4Sfk/55/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci sťažovateľa (žalobcu): ZSOLTI CARS, s.r.o., Mierová 326/5, 991 06 Želovce, IČO: 47580356, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101190911/2020 zo dňa 17. júla 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 73S/18/ 2020- 74 zo 04. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že správny súd preskúmaním veci zistil, že správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 53683,32 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, nadmerný odpočet v sume 14048,41 Eur nepriznal a vyrubil daň v sume 39634,91 Eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), pretože kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr prijatých od daňového subjektu DeT Obchodná, s.r.o., Klincová 37B, Bratislava, pretože tovar (ojazdené motorové vozidlá) bol z územia iných členských štátov dodaný priamo žalobcovi. Spoločnosť DeT Obchodná, s.r.o. by musela požiadať príslušný členský štát o registráciu na daň z pridanej hodnoty, nakoľko daňová povinnosť pri uvedených obchodných transakciách vznikla na území členského štátu, začatia prepravy, t.j. Nemecko, Česká republika, Maďarsko, aby jej vznikla v zdaňovacom období január 2017 daňová povinnosť v zmysle § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 11 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani

pohyblivú dodávku, miesto dodania sa posudzuje podľa začiatku uskutočňovania dopravy, pričom je nesporné, že začiatok uskutočňovania dopravy nebol na území SR, ale iného členského štátu EÚ. V prípade dodania tovaru dodávateľom DeT Obchodná, s.r.o., miestom dodania tovaru na základe zistení správcu dane nebolo tuzemsko, a preto tomuto dodávateľovi ani nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa zákona o DPH a žalobcovi potom nevznikol nárok na odpočítanie dane z týchto faktúr, pretože pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla byť uplatnená voči žalobcovi v tuzemsku.

3. V konaní pred správnym súdom žalobca namietal, že prvostupňový orgán a žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s porušením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko žalobca namietal už v rámci ústneho pojednávania 23. júla 2018 nezákonné prerušenie daňovej kontroly, čo zakladá vadu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v absencii jednej z podstatných náležitostí rozhodnutia. K tejto žalobnej námietke správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu plynie, že správca dane v rámci samotného úkonu ústneho pojednávania do zápisnice z 23. júla 2018 uviedol, že postupuje podľa Daňového poriadku, s ktorým je jeho postup v súlade. Žalobca túto námietku uplatnil aj v rámci svojho vyjadrenia z 08. októbra 2018 k Protokolu z daňovej kontroly, na ktorú správca dane reagoval v zápisnici z ústneho pojednávania zo 07. decembra 2018 (č.l. 706 až 716 adm. spisu), kde na str. 4 až 7 venoval dostatočný priestor zrozumiteľnému vysvetleniu jeho záverov ohľadom zákonnosti prerušenia daňovej kontroly.

dane z pridanej hodnoty. Správny súd ´ďalej uviedol, že pokiaľ išlo o lehotu troch mesiacov v zmysle čl. 10 cit. nariadenia, žalovaný ju považoval za lehotu určenú pre dožiadaný daňový orgán iného členského štátu, ktorej nesplnenie nemožno ako procesnú vadu vyčítať správcovi dane, ktorý svoje žiadosti o MVI urgoval, t.zn. vysporiadal sa aj s námietkou žalobcu podľa bodu č. 3 správnej žaloby.

Práve preto bola daňová kontrola vykonávaná správcom dane prerušená. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 13 - 15) žalovaný zrozumiteľne uviedol, ako sa vysporiadal s uvedenými odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho nezákonnosť (z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov). Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou správcu dane a žalovaného, resp. s ich právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov táto žalobná námietka dôvodná nebola. Správny súd k predmetnému uviedol, že pokiaľ žalobca netrval na žalobnom bode č. 1 (zrejme z dôvodu, že z rozhodovacej činnosti SD EÚ sám zistil jeho nedôvodnosť), z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu nebolo možné s úspechom sa domáhať súdnej ochrany z dôvodu, že správca dane a žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevyrovnali s otázkou, ktorá bola práve predmetom žalobného bodu č.

2010. Kasačný súd v označenom rozsudku v odsekoch 88 až 110 posudzoval omnoho širšiu škálu okolností napr. proporcionalitu a primeranosť dĺžky prerušenia konania (t.j. aj okolnosti striktne sa viažuce len k tam prejednávanej veci - enormná dĺžka trvania prerušenia konania, ktorá nie je porovnateľná s vecou, ktorá je predmetom prieskumu) ale aj naplnenie účelu daňovej kontroly, resp. systematickú následnosť jednotlivých krokov správcu dane, prípadnú svojvôľu atď., ktoré považoval za rozhodné pre vyslovené závery, ktoré žalobca netvrdil a neosvedčil.

Porušený mal byť postup podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, t.j. spôsob podľa osobitného predpisu, nakoľko žalobca prerušil daňovú kontrolu o štyri skôr, ako bola príslušným orgánom Finančného riaditeľstva SR podaná žiadosť o MVI, správny súd uviedol, že žalobca v správnej žalobe sám uznal, že MVI predstavuje získavanie informácií mimo právny rámec Daňového poriadku, t.j. mimo daňového konania.

Z reglementácie uvedeného nariadenia je zrejmé, že predmetom jeho úpravy v konkrétnych článkoch je regulácia postupu príslušných orgánov podľa čl. 3 (nie správcov dane pri prerušení konania)

Porušenie týchto zákonných podmienok žalobca netvrdil. Ako uviedol správny súd, z citovaných ustanovení vyplýva, že podmienkou pre vydanie rozhodnutia o prerušení konania je potreba získať informácie prostredníctvom MVI (dôvodnosť MVI žalobca nenamietal) a dňom prerušenia je deň uvedený v rozhodnutí o prerušení konania, ktorý nemôže byť skorší ako deň odoslania tohto rozhodnutia. Žiadne ďalšie obmedzenia správcu dane pri vydaní rozhodnutia o prerušení konania z Daňového poriadku neplynuli a nemohli plynúť ani z Nariadenia Rady EÚ 904/2010, predmetom právnej úpravy ktorého prerušenie daňovej kontroly nebolo, pretože toto nariadenie stanovuje len spôsob získavania a vzájomnej výmeny informácií v oblasti DPH.

Neopodstatnenosť tejto námietky žalobcu tak, podľa záverov správneho súdu, stojí predovšetkým na charaktere daňovej kontroly a osobitného postupu pri MVI, ktoré síce z hľadiska chránených záujmov súvisia, ale procesne ani čiastočne nesplývajú. Výsledok MVI predstavuje špecifický postup oprávneného orgánu (FR SR) v súčinnosti s orgánmi iného členského štátu EÚ, ktorý predstavuje vyriešenie určitej skutkovej otázky dôležitej pre osobitne vedenú daňovú kontrolu, získanie ktorej nie je v pôsobnosti správcu dane.

Správny súd ďalej poukázal na žalobcom označené závery kasačného súdu, v ním predložených rozsudkoch, a to napríklad v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/62/2017 z 27. februára 2019 v bode 74., v ktorom uviedol, že: „Pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia odpovede“ (ďalšie označené rozsudky obdobne). Žalobca nenamietal, že správca dane prerušil daňovú kontrolu skôr, než dňom odoslania žiadosti príslušnému orgánu, ale tvrdil, že prerušil daňovú kontrolu skôr, než príslušný orgán postupom podľa Nariadenia rady EÚ 904/2010 zaslal žiadosť príslušnému orgánu iného členského štátu, čo z označených rozsudkov najvyššieho súdu, ktoré hovoria o postupe správcu dane v rámci daňovej kontroly, nevyplýva. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že žalobca sa mýlil, pokiaľ stotožňoval postup oprávneného orgánu s postupom správcu

Navyše tento úkon časovo nasledoval po vydaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, pričom z § 61 ods. 3 Daňového poriadku jednoznačne plynie, že konanie (resp. daňová kontrola) je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. V deň vydania rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly správca dane nemohol poznať deň odoslania žiadosti oprávneným orgánom do iného členského štátu, ktorý nastal v budúcnosti, t.zn. žalobca porušenie ustanovení o prerušení daňovej kontroly ústiacich do nezákonného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vykladal mylne a namietal ich nedôvodne.

11. V odôvodnení rozhodnutia správny súd ďalej poukázal na bod č. 4 správnej žaloby, v ktorom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci argumentujúc obsahom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder OHG, ktorého závery podľa neho správca dane a žalovaný vykladali opačne. Žalobca konštatoval, že ide o identický prípad, keď sa tovar dodával z iných členských štátov priamo žalobcovi. Uzavrel, že spoločnosť DeT Obchodná s.r.o. preukázateľne nadobudla tovar od predávajúcich so sídlom v ČR, Nemecku a Maďarsku a tento tovar bol preukázateľne dodaný na územie Slovenskej republiky, na základe čoho vznikla tejto spoločnosti v súlade s § 11 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť a zároveň právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH.

12. Správny súd uviedol, že žalovaný na str. 16 a nasl. napadnutého rozhodnutia vysvetlil, že spoločnosti Det Obchodná s.r.o. bol dodaný tovar na územie Slovenskej republiky, pričom žalobca nijako nevyvrátil záver žalovaného a správcu dane o tom, že pohyblivou dodávkou požívajúcou oslobodenie od dane bola dodávka od spoločnosti Det Obchodná s.r.o., ktorá tovar (ojazdené motorové vozidlá) nadobudla v iných členských štátoch a na svoje náklady prepravila a dodala žalobcovi. Skutočnosť, že išlo jediný pohyb tovaru, ktorý môže byť pripočítaný len jednej z viacerých po sebe nasledujúcich dodávok, t.zn. o jednu pohyblivú dodávku, nebola sporná. Z napadnutého rozhodnutia plynie, že pokiaľ spoločnosť Det Obchodná s.r.o. tovar nadobudla v inom členskom štáte a následne ho dodala priamo žalobcovi, miestom dodania tovaru nebolo tuzemsko (ale členský štát kde táto spoločnosť tovar nadobudla) a preto tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a nemohla tak byť v tuzemsku uplatnená voči žalobcovi. Uvedenému logickému právnemu záveru majúcemu

Prosté tvrdenia a názory žalobcu v bode č. 4 správnej žaloby za konkrétne žalobné body správny súd nemohol považovať, preto na ich základe nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 13. Z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia tak, podľa záverov správneho súdu, vyplýva zrozumiteľné právne posúdenie veci spolu s vyjadrením názoru, že bolo rozhodnuté v súlade s rozsudkom SD EÚ vo veci C-245/04. Žalobca sa v správnej žalobe zameral len na tento rozsudok a opomenul platnú právnu úpravu zákona o DPH, len v opore ktorej mohol dosiahnuť účinnú ochranu svojich subjektívnych práv (ak boli porušené). Žalobca citoval niektoré pasáže tohto rozsudku a bez bližšej argumentácie tvrdil, že správca dane a žalovaný závery tohto rozsudku vykladajú opačne. Citoval aj bod 50 rozsudku C-245/ 04 a zodpovedajúce závery správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré boli vzájomne

Platná a účinná bola Smernica Rady č. 2006/112/EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom o DPH. Pokiaľ namietal nesprávne právne posúdenie veci, s úspechom tak mohol urobiť len priliehavou právnou argumentáciou namietajúcou konkrétny nesúlad právnych záverov žalovaného a správcu dane so zákonom o DPH, resp. s výsledkami jeho eurokonformného výkladu, ak by bol prípustný (prípustný by bol v prípade namietanej nedostatočnej alebo nesprávnej transpozície smernice do právneho poriadku členského štátu, ktorá tvrdená nebola).

15. Správy súd za nekonkrétne a všeobecné vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že žiadneho daňového podvodu sa nedopustil, nakoľko reálnosť obchodov predsa vyplýva z obsahu samotného daňového spisu, v ktorom je zadokumentovaný predaj, nákup a následný predaj predmetného tovaru, ktorý bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi platnými v čase ich uskutočnenia vo všetkých členských štátoch EÚ a teda ja na Slovensku.

dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.

II. Kasačná sťažnosť

Sťažovateľ mal za to, že správny súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania.

Sťažovateľ očakával, že správny súd preskúma rozhodnutie správcu dane, ktoré je podľa jeho názoru pre absenciu jednej z podstatných zákonných náležitostí nezákonné. 18. Sťažovateľ nesúhlasil ani s právnym posúdením namietanej neodstrániteľnej vady daňovej kontroly, ktorou bolo jej nezákonné prerušenie skôr, ako príslušný orgán FR SR zaslal žiadosť o MVI. Mal za to, že správny súd sa právnym názorom prezentovaným v bode 21. rozsudku odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu bez toho, aby sa bol s rozsudkami citovanými sťažovateľom oboznámil. Sťažovateľ zapakoval žalobnú námietku, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 102494920/2017 z 01. decembra 2017 je nezákonné, pretože v čase jeho vydanie neboli naplnené podmienky podľa osobitného

dane. Sťažovateľ mal za to, že sa týmto uplatnením si odpočítania dane nedopustil žiadneho podvodu a v žalobe jasne vyvrátil závery žalovaného o tom, že dodanie motorových vozidiel spoločnosťou DeT Obchodná s.r.o. žalobcovi je súčasťou pohyblivej dodávky.

20. Záverom sťažovateľ uviedol, že za zmätočnú a nepreskúmateľnú považuje argumentáciu súdu týkajúcu sa namietania nezákonnosti právneho posúdenia trojstranného obchodu, súčasťou ktorého bola spoločnosť Buendia Cuenca s.r.o., podľa ktorého by táto bola účinná iba vtedy, ak by sťažovateľ tvrdil a preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode. Sťažovateľ opätovne odkázal na žalobné námietky a zopakoval, že sa tohto trojstranného obchodu nezúčastňoval a nikdy v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, odvolacieho konania a ani v písomnom vyhotovení žaloby netvrdil, že si uplatňuje oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode.

§ 61 daňového poriadku dňom uvedeným v rozhodnutí, ktorý nebol skorší ako deň kedy bolo rozhodnutie odovzdané na prepravu. Námietky, že prerušenie daňovej kontroly je potrebné považovať za také prerušenie, keď správca dane vyhotoví rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly najskôr v deň, keď Finančné riaditeľstvo SR pošle žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému orgánu iného členského štátu, považoval žalovaný za neopodstatnené, keďže správca dane dodržal zákonný postup prerušenia daňovej kontroly.

III. Konanie na kasačnom súde

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. 25. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 26. Predmetom súdneho prieskumu pred kasačným súdom bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 73S/18/2020-74 zo 04. novembra 2021, ktorý postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101190911/2020 zo dňa 17. júla 2020 ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

28. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánom verejenej správy, opatrení orgánov verejenej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahhovalo zákonom predpísané náležitosti.

31. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 32. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o DPH (1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.

tovaru jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; obchodníkom na účely tohto ustanovenia je zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou vo vzťahu ku kúpenému plynu, elektrine, teplu alebo chladu je ich ďalší predaj a ktorého vlastná spotreba týchto tovarov je zanedbateľná,

časť prepravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku.

34. Podľa ust. § 17 zákona o DPH (1) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. (2) Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. (3) Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25. (4) Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak

80, c/ prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d/ odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a/. 35. Podľa ust. § 19 zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní

37. Senát najvyššieho správneho súdu po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach konštatoval, že s námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti nie je možné sa stotožniť.

prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“ Z uvedeného vyplýva, že lehota na poskytnutie informácií podľa čl. 10 Nariadenia je lehotou stanovenou pre dožiadaný orgán iného členského štátu a nie pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu v dožadujúcom členskom štáte, ktorý dodržanie lehoty príslušným dožiadaným orgánom nemohol relevantným spôsobom ovplyvniť. Platná právna úprava nespája žiadne právne následky s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie medzinárodnej výmeny daňových informácií.

Správny súd sa dostatočne dôsledne a rozsiahlo vysporiadal s uvedenou námietkou. Na doplnenie kasačný súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 2Sžfk/16/2019 z 27. októbra 2021, z ktorého vyplýva, že: „.

41. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne závery súdu týkajúce sa toho, v ktorej fáze šlo o pohyblivú, a v ktorej fáze o nepohyblivú dodávku, kasačný súd uvádza, že pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je potrebné určiť, ktorému dodaniu v reťazci sa priradí preprava tovaru, teda tzv. pohyblivá dodávka, následne ostatné dodania v reťazci, ktoré nie sú spojené s prepravou sa označujú ako nepohyblivé dodávky. Uplatňuje sa pravidlo, že prepravu, alebo odoslanie tovaru je možné priradiť iba jednému dodaniu v reťazci.

43. Kasačný súd nesúhlasí ani so sťažovateľom namietaným nesprávnym uplatňovaním judikatúry SD EÚ. Ako totiž vyplýva aj z vyššie uvedeného, tak správca dane, aj žalovaný, postupovali pri posudzovaní zistených skutočností v súlade s právnymi predpismi a judikatúrou SD EÚ. Rovnako to vyhodnotil aj správny súd, v čom sa možno plne prikloniť k ním prezentovanému odôvodneniu rozhodnutia. Navyše, pokiaľ ide o túto námietku, obdobne ako aj pri iných, sťažovateľ túto skutočnosť formuloval nekokrétne a všeobecne. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ neuviedol jasne a argumentačne zrozumiteľne v čom sa nestotožňuje s posúdením daných námietok zo strany správneho súdu.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

V Bratislave dňa 21. februára 2024