4Sfk/57/2022

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k. 6S/158/2018-53 zo dňa 17. marca 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014296/2018-77 zo dňa 09.07.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) spolu s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej „prvostupňový správny orgán“) č. 219128/2018 zo dňa 17.04.2018, ktorým podľa § 76 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), zamietol podnet - návrh na nariadenie obnovy konania z úradnej moci, ktoré bolo ukončené dňa 22.01.2014 právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104405/5/4408195/2013/Sie zo dňa 30.09.2013 vo veci žalobcu ako účastníka konania.

Poznamenal pritom, že na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania účastník konania nemá právny nárok, môže dať len podnet alebo sťažnosť, zatiaľ čo na obnovu konania má účastník konania právny nárok. 3. K podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu, správny súd konštatoval, že rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104405/5/4408195/ 2013/Sia zo dňa 30.09.2013, vo vzťahu ktorému podal žalobca dňa 25.01.2018 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu nadobudlo právoplatnosť dňa 22.01.2014, čím bol podnet žalobcu podaný po zákonom stanovenej lehote (trojročná objektívna lehota uplynula dňa 22.01.2017), a po tejto lehote rozhodnutie nemožno

bezpredmetné. Táto časť podnetu nebola predmetom súdneho prieskumu. 4. Správny súd k podnetu na nariadenie obnovy konania z úradnej moci, ktoré je predmetom súdneho prieskumu z výkladu ust. § 75 ods. 1 Daňového poriadku konštatoval, že pri splnení podmienok uvedených v odseku 1 možno daňové konanie obnoviť na návrh účastníka alebo z úradnej moci. Z uvedeného zákonného ustanovenia je potom zrejmé, že ak je podaný návrh účastníka (čo nie je prípad preskúmavanej veci), správca dane ak sa preukážu dôvody, obnovu konania povolí, o čom vydá rozhodnutie o povolení obnovy konania, proti ktorému nie je možné podať odvolanie (§ 76 ods. 6 veta prvá Daňového poriadku).

5. K uvedenému správny súd uviedol, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý dáva účastníkovi konania možnosť po splnení zákonných podmienok opätovne prerokovať jeho vec, pričom napadnúť možno len právoplatné rozhodnutie.

Podnet žalobcu tak bol podaný po zákonom stanovenej lehote, keď trojročná objektívna lehota uplynula dňa 22.01.2017). Na časom limitovaný návrh na obnovu konania správne poukázal v svojom rozhodnutí aj žalovaný. 6. Správny súd pri vyhodnotení ďalších námietok žalobcu v celom rozsahu odkázal v zmysle § 140 SSP na právny názor správneho súdu vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/160/2018 zo dňa 05.11.2019, sp. zn. 2S/190/2021 zo dňa 29.09.2021 (týkajúce sa totožných účastníkov konania a totožného predmetu konania, v ktorých sa žalobca rovnako domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Ministerstva financií SR, ktorými žalovaný potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorými bol zamietnutý podnet - návrh na obnovu konania ukončených právoplatnými rozhodnutiami Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky), tak ako ho uviedol vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6S/157/2018 zo dňa 17.03.2022 v odsekoch 49. a 50.

8. Záverom správny súd uviedol, že v konaní o povolení obnovy konania nesie dôkazné bremeno vždy navrhovateľ takéhoto podania a to vo vzťahu k dôvodom povolenia obnovy konania, ako i dodržania lehoty na podanie takéhoto návrhu. Konštatoval, že žalobca nedodržal zákonnú lehotu na podanie návrhu o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a ani lehotu na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. V ďalšom žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodu na povolenie obnovy konania v súlade s § 75 ods. 1 písm. a), c) Daňového poriadku, keď neuviedol také nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na vydané rozhodnutie; a rovnako nepreukázal potrebu posúdenia predbežnej otázky pre rozhodnutie správneho orgánu.

III. Konanie na kasačnom súde

14. Prejednávaná vec bola dňa 27.05.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S pod sp. zn. 4Sfk/57/2022, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia. 15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/158/ 2018-53 zo dňa 17. marca 2022, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014296/2018-77 zo dňa 09.07.2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 219128/ 2018 zo dňa 17.04.2018, ktorým podľa § 76 ods. 2 Daňového poriadku zamietol podnet - návrh na nariadenie obnovy konania z úradnej moci, ktoré bolo ukončené dňa 22.01.2014 právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104405/5/4408195/2013/Sie zo dňa 30.09.2013 vo veci sťažovateľa ako účastníka konania. 17. Dňa 04.08.2022 bolo kasačnému súdu doručené podanie sťažovateľa zo dňa 27.07.2022, v ktorom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Afs 334/2017, v ktorom senát uvedeného súdu podal Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku, ktorý odpovedal rozsudkom zo dňa 09.12.2021 vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o.

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 13 ods. 3 prvej vety Daňového poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. 21. Podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku, daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. 22. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. 23. Podľa § 76 ods. 1 prvej vety Daňového poriadku, obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. 24. Podľa § 77 ods. 1 Daňového poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. 25. Podľa § 77 ods. 2 Daňového poriadku, podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.

27. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. 28. Podľa čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

30. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožných účastníkov konania (podnet-návrh na nariadenie obnovy konania z úradnej moci, ktoré bolo ukončené dňa 22. januára 2014 právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104405/5/4408886/2013/Sia zo dňa 1. októbra 2013) rozhodoval kasačný súd rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/23/2021 zo dňa 27. februára 2023, ktorým kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.

12. Z § 76 ods. 1 prvej vety daňového poriadku je zrejmé, že obnova konania môže začať dvoma spôsobmi. Prvým je, že obnovu konania povolí na to príslušný orgán na návrh účastníka konania. Druhým je, že obnovu konania z vlastnej iniciatívy nariadi na to príslušný orgán z úradnej moci. 13.

Nariadenie obnovy konania z úradnej moci je oprávnením príslušného orgánu verejnej správy za predpokladu, že tento orgán zistí skutočnosti odôvodňujúce obnovu konania. Tieto skutočnosti môže zistiť buď vlastnou činnosťou, alebo môže byť na ne upozornený akoukoľvek osobou. Takéto upozornenie, ktoré môže mať formu podnetu, poskytuje informácie, na základe ktorých si príslušný orgán verejnej správy sám ustáli, či sú dôvody na nariadenie obnovy konania. 15.

Je však na príslušnom orgáne verejnej správy, aby si sám posúdil, či tieto dôvody sú dostatočné na nariadenie obnovy konania, alebo nie. 16. V zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy sa žalobca môže v postavení súkromnoprávneho subjektu správať akýmkoľvek spôsobom, ktorý právny poriadok nezakazuje. Žiadna právna norma pritom nezakazuje žalobcovi, aby namiesto práva podať návrh na obnovu konania, ktoré patrí účastníkovi konania, využil možnosť podania podnetu orgánu verejnej správy v snahe, aby tento orgán verejnej správy začal konať z úradnej moci. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu a žalovaného túto vôľu žalobcu rešpektovať a posúdiť jeho list z 8. januára 2018 ako podnet na obnovu konania oznamujúci skutočnosti, ktoré môžu viesť k nariadeniu obnovy konania príslušným orgánom verejnej správy z úradnej moci.

Pokiaľ prvostupňový správny orgán chcel reagovať na podnet žalobcu zo dňa 8. januára 2018 vysvetlením, prečo ním uvádzané skutočnosti nie sú dostatočné na nariadenie obnovy konania, mohol tak spraviť oznámením v podobe vysvetľujúceho listu, ale nie v podobe rozhodnutia.

19. Rovnako pochybil aj žalovaný, nakoľko preskúmal v odvolacom konaní a potvrdil rozhodnutie, ktoré vôbec nemalo byť vo forme rozhodnutia vydané. Z tohto dôvodu je námietka žalobcu uvedená v kasačnej sťažnosti, že orgány verejnej správy ho vtiahli do konania, ktoré sám nechcel, dôvodná.

21. Paragrafy 75 a 76 daňového poriadku neupravujú postup prvostupňového správneho orgánu po tom, ako je mu doručené konkrétnou osobou oznámenie skutočností, ktoré môžu zakladať nariadenie obnovy konania. Prvostupňový správny orgán samozrejme musí tieto skutočnosti vyhodnotiť, avšak predmetné ustanovenia neukladajú povinnosť dať oznamovateľovi priamu spätnú väzbu. Oznamovateľom totiž v súlade s vyššie uvedeným môže byť akákoľvek osoba aj bez vzťahu ku konaniu, a teda na obnovenie konania z dôvodu podania podnetu (oznámenia skutočnosti) nemá právny nárok. Pokiaľ sa teda aj účastník konania rozhodne namiesto návrhu na obnovu konania podať podnet, nevzniká mu právny nárok na rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán nepochybí, pokiaľ podávateľovi podnetu odpovie listom (pozri bod 17 rozsudku), avšak daňový poriadok mu neprikazuje tak urobiť. 22.

S ohľadom na túto skutočnosť, aj v prípade zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného, by sa právna situácia žalobcu nijakým spôsobom nezmenila. 23. Pokiaľ niekto podáva podnet na konanie orgánu verejnej správy z úradnej moci, vystupuje pri podávaní tohto podnetu vo vzťahu k daňovému konaniu ako tretia osoba.

25. Kasačný súd pripomína, že v zmysle § 177 ods. 1 SSP účelom všeobecnej správnej žaloby je domôcť sa ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Vydaním rozhodnutí orgánov verejnej správy týkajúcich sa obnovy konania, aj napriek ich nezákonnosti však nebolo zasiahnuté do žalobcových práv. Z uvedeného dôvodu preto kasačný súd považuje aj v súlade s predchádzajúcou judikatúrou za krajne nehospodárne, aby rušil rozhodnutia, ktoré vo svojej podstate nespôsobujú žiadne reálne negatívne právne účinky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/18/2014, z 23. marca 2016). Takýto postup by bol čisto formalistický a zbytočne by len zvyšoval trovy všetkých

31. K námietke sťažovateľa ohľadne odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu kasačný súd už len dopĺňa, že správny súd pri rozhodovaní vo veci odkázal aj na rozhodnutie sp. zn. 6S/157/2018 zo dňa 17.03.2022 a sp. zn. 2S/190/2021 zo dňa 29.09.2021, ktoré boli vydané po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/46/ 2020 zo dňa 22.06.2021, na ktoré poukázal sťažovateľ. Správny súd zároveň uviedol takmer totožnú argumentáciu, ktorá bola predmetom posúdenia aj v konaní, na ktoré kasačný súd odkázal vo veci sp. zn. 8Sžfk/23/2021 zo dňa 27. februára 2023. Vzhľadom na to, že sa v uvedenom konaní jednalo o obdobnú vec totožných účastníkov konania s totožným právnym posúdením a totožnými kasačnými námietkami sťažovateľa, kasačný súd sa plne stotožnil s vyššie prezentovaným právnym posúdením, ktoré možno aplikovať na prejednávanú vec.