← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 1. 2025

4Sfk/55/2023

ECLI:SK:NSSSR:2025:4020200468.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/150/2020
IČS
4020200468
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): JOPI TRADE, spol. s r. o., so sídlom Vlčany č. 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34127313, právne zastúpeného: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36869341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101217655/2020 zo dňa 24. júla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/150/2020- 232 zo dňa 12. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra ako miestne príslušný správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2012.

2. Správca dane zistil, že dňa 02. augusta 2012 boli žalobcom vystavené faktúry za dodanie minerálnych olejov - benzín pre dodávateľa ARZETO s.r.o. Česká republika (ďalej aj ako „ARZETO“) pri ktorých uplatnil oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) v celkovej hodnote 176.102,35 eur ako dodanie tovaru do iného členského štátu s jeho odoslaním alebo

prepravou. 3. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil odberateľské faktúry za dodanie minerálnych olejov - benzín pre odberateľa VAREZZAN s.r.o., Česká republika (ďalej aj ako „VAREZZAN“), pri ktorých uplatnil oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH v hodnote celkom 271.081,40 eur ako dodanie tovaru do iného členského štátu s jeho odoslaním alebo prepravou.

4. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil odberateľské faktúry za dodanie tovaru - minerálnych olejov spoločnosti Uneda s.r.o. Česká republika (ďalej aj ako „Uneda“) v celkovej hodnote 1.540.454,24 eur ako dodanie tovaru do iného členského štátu s jeho odoslaním alebo prepravou. 5. Žalobca vystavil odberateľské faktúry v hodnote celkom 2.523.158,26 eur spoločnosti SO-AND-SO s.r.o. Česká republika (ďalej aj ako „SO-AND-SO“) a počas výkonu daňovej kontroly deklaroval, že tovar bol dodaný v zmysle uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 03. augusta 2012 s určeným miestom plnenia - sklad predávajúceho, pričom cena tovaru nezahŕňala cenu za prepravu.

6. Správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI), v ktorých žiadal o preverenie obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SO-AND-SO; medzi žalobcom a spoločnosťou Uneda; medzi žalobcom a spoločnosťou VAREZZAN a medzi žalobcom a spoločnosťou ARZETO.

7. Dňa 30. septembra 2013 bola Daňovému úradu Nitra doručená konečná odpoveď zaevidovaná pod č. 9401400/4458898/2013, v ktorej bolo uvedené, že sa nepodarilo skontaktovať so spoločnosťou ARZETO, keďže zásielky boli doručené uplynutím lehoty.

Z odpovedí na žiadosti o MVI v súvislosti s preverovaním spoločnosti ARZETO bolo zistené, že nakúpený tovar predávala spoločnosti LEDOPA s.r.o., Žďár nad Sázavou, ktorá vo všetkých preverovaných prípadoch zabezpečovala prepravu a znášala náklady prepravy od naloženia tovaru v SR až po jeho vykládku na ČS TANK ONO. Z jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR (dohoda o prepravnej zmluve v rámci medzinárodnej cestnej dopravy) dokladoch získaných od preverovaných prepravcov kayra transport s.r.o., Uherský Brod, a LEDOPA s.r.o., vyplynulo, že spoločnosť ARZETO nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru). Preverením bankových účtov bolo zistené, že transakcie uvedené na bankových výpisoch nevykazujú žiadnu podnikateľskú činnosť spoločnosti ARZETO.

Na účtoch neboli evidované žiadne významné vklady ani odoslané väčšie sumy, pričom transakcie pozostávali výlučne z bankových poplatkov. Deklarované dodanie tovaru pre odberateľa ARZETO nebolo spojené s odoslaním, alebo prepravou tovaru a jednalo sa v každom prípade o tzv. „nepohyblivú dodávku”, nakoľko prepravou boli zaťažené až dodávky na ďalších stupňoch reťazca. Objednávky tovaru u žalobcu boli doručované na hlavičkovom papieri spoločnosti LEDOPA GROUP s.r.o.

8. Z?odpovedí na žiadosti o?MVI, ktoré boli zaslané jednotlivým prepravcom uvedeným na dokladoch CMR, vyplynulo, že vodiči CMR vypisovali tieto doklady podľa pokynov osoby, ktorá je pravdepodobne zamestnancom žalobcu. V?niektorých prípadoch bola na dokladoch CMR ako príjemca uvedená spoločnosť Uneda s.r.o., hoci faktúry boli vystavené pre odberateľa VAREZZAN. Stalo sa tak na pokyn osoby prítomnej pri nakládke u žalobcu, ktorá vodičom určila, koho majú v?CMR uviesť ako príjemcu. Táto osoba bola podľa zistení pravdepodobne zamestnancom žalobcu. Z jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR dokladoch získaných v rámci MVI od preverovaných prepravcov: UNI SERVIS CZ, Praha,

Autotrans Petrol s.r.o., Velichovky, ERYX s.r.o., Praha, MAD CZ s.r.o., Smiřice, HERST s.r.o., Nymburk, TOHOZ s.r.o., Čelákovice, TM-logistik s.r.o., Praha, Titanům Transport Services s.r.o., Ostrava, vyplynulo, že spoločnosť VAREZZAN nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru) a ani v jednom prípade nezabezpečovala ani prepravu tovaru. Deklarované dodanie tovaru pre odberateľa VAREZZAN v rámci dodávky žalobca - VAREZZAN nebolo spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa v každom prípade o nepohyblivú dodávku, nakoľko prepravou boli zaťažené až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádzalo k objednaniu prepravy a znášaniu nákladov prepravy.

9. Z odpovedí na žiadosti o MVI, zaslaných na jednotlivých prepravcov uvedených na dokladoch CMR predložených k výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že nakúpený tovar Uneda predávala výhradne spoločnosti Renoil CZ s.r.o., ktorá ho nakupovala bez prepravy. Prepravu si zabezpečovali zákazníci Renoil CZ sami.

Podľa jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR dokladoch získaných od preverovaných prepravcov: Uni Servis CZ, Autotrans Petrol, Eryx, Herst, TM-logistik, TTS, Českomoravská Olejářska k.s., VYDRUS spol. s r .o., VĚRAMI International Company s. r .o., EUROBIT GROUP s. r. o., EUROSPEDA s. r .o., vyplynulo, že spoločnosť Uneda nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru), a teda toto dodanie tovaru nebolo spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa o nepohyblivú dodávku, nakoľko nebola prepravou zaťažená ani dodávka žalobcu, ani dodávka Uneda - Renoil CZ, ale až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádzalo k organizácii prepravy a znášaniu nákladov prepravy.

10. Z odpovedí na žiadosti o MVI v súvislosti s preverovaním spoločnosti SO-AND-SO bolo zistené, že nakúpený tovar predávala spoločnosti Jadris, ktorá ho ihneď predávala spoločnosti Rodener Group a všetky tieto transakcie (dodávky) boli vykonané bez prepravy.

Z jednotlivých potvrdení prevzatia tovaru na CMR dokladoch získaných od preverovaných prepravcov: Autotrans Petrol, Tohoz CZ, TTS, Věrami, JASA s.r.o., Kuchařík autodoprava s.r.o., JP servis, Invest Trust s.r.o., TEZET s.r.o., VMT Trans s.r.o., Peter Škuta - TRANSEUROPE, vyplynulo, že spoločnosť SO-AND-SO nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru), a teda toto dodanie tovaru nebolo spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa o nepohyblivú dodávku, nakoľko prepravou nebola zaťažená ani dodávka SO-AND-SO - Jadris ani dodávka Jadris - Rodener Group, ale až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádzalo k objednávaniu prepravy, organizácii prepravy a znášaniu nákladov prepravy.

11. Správca dane za účelom preverenia deklarovaného tuzemského zdaniteľného plnenia od dodávateľa KOLO-KOMPANY, spol. s r. o. zaslal dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane Daňový úrad Bratislava. Na základe odpovedí na dožiadanie bolo zistené, že spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r. o. sa na adrese sídla nezdržuje a má tam len virtuálne sídlo, zásielky sa vracali späť neprevzaté s poznámkou „adresát neznámy“.

12. Na základe doručených odpovedí na žiadosti o MVI v súvislosti s preverovaním priamych odberateľov žalobcu bolo zistené, že uvedené spoločnosti so správcom dane nespolupracujú, sú nekontaktné, zásielky nepreberajú a na výzvy správcu dane nereagujú.

13. Daňový úrad Nitra na základe výsledku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na zdaňovacie obdobie august 2012 vydal rozhodnutie č. 20752391/2015 zo dňa 02. septembra 2015, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 989.132,22 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 633.684,58 eur a vyrubil daň v sume 355.447,64 eur.

14. O odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 21465363/2015 zo dňa 15. decembra 2015, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa

02. septembra 2015. Dňa 11. marca 2016 žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. decembra 2015 mimo odvolacieho konania na Ministerstvo financií SR. Ministerstvo financií SR po preskúmaní zrušilo rozhodnutie č. 21465363/2015 zo dňa 15. decembra 2015 a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že Daňový úrad Nitra, ako aj žalovaný, posúdili vyčíslenie základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH pri neuznanom oslobodení od dane podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, nesprávne.

15. Nové konanie v danej veci viedol Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ktorý rozhodnutím č. 1673435/2016 zo dňa 04. novembra 2016 určil žalobcovi rozdiel v sume 838.772,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 633.648,58 eur a vyrubil daň v sume 205.087,98 eur.

16. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom v odvolacom konaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 202959/2017 zo dňa 03. marca 2017 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 1673435/2016 zo dňa 04. novembra 2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne opäť správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 20. apríla 2017, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 838.772,34 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 633.648,58 eur a vyrubil daň v sume 205.087,98 eur. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 09. augusta 2017 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 20. apríla 2017.

17. Rozhodnutie žalovaného opäť napadol podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalobca, pričom Ministerstvo financií SR listom zo dňa 21. februára 2018 oznámilo žalobcovi, že dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 9. augusta 2017, ktorým potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 393499/2017 zo dňa 20. apríla 2017, nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.

18. Žalobca podal dňa 30. októbra 2017 proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 09. augusta 2017 žalobu na Krajský súd Bratislava, ktorý rozhodol rozsudkom č. k. 5S 220/2017-270 zo dňa 09. apríla 2019, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1269982/2017 zo dňa 09. augusta 2017 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 393499/2017 zo dňa 20. apríla 2017 a vec vrátil Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty na ďalšie

konanie. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave mal vo vyrubovacom konaní pokračovať Daňový úrad Nitra, ktorý vykonal daňovú kontrolu. Krajský súd v Bratislave sa rovnako vyslovil, aby správca dane v ďalšom konaní skúmal dodržanie náležitej starostlivosti žalobcom v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 „Mahagében a Dávid“. 19. Žalovaný rozhodnutím č. 101217655/2020 zo dňa 24. júla 2020 potvrdil ďalšie a posledné rozhodnutie správcu dane č. 102816273/2019 zo dňa 06. decembra 2019, ktorým Daňový úrad Nitra podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil rozdiel v sume 838.772,56 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v sume 633.684,58 eur, a vyrubil žalobcovi daň v sume 205.087,98 eur (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“).

II. Konanie pred správnym súdom

20. Dňa 12. októbra 2020 podal žalobca na Krajský súd v Nitre správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane zo 6. decembra

2019. V žalobe uviedol, že tieto rozhodnutia sú nezákonné, pretože nerešpektovali právny názor Krajského súdu v Bratislave, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu boli zistenia skutkového stavu orgánmi finančnej správy nedostatočné na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav, ktorý orgány finančnej správy prevzali za základ rozhodnutí, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu. Zároveň v konaní pred orgánmi finančnej správy došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

21. O žalobe žalobcu rozhodol Krajskú súd v Nitre tak, že rozsudkom č. k. 11S/150/2020 - 232 zo dňa 12. októbra 2022 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 22. Správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaných zistení vyplývalo, že fyzický presun tovaru z územia SR do ČR bol síce preukázaný (systém EMCS, potvrdenia prepravcov) a prvotné prepravné dokumenty s objednávkami deklarovali ako príjemcov tovaru české spoločnosti, avšak v prípade ARZETO sa zistilo, že skutočným príjemcom tovaru táto spoločnosť nebola.

Rovnako pri spoločnostiach VAREZZAN a Uneda nebolo potvrdené, že tovar nakupovali s prepravou, resp. znášali jej náklady; v ďalšom reťazci ich tovar končil u iných subjektov, pričom dopravu si zabezpečovali až koneční odberatelia. Pokiaľ ide o

spoločnosť SO-AND-SO, tá bola od 09. apríla 2013 v likvidácii a na daňové výzvy nereagovala, pričom prepravu vykonávali až nasledujúce stupne reťazca (Jadris a Rodener Group), ktoré tovar kupovali bez prepravných služieb od SO-AND-SO.

Vo všetkých uvedených prípadoch teda nešlo o pohyblivé dodávky smerom k deklarovaným českým spoločnostiam, ale o nepohyblivé dodávky, keďže doprava tovaru (a znášanie nákladov na prepravu) bola realizovaná až na ďalších stupňoch obchodného reťazca.

23. Správny súd konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) bol povinný preukázať základné podmienky oslobodenia od dane, vrátane jednoznačného uskutočnenia prepravy do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť či neobozretnosť pri výbere obchodných partnerov a prepravcu. Na základe zistených okolností dospel k záveru, že žalobca predával tovar bez prepravy a deklarovaní objednávatelia tovaru nepreukázali, že by prepravu zabezpečovali, pričom nebolo ani zistené, že by tretie subjekty prepravovali tovar na účet žalobcu alebo jeho priamych odberateľov.

Správca dane preto správne usúdil, že nebolo materiálne preukázané dodanie tovaru do Českej republiky, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 43 zákona o DPH. V otázke oslobodenia od dane je potrebné, aby bola preprava realizovaná predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, čo v predmetnom

prípade preukázané nebolo. 24. Žalobca podľa správneho súdu nepreukázal, že minerálne oleje skutočne fyzicky opustili územie Slovenska a boli dodané do Českej republiky deklarovaným odberateľom, resp. im povereným osobám, čo vylučuje uplatnenie oslobodenia od DPH v zmysle Smernice Rady 2006/112/ES, ktorá kladie dôraz na reálne nadobudnutie tovaru iným zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte. Správny súd konštatoval, že v reťazovom obchode s jedinou prepravou sa oslobodenie môže vzťahovať len na jednu pohyblivú dodávku, ktorú však žalobca v danom prípade nevedel hodnoverne preukázať. Podľa zistení daňových orgánov sa tovar fakturoval bez prepravy, neexistovali potvrdené dodacie listy ani riadne vyplnené CMR s podpisom deklarovaných odberateľov (ARZETO, VAREZZAN, Uneda, SO-AND-SO), ktoré by dosvedčili prevoz a prevzatie v mieste určenia v inom členskom štáte. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (C-245/04 - EMAG Handel Eder OHG) preto nebolo možné oslobodenie od dane priznať, keďže žalobca nepreukázal, že v konkrétnom prípade došlo k pohyblivej dodávke s reálnou prepravou tovaru do iného členského štátu.

25. Podľa správneho súdu bola námietka o arbitrárnosti rozhodnutia žalovaného nedôvodná, keďže zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa bez akýchkoľvek pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia

daňového subjektu. Za nedôvodnú považoval ďalej námietku o nevypočutí konateľov českých spoločností (ARZETO, VAREZZAN, Uneda, SO-AND-SO), keďže tieto subjekty boli podľa zistení nekontaktné a s daňovými orgánmi nespolupracovali, pričom listinné dôkazy (CMR, platby, záznamy o pohybe vozidiel) už dostatočne preukazovali skutkový stav.

Rovnako nedôvodná bola námietka, že sa nepodarilo vypočuť konateľov spoločnosti KOLO- KOMPANY, keďže správca dane konateľov predvolal a tí na výsluch neprišli, prípadne vyhlásili, že o činnosti spoločnosti v spornom období nemajú vedomosť.

Pri posudzovaní hmotnoprávnych a formálnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ) bolo rozhodujúce, či daňový subjekt preukázal faktické dodanie alebo prijatie tovaru zdaniteľným subjektom, ktorý mal byť skutočným dodávateľom, a či predložené doklady zodpovedali reálnemu plneniu, nielen formálne deklarovanej transakcii. Takýto dôkaz podľa správneho súdu neexistoval a hmotnoprávne podmienky tým pádom preukázané neboli, a preto nebolo možné nárok na odpočet alebo oslobodenie dane priznať.

26. Daňový subjekt je podľa správneho súdu povinný prijať všetky rozumne očakávané opatrenia, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode (judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veciach Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 a Mahagében Kft., C-80/11 a C-142/11).

Keďže správca dane dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako vyplýva z faktúr, a zároveň spochybnil aj postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, mal žalobca povinnosť hodnovernými dokladmi preukázať, že deklarovaný dodávateľ bol skutočne zdaniteľnou osobou (čo sa nestalo).

27. Správny súd konštatoval, že v postupe oboch daňových orgánov nenašiel pochybenie ani porušenie ustanovení daňového poriadku, keďže správca dane bol oprávnený samostatne vykonávať dokazovanie a mohol zvoliť prostriedky potrebné na objasnenie otázok vyplývajúcich z podkladov predložených daňovým subjektom. Rovnako nepovažoval za

dôvodnú ani námietku žalobcu, že mu bola poskytnutá neprimerane krátka lehota (8 dní) na vyjadrenie k zápisnici, pretože zo spisu vyplýva, že so zistenými skutočnosťami bol riadne oboznamovaný a opakovane mal možnosť sa k nim vyjadriť; okrem toho podal už odvolanie i správnu žalobu, takže disponoval dostatočnými podkladmi, ktoré mohol v primeranej lehote využiť aj pre toto ďalšie konanie.

III. Kasačná sťažnosť

28. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č .k. 11S/150/2020-232 zo dňa 12. októbra 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva i dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP (ods. 29, 30 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie.

29. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne posúdil vykonané dôkazy a ich vzájomné súvislosti, v dôsledku čoho nesprávne určil skutkový stav a následne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa sťažovateľa bola ním podaná žaloba riadne odôvodnená, keďže poukazovala na nesprávny postup orgánov daňovej správy, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, právneho zhodnotenia a rozhodnutia orgánov daňovej správy.

Súd sa nevysporiadal s žalobnou argumentáciou a odvolal sa v plnom rozsahu len na závery orgánov daňovej správy. Napadnutý rozsudok nebol dostatočne odôvodnený a konštatoval iba údajnú správnosť rozhodnutí orgánov daňovej správy, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku.

30. Sťažovateľ poukazujúc na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/1/201019 z augusta 2010 tvrdil, že napadnutý rozsudok posudzuje konanie sťažovateľa ako konanie podvodné. Správca dane podľa neho konanie síce opísal ako podvodné, no výslovne ho takto neoznačil. Ak by ho tak označil, musel by znášať dôkazné bremeno a?preukazovať úmysel alebo vedomosť sťažovateľa o?podvodnom

konaní. Podľa sťažovateľa z tohto dôvodu orgány daňovej správy jeho konanie označili len ako nepreukázanie nároku či nesplnenie hmotnoprávnych náležitostí. Následne z toho vyvodili nezákonnosť rozhodnutia, porušenie sťažovateľových práv a obchádzanie zákona.

Pokiaľ mal Krajský súd v Nitre podozrenie na podvodné konanie, mal napadnuté rozhodnutie zrušiť a?vrátiť vec na ďalšie konanie. Až po preukázaní podvodného konania sťažovateľom mal zamietnuť uplatnený nárok, v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/49/2010, a judikatúry Súdneho dvora EÚ. Odkazujúc na vyššie uvedené rozhodnutie, sťažovateľ poukázal aj na to, že nárok na odpočet dane na vstupe možno odoprieť iba v prípade, ak sa preukáže, že platiteľ dane o podvodnom konaní v predchádzajúcich či nasledujúcich stupňoch obchodného reťazca vedel alebo mohol vedieť. Svoj názor oprel o judikáty Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (sp. zn. 4Afs/58/2017 a 7Afs/28/2013) a Súdneho dvora EÚ (PPUH Stehcemp, C-277/14; Bonik, C-285/11; Maks Pen, C-18/13). 31. Ďalej sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/16/2010, podľa ktorého nie je v zásade možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov

pred dodaním tovaru a v prípade skutočností, ktoré sa v zásade týkajú iného daňového subjektu ako kontrolovaného daňového subjektu, aby zodpovedal iný daňový subjekt. 32. Ďalšou sťažnostnou námietkou sťažovateľ poukázal na to, že sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevyjadril k žalobnej námietke o zmätočnosti a neodôvodnenosti záverov správcu dane týkajúcich sa nepohyblivosti dodávky medzi sťažovateľom a nadobúdateľmi (českými spoločnosťami). Podľa názoru sťažovateľa môže byť dodávka medzi prvými dvoma subjektmi v reťazci pohyblivá aj v prípade, ak je tovar fyzicky prepravený do skladových priestorov inej osoby ako prvého odberateľa. Vyššie uvedené podkladá aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci Euro Tyre (C-430/09). Predmetné rozhodnutie naviac podľa sťažovateľa uvádza, že je možné kvalifikovať dodávku, ktorá bola prepravená iným subjektom ako priamym odberateľom, ako pohyblivú. Daňový úrad podľa sťažovateľa nepostupoval správne, ak v rámci posudzovanej otázky, ktorému z viacerých nadväzujúcich dodaní je možné priradiť

uskutočnenie prepravy a prisúdiť mu tým charakter intrakomunitárneho dodania tovaru, obmedzil len na zistenie, ktorý subjekt zaistil uskutočnenie prepravy, resp. kto uhradil náklady s tým spojené. Ďalej daňový úrad v zmysle kasačnej sťažnosti zameral dokazovanie na posúdenie otázky, ktorý subjekt zabezpečoval prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu a ktorý subjekt znášal náklady na prepravu. Ostatnými otázkami ako kedy bolo na ďalšie spoločnosti v reťazci prevedené právo nakladať s tovarom ako vlastník, sa Daňový úrad podľa sťažovateľa nezaoberal.

33. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nemal žiadny zmluvný vzťah s odberateľmi svojich odberateľov, a?preto na nich nemohol previesť akékoľvek právo nakladať s tovarom. Podľa neho mal správca dane dôslednejšie skúmať priebeh ďalších obchodov, ktoré nasledovali za obchodmi sťažovateľa, a?zistiť, kedy koneční príjemcovia nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastníci. Taktiež podľa sťažovateľa mal byť zohľadnený zámer kupujúceho v momente dodania tovaru. Rovnako, ako už uviedol v?žalobe, sťažovateľ namieta, že neboli vypočutí konatelia spoločností, ktoré stáli na konci obchodného reťazca.

34. Sťažovateľ namietal, že správca dane neuviedol žiadne konkrétne listinné dôkazy, ktoré by potvrdzovali predaj tovaru a prechod práva nakladať s tovarom ako vlastníkom v tuzemsku bez prepravy odberateľmi žalobcu. Tvrdenie o prechode práva nakladať s tovarom ako vlastník na konečných príjemcov v tuzemsku podľa sťažovateľa nie je dostatočne odôvodnené, nemá oporu v skutkovom stave, a v napadnutom rozhodnutí absentuje aj akákoľvek konkrétna analýza vykonaných dôkazov.

35. Podľa sťažovateľa z rozhodnutia daňových orgánov nevyplýva, že by právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na konečných príjemcov v SR; naopak, toto právo mal minimálne do momentu prevzatia tovaru oprávnený príjemca v ČR, ktorý konal vo vlastnom mene na účet českého nadobúdateľa. Daňový úrad pritom neposkytol konkrétnu analýzu dôkazov, ktoré by jeho tvrdenie podporili. Vychádza z nesprávnej interpretácie reťazového obchodu ako nepohyblivej tuzemskej dodávky medzi žalobcom a českým odberateľom, po ktorej by nasledovala pohyblivá dodávka do ČR. Žalobca sa podľa sťažovateľa však v dobrej viere domnieval, že ide o intrakomunitárne dodanie, a nie o tuzemské dodanie.

Navyše podľa prístupu daňových orgánov by musel žalobca najprv odviesť daň v SR, český odberateľ by sa tu musel registrovať pre DPH, uplatniť nárok na odpočet a zároveň vykázať oslobodenú intrakomunitárnu dodávku do ČR, čo by napokon viedlo k nulovému dopadu na štátny rozpočet

SR. 36. Sťažovateľ dodal, že štátnemu rozpočtu SR nemohla vzniknúť žiadna strata na daňových príjmoch, pretože tak uskutočnená štruktúra obchodov, ako aj štruktúra obchodov, ktorú predpokladá Daňový úrad, by mali na podnikateľské subjekty i štátny rozpočet neutrálny (nulový) dopad. Závery Súdneho dvora EÚ vo veci Teleos (C-409/04) síce priznávajú oprávnenie sprísniť požiadavky na dodávateľov v záujme predchádzania daňovým podvodom, avšak zároveň zdôrazňujú nutnosť dodržať zásadu proporcionality pri rozdeľovaní rizika medzi dodávateľa a daňový orgán. Administratívna procedúra, ktorá implicitne vyplýva z argumentácie Daňového úradu, žalovaného i Krajského súdu, by však odporovala zásade proporcionality a hospodárnosti, keďže by viedla k sérii daňových konaní s rovnakým výsledkom - nulovou daňou odvedenou do rozpočtu SR -, čo je v rozpore so zásadou neutrality DPH a zásadou výberu dane v členskom štáte konečnej spotreby.

37. Podmienka oslobodenia intrakomunitárneho dodania podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH sa podľa sťažovateľa považuje za splnenú aj vtedy, ak tovar prepravil na svoj účet nadobúdateľ, teda on znáša náklady a organizačne zabezpečuje prepravu. Žalobca pritom nemal možnosť ani povinnosť preverovať, či a akým spôsobom česká spoločnosť prepravu financuje, keďže takúto povinnosť neukladá ani zákon o DPH, ani Smernica o DPH, ani judikatúra Súdneho dvora EÚ, a jej uloženie by odporovalo zásade právnej istoty. Žalobca nemohol získať ďalšie dôkazy o hradení dopravy, a ak by aj došlo k porušeniu podmienok oslobodenia od dane, mohlo sa tak stať len konaním českej spoločnosti bez vedomia žalobcu.

Podľa zásad potvrdených judikatúrou Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Kittel) nemožno žalobcu postihovať za prípadný daňový podvod obchodného partnera, ak o ňom nevedel a nemohol vedieť. 38. Správny súd sa v zmysle tvrdení uvedených v kasačnej sťažnosti nevysporiadal s námietkou sťažovateľa (žalobcu) ohľadom obstarania tovaru od spoločnosti KOLO- KOMPANY, kde sťažovateľ uvádza, že zbavenie zdaniteľnej osoby konajúcej v dobrej viere práva na odpočítanie DPH by bolo podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v rozpore so zásadou neutrality DPH. Daňový subjekt podľa tvrdení sťažovateľa nemôže niesť zodpovednosť za to, že jej dodávateľ nevedel preukázať od koho nadobudol tovar. Svoje tvrdenie sťažovateľ oprel o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010.

39. Podľa sťažovateľa bol nedostatočne zistený skutkový stav daňovým úradom a žalovaným, keďže ani jeden zo subjektov finančnej správy nezisťoval a neposudzoval žiadne ďalšie okolnosti reťazového obchodu, keďže z rozhodnutia orgánov finančnej správy nevyplýva, že by bola skúmaná otázka prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

40. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhoval, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok v súlade s ustanovením § 447 ods. 1 SSP, keďže podľa názoru sťažovateľa hrozí po uhradení vyrubeného rozdielu na dani z pridanej hodnoty závažná ujma na majetku sťažovateľa, ktorá môže vyústiť až do likvidácie samotnej spoločnosti (sťažovateľa). Kasačný

súd o tomto návrhu nemusel rozhodnúť s poukazom na § 446 ods. 2 písm. a) SSP, pretože kasačná sťažnosť podaná sťažovateľom mala odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane.

IV. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

41. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril dňa 5. apríla 2023, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. 42. Poukázal na to, že hoci sťažovateľ splnil formálne podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, bol povinný preukázať splnenie podmienok uvedených v § 43 ods. 5 zákona o DPH, najmä že tovar bol skutočne dodaný do iného členského štátu. 43. Žalovaný uviedol, že z tvrdenia sťažovateľa o nezabezpečení prepravy tovaru a?nemožnosti preveriť, či bol tento tovar skutočne prepravený do iného členského štátu, vyplýva nedostatočná obozretnosť sťažovateľa. Podľa žalovaného sťažovateľ neuskutočnil všetky kroky, ktoré sa od neho podľa zásady opatrnosti očakávali, pričom žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/33/2014. 44. Žalovaný zároveň odkázal na vlastné zistenia, ktorými dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované presne tak, ako je uvedené na faktúrach predložených žalobcom. Podľa Daňového úradu boli pohonné látky dodávané medzi viacerými subjektmi v rámci jedinej prepravy. Žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-401/18 Herst, ktorý rozšíril skoršie rozhodnutie C-414/17 Arex CZ. Zdaniteľná osoba, ak má od začiatku v úmysle nadobudnúť tovar pre vlastné podnikanie, môže totiž už počas jedinej prepravy v rámci Spoločenstva disponovať týmto tovarom ako vlastník. V?prípade dodávok benzínu a?nafty od spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s?r. o. správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane, pretože pri benzíne nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu a?pri nafte došlo k dodaniu v Českej republike, nie v tuzemsku. Tým neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

V. Relevantná právna úprava

45. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

46. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

47. Podľa § 13 ods. 1 zákona o DPH miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14, b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, c) ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

48. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

49. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom

štáte. 50. Podľa § 43 ods. 3 zákona o oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

51. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 52.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 53. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

54. Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

55. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

56. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

57. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 58.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

59. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

60. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

61. Úlohou kasačného súdu bolo v zmysle dôvodov kasačnej sťažnosti podľa obsahu subsumovaných pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f), g) SSP podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci rozsudku správneho súdu opísaného v časti II odôvodnenia tohto rozhodnutia.

62. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom správny súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101217655/2020 zo dňa 24. júla 2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102816273/2019 zo dňa 06. decembra 2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel v sume 838.772,56 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v sume 633.684,58 eur, a vyrubil žalobcovi daň v sume 205.087,98 eur.

