4Sfk/58/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100351.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5Svo/1/2024
- IČS
- 0724100351
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mesto Holíč, Bratislavská 5, 908 51 Holíč, právne zastúpený: hbr advokáti s.r.o., Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 47239310, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, IČO: 50349287, o preskúmanie zákonnosti Správy žalovaného z kontroly pod č. 152196/2023 014702/2023/oKIPCSCZAT zo dňa 15.12.2023 k zoznamu deklarovaných výdavkov č. 2 v rámci projektu ITMS 304021BKH5, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 5Svo/1/2024 - 164 zo dňa 06. marca 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 5Svo/1/2024 - 164 zo dňa 06. marca 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti Správy žalovaného z kontroly pod č. 152196/2023 014702/2023/oKIPCSCZAT zo dňa 15.12.2023 k zoznamu deklarovaných výdavkov č. 2 v rámci projektu ITMS 304021BKH5 s názvom „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“ (ďalej len „Správa“), z dôvodu neprípustnosti súdneho prieskumu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 2. Správny súd sa primárne vo veci v prvom rade zameral na zisťovanie možnosti súdneho prieskumu žalobcom napadnutej Správy žalovaného a dospel k záveru, že Správa nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, pričom poukázal na skutočnosť, že preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, uvedením správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom preskúmavať. Podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP sú tak zo správneho súdneho prieskumu vylúčené také rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, a súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, teda na právach prináležiacich účastníkovi konania na základe objektívneho
práva. 3. Po oboznámení sa s obsahom a závermi žalobou napadnutej Správy, správny súd dospel k záveru, že táto nie je preskúmateľná správnym súdom, nakoľko ide o správny akt s podkladovým charakterom, ktorý má predbežnú povahu (je predpokladom ďalšieho postupu žalovaného) a nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
V danej veci bola podľa správneho súdu Správa vypracovaná ako výsledok administratívnej finančnej kontroly, ktorej cieľom, ako to vyplýva z obsahu Správy, bolo skontrolovať dodržiavanie podmienok na poskytnutie a použitie verejných financií, dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami a realizácii finančnej operácie alebo jej časti, správnosť a preukázateľnosť vykonávania finančnej operácie alebo jej časti, predchádzanie podvodom, nezrovnalostiam a korupcii, overenie skutočného dodania tovaru, poskytnutia služieb a vykonania prác. Zistenia z kontroly boli zhrnuté v Správe a ich právnym následkom bola moderácia výšky oprávnených výdavkov, ktoré mali byť predmetom následnej refundácie na strane žalobcu, pričom žalobcovi neboli uložené žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by bol v súvislosti so závermi kontroly povinný plniť.
Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nepovažoval za potrebné podávať námietky k návrhu správy a teda s jeho závermi sa tak de facto stotožnil. 4. Podľa názoru správneho súdu, Správa ako dokument zachytávajúci priebeh a výsledok finančnej kontroly nie je právnym aktom, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, pretože sa ňou nezakladajú, nemenia, nezrušujú ani nedeklarujú jeho práva, právom chránené záujmy ani povinnosti.
Správa nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama osebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu a slúži len ako podklad pre ďalší postup pri plnení povinností zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 09.09.2022, resp. pri ukladaní prípadných sankcií. Poskytnutie nenávratného finančného príspevku nemožno zaradiť do sféry subjektívnych práv, keďže ide o verejné prostriedky poskytované na základe plnenia určitých kritérií, a nenaplnenie očakávaní v podobe úpravy výšky oprávnených výdavkov a ich následnej refundácie na základe konkrétneho právneho dôvodu, nezakladá zásah do právneho postavenia žalobcu. Nenávratné finančné príspevky sú ponímané ako určitý druh pomoci či podpory, má sa nimi zabezpečiť ďalší rozvoj v konkrétnej oblasti, ide teda o výhodu pre adresného žiadateľa.
5. Správny súd uviedol, že v tomto prípade napadnutá Správa nepredstavuje akt, ktorý by bol bez ďalšieho spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b), písm. c) SSP.
Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (por. m. m. uznesenia NS SR: sp. zn. 8Sžk/5/2017 z 22.11.2018, sp. zn. 10Sžfk/29/2018 z 22.05.2019, sp. zn. 5Sžfk/62/2020 z 01.07.2021, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/13/ 2021 z 28.04.2023).
II. Kasačná sťažnosť
6. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia súd nesprávne aplikoval existujúcu súdnu judