4Sfk/56/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci v právnej veci žalobcu: SAD Prešov, a.s., so sídlom Košická 2, 080 69 Prešov, IČO: 36477125, zastúpený: REVICKÝ a partneri s. r. o., so sídlom Krčméryho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36863882, proti žalovanému (sťažovateľ): Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31797903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16669-9000/2019 zo dňa 26.05.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/130/2020-127 zo dňa 12. februára 2025, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Bratislave - č. k. BA-5S/130/2020-127 zo dňa 12.februára 2025 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom,

2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej aj ako „Zákon o VO“) vydal - pred uzatvorením zmluvy na predmet zákazky „Online riadenie VOD a modernizácia dispečerského riadenia vrátane modernizácie vozidlového informačného a komunikačného systému. Budovanie IDS v PSK - I. fáza projektu“ - rozhodnutie č. 8907-6000/2018-OD/4 zo dňa 17.08.2018.

3. Následne, žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, a to v mimoodvolacom konaní (podľa § 179 Zákona o VO), ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie podľa bodu 2 tohto rozsudku (t. j. pôvodné - zastavujúce - rozhodnutie vo veci), a to tak, že v ňom podľa § 175 ods. 4 Zákona o VO deklaroval, aké zákonné ustanovenia žalobca v rámci verejného obstarávania porušil a akým konaním. Konkrétne: Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že kontrolovaný svojím konaním porušil: o § 42 ods. 1 a 11 zákona o verejnom obstarávaní tým, že v súťažných podkladoch neuviedol podrobný opis predmetu zákazky, všetky okolnosti potrebné na vypracovanie ponuky a dokumentáciu potrebnú na vypracovanie ponuky, ako aj tým, že kontrolovaný neopísal predmet zákazky úplne, a to vzhľadom na skutočnosť, že kontrolovaný v súťažných podkladoch neposkytol potenciálnym záujemcom informácie o súčasnom stave dopravného a dispečerského systému kontrolovaného, neposkytol informácie potrebné za účelom zabezpečenia integrácie a interaktivity dodávaného tovaru so súčasnými systémami a vybavením kontrolovaného a

kontrolovaný ani v súťažných podkladoch neposkytol, čím súčasne kontrolovaný porušil § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, o § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní tým, že v dôsledku požiadaviek, ktoré kontrolovaný určil v časti A. „Pokyny na vypracovanie ponúk“ a v časti C. „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov ponuku v predmetnej verejnej súťaži mohol predložiť len taký hospodársky subjekt, ktorý v danom čase vyrábal, resp. dodával tovary spĺňajúce konkrétne požiadavky kontrolovaného na predmet zákazky a tieto mohol počas vyhodnocovania ponúk aj odprezentovať kontrolovanému v rámci technickej prezentácie, pričom uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní mohli mať v danom prípade vplyv na výsledok verejného obstarávania

5. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo pritom práve rozhodnutie, ktorým žalovaný v mimoodvolacom konaní zmenil pôvodné - zastavujúce - rozhodnutie vo veci, a to tak, že v ňom uviedol vyššie uvedené porušenia zákona (bod 3 tohto rozsudku).

Práve v závislosti od toho, o aký druh kontroly sa jedná (t. j. či sa jedná o kontrolu ex ante alebo ex post) Zákon o VO určuje možnosti, ako je v rámci tej-ktorej kontrolnej línii možné rozhodnúť. 7. Uviedol, že kým v prípadoch kontroly pred uzavretím zmluvy môže úrad vydať rozhodnutie, ktorým nariadi a) odstrániť protiprávny stav alebo b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov; keď v prípade kontroly po uzavretí zmluvy môže úrad v merite rozhodnúť už „len“ tak, že v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

9. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 3Sžf/120/2015 zo dňa 24.05.2017, na ktorý žalovaný poukázal, správny súd uviedol, že z neho vyplýva, že po uzavretí zmluvy je možné pristúpiť len k potrestaniu delikventa - t. j. nemožno zvrátiť reálny stav a zrušiť zákazku, ktorá bola alebo je realizovaná - avšak na uvedené účely Zákon o VO jednoznačne predpokladá konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy.

11. Podľa správneho súdu, Zákon o VO tak jednoznačne predpokladá procesný postup v prípade konštatovania porušenia zákona a toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný však konal v rozpore s uvedeným, využil „skratku“, ktorú však Zákon o VO nepozná a ani nepredpokladá a postupoval v rozpore s

12. Nad rámec uvedeného správy súd poukázal aj na druhú vetu § 175 ods. 4 Zákona o VO, podľa ktorého „úrad postupuje podľa prvej vety aj vtedy, ak súd po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní podľa § 169 ods. 1 a vráti vec úradu na ďalšie konanie; ak ide o konanie podľa § 169 ods. 1 písm. d), úrad v rozhodnutí uvedie porušenia tohto zákona len v rozsahu namietaných skutočností. [.

13. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil, že žalovaný postupoval procesne nesprávne a nesprávne právne vec posúdil, nezaoberal sa ďalšími žalobnými námietkami, pretože by nepriniesli iný záver správneho súdu.

17. Sťažovateľ aj v kasačnej sťažnosti zopakoval argumentáciu rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sžf/120/2015 zo dňa 24.05.2017), podľa ktorého „Po tom, ako v súdnom konaní bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. 6. 2011 o zastavení konania o námietkach a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, keď medzičasom bola uzatvorená zmluva na predmet zákazky, nastala situácia, ktorú zákon explicitne neupravuje, a preto bolo potrebné postupovať na základe logického výkladu a účelu zákona. Účelom zákona o verejnom obstarávaní nie je podľa názoru najvyššieho súdu vstupovať do právnych vzťahov, ktoré vznikli uzavretím zmluvy, a teda po tom, ako bol splnený účel verejného obstarávania (t. j. po jeho praktickom ukončení) a narušovať právne istoty, ktoré nadobudli tretie osoby. Po ukončení verejného obstarávania uzavretím zmluvy s víťazným uchádzačom môže, podľa tohto výkladu, orgán dozoru po tom, ako vykonal kontrolu dodržiavania povinností verejného obstarávateľa, pristúpiť k uloženiu sankcie postupom podľa § 149 zákona o verejnom

19. Doplnil, že Rada Úradu pre verejné obstarávanie nemá právomoc začať konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (rozumej: žalobcu) po uzavretí zmluvy. 20. Podstatná časť argumentácie sťažovateľa sa viaže na teleologický výklad právnej úpravy, na ratio legis a na vlastný účel zákona. Práve v tomto kontexte poukázal na dôvodovú správu k jednej z noviel Zákona o VO (konkrétne k zákonu č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony - ďalej aj ako „zákon č. 345/2018 Z. z.“), a to na časť týkajúcu sa ustanovenia § 175 ods. 4 Zákona o VO, z ktorej vyplýva požiadavka, aby v takýchto prípadoch „keď úrad, resp. rada na základe právoplatného rozsudku súdu vydáva rozhodnutie v konaní, ktoré začalo pred uzavretím zmluvy, avšak toto rozhodnutie vydáva až po uzavretí zmluvy), úrad vydal rozhodnutie s deklaratórnym výrokom, v ktorom skonštatuje porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zistil v tomto konaní (tak

21. Podľa názoru sťažovateľa potom správny súd nesprávne interpretoval rozhodnú časť ustanovenia § 175 ods. 4 Zákona o VO. V presne opačnom výkladovom prístupe ako správny súd totiž sťažovateľ dospel k záveru, že predmetné ustanovenie jednoznačne potvrdzuje záver, že „zákonodarca predpokladal procesnú situáciu, keď sa v priebehu konania zmenia okolnosti (dôjde k uzavretiu zmluvy), pričom expressis verbis stanovil, že v takom prípade sa pôvodne začaté konanie dokončí s modifikovaným výsledkom reflektujúcim nový skutkový stav“.

23. Sťažovateľ má za to, že ním uplatnený postup je potrebné akceptovať aj z dôvodu, že správnym súdom prezentovaný procesný postup (ako správny a zákonný) by ad absurdum mohol viesť k situácii, kedy by v jednom a tom istom verejnom obstarávaní existovali popri sebe dve rozhodnutia k tej istej veci. Zjednodušene povedané: existovalo by rozhodnutie o zastavení konania (z dôvodu, že nebola zistená nezákonnosť), a to z fázy pred uzavretím zmluvy a - na základe právneho názoru správneho súdu - by musela byť uskutočnená nová kontrola („po“ uzavretí zmluvy, t. j. kontrola ex post), v ktorej by sa mala a mohla deklarovať nezákonnosť postupu obstarávateľa (pozn. v kasačnej sťažnosti uvedený stav opisuje sťažovateľ ako „ne bis in idem“). Má za to, že práve ním uplatnený postup takejto nežiaducej právnej situácii zabraňuje.

Má za to, že z tejto právnej úpravy je zrejmé, že ak bola zákonodarcom určená tak dlhá lehota na realizáciu mimoodvolacieho konania, musel zákonodarca jednoznačne počítať aj s tým, že sa v tomto časovom úseku uzavrie zmluva, ktorej sa verejného obstarávanie týka.

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 28. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 29. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 30. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. Vybrané súvisiace zákonné ustanovenia

32. Podľa § 169 ods. 3 Zákona o VO, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“) sa začína a) z vlastného podnetu úradu, b) na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo c) na základe podnetu orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie.

34. Podľa § 175 ods. 1 Zákona o VO, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti a) odstrániť protiprávny stav alebo b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov.

36. Podľa § 175 ods. 4 (veta druhá) Zákona o VO, úrad postupuje podľa prvej vety aj vtedy, ak súd po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní podľa § 169 ods. 1 a vráti vec úradu na ďalšie konanie

smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní. 38. Podľa § 179 ods. 1 Zákona o VO, rozhodnutie podľa § 174 a rozhodnutie podľa § 175, ktoré je právoplatné, môže z vlastného podnetu preskúmať rada.

Podľa § 179 ods. 4 Zákona o VO, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza rada z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Rada preto nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

41. Hneď v úvode tejto časti odôvodnenia kasačný súd uvádza, že sa plne stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, podľa ktorého Zákon o VO rozlišuje dva kontrolné procesy (pred a po uzavretí zmluvy) a dve kategórie meritórnych rozhodnutí, ktoré môžu byť v tom- ktorom kontrolnom procese vydané. Toto v konečnom dôsledku nerozporuje ani samotný

42. Argumentácia správneho súdu v prospech jeho právnych záverov pritom vychádza z vlastného znenia právnej úpravy a z celkového vnímania mimoodvolacieho konania ako procesného nástroja. 43. Na strane druhej, sťažovateľ sa opiera o vlastné znenie právnej úpravy, túto však dopĺňa o interpretačnú argumentáciu najmä a) jedným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, b) dôvodovou správou k zákonu č. 345/2018 Z. z. a c) iným výkladom § 175 ods. 4, veta druhá Zákona o VO (ako to urobil správny súd v napadnutom rozsudku), keď zároveň uvádza, že predmetné ustanovenie je v podmienkach súdenej veci potrebné vykladať teleologicky a s prihliadnutím na ratio legis.

rada. Zároveň, podľa § 179 ods. 3 Zákona o VO v rozhodnom čase uvedený zákon deklaroval, že rada pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom. 45. Ak kasačný súd v bode 41 tohto rozsudku prisvedčil správnemu súdu, že Zákon o VO rozlišuje vo všeobecnosti dve kontrolné konania - pred a po uzavretí zmluvy k obstarávaným tovarom/službám - právna úprava mimoodvolacieho konania v ustanovení § 179 Zákona o VO (a to aj s prihliadnutím na iné zákonné ustanovenia a interpretačné aspekty - k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej) však už takéto striktné rozlišovanie - bez ďalšieho - nepodporuje. Tu je v prvom rade potrebné uviesť, že samotná úprava mimoodvolacieho konania výslovne nedefinuje, že prípadná zmena rozhodnutia v mimoodvolacom konaním musí „kopírovať“ samotný režim, v ktorom bolo vydané pôvodné (preskúmavané) rozhodnutie. Kasačný súd

46. Na strane druhej, aj podľa názoru Najvyššieho správneho súdu - v zhode so sťažovateľom - nie je možné v skutkových a právnych okolnostiach súdenej veci, t. j. berúc do úvahy aj na osobitosti právnej úpravy a ňu nadväzujúcich procesných postupov, odhliadnuť od niektorých skutočností, ktoré môžu byť pri výklade súvisiacej právnej úpravy v tejto konkrétnej veci

48. Ak by za vyššie uvedeného stavu mal byť aplikovaný záver vyplývajúci z napadnutého rozsudku správneho súdu, potom by sa od sťažovateľa naozaj požadovalo, aby vo veci uskutočnil novú kontrolu (v režime „po“) a aby v rámci nej vydal (nové/ďalšie) rozhodnutie, a to deklaratórne - s výrokom o zistených nezákonnostiach (fakticky rozhodnutie zhodné s rozhodnutím vydaným v mimoodvolacom konaní).

Rozhodnutie o zastavení konania (výsledok kontroly „pred“ uzavretím zmluvy) so záverom: nezákonnosť nezistená - a následne - o niekoľko rokov neskôr - rozhodnutie s taxatívnym výrokom o zistených porušeniach zákona v rámci procesu obstarávania (zo štádia „po“ uzavretí zmluvy). Takýto právny stav by mohol do podstatnej miery narúšať režim právnej istoty z dôvodu existencie dvoch protichodných rozhodnutí v tej istej veci. Aj toto potom implicitne podporuje, resp. automaticky nevylučuje interpretačnú líniu v prospech toho, že nie je bez ďalšieho vylúčená zmena rozhodnutia (v mimoodvolacom konaní) tak, ako to uskutočnil sťažovateľ.

Kým v čase rozhodovania Zákon o VO v ustanovení § 179 („Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“) v ods. 4 určoval, že „rada pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodnutie zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom“, aktuálne znenie § 177 („Preskúmanie právoplatného rozhodnutia úradu“) v ods. 3 upravuje, že „Predseda úradu po preskúmaní rozhodnutia podľa odseku 1 rozhodnutie zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, inak konanie zastaví.“.

51. To, že táto výkladová línia nie je per se vylúčená, podporuje aj ustanovenie § 175 ods. 4 (veta druhá) Zákona o VO v znení účinnom v čase, keď bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie. Veta prvá uvedeného ustanovenia totiž upravuje podrobnosti o tom, aký výrok má mať rozhodnutie úradu v situácii, keď sa kontrola obstarávania realizuje po uzavretí zmluvy. V takom prípade úrad „v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania“. Veta druhá citovaného ustanovenia (v rozhodnom čase) - § 175 ods. 4 - pritom v nadväznosti na to určovala, že úrad „postupuje podľa prvej vety aj vtedy, ak súd po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní podľa § 169 ods. 1 a vráti vec úradu na ďalšie konanie [.

52. Zo samotnej dôvodovej správy k zákonu č. 345/2018 Z. z. v súvislosti s relevantnou právnou úpravou (k tomu pozri bod 33 vyššie) vyplýva požiadavka zákonodarcu, „aby v takýchto prípadoch (t. j. keď úrad, resp. rada na základe právoplatného rozsudku súdu vydáva rozhodnutie v konaní, ktoré začalo pred uzavretím zmluvy, avšak toto rozhodnutie vydáva až po uzavretí zmluvy) úrad vydal rozhodnutie s deklaratórnym výrokom, v ktorom skonštatuje porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré zistil v tomto konaní (tak ako tomu podľa aktuálneho právneho stavu je v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného začatom po uzavretí zmluvy), a teda aby po uzavretí zmluvy úrad nenariaďoval odstrániť protiprávny stav v procese verejného obstarávania, ktorý už bol ukončený uzavretím zmluvy.“.

Ak ide o konanie podľa § 169 ods. 1 písm. d), teda konanie o námietkach, ÚVO v rozhodnutí uvedie porušenia zákona len v rozsahu namietaných skutočností. V týchto tzv. reštančných veciach existovala dlhodobo absurdná právna situácia, keď súdy rušili rozhodnutia ÚVO a vracali mu veci na ďalšie konanie dávno potom, ako bolo príslušné verejné obstarávanie ukončené a zmluva uzavretá. ÚVO tak musel napríklad nariaďovať opakované vyhodnotenie ponúk, hoci príslušný predmet zákazky už bol dávno zrealizovaný. Judikatúra však zároveň v tejto veci nebola jednotná. [.

31. decembra 2018. Na tento faktický a právny stav preto zareagovala Veľká novela tak, že všetky rozhodnutia ÚVO, ktoré sa budú vydávať po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody po právoplatnom rozsudku súdu, ktorým sa zruší rozhodnutie ÚVO a vráti vec na ďalšie konanie budú len deklaratórne a nebudú tak ukladať nevykonateľné povinnosti typu vrátenia uchádzača do súťaže, ktorá sa dávno skončila.“ (Azud, J. Zákon o verejnom obstarávaní, 1. vydání, 2019, s. 1584 - 1615, C. H. BECK).

55. Najvyšší správny súd za takouto právnou úpravou, resp. takýmto postupom vidí nepochybne racionalitu zákonodarcu, keď zároveň nedokázal - v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu - identifikovať dostatočnú argumentačnú bázu v prospech právneho názoru prezentovaného správnym súdom, prečo by takýto postup mal byť v mimoodvolacom režime bez ďalšieho vylúčený, resp. dostatočnú argumentačnú bázu v prospech toho, že by v okolnostiach veci mal prevážiť interpretačný prístup uplatnený správnym súdom v napadnutom rozsudku.

57. Napokon, prihliadanie na účel právnej úpravy viedol Najvyšší súd Slovenskej republiky aj k vysloveniu záverov, ktoré sú po primeranej redukcii a zovšeobecnení použiteľné aj v súdenej veci (sp. zn. 3Sžf/120/2015 zo dňa 24.05.2017) - „Po tom, ako v súdnom konaní bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 8. 6. 2011 o zastavení konania o námietkach a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, keď medzičasom bola uzatvorená zmluva na predmet zákazky, nastala situácia, ktorú zákon explicitne neupravuje, a preto bolo potrebné postupovať na základe logického výkladu a účelu zákona. Účelom zákona o verejnom obstarávaní nie je podľa názoru najvyššieho súdu vstupovať do právnych vzťahov, ktoré vznikli uzavretím zmluvy, a teda po tom, ako bol splnený účel verejného obstarávania (t. j. po jeho praktickom ukončení) a narušovať právne istoty, ktoré nadobudli tretie osoby.“. Kasačný súd sa síce stotožnil so správnym súdom v tom, že z uvedeného rozsudku nevyplývajú explicitné závery podporujúce argumentáciu sťažovateľa (ako sa nesprávne domnieval sťažovateľ), na strane

58. Podľa názoru kasačného súdu potom - bez ďalšieho - nie je správny záver správneho súdu, podľa ktorého len vlastná existencia dvoch osobitných kontrolných procesov (pred vs. po uzavretí zmluvy) bráni tomu, aby sa v mimoodvolacom konaní menilo rozhodnutie vydané v štádiu „pred“ uzavretím zmluvy tak, aby nové rozhodnutie vo veci (vydané v mimoodvolacom konaní) bolo koncipované s výrokom v režime „po“ uzavretí zmluvy (ak táto medzičasom bola naozaj uzavretá).

uvedené vyššie. Toto následne mohlo mať dopad aj na celkovú vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku v rozsahu právneho posúdenia veci. Z týchto dôvodov potom správny súd vec opätovne právne posúdi - a to aj v zmysle východísk uvedených vyššie v tomto

60. V prípade, ak správny súd aj v ďalšom konaní vec právne posúdi v merite zhodne s napadnutým rozsudkom, svoje právne závery v uvedenom zmysle podrobne odôvodní. Osobitne sa pritom vysporiada najmä s dôvodmi (ne)prípustnosti (procesnej) analógie, so situáciou možnej existencie dvoch protichodných rozhodnutí - posúdení tej istej právnej otázky (nezistená nezákonnosť v štádiu kontroly „pred“ a zistená nezákonnosť v štádiu kontroly „po“ uzavretí zmluvy), resp. s tým, či účinná právna úprava umožňuje predísť takejto dvojkoľajnosti a ak áno, ako; ďalej s otázkami ústavnoprávnej udržateľnosti jednotlivých výkladových línií (a to najmä v tom zmysle, ktorá výkladová línia predstavuje aký možný zásah do práv dotknutých subjektov a tieto bude pomerovať), správny súd - vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o vec procesnej povahy - preskúma prípadnú zmenu procesnoprávnej úpravy vzťahujúcej sa na vec (či táto akokoľvek na vec dopadá a ak áno, ako - k tomu pozri napr. bod 50 tohto rozsudku vyššie) a pod.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.