63. U´lohou spra´vneho su´du pri presku´mani´ za´konnosti rozhodnutia a postupu spra´vneho orga´nu je posudzovatˇ, cˇi spra´vny orga´n vecne pri´slusˇny´ na konanie si zadova´zˇil dostatok skutkovy´ch podkladov pre vydanie rozhodnutia, cˇi zistil vo veci skutocˇny´, stav, cˇi konal v su´cˇinnosti s u´cˇastni´kmi konania, cˇi rozhodnutie bolo vydane´ v su´lade so za´konmi a iny´mi pra´vnymi predpismi a cˇi obsahovalo za´konom predpi´sane´ na´lezˇitosti, teda cˇi rozhodnutie spra´vneho orga´nu bolo vydane´ v su´lade s hmotnopra´vnymi ako aj procesnopra´vnymi predpismi.

64. Za´konnostˇ rozhodnutia spra´vneho orga´nu je podmienena´ za´konnostˇou postupu spra´vneho orga´nu predcha´dzaju´ceho vydaniu napadnute´ho rozhodnutia. V ra´mci spra´vneho prieskumu su´d teda sku´ma aj procesne´ pochybenia spra´vneho orga´nu namietane´ v zˇalobe, cˇi uvedene´ procesne´ pochybenie spra´vneho orga´nu je takou vadou konania pred spra´vnym orga´nom, ktora´ mohla matˇ vplyv na za´konnostˇ napadnute´ho

rozhodnutia. 65. Kasacˇny´ su´d presku´mal rozsudok spra´vneho su´du, ako aj konanie, ktore´ mu predcha´dzalo, sku´mal aj napadnute´ rozhodnutie zˇalovane´ho spra´vneho orga´nu a konanie mu predcha´dzaju´ce, najma¨ z toho pohlˇadu, cˇi sa správny su´d vysporiadal so vsˇetky´mi za´sadny´mi na´mietkami uvedeny´mi v správnej zˇalobe a z takto vymedzene´ho rozsahu cˇi spra´vne posu´dil za´konnostˇ a spra´vnostˇ napadnute´ho rozhodnutia spra´vneho orga´nu.

Po obozna´meni´ sa s rozsahom a do^vodmi kasacˇnej stˇazˇnosti proti napadnute´mu rozsudku správneho su´du, po presku´mani´ napadnute´ho rozsudku a po obozna´meni´ sa s rozsahom pripojene´ho spisove´ho materia´lu nezistil zˇiaden do^vod na to, aby sa odchy´lil od logicky´ch argumentov a relevantny´ch pra´vnych za´verov obsiahnuty´ch v odo^vodneni´ napadnute´ho rozsudku. Tieto za´very spolu so spra´vnou cita´ciou dotknuty´ch pra´vnych noriem vytva´raju´ dostatocˇne´ pra´vne vy´chodiska´ pre vyslovenie vy´roku napadnute´ho

rozsudku. 66. Kasačný súd konštatuje, že námietku sťažovateľa týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku vyhodnotil ako nedôvodnú. Práve naopak, kasačný súd s poukazom na opis odôvodnenia napadnutého rozsudku uvedený v časti II odôvodnenia tohto rozhodnutia je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie a plne sa stotožnil s argumentáciou správneho súdu. Správny súd sa podrobne zaoberal hodnotením skutkových zistení a ich právnym posúdením.

67. Ak v priebehu konania podali účastníci námietky alebo návrhy, správny orgán je v odôvodnení rozhodnutia povinný uviesť, ako sa s ich podnetom vysporiadal. Judikatúra súdov nevyžaduje ani aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie správneho orgánu (alebo súdu) bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. I. US 226/03-29; taktiež porovnaj vec Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; vec Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; vec Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.

Francúzsko z 19. februára 1998; vec H. c Belgicko z 30. novembra 1987). Pokiaľ ide o súdne konanie týkajúce sa posúdenia zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nie je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal každým skutkovým tvrdením účastníka samostatne, pokiaľ je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí.

68. Kasačný súd dodáva, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy.

V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom. Námietky žalobcu (sťažovateľa) sú v napadnutom rozhodnutí (i prvostupňovom) podrobne opísané, je zrejmé, že sa žalovaný nimi zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vysporiadal. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.

69. Z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že sa správny súd zaoberal všetkými tvrdeniami strán sporu a dostatočne logicky vysvetlil aj svoj postup pri hodnotení dôkazov, ktoré boli zadovážené v posudzovanom prípade. Právne závery správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku podrobnejšie hodnotí kasačný súd v nasledujúcom texte. 70. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového

subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

71. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzajúc z administratívneho spisu mal za preukázané nasledovné skutočnosti: 72. Pokiaľ ide o obchod deklarovaný medzi sťažovateľ (žalobca) a spoločnosťou ARZETO (ČR), z preverovania tohto deklarovaného obchodu bolo zistené, deklarované dodanie tovaru pre odberateľa ARZETO nebolo spojené s odoslaním, alebo prepravou tovaru a jednalo sa o tzv. nepohyblivú dodávku. Spoločnosť ARZETO nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru). Bolo zistené, že tovar pochádzal od spoločnosti LEDOPA s.r.o. (ČR). Objednávky tovaru u žalobcu boli doručované na hlavičkovom papieri spoločnosti LEDOPA GROUP s.r.o. (ČR). Podľa bankových výpisov spoločnosť ARZETO nevykazovala žiadnu podnikateľskú činnosť.

73. Pokiaľ ide o obchod deklarovaný medzi sťažovateľ (žalobca) a spoločnosťou VAREZZAN (ČR), z preverovania tohto deklarovaného obchodu vyplynulo, že spoločnosť VAREZZAN nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru). Tvrdené dodanie tovaru pre odberateľa VAREZZAN nebolo spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa o tzv. nepohyblivú dodávku. S prepravou boli spojené až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádzalo k objednaniu prepravy a znášaniu nákladov prepravy, pričom však tohto obchodu sa sťažovateľ ani spoločnosť VAREZZAN nezúčastnili a nezabezpečovali ani prepravu tovaru.

74. Pokiaľ ide o obchod deklarovaný medzi sťažovateľ (žalobca) a spoločnosťou Uneda (ČR), z dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly bolo zistené, že dodanie tovaru neprebehlo tak, ako bolo uvedené na faktúrach predložených sťažovateľom, ale predmetný (na faktúrach deklarovaný) tovar určený spoločnosti Uneda bol predávaný výhradne od spoločnosti Renoil CZ s.r.o. (ČR), ktorá ho nakupovala bez prepravy. Z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Uneda nebola príjemcom tovaru (konečným odberateľom tovaru), a teda toto dodanie tovaru nebolo spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa o tzv. nepohyblivú dodávku. Prepravou nebola zaťažená ani dodávka žalobcu, ani dodávka Uneda smerom k spoločnosti Renoil CZ. S dodávkou boli spojené až dodávky na ďalších stupňoch reťazca dodaní, kde dochádzalo k organizácii prepravy a znášaniu nákladov prepravy, pričom však týchto obchodov sa sťažovateľ ani ním deklarovaný odberateľ Uneda nezúčastnili.

75. Pokiaľ ide o obchod deklarovaný medzi sťažovateľ (žalobca) a spoločnosťou SO-AND- SO (ČR), obdobne ako u predchádzajúcich deklarovaných obchodov, aj v prípade tohto odberateľa bolo preukázané, spoločnosť SO-AND-SO nebola príjemcom (konečným odberateľom) tovaru. Predmetný deklarovaný nakúpený tovar spoločnosť SO-AND-SO predávala spoločnosti JADRIS - NCL s.r.o. (ČR), ktorá ho ihneď predávala spoločnosti Rodener Group a všetky tieto transakcie (dodávky) boli vykonané bez prepravy.

Prepravou nebola zaťažená ani dodávka SO-AND-SO - Jadris ani dodávka Jadris - Rodener Group s.r.o. (ČR). Tvrdené dodanie tovaru nebolo spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru a jednalo sa o tzv. nepohyblivú dodávku. 76. K otázke nepohyblivej dodávky vyjadril právny názor Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa 16.12.2010 vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding BV proti Staatssecretaris van Financiën. „Vo vzťahu k dvom po sebe nasledujúcim dodávkam toho istého tovaru medzi rozdielnymi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jednej prepravy v rámci Spoločenstva, určenie transakcie, ktorej sa má pripísať táto preprava, t. j. prvá alebo druhá dodávka - vzhľadom na to, že táto transakcia spadá z tohto dôvodu pod pojem dodávka v rámci Spoločenstva v zmysle článku 28c A písm. a) prvého odseku šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou 96/95, v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. a) a b), článkom 28a ods. 1 písm. a) prvým

odsekom a článkom 28b A ods. 1 tejto smernice -, sa vykoná na základe celkového posúdenia všetkých okolností veci samej na účely stanovenia, ktorá z týchto dvoch dodávok spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. V tomto ohľade, ak prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo na nakladanie s tovarom ako vlastník na území členského štátu prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje identifikačné číslo na účely dane z pridanej hodnoty pridelené týmto naposledy menovaným členským štátom, sa preprava v rámci Spoločenstva musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia prepravy v rámci Spoločenstva.

Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či táto podmienka je vo veci, o ktorej rozhoduje, splnená.“ 77. Za zmienku stojí i rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2018, sp. zn. 6Sžfk/33/2017. „V prípade pohybu toho istého tovaru, ktorý sa uskutoční od prvého k poslednému dodávateľovi, ak z celého komplexu okolností reťazového obchodu je dostatočným spôsobom zjavné, že obchodné operácie, vyhotovenie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočných medzinárodných nákladných listov, a faktúr za čas prepravnej trasy, uskutočnili sa zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo k podvodnému konaniu, ktorého cieľom a účelom je čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu.“

78. Z dikcie § 43 ods. 1 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých je dodanie tovaru oslobodené od dane. Základnou podmienkou je postavenie dodávateľa, ktorý je platiteľom dane a postavenie odberateľa, ktorý je registrovaným platcom DPH v inom členskom štáte. Druhou podmienkou je fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského

štátu. Treťou podmienkou je, že dodaním tovaru zároveň prechádza aj právo nakladať s tovarom ako vlastník. 79. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na oslobodenie od DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad.

Pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol ním dodaný uvádzanej spoločnosti z tuzemska do iného štátu, nie je povinnosťou daňového orgánu zisťovať o tovare a jeho pohybe viac. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou tak pre uplatnenie odpočtu dane ako aj pre uplatnenie oslobodenia dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené odberateľom z iného štátu na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, alebo prípadné preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

80. Podmienky uvedené v § 43 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na oslobodenie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti daňového subjektu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby daňový subjekt, ktorý nárok na oslobodenie v zmysle zákona o DPH (§43) uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tento nárok stanovil.

Pokiaľ platiteľ uplatnil oslobodenie od dane z faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve v rozsahu a spôsobom zodpovedajúcim faktúre.

81. V posudzovanom prípade zo skutočností, ktoré uviedol správca dane v protokole k daňovej kontrole ako i z dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, je zrejmé, že sťažovateľ hodnoverne nepreukázal reálne uskutočnenie deklarovaných obchodov.

Správca dane nemá povinnosť uviesť, aké dôkazy má daňový subjekt predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy existujú. Malo by byť v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný preukázať reálne uskutočnenie dodania tovaru a to z toho dôvodu, že je zaťažený dôkaznou povinnosťou, ktorú mu ukladá § 24 ods. 1

daňového poriadku. 82. Dôveryhodnosť každej obchodnej a účtovnej operácie sa odvíja od jej ekonomického zmyslu, ktorý daňový subjekt sleduje. Tento ekonomický dôvod či podnikateľský zámer by mal byť z dokladov zrejmý, resp. ľahko vysvetliteľný. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí vedieť preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo a že tento obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Racionálne zmýšľajúci podnikateľ nepochybne vie, prečo daný tovar nakúpil a ako ho hodlá za pomoci svojich podnikateľských kapacít použiť na svoje podnikanie. Ekonomický dôvod (kauzu) transakcie, u ktorej správca dane zistí dôvodné pochybnosti o jej reálnom uskutočnení, nestačí v rámci daňovej kontroly doložiť daňovými a účtovnými dokladmi. Je potrebné vysvetliť, akú podnikateľskú príležitosť daňový subjekt sledoval, keďže podnikaním nie je vytváranie viac či menej hodnoverných daňových a účtovných dokladov, ale sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dlhu dosiahnutie zisku

(§ 2 Obchodného zákonníka). Skutkové zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že skutočným obsahom deklarovaných obchodných transakcií bolo profitovanie na odpočítaní dane z pridanej hodnoty, nakoľko žiaden iný prínos pre žalobcu z predmetných nákupov nebol v konaní zdokumentovaný ani špecifikovaný.

