nespolupracujúce so správcom dane a s neexistujúcim sídlom. Podvod v oblasti DPH bol správcom dane zistený u dodávateľov v druhom, resp. treťom stupni obchodného reťazca u spoločností Affordable Invest, s.r.o., NIMFAS CORP., s.r.o., DAVIDUS, s.r.o., RIVA FROST LTD, CALYPSO Invest, s.r.o. a variega, s.r.o. (ďalej ako „stratení obchodníci“), pričom tieto spoločnosti neodviedli DPH do štátneho rozpočtu.

11. Správca dane preto ustálil, že žalobca neprijal v rámci obvyklej obozretnosti opatrenia, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode a svojim vlastným počínaním sa vystavil riziku zapojenia sa do reťazca podvodných plnení, stal súčasťou karuselových obchodov o ktorých vedel, mal alebo mohol vedieť.

- je nepravdepodobné, aby sa pri zachovaní obchodnej obozretnosti na daňový subjekt nakontaktovali len odberatelia, od ktorých sa tovar vracal späť na Slovensko; - je nepravdepodobné, aby pri zachovaní obchodnej obozretnosti boli dodávatelia v druhom resp. treťom rade v tak veľkom počte nekontaktní, resp. neboli schopní preukázať

- žalobca ako významný obchodník s poľnohospodárskymi komoditami mal mať určite podrobne zmapovaný trh a mal by vedieť kto pôsobí na trhu s komoditami, musel by predpokladať, že Slovensko je sebestačné s repkou a slnečnicou, taktiež musel vedieť že v Maďarsku v roku 2012 maďarské daňové orgány zistili veľké daňové podvody v obchodovaní s repkou, slnečnicou a kukuricou, pričom uvedené hodnotí správca dane ako konanie bez dodržania zásad obozretného obchodníka; - z vyjadrení žalobcu vyplýva, že nakúpil v kontrolovanom zdaňovacom období slnečnicu s dodaním na svoje zmluvné sklady od spoločností BAKQD s.r.o. a Pet-print s.r.o., pričom uvádza maďarské ŠPZ, obozretný konateľ sa mal zaujímať o to, odkiaľ vozia tovar vozidlá s maďarskou ŠPZ, keďže sám žalobca vyvážal tovar do Maďarska, uvedené hodnotí správca dane ako konanie bez dodržania zásad obozretného obchodníka;

tomto podvode. Správca dane preto v dôsledku týchto zistení a s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recykling odmietol žalobcovi priznanie práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných plnení, ktoré sa mali uskutočniť medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi.

reťazca.

14. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský súd v Trnave (ďalej ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) správnu žalobu z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“), ktorou sa domáhal aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

16. Správny súd uvádza, že v rozsudku č. k. 14S/61/2020 zo dňa 09.12.2021 už zaujal stanovisko ako k námietkam žalobcu týkajúcim sa dôvodnosti žiadostí správneho orgánu o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) a spôsobu ich použitia v jeho postupe, prekročenia lehoty na vybavenie týchto žiadostí, prerušenia daňovej kontroly a v súvislosti s tým aj prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, tak aj k námietkam týkajúcim sa nemožnosti žalobcu zúčastniť sa výsluchov osôb realizovaných dožiadanými orgánmi iného štátu, použitia výpovedí svedkov pred orgánmi činnými v trestnom konaní, dôvodnosti nevykonania ďalších žalobcom navrhnutých dôkazov, dostatočnosti zistenia skutkového stavu veci, či spôsobu vyhodnotenia jednotlivých vykonaných dôkazov, rozdelenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a daňového orgány, zákonných náležitostí rozhodnutí správnych orgánov či iných okolností relevantných z hľadiska posudzovania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

18. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, kedy bola spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly, kedy správca dane realizoval prvé úkony na preverenie a zistenie skutočností potrebných pre určenie dane, kedy vyhotovil dožiadania za účelom preverenia žalobcom deklarovaných dodávateľov a zároveň, kedy spracoval aj žiadosti o MVI za účelom preverenia odberateľov žalobcu registrovaných pre DPH v inom členskom štáte EÚ a za účelom preverenia žalobcom deklarovaných intrakomunitárnych dodaní tovaru.

19. Správny súd poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly boli preverované viaceré obchodné reťazce s poľnohospodárskymi komoditami, pôvod tovaru, jeho pohyb a skutočnosti potrebné pre posúdenie splnenia zákonných podmienok na odpočet dane (preverovanie dodania tovaru od deklarovaných dodávateľov) ako aj zákonných podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH (preverenie reálnej prepravy a dodania tovaru na územia členských štátov deklarovaným odberateľom registrovaným pre DPH v inom členskom štáte).

konateľov. S prihliadnutím na uvedené množstvo vyhľadávacích a procesných úkonov realizovaných správcom dane, ako aj s prihliadnutím na rôzne kombinácie obchodných spoločností zúčastnených v preverovaných obchodných reťazcoch, podľa správneho súdu nemožno prisvedčiť námietke žalobcu napádajúcej prieťahy v konaní na strane správcu dane, podľa žalobcu spôsobené oneskoreným zaslaním žiadostí o MVI za účelom preverenia odberateľov žalobcu. Podľa správneho súdu z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že úkony v rámci daňovej kontroly správca dane realizoval chronologicky, v primeranom čase a v nadväznosti na postupne pribúdajúce informácie dopĺňal prostredníctvom inštitútov správy daní ďalšie preverenia skutočností potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie.

že v zmysle Nariadenia je MVI realizovaná na unifikovaných elektronických formulároch prostredníctvom kontaktného daňového orgánu, ktorým je pre žalovaného príslušný odbor Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Zároveň je potrebné prihliadnuť na potrebu zabezpečenia prekladu jednotlivých žiadostí o MVI alebo o realizáciu procesného úkonu do cudzieho jazyka, ako i na možnosti dožiadanej daňovej správy a úroveň spolupráce a daňovej disciplíny preverovaných daňových subjektov registrovaných v inom členskom štáte. Vzhľadom na uvedené, nie je podľa správneho súdu možné očakávať, že realizácia žiadostí o MVI, s takým množstvom preverovaných skutočností, bude otázkou niekoľkých desiatok dní. Vzhľadom k tomu, že predmetom MVI bolo okrem iného aj zabezpečenie výsluchov svedkov a preverenie informácií súvisiacich s prepravou predmetného tovaru a určením konečného odberateľa, správny súd neprisvedčil námietke žalobcu ohľadne nadbytočnosti, neúčelnosti MVI a dôkazov realizovaných daňovými orgánmi.

správy daní. 22. Správny súd zároveň nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že doručením odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa spoločnosti PERTINAX, s.r.o. pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a došlo (ex lege) k ukončeniu jej prerušenia a tým sa (ipso facto) obnovilo aj plynutie ročnej lehoty pre výkon daňovej kontroly. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že doručenie konečnej odpovede na žiadosť správcu dane o MVI týkajúcej sa obchodnej spoločnosti AND- JUHAN Kft. bolo pre účely prerušenia daňovej kontroly irelevantné z dôvodu, že išlo o odpoveď na žiadosť o MVI, v súvislosti s ktorou správca dane daňovú kontrolu neprerušil.

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie (§ 3 ods. 3 v spojení s § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku), hodnotiac dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa názoru správneho súdu má z uvedeného dôvodu správca dane právo stanoviť, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, čo je podmienené jeho zodpovednosťou za vedenie a vykonanie riadneho dokazovania vo vzťahu k predmetu toho ktorého konania.

Z uvedeného dôvodu podľa správneho súdu nie je namieste viazať naplnenie dôvodu prerušenia daňovej kontroly len na získanie odpovede na jednu zo žiadostí o MVI, ale je v záujme riadneho zistenia skutkového stavu a preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení, príp. plnení oslobodených od dane získať potrebné informácie, resp. odpovede na všetky žiadosti o

realizoval, - rovnako tak nemožno prisvedčiť namietanému porušeniu práva žalobcu byť upovedomený o výsluchoch svedkov, realizovaných dožiadanými daňovými orgánmi členských štátov, napr. maďarskými finančnými orgánmi, resp. porušeniu práva žalobcu byť prítomný na výsluchoch týchto svedkov a klásť im otázky pred daňovými orgánmi v rámci MVI, a to ani v tom prípade, že o zabezpečenie tohto práva žalovaný v žiadostiach o poskytnutie MVI výslovne žiadal, pričom zdôraznil, že Nariadenia takéto práva daňovým subjektom nezaručujú, podľa správneho súdu neobstojí tvrdenie ani predstava, že v prípade osobnej účasti žalobcu na výsluchoch svedkov pred daňovými orgánmi maďarskej finančnej správy by bol výsledok týchto procesných úkonov preň priaznivejší, - vo vzťahu k námietke napádajúcej realizácie miestnych zisťovaní správcom dane správny súd uviedol, že išlo o legitímnu činnosť správcu dane pri napĺňaní účelu správy daní, pričom žalobca mal možnosť sa so všetkými zisteniami oboznámiť, vyjadriť sa k ich obsahu a spôsobu ich získania, navrhovať doplnenie dokazovania, čo aj realizoval - v tomto ohľade žalobca nebol

konaní a obsah jeho výpovede; pokiaľ nebolo preukázané, že by tieto výsluchy svedkov boli vykonané alebo získané v rozpore so zákonom (čo preukázané nebolo), nie je dôvod, aby si správca dane tieto dôkazy v daňovom konaní nepoužil a tieto nevyhodnotil, - je nepochybné, že správca dane za účelom zabezpečenia svedkyne O.. W. A. vyčerpal všetky zákonné možnosti, pričom jej výsluch v daňovom konaní nebol vykonaný z objektívnych dôvodov, nemajúcich pôvod v postupe správcu dane, - k námietkam ohľadne nevypočutia svedka B. v daňovom konaní na návrh žalobcu správny súd uviedol, že výpoveď tohto svedka učinená pred OČTK v rámci trestného stíhania nebola

H. Š., medzi účastníkmi nie je sporná existencia obchodných reťazcov nesúcich znaky karuselových podvodov, poznačených daňovými únikmi a zneužitím práva na odpočet dane a oslobodenie od dane, kedy sa naoko javia daňové doklady vystavené podľa zákona o DPH ako bezchybné, až do chvíle pokiaľ neboli podrobené verifikácii v rámci správy daní, inštitútom daňovej kontroly, MVI, dožiadaní a využitím iných dôkazných prostriedkov, - vzhľadom k tomu, že preverovaním žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov došlo postupne k odhaleniu viacpočetných obchodných reťazcov bez možnosti zistenia pôvodu tovaru, tiež došlo k odhaleniu cirkulácie toho istého tovaru medzi obchodujúcimi článkami obchodného reťazca, bolo namieste preveriť celé obchodné reťazce v kontexte Axel Kittel

zabezpečujúceho opätovný obeh toho istého tovaru (podhodnotenou cenou, t. j. lacnejšie, ako nakúpili z Maďarska) od maďarských odberateľov späť k odberateľom a následne opäť dodávateľom registrovaným pre DPH na území Slovenskej republiky, boli popísané nárazníkové obchodné spoločnosti - tzv. prechodné spoločnosti (buffer), ktoré robili krytie poslednému článku v obchodnom reťazci na území SR a v neposlednom rade bol v rámci obchodného reťazca identifikovaný „broker“ - vývozca s oslobodením od dane (čo bolo postavenie žalobcu v predmetných obchodných reťazcoch), ako aj modus operandi vývozu poľnohospodárskych komodít odberateľom (žalobcom) do Maďarska bez ekonomického účelu vo vzťahu k použitiu dovážaného tovaru, ktorý sa v tých istých kamiónoch prevážal naspäť z Maďarska na územie Slovenskej republiky, väčšinou bez jeho vyloženia, pričom spoločnosti z členských štátov Únie fakturačne (formálne) predávali opäť ten istý tovar drahšie zmiznutým obchodníkom na Slovensku, ktorí ho lacnejšie predávali ďalej slovenským odberateľom v rámci umelo vykonštruovaného obchodného reťazca (bez hospodárskeho účelu na jednotlivých

iného hospodárskeho cieľa, - podľa správneho súdu sa jednoznačne javí ako logický záver konajúcich daňových orgánov porušenie zásady zohľadnenia skutočného obsahu právnych úkonov, zakotvenej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pretože je nepochybný skutočný obsah preverovaných úkonov jednotlivých článkov obchodných reťazcov, a to dosiahnutie daňovej výhody na základe umelo vytvorených obchodných reťazcov, postrádajúcich logiku a zmysel podnikania, - pokiaľ ide o vyhodnotenie odpovede na štvrtú otázku Axel Kittel testu, vzťahujúcu sa k subjektívnej stránke žalobcovho konania v rámci preverovaných obchodných reťazcov (t. j. odpoveď na otázku, či v rámci zreteľne preukázanej účasti žalobcu v preverovaných karuselových podvodných reťazcoch išlo o jeho účasť vedomú alebo nedbanlivostnú), správny súd poukázal na závery daňových orgánov, podľa ktorých žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani.

V tomto ohľade nebolo preukázané, že išlo dlhodobo etablované obchodné spoločnosti na trhu s poľnohospodárskymi komoditami, a preto bolo namieste, aby si žalobca preveril svojich nových obchodných partnerov (odberateľov), ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoločnosťami (aspoň vo verejne prístupnom obchodnom registri), v prípade nákupu tovaru aj pôvod a vlastnosti tovaru, s ktorým mu vznikne právo nakladať, vrátane možnosti

V rámci preverenia odhalených umelo vytvorených obchodných reťazcov správca dane identifikoval žalobcu práve na pozícii brokera, nakupujúceho tovar od nárazníkovej obchodnej spoločnosti a následne realizujúceho intrakomunitárne dodávky na území EÚ, bez ktorého takto vykonaných obchodov nemal celý karuselový uzavretý obchodný reťazec zmysel. Modus operandi simulácie ekonomickej

postavenia v obchodných reťazcoch nadobudnutie tovaru nepriznávali, daň neodvádzali a bez zanechania účtovných a iných ekonomických stôp sa stali nekontaktnými; za daných okolností prípadu žalobcovi nesvedčí tvrdenie o jeho dobromyseľnosti a dostatočnej obozretnosti, ktorá nemôže byť deklarovaná len výpismi z verejne dostupných zoznamov a listín k právnej existencii a daňovej bezúhonnosti obchodných partnerov;

Podľa správneho súdu kompetentným subjektom - daňovým orgánom je tu daňový úrad, nie jeho jednotliví zamestnanci, preto aj pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly je potrebné spájať s doručením odpovede na žiadosť o MVI tomuto orgánu, nie jeho oddeleniu či

27. V konečnom dôsledku s prekročením procesných lehôt, či už na vybavenie žiadosti o MVI alebo samotnej daňovej kontroly aplikovateľné právne predpisy priamo nespájajú žalobcom tvrdený následok - nezákonnosť protokolu z kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako nezákonne získaného dôkazu. V tejto súvislosti nie je dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej veci zovšeobecňovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v Náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 a vyslovený v súvislosti s výkonom daňovom kontroly v konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú sťažnosť (nemožno nechať bez povšimnutia, že prípade, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie ústavného súdu dôvodom prekročenia lehoty boli zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím orgánom - neprerokovanie protokolu o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia skutkového stavu veci).

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania

konanie. Zároveň sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania. 30. Sťažovateľ má za to, že správny súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, k čomu všeobecne namieta voči rozhodnutiu žalovaného. Zároveň namieta, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a porušil právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pričom išlo o porušenie takej intenzity a rozsahu, že súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazuje pritom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „NS SR“) zo dňa 27. apríla 2006, sp. zn. 4 Cdo 171/2005.

konania. 32. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdil (i) prekročenie zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, a to v dôsledku nesprávneho dátumu ukončenia jej prerušenia a v dôsledku prieťahov pri internom doručovaní dokladov, (ii) podmienky pre odpočítanie dane pri nadobudnutí tovaru, ako aj podmienky pre oslobodenie od dane pri IC dodaní tovaru, (iii) otázku vedomej účasti na daňovom podvode, resp. nedbanlivostnej účasti sťažovateľa na daňovom podvode a (iv) otázku tzv. Kittel testu - subjektívnu stránku účasti v karusele, keď ju zodpovedal iba na základe domnienky a nie podložených faktov.

Poukazuje pritom na rozdiel medzi preukázaním existencie karuselového podvodu a vedomej účasti sťažovateľa v ňom. Ďalej v tejto súvislosti namieta, že správca dane nerozlišoval ani medzi termínmi vedel a mal vedieť. Zdôrazňuje, že ak dotknutý subjekt nevedel ani vedieť nemusel o jeho účasti na karuselovom podvode, tak sa nepovažuje za zodpovedného za dôsledky svojej účasti v karuselovom obchode a právo na nadmerný odpočet DPH (ďalej ako „NO DPH“) mu nemožno odoprieť. V tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľ jednoznačne nevie, či ho správca dane podozrieva z toho, či o účasti na karuselovom podvode vedel alebo mal

Daňové orgány však podľa sťažovateľa voľne zamieňajú dôkazy o existencii karuselu s dôkazmi o účasti sťažovateľa v ňom, pričom neuniesli svoje dôkazné bremeno ohľadom vedomosti sťažovateľa o jeho zapojení do karuselového podvodu. Sťažovateľ namieta, že nebol vedomou súčasťou karuselového obchodu, konal s cieľom dosahovania zisku, nezískal žiadnu neoprávnenú výhodu, iba si uplatnil právo na daňovú neutralitu. Opak pritom nebol preukázaný.

Namieta, že správny súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že žalovaný nerozlišoval medzi vedomou a nedbanlivostnou účasťou a sťažovateľ tak nemohol jednoznačne spoznať dôvod odmietnutia nároku a prispôsobiť tomu svoju argumentáciu a dokazovanie.

36. Sťažovateľ namieta, že daňové orgány nepreukázali, že by vedel alebo mal vedieť o zapojení do karuselového obchodu a v tomto smere neuniesli svoje dôkazné bremeno. V tejto súvislosti s otázkou dobrej viery poukazuje na početnú českú a európsku judikatúru, odborné články a komentárovú literatúru. K tvrdeniu správneho súdu, že v tomto konaní nejde o ojedinelý prípad, ale o značné množstvo obchodov sťažovateľ zastáva názor, že to na veci nič nemení. Podľa sťažovateľa prebiehali všetky obchody rovnakým spôsobom, ktorému nemožno z hľadiska požiadavky na rozumnú mieru opatrnosti vyčítať žiadane pochybenie.

operatívu, tak neexistuje žiadny logický a rozumný dôvod na nezrealizovanie obchodu, ale ani objektívny spôsob, ako inak ešte preveriť reálny vývoz tovaru do zahraničia na konkrétne miesto. Sťažovateľ preto nemal dôvod pochybovať o údajoch v CMR, svoju povinnosť dodať tovar si splnil, keď sa tovar fyzicky naložil na dopravné prostriedky prepravcu a od tohto okamihu už sťažovateľ nemôže žiadnym spôsobom kontrolovať alebo zodpovedať za to, či prepravovaný tovar dôjde do miesta určeného pri jeho odoslaní.

39. Sťažovateľ uvádza, že navrhoval dokazovanie prostredníctvom archivovaných záznamov hovorov s jeho obchodnými partnermi, z ktorých mohli vyplynúť nové skutočnosti ktoré preukazujú jeho dobrú vieru, prijatie všetkých rozumných opatrení z jeho strany a jeho nevedomosť o karuselovom obchode. Iniciatívne pritom predložil aj výpis hovorov a SMS, ktoré dokladujú jeho komunikáciu medzi sťažovateľom a jeho obchodnými partnermi a preukazujú že nekomunikoval s ďalšími spoločnosťami v rade. Správca dane dokazovanie

41. Sťažovateľ tiež argumentuje tým, že preukázal, že na trhu poznal aj iné zavedené spoločnosti s dobrou povesťou, ktoré od rovnakých dodávateľov nakupovali tovar, čo ho upevnilo vo viere, že ide o spoľahlivých obchodných partnerov.

43. Sťažovateľ tiež poukazuje na usmernenie k problematike inštitútu ručenia za daň a uvádza, že ani jedna z podmienok stanovených FR SR nebola v prípade žalobcu naplnená. Následne sťažovateľ uvádza prípady, v ktorých mal správca dane oprávnené podozrenia na daňový podvod, pričom v nich ide o očividné a zásadné rozdiely v konaní obozretného sťažovateľa a neobozretných obchodníkov z uvedených prípadov, svedčiace o tom, že sťažovateľ prijal všetky rozumné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/11/2013, rozsudok KS TN sp. zn. 13S/162/2013, rozsudok NS SR 3Sžf/17/2011, rozsudok NSS ČR sp. zn. 9Afs/111/2009 - 274 a sp. zn. 1Afs/58/2012 - 46. Tieto prípady sťažovateľ uvádza s poukazom na kontrast nezodpovedného a neštandardného konania predmetných obchodníkov s dobromyseľným, obozretným a štandardným konaním sťažovateľa a namieta, že daňové orgány sa týmto vôbec nezaoberali.

V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 251/2018 zo dňa 19.09.2018. Tiež namieta, že v prípade maďarských odberateľov nešlo len o jeho nových obchodných partnerov a uvádza že už v roku 2011 spolupracoval s maďarskými obchodnými partnermi, v roku 2012 a 2013 a uvádza nasledovné spoločnosti: V-Trans-Spedicio Kft., GIG Gazdasági Tanácsadó Kft, Era Agro Kft. a českého odberateľa Pertinax s.r.o. Taktiež aj so sprostredkovateľmi a tlmočníkmi p. Szó a p. Horváthom spolupracoval od roku 2010.

47. Sťažovateľ namieta záver žalovaného v súvislosti s maďarskými prepravcami, z čoho žalovaný odvodzuje že sťažovateľ musel vedieť, že tovar ktorý preberá pochádza z Maďarska. Tu sťažovateľ namieta, že sa to týka len niektorých EČV, pričom záver žalovaný vzťahuje na všetok tovar, maďarské EČV nie sú znakom podvodného obchodu, ak by aj sťažovateľ vedel že tovar pochádza z Maďarska, neznamenalo by to, že mal vedieť, že je súčasťou podvodu a využitie maďarských prepravcov dávalo ekonomický zmysel, pretože boli lacnejší.

49. V rozhodnom čase preto podľa sťažovateľa nebolo možné odhaliť podozrivé okolnosti týkajúce sa jeho dodávateľov a odberateľov. Opakovane pritom uvádza, že si obchodných partnerov preveroval z verejne dostupných zdrojov (obchodný register, živnostenský register, obchodný vestník, zoznamy finančnej správy, zoznamy dlžníkov). Taktiež dbal na to, aby doklady pri IC dodaniach podpisovali výhradne oprávnené osoby, a to štatutárny orgán alebo splnomocnený zástupca zahraničného odberateľa. Správca dane podľa sťažovateľa nešpecifikoval žiadne také okolnosti, ktoré by mohli sťažovateľa od spolupráce odradiť.

Správca dane nikdy nepredložil dôkaz a účinne nespochybnil tvrdenia sťažovateľa, že mohol alebo mal vedieť aspoň o jeho možnom zapojená do karuselového obchodu. Uvedené pritom nechal bez povšimnutia aj krajský súd.

52. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti uvádza aké spoločnosti založila p. A. spolu s manželom a synmi a ďalej poukazuje na výpoveď p. Q., p. P. a znalecký posudok vypracovaný za obdobie 1-6/2013. Dodáva, že nikdy nespolupracoval so spoločnosťami p. A.J., v znaleckom posudku nie je uvedené žiadne prepojenie medzi sťažovateľom a niektorým z nepriamych dodávateľov alebo odberateľov. Z výpovedí p. A. ako ani zo znaleckého posudku podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že personálne a finančné prepojenie bolo len medzi spoločnosťami, ktoré ovládala rodina A..

54. K výpovedi svedka B. uvádza, že z nej nevyplýva žiadna skutočnosť svedčiaca v neprospech žalobcu, žiadne potvrdenie o sťažovateľovej vedomej alebo nedbanlivostnej účasti na karuselovom podvode. V súvislosti so znaleckým posudkom sťažovateľ uvádza, že tento možno potvrdzuje existenciu karuselového obchodu, rozhodne však nepotvrdil závery správcu dane o vedomom alebo nedbanlivostnom zapojení žalobcu v ňom.

K týmto skutočnostiam sa však správny súd vôbec nevyjadril. 57. Sťažovateľ analyzoval rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 a poukazoval na rozdiely v prípade pojednávanom v uvedenom rozsudku s jeho prípadom. Uzavrel, že konanie sťažovateľa bolo štandardné, obvyklé, obozretné a dobromyseľné a teda neporovnateľné s prípadom posudzovaným v tomto rozsudku. V tejto súvislosti namietal, že krajský súd sa s týmito jeho námietkami nezaoberal, iba bez ďalšieho prevzal závery žalovaného bez toho, aby venoval pozornosť skutkovým a právnym námietkam sťažovateľa. Súd iba prevzal tvrdenia žalovaného, ktoré neoprávnene považoval za preukázané, pričom na námietky sťažovateľa nereagoval. Bez povšimnutia nechal aj prílohy žaloby.

59. Podľa sťažovateľa súd rovnako ako daňové orgány ignoroval zásadné žalobné body týkajúce sa problematiky a opakuje nepodložené domnienky žalovaného. Z objektívneho zistenia existencie karuselu však automaticky nevyplýva nedobromyseľnosť alebo nedostatočná obozretnosť sťažovateľa. Sťažovateľ opakovane uvádza akým spôsobom si preveroval svojich obchodných partnerov, opakovane vysvetľuje že pôvod tovaru je obchodným tajomstvom, opakovane uvádza, že preukázal kontrolu tovaru.

myslel. Kategória sebestačnosti v tomto prípade podľa sťažovateľa nemá žiadny význam. Ďalej namieta, že krajský súd nepravdivo a zavádzajúco tvrdí, že tieto závery vyplývajú zo znaleckého posudku, avšak je to tvrdenie prevzaté od žalovaného, zjavne bez oboznámenia sa s obsahom znaleckého posudku. Namieta tiež dôvody uvádzané krajským súdom, pre ktoré nebol správcom dane vykonaný výsluch svedkyne A.. Poukazuje na dôvody možnosti odoprieť výpoveď svedka v zmysle daňového poriadku, pričom z administratívneho spisu nevyplýva, že by sa svedkyňa A. dovolávala odoprieť výpoveď z týchto dôvodov. Modus operandi obchodov síce potvrdil aj svedok B., to sa však týka existencie karuselových obchodov, nie vedomostnej/ nedbanlivostnej zložky v konaní sťažovateľa vo vzťahu ku karuselu. Namieta tiež vyjadrenie krajského súdu vo vzťahu k svedkovi B., že žalobca „nemusel vedieť“ o zapojení do karuselu „neznamená, že žalobca nevedel alebo že mohol a pri vynaložení odbornej starostlivosti mal

karuselovom obchode, pričom je podstatné a žiaduce, aby svoje úvahy v tomto ohľade riadne odôvodnil tak, aby následne sťažovateľ dostal jasnú a zrozumiteľnú informáciu, prečo mu bolo odopreté právo na odpočítanie DPH. 61. Sťažovateľ namieta, že v čase obchodovania nemal prístup k informáciám nachádzajúcim sa v správnom spise, ktoré boli zohľadnené pri prijímaní rozhodnutia žalovaného a poukazuje na rozsudok SD EÚ zo 4. júna 2020 vo veci C-430/19, SC C.F_ SRL proti A.J.F_P_M_, D.G_R_F_P_C_ 62. Ďalej dáva sťažovateľ do pozornosti kasačného súdu aj rozhodnutie SD EÚ vo veci C-610/19 (Vikingo Fölvállalkozó Kft. a uvádza, že závery žalovaného a správneho súdu sú v rozpore s pravidlami obsiahnutými v judikátoch a právnej teórii. Tvrdenia správneho súdu, že správca dane preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt VV-AGRO s.r.o. vedel, alebo mohol vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje na karuselovom podvode. Ide najmä o nasledovné skutočnosti: - je nepravdepodobné, aby sa pri zachovaní obchodnej obozretnosti na daňový subjekt

63. Sťažovateľ tiež namieta nasledovné skutočnosti: - tovar, ktorý bol vyvezený spoločnosťou VV-AGRO s.r.o. podľa výpovede sa v niektorých prípadoch vracal priamo do skladov, ktoré mala prenajaté spoločnosť VV-AGRO s.r.o. Kolobeh tovaru koordinovali členovia rodiny J.Ó_, najmä D. J. J.., ktorý sprostredkovával obchody a spolupracoval s kontrolovaným daňovým subjektom VV-AGRO s.r.o. a s pánom R., ktorý mohol vedieť o koloči - reťazci, ako celý obchod prebiehal, - podľa výpovede sa pán J. R.Č. poznal s P. J., ktorý riadil, resp. ovládal spoločnosť variega s.r.o., ktorá bola hneď na začiatku slovenskej časti reťazca (uvedenú skutočnosť pán R.Č. popiera). K uvedenému sťažovateľ namieta, že ani to, že na prenajatom sklade sťažovateľa sa vykladal a nakladal tovar nemohla pre neho byť indikácia podvodu a žalovanému chýba akékoľvek logické zdôvodnenie. Rovnako nemožno vyvodiť záver o povinnosti sťažovateľa vedieť o podvode len preto, že sprostredkovateľ/tlmočník pán J. mohol teoreticky uskutočniť úkony, o ktorých sťažovateľ nevedel a nemohol vedieť.

V treťom bode kasačnej sťažnosti sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie prekročenia zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a následku nezákonnosti rozhodnutia v dôsledku nesprávneho dátumu ukončenia prerušenia daňovej kontroly z dôvodu neodôvodnených prieťahov pri internom doručovaní dokladov a odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ výslovne uvádza, že nenamieta otázku posúdenia prekračovania lehôt cudzími štátnymi orgánmi pri využívaní inštitútu MVI, ktorú zodpovedal SD EÚ vo veci C-186/20, HYDINA, zo dňa 30.septembra 2021.

6 dní. 67. Sťažovateľ ďalej uvádza, že krajský súd na jeho námietku reagoval vyhlásením, že „daňový úrad nie je strojom a výsledok jeho činnosti je výsledkom prevažne mentálne ľudskej činnosti, pri ktorej s prihliadnutím na potrebu vyhodnotenia odpovede a množstvo preverovaných skutočností a ich vzájomných súvislostí nemožno nielen v tomto prípade trvať na zániku dôvodov prerušenia kontroly okamihom doručenia odpovede dožiadaného orgánu.

68. Sťažovateľ nesúhlasí ani s názorom krajského súdu, podľa ktorého má „správca dane právo stanoviť, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, čo je podmienené jeho zodpovednosťou za vedenie a vykonanie riadneho dokazovania vo vzťahu k predmetu toho ktorého konania“. Namieta, že pominutie dôvodov je objektívny stav, ktorý nezávisí od vôle správcu dane. Tiež namieta, že názor krajského súdu, že správcovi dane prináleží stanoviť, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, nemá oporu v zákone. Zákon jasne hovorí, že prerušenie skončí v deň, keď objektívne pominuli jeho dôvody a nie v deň, ktorý subjektívne určí správca dane, na základe uváženia.

70. Vzhľadom na to, že zasielanie žiadostí a odpovedí na MVI prebieha výlučne elektronicky (e-mailom), je podľa sťažovateľa absolútne neprípustné a neprimerané, aby výmena elektronických informácií medzi jednotlivými orgánmi finančnej správy prebiehala tak dlho. Absurdné je pritom podľa sťažovateľa doručovanie e-mailu v trvaní 162 dní.

71. Podľa sťažovateľa ukončenie prerušenia nastáva ex lege dňom pominutia prekážky, teda doručením odpovede slovenským daňových orgánom, t. j. oddeleniu CLO. Nie je preto podľa sťažovateľa potrebné, aby sa informácia o pominutí dôvodov prerušenia dostala do dispozície konkrétneho kontrolóra. Je povinnosťou jednotlivých zložiek finančnej správy, aby zabezpečili promptnú vnútornú komunikáciu a vyhli sa tak zbytočným prieťahom. Krajský súd námietky sťažovateľa v tomto smere nesprávne právne posúdil, konanie a názory žalované aproboval bez toho, aby sa s nimi dôkladne vysporiadal.

Namieta, že správca dane nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch. Uvádza, že ročná lehota na vykonanie daňovej kontroly je záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly, nie je poriadkovou, ale zákonnou procesnou lehotou.

74. Vo štvrtom sťažnostnom bode sťažovateľ namieta, že nemohol byť prítomný na výsluchoch svedkov vypočúvaných v Maďarsku, a tiež že správca dane vykonal miestne zisťovania bez účasti sťažovateľa, v ktorých sťažovateľ vidí obchádzanie inštitútu výsluchu. Sťažovateľ v tejto súvislosti nesúhlasí s vyjadrením krajského súdu a žalovaného, že podľa maďarského práva nie je možná účasť sťažovateľa pri výsluchov vedenými maďarskými finančnými orgánmi, resp. že žalovaný nedokáže zabezpečiť účasť a výkon práva sťažovateľa klásť otázky svedkom pri výsluchoch v Maďarsku. Sťažovateľ nežiada o dodržiavanie zákona maďarskú finančnú správu, ale slovenského správcu dane, ktorý je povinný zabezpečiť zákonný priebeh dokazovania. Sťažovateľ sa nedomáha postupov upravených maďarským právom, ale domáha sa postupu podľa slovenského daňového poriadku.

76. V šiestom sťažnostnom bode sťažovateľ namieta, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, na ktorú krajský súd nereflektoval. K tomuto odklonu došlo z dôvodu, že krajský súd nepovažoval prekročenie lehoty na vykonanie kontroly za vadu s následkami nezákonnosti protokolu i ďalšieho konania, neprihliadal na nevyhnutnosť objektívneho preukázania nesplnenia rozumných požiadaviek na primeranú obozretnosť sťažovateľa vo vzťahu k možnému zapojenia sa do daňového podvodu, ani na zákaz prenášania dôkazného bremena na daňový subjekt, ktorý mu neprináleží. 77. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich záveroch a považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za vecne správny, v plnom rozsahu sa pridržiava svojich doterajších stanovísk a navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalovaný má za to, že aj keď sťažovateľ formálne splnil všetky podmienky na odpočítanie DPH, správca dane preukázateľne zistil, že plnenie je spojené s daňovom podvodom na predchádzajúcom aj nasledujúcom stupni, o ktorom sťažovateľ mohol vedieť. Sťažovateľ neurobil dostatočné opatrenia pri výbere

IV. Konanie na kasačnom súde

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 79. V súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa je nutné poukázať na to, že sťažovateľ predložil veľmi rozsiahlu kasačnú sťažnosť, v ktorej viacerými námietkami spochybnil tak správnosť záverov krajského súdu, ako aj žalovaného. Avšak vzhľadom na to, že kasačné námietky sťažovateľa sa na mnohých miestach v kasačnej sťažnosti vzájomne prelínajú, častokrát sa opakujú, resp. že kasačná sťažnosť obsahuje aj dlhé pasáže bez námietok vznesených voči napadnutému rozsudku krajského súdu (resp. voči skoršiemu rozsudku na ktorý krajský súd odkazuje), čo činí argumentáciu sťažovateľa a jeho kasačnú sťažnosť neprehľadnou, nesúrodou, ťažkou čitateľnou a bez logickej štruktúry. Príkladmo možno uviesť II. sťažnostný bod kasačnej sťažnosti, keď sťažovateľ spojil do jedného neprehľadného textu

napadnutým rozsudkom. 80. Kasačný súd poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Na jednej strane strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej nízkej miere detailov. Na strane druhej, rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá, má za následok, že sa súd pri „vysporiadaní“ s takouto kasačnou sťažnosťou obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu českej republiky č. k. 1AS/132/2021-30 zo 15.07.2021 č. k. 1Afs/163/2021-52 z 12.10.2021 a č. k. 3Afs/284/2022-99 zo 14.04.2023).

82. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na podstatu kasačného konania, ktorého účelom nie je reagovať na každé jednotlivé tvrdenie, resp. námietku sťažovateľa, a to najmä v prípade, ak táto nebola dostatočne konkrétne vznesená. Nie je úlohou Najvyššieho správneho súdu SR, aby tento v dokumentoch „dešifroval“, dohľadával alebo „prispôsoboval“ abstraktnú a nie vždy adresnú argumentáciu sťažovateľa k okolnostiam súdenej veci.

Kasačný súd v prvom rade uvádza, že krajský súd v napadnutom rozsudku postupom podľa § 140 SSP v plnej miere odkázal na odôvodnenie svojho skoršieho rozsudku sp. zn. 14S/61/2020 zo dňa 09.12.2021 s ktorého argumentáciou v jeho obsahu sa stotožnil.

Má za to, že dôvod prerušenia daňovej kontroly odpadol najneskôr doručením poslednej odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa odberateľa AND-JUHAN, Kft., dňa 02.07.2015 a nie až 10.07.2015, pričom vychádza z dátumu, kedy bola odpoveď na MVI doručená finančnej správe, oddeleniu CLO (dňa 02.07.2015) a nie kedy sa dostala do dispozičnej sféry správcu dane, ktorý daňovú kontrolu vykonával (10.07.2015). V tejto súvislosti tiež namieta, že proces zasielania žiadostí o MVI od príslušného kontrolóra po zaslanie žiadosti príslušnému orgánu cudzieho štátu trval bezdôvodne neprimerane dlho, čo spôsobilo nezákonné prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní

86. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola sa za v zmysle zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 9212401/5/3495160/2013 začala dňom spísania tejto zápisnice dňa 22.07.2013 a nie 19.07.2013 ako uvádza sťažovateľ. Ďalej kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola rozhodnutím č. 9212401/5/1771071/2014/Kur zo dňa 07.05.2014 prerušená z dôvodu zaslania žiadosti o MVI týkajúcej sa spoločnosti AND-JUHAN Kft. odo dňa 09.05.2014 do 10.07.2015. Kasačný súd preto posudzoval namietané prieťahy v konaní výlučne s touto žiadosťou o MVI, na základe ktorej bola daňová kontrola prerušená.

87. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že dĺžka doby od zaslania žiadosti o MVI až do jej odoslania finančnou správou, oddelením CLO príslušnému zahraničnému orgánu v trvaní 8 dní nie je neprimeraná, prerušenie počas tohto obdobia je možné považovať za účelné, a teda v tomto konkrétnom prípade nemožno hovoriť o prieťahoch v konaní spôsobených interným doručovaním žiadostí alebo odpovedí na MVI. Kasačný súd však dáva sťažovateľovi za pravdu v tom smere, aj keď bez významného vplyvu na toto konanie, že nie je účelné a ani v súlade so zásadou proporcionality, ak zasielanie žiadostí alebo odpovedí na MVI trvá neprimerane dlho, ako to bolo napríklad v prípade žiadosti o MVI týkajúcej sa odberateľa EURO-AGRO PLUSZ, keď tento proces trval 162 dní. Daňová kontrola však bola prerušená na základe žiadosti o MVI týkajúcej sa spoločnosti AND-JUHAN Kft., kasačný súd preto túto námietku posudzoval výlučne k tejto žiadosti, a preto dĺžka interného zasielania ďalších žiadostí, resp. odpovedí o MVI nemôže mať vplyv na toto konanie. Kasačný súd vyhodnotil túto námietku sťažovateľa ako nedôvodnú.

Pre správcu dane pominuli dôvody prerušenia konania dňa 10.07.2015. Kasačný súd však dáva za pravdu sťažovateľovi, aj keď bez vplyvu na toto konanie, že pominutie dôvodov prerušenia konania nezávisí od vôle správcu dane, a teda správca dane nemá právo stanoviť, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, tak ako to uvádza

Sťažovateľ bližšie nekonkretizoval, ktoré dôkazy správca dane vykonával počas vyrubovacieho konania. Aj túto námietku sťažovateľa preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 90. Kasačný súd preto konštatuje, že na základe sťažovateľom vznesených námietok nezistil prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá bola dôvodne a zákonne prerušená.

92. Sťažovateľovi vo vzťahu k štátnemu rozpočtu vznikol nadmerný odpočet DPH z dôvodu nákupu poľnohospodárskych komodít od tuzemských dodávateľov a deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárnych dodaní do IČS.

94. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvod pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť mal alebo mohol, a to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.

96. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/ 16 zo dňa 19.10.2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59).

97. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

- Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? - Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? - Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

100. Kasačný súd v tejto súvislosti podotýka, že nie je nutne povinnosťou správcu dane preukázať, že daňový subjekt o daňovom podvode vedel alebo sa na ňom aktívne podieľal, ale postačuje, že daňový subjekt o podvodnom konaní aspoň mohol alebo mal vedieť, ak by vynaložil dostatočné rozumné opatrenia.

Podvod v oblasti DPH bol správcom dane zistený práve u dodávateľov v druhom, resp. treťom stupni obchodného reťazca u spoločností Affordable Invest, s.r.o., NIMFAS CORP., s.r.o., DAVIDUS, s.r.o., RIVA FROST LTD, CALYPSO Invest, s.r.o. a variega, s.r.o., (tzv. stratení obchodníci) pričom tieto spoločnosti neodviedli DPH do štátneho

spoločností. Zistili, že tovar vyvezený sťažovateľom do IČS sa vrátil späť na Slovensko cez stratených obchodníkov. Následne sa tovar dostal prostredníctvom priamych dodávateľov sťažovateľa, tzv. „nárazníkových spoločností“ späť k žalobcovi.

daňovým podvodom. 104. Sťažovateľ v tomto smere vo vzťahu k rozsudku krajského súdu sp. zn. 14S/61/2020 namieta, že „súd sa síce venoval a podrobne popísal prvé tri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré však neboli podstatou sporu, naopak ohľadom otázky vedomého zapojenia sťažovateľa do podvodného reťazca je stanovisko súdu strohé, formalistické, nepresné, nevychádza zo zistených skutočností obsiahnutých v spise a nezodpovedá európskemu výkladu práva.“ Namieta teda, že rozsudok nedáva odpovede na podstatu preskúmavanej veci, a to na otázku, či je naplnená aj štvrtá podmienka Axel Kittel testu (či sťažovateľ vedel alebo mal a mohol vedieť o jeho účasti na daňovom podvode).

daňového podvodu. Daňové orgány preto musia v tomto smere jasne a zrozumiteľne uviesť a preukázať: a. objektívne okolnosti, ktoré indikujú existenciu daňového podvodu, a súčasne to, že b. daňový subjekt o týchto okolnostiach vedel (bol s nimi oboznámený) alebo vedieť mal a mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti.

Uvedené preukazuje správca dane, a to práve prostredníctvom objektívnych skutočností. Daňové orgány preto musia náležite preukázať a odôvodniť, že také objektívne skutočnosti boli daňovému subjektu známe v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení alebo boli daňovým subjektom objektívne zistiteľné pred uskutočnením zdaniteľných plnení, a teda že zdaniteľné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov na základe ktorých mal daňový subjekt pri vynaložení obvyklej obozretnosti nadobudnúť podozrenie o daňovom podvode.

nadobudnutie tovarov, - tovar, ktorý bol vyvezený žalobcom sa v niektorých prípadoch vracal priamo do skladov, ktoré mal prenajaté žalobca, - kolobeh tovaru koordinovali členovia rodiny J., najmä D. J. J.., ktorý sprostredkovával obchody a spolupracoval so žalobcom a s pánom R., ktorý mohol vedieť o kolotoči - reťazci, ako celý obchod prebiehal, - pán J. R. sa poznal s P. J., ktorý riadil resp. ovládal spoločnosť variega s.r.o., pričom táto bola hneď na začiatku slovenskej časti reťazca, - žalobca mohol vedieť, alebo aj vedel, že tovar pochádza z podvodného reťazca a teda svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, - obchod s predmetných tovarom bol z dôvodu veľkých daňových podvodov predmetom reverzného zdanenia v Maďarsku, o tejto skutočnosti mohli vedieť a zrejme aj vedeli slovenskí obchodníci s kukuricou, repkou a slnečnicou, slovenskí obchodníci mohli skúmať, či obchodné transakcie, ktoré realizujú nie sú predmetom daňového podvodu a vyhýbania sa daňovej povinnosti, pričom uvedené hodnotí správca dane ako konanie bez dodržania zásad obozretného obchodníka,

108. Kasačný súd preto posudzoval, či na základe vyššie uvedených skutočností daňové orgány správne vyhodnotili, že sťažovateľ vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa prijatými plneniami od jeho priamych dodávateľ zúčastní na plneniach poznačených daňovým

109. Správca dane tvrdí, že na základe preverovania zdaniteľných obchodov u dodávateľov a odberateľov zistil, že daňový subjekt sa stal súčasťou karuselových obchodov, pretože (i) v danom prípade sa jednalo o reťazec obchodov medzi viacerými spoločnosťami, ktoré medzi sebou deklarovali jednotlivé dodávky tovaru, pričom bolo preukázané, že sa tovar od všetkých 5 odberateľov vrátil na územie Slovenskej republiky, (ii) ani jedna zo spoločností v reťazci nie je producentom, ani spracovateľom daných komodít a (iii) všetky daňové subjekty, ktoré sa zúčastnili na dodávkach tovaru v druhom, resp. treťom stupni (dodávateľ dodávateľa), vo veľmi krátkej dobe po deklarovaných zdaniteľných obchodoch sa stali nekontaktnými (missing trader), zmenili sídlo, konateľa, či spoločníka (spravidla na osoby s bydliskom mimo SR), znemožnili správcovi dane preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov.

Správca dane síce vo svojom rozhodnutí uviedol, že obchodovaný tovar sa v rámci skupiny spoločností premiestňoval zo Slovenska do Maďarska a následne sa ten istý tovar vrátil späť na Slovensko. Dokonca na základe zistení z odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa spoločnosti B.B_ Sportlife Kft. uvádza, že tovar ani nebol vyložený v Maďarsku ale bez prekládky sa vrátil späť na Slovensko (obchodný reťazec P & A Group, s.r.o. - sťažovateľ - B.B_ Sportlife Kft. - SEXTUS s.r.o. - SK FIGHTER s.r.o. - LES-POL s.r.o. - P & A Group, s.r.o.).

vedieť.

K uvedenému však žalovaný vo svojom rozhodnutí bez ďalšieho len poznamenal, že obozretný konateľ sa mal zaujímať o to, odkiaľ vozia uvedený tovar vozidlá s maďarskou EČV, keďže sám kontrolovaný subjekt tovar vyvážal do Maďarska, a že daňový subjekt sa má právo pýtať sa svojich dodávateľov na ich subdodávateľov, ako aj na pôvod tovaru, s ktorým má obchodovať.

Kasačný súd preto konštatuje, že daňové orgány mali konkrétnejšie vysvetliť, a to aj v súvislosti s ďalšími zisteniami (napr. odpovede z MVI, doklady o preprave), na základe akej objektívnej skutočnosti sťažovateľ vedel alebo aspoň mal a mohol sťažovateľ vedieť, že tovar ktorý je u neho vykladaný pochádza z Maďarska, prípadne aj od jeho konkrétnych odberateľov, t. j. že tovar sa od jeho odberateľov cez skupinu spoločností vracal späť k sťažovateľovi.

Z rozhodnutí daňových orgánov pritom nevyplýva, že by správca dane porovnával EČV vozidiel, ktorými mal byť tovar bez prekládky prepravovaný, t.j. či napríklad vozidlo s maďarskou EČV, ktoré sťažovateľovi tovar priviezlo, predtým v podozrivo krátkom čase nevykonalo u sťažovateľa nakládku. Z tohto dôvodu preto kasačný súd prisvedčuje námietke sťažovateľa, že ani výpoveď p. B.A_ o tom, že sa tovar „točil“, resp. že išiel po hranice s Maďarskom, kde sa len vymenili doklady a ak mali skladníci rozum, tak museli vedieť, že sa tovar nemôže za dve hodiny otočiť dvakrát, nepotvrdzuje či a prečo mal mať sťažovateľ vedomosť o dovoze tovaru z Maďarska. Kasačný súd preto konštatuje, že daňové orgány vyššie uvedené zistenia nedali do kontextu s objektívnou skutočnosťou, ktorá preukazuje že sťažovateľ vedel alebo mal a mohol vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

115. V súvislosti so záverom daňových orgánov, že je nepravdepodobné, aby pri zachovaní obchodnej obozretnosti boli dodávatelia v druhom resp. treťom rade v tak veľkom počte nekontaktní, resp. neboli schopní preukázať nadobudnutie tovarov, kasačný súd uvádza, že informácie týkajúce sa dodávateľov v druhom a treťom rade (nekontaktnosť, vyhýbanie sa povinnostiam) sú podstatné vo vzťahu k preukázaniu existencie daňového podvodu a narušenia neutrality DPH. Žiadnym spôsobom však nepreukazujú, že sťažovateľ vedieť mal a mohol o podvode na DPH, a to už v rozhodnom období. Kasačný súd preto v tomto smere prisvedčil sťažovateľovi, ktorý namietal, že nemal a ani objektívne nemohol mať informácie, ktoré nastali ex post po uskutočnení zdaniteľných obchodov a v rozhodnom čase nemohol vedieť že jeho nepriamy alebo aj priamy obchodný partner bude nekontaktný, nespolupracujúci a neplniaci si

J., najmä D. J.Ó_ J.., ktorý sprostredkovával obchody a spolupracoval so žalobcom a s pánom R., ktorý mohol vedieť o kolotoči - reťazci, ako celý obchod prebiehal, sama o sebe nepreukazuje, že pán Viskupič mal alebo mohol vedieť že plnenia sú poznačené podvodom. Z výpovede naopak vyplýva, že kolobeh tovaru koordinovali členovia rodiny J..

117. Kasačnému súdu nie je zrejmé, akou úvahou dospeli daňové orgány k záveru, že sťažovateľ konal bez dodržania zásad obozretného obchodníka v súvislosti s tým, že obchod s predmetným tovarom bolo z dôvodu daňových podvodov predmetom reverzného zdanenia v Maďarsku, o tejto skutočnosti mohli vedieť a zrejme aj vedeli slovenskí obchodníci, ktorí preto mohli skúmať, či obchodné transakcie nie sú predmetom daňového podvodu, a že sťažovateľ ako významný obchodník s poľnohospodárskymi komoditami mal mať určite podrobne zmapovaný trh a mal by vedieť kto pôsobí na trhu s komoditami, musel by predpokladať, že Slovensko je sebestačné s repkou a slnečnicou, taktiež musel vedieť že v Maďarsku v roku 2012 maďarské daňové orgány zistili veľké daňové podvody v obchodovaní s repkou, slnečnicou a kukuricou. Podľa názoru kasačného súdu, informácia, že predmetné komodity boli predmetom daňových podvodov v Maďarsku, je nepochybne indíciou, ktorá mala byť signálom pre zvýšenú opatrnosť sťažovateľa, avšak opäť, sama o sebe nie je relevantnou

pritom povinný vierohodným spôsobom vyvrátiť tvrdenia sťažovateľa, že ním prijaté opatrenia k zamedzeniu jeho účasti na daňovom podvode boli dostatočné, resp. je povinný uviesť prečo dostatočné neboli. 118. Kasačný súd preto prisvedčil námietke sťažovateľa, že napadnutý rozsudok nedáva odpoveď na podstatu preskúmavanej veci, a teda na otázku, či je naplnená štvrtá podmienka Axel Kittel testu (či sťažovateľ vedel alebo mal a mohol vedieť o jeho účasti na daňovom podvode), zodpovedanie ktorej v napadnutom rozsudku absentovalo. Čo sa týka rozhodnutí daňových orgánov, kasačný súd konštatuje, že správca dane ani žalovaný dostatočne nepreukázali, že sťažovateľ o svojej účasti na obchodných reťazcoch poznačených daňovým podvodom vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť, resp. v tomto smere dostatočne neodôvodnili a nepopísali, ktoré objektívne skutočnosti svedčia o neštandardnosti posudzovaných

podvode vedel, alebo - objektívnymi skutočnosťami, že o daňovom podvode mal a mohol vedieť, ak by prijal všetky dostatočné opatrenia, ktoré je možné dôvodne od neho požadovať na zabezpečenie, aby jeho plnenie nebolo poznačené podvodom.

121. Kasačný súd zdôrazňuje, že cieľom súdneho prieskumu nie je nahrádzať činnosť daňových orgánov. Daňové orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí jasne nepomenovali objektívne skutočnosti, na základe ktorých mali za preukázané, že sťažovateľ vedel alebo aspoň mal a mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, nezdôvodnili ich relevanciu vo vzájomnej súvislosti a komplexne ich neposúdili aj vo vzťahu k prijatým opatreniam, ktoré sťažovateľ preukázal, že ich vynaložil.

123. Kasačný súd uzatvára, že správca dane a žalovaný odôvodnili záver, že sťažovateľ mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvode, len skutočnosťami, ktoré sú významné vo vzťahu k preukázaniu existencie daňového podvodu a narušeniu neutrality DPH, pričom neuviedli také objektívne skutočnosti, z ktorých vyplýva prečo sťažovateľ mal alebo aspoň mohol o podvodnom konaní vedieť.

125. K ďalším námietkam sťažovateľa kasačný súd uvádza nasledovné. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že správca dane nerozlišoval medzi termínmi vedel a mal vedieť, resp. že nerozlišovali jeho aktívnu, resp. pasívnu účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, „že medzi tým, či sťažovateľ vedel alebo či mohol (mal) vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, je naozaj rozdiel.

Nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľ vedel alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní, tak podľa kasačného súdu nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk 131/2022 zo dňa 21. novembra 2023, bod 52).

V oblasti medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach absentuje obdobná úprava, ako je napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania a umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu.

ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy). 127. Pri výkone svojich právomocí je správca dane v zásade limitovaný územným prvkom, t. j. neprináleží mu realizovať svoju právomoc a vykonávať dôkazy v zahraničí.

128. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správca dane vykonal miestne zisťovania bez účasti sťažovateľa, v ktorých sťažovateľ vidí obchádzanie inštitútu výsluchu, kasačný súd konštatuje že ide o všeobecnú námietku. Sťažovateľ neuviedol ktoré konkrétne miestne zisťovania, resp. zápisnice z miestnych zisťovaní má na mysli a v čom vidí obchádzanie inštitútu výsluchu. Sťažovateľ by mal adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v konaní a čo najpresvedčivejšie prezentovať kasačnému súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru.

129. V súvislosti s namietaným použitím výpovedí z trestného spisu (p. A., p. B.A_) žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sžfk/55/2017 zo dňa 11.09.2018, bod 35., v ktorom NS RS v súvislosti s otázkou použiteľnosti dôkazov v daňovom konaní uviedol podmienky za splnenia ktorých môžu byť listiny, obsahom ktorých je výpoveď z iných konaní (v danom prípade v konaní trestnom) podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. „V prvom rade musí ísť o dôkazy získané nezávisle na príslušnom daňovom konaní, t.j. nesmú byť účelovo získané preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky. Ďalej je potrebné, aby v trestnom konaní boli dôkazy získané v súlade so zákonom. Taktiež je nutné, aby boli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby sa mohol oboznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín upresnili, korigovali, či vyvrátili. V prípade, že výpoveď svedka zaznamenaná

130. Podľa sťažovateľa však vyššie uvedené podmienky splnené neboli, pretože: (i) dôkazy neboli získané nezávisle, správca dane a policajné orgány počas celého daňového konania spolupracujú, poskytujú si informácie a konajú v súčinnosti, ich konania sa čiastočne prelínajú, (ii) je dôvodné podozrenie, že listiny boli zo strany správcu dane získané účelovo preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť žalobcovi prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky, (iii) sťažovateľ mal záujem navrhovať a aj navrhoval ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia z týchto listín upresnili a (iv) výpoveď bola v rozpore s ďalšími dôkazmi (inými výpoveďami účastníkov konania, svedkov, listín) a tieto rozpory bolo potrebné odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom by bol výsluch svedka. Kasačný súd k tomu uvádza, že NS SR jasne uviedol, že prvá podmienka je splnená, ak dôkazy neboli účelovo získané preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky. Sťažovateľ však vyjadril len podozrenie, že tieto listiny boli účelovo

131. Kasačný súd ohľadom namietaného nevypočutia svedkyne p. A. a p. B. poukazuje opäť poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžfk/55/2017 zo dňa 11.09.2018, bod 35, v ktorom NS SR uvádza, že „svedka je však potrebné vypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, okrem prípadu ak ide o požiadavku vedenú snahou mariť či účelovo predlžovať daňové konanie“.

132. V súvislosti s námietkou, že v sťažovateľovom prípade ani jedna z podmienok inštitútu ručenia za daň nebola splnená, kasačný súd v prvom rade konštatuje, že v danom prípade neboli aplikované podmienky inštitútu ručenia za daň v zmysle ustanovenia § 69 ods. 14 zákona o DPH. Neuznanie nároku na odpočítanie dane a ručenie za daň sú dva samostatné právne inštitúty, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax SD EÚ (rozsudok SD EÚ zo dňa 13. 3. 2014, C-107/13, FIRIN, EU:C:2014:151, bod 28, rovnako stanovisko zo dňa 19. 12. 2013, EU:C:2013:872, bod 18). Tieto inštitúty sa navyše aplikujú v rôznych daňových konaniach. Inštitút ručenia za daň treba zásadne odlišovať od inštitútu neuznania odpočítania dane.

135. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a rovnako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 2 SSP v spojení s § 452 ods. 1 a § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 4 SSP), a to z dôvodu predčasného vyhodnotenia otázky či sťažovateľ vedel alebo aspoň vedieť mal a mohol o svojej účasti na daňovom podvode. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku. Uvedené súčasne neznamená, že kasačný súd vec vracia žalovanému s právne záväzným názorom v tom zmysle, že by na strane sťažovateľa boli splnené podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH zo sporných zdaniteľných obchodov. 136. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred krajským súdom ako aj pred kasačným súdom, a to vzhľadom na to, že sťažovateľ bol v konaní úspešný. Zmena výroku rozsudku krajského súdu má za následok zákonnú povinnosť kasačného súdu rozhodnúť aj o trovách konania pred krajským súdom podľa príslušných ustanovení SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd (Správny súd v Bratislave, pozn. kasačného súdu) po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 137. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.