83. Sťažovateľ v konaní pred daňovými orgánmi v postavení daňového subjektu bol povinný správcovi dane preukázať, že sa obchody spočívajúce v intrakomunitárnej dodávke uskutočnili tak, ako boli ním deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie

obdobie. V priebehu výkonu daňovej kontroly splnenie podmienok ustanovených v § 43 ods. 1 zákona o DPH preukázané nebolo. Je treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane a na ktorých preukázanie bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, zaťažuje daňovníka.

Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Podľa názoru kasačného súdu boli v súlade so zákonom závery daňových orgánov, ktoré akceptoval i správny súd, že v danom prípade si žalobca uplatnil nárok na oslobodenie od DPH bez toho, aby uniesol dôkazné bremeno - nepreukázal, že pri tomto tovare bola vykonaná fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu a že dodaním tovaru zároveň prešlo aj právo nakladať s ním ako vlastník.

84. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia reálnosti priebehu intrakomunitárneho dodania tovaru na pre posúdenie veci rozhodnom stupni obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dokazovanie, spočívajúce len v ním predložených dokladov, ako nedostatočné. Sťažovateľ dôkazné bremeno zaťažujúce ho v konaní pred daňovými orgánmi neuniesol.

85. Bolo potrebné (nevyhnutné), aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že pred daňovými orgánmi nebude vedieť preukázať reálne uskutočnenie ním tvrdených obchodov. Podnikateľ má okrem bežných daňových dokladov a účtovných dokladov byť schopný preukázať aj inými dôkazmi, že k obchodu došlo deklarovaným spôsobom a v tvrdenom rozsahu.

Podnikateľ pri svojej činnosti má dbať na to, aby reálnosť obchodu vedel preukázať aj po ukončení obchodu v budúcnosti, napr. pred daňovými orgánmi. Pokiaľ uzatvára reálny a korektný obchod, nepochybne na jeho zabezpečenie vykonáva aj potrebnú činnosť.

Potom celkom isto spomínanými dôkazmi do budúcna disponuje. V súdenej veci žalobca nebol schopný preukázať reálnosť svojich obchodov, z ktorých si odpočítal oslobodenie od DPH. Žalobca nevysvetli zmysel týchto obchodov, kedy obchodovaný tovar niekoľkonásobne menil majiteľa bez toho, aby došlo k jeho preprave, pričom vo viacerých prípadoch, ako je opísané vyššie, dôkazy potvrdzovali, že deklarované dodanie prebiehalo medzi inými subjektmi, ako boli deklarované, sťažovateľ nebol dodávateľom a ním tvrdení odberatelia s tovarom nedisponovali ako vlastným, prípadne ani neboli príjemcami tovaru. Z uvedeného dôvodu tvrdenia na posudzovaných daňových a účtovných dokladoch sťažovateľa nemohli daňové orgány akceptovať a o ich hodnovernosti sťažovateľ nepresvedčil ani súd.

86. Sťažovateľ poukazujúc na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/1/201019 z augusta 2010 tvrdil, že napadnutý rozsudok posudzuje konanie sťažovateľa ako konanie podvodné. Správca dane podľa neho konanie síce opísal ako podvodné, no výslovne ho takto neoznačil. Ak by ho tak označil, musel by znášať dôkazné bremeno a?preukazovať úmysel alebo vedomosť sťažovateľa o?podvodnom

konaní. Pokiaľ mal Krajský súd v Nitre podozrenie na podvodné konanie, mal podľa tvrdenia sťažovateľa napadnuté rozhodnutie zrušiť a?vrátiť vec na ďalšie konanie. 87. Kasačný súd sa s touto námietkou nestotožnil a považoval vyššie uvedené tvrdenia za účelové, nezodpovedajúce významu a obsahu napadnutej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu.

88. Pokiaľ sa v napadnutom rozsudku odkazuje na známu judikatúru Súdneho dvora EÚ (Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 a Mahagében Kft., C-80/11 a C-142/11), tento odkaz sa významovo vzťahuje nie na daňový podvod (zneužitie spoločného systému DPH), ale na povinnosť podnikateľa správať sa obozretne do tej miery, aby sa v budúcnosti vyhol situácii, kedy nebude vedieť preukázať reálne uskutočnenie ním tvrdených obchodov (zdaniteľných plnení). Kasačný súd opakuje, že daňový subjekt je povinný prijať všetky rozumne očakávané opatrenia, aby sa vyhol účasti na daňovom podvode. V danom prípade a uviedol to aj správny súd v odôvodnení rozsudku, správca dane dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako vyplýva z faktúr, a zároveň spochybnil aj postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby, a preto mal žalobca (sťažovateľ) povinnosť hodnovernými dokladmi preukázať, že deklarovaný dodávateľ bol skutočne zdaniteľnou osobou. Sťažovateľ v konaní pred daňovými orgánmi dôkazné bremeno neuniesol.

89. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií.

Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane resp. pre akceptovanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. 90. Kasačný súd preto zdôrazňuje, že námietka potreby iného odôvodnenia v prípade konštatovania daňového podvodu by nemohla viesť k inému záveru ohľadom vzniku práva sťažovateľa na oslobodenia od DPH. Je potrebné upriamiť pozornosť na zistenie daňových orgánov, že okrem postavení na faktúre uvedených podnikateľov (sťažovateľ a ním deklarovaní odberatelia z ČR) neboli naplnené podmienky definované v § 43 zákona o DPH a ktoré kasačný súd opísal v ods. 78 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Sťažovateľ nepreukázal fyzickú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu a ani to, že dodaním tovaru zároveň prechádzalo aj právo na ním tvrdených odberateľov v ČR nakladať s tovarom ako vlastník. 91. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k názoru, že sa správny súd posudzovanou vecou zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 92. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. 93. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. januára 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Sfk/55/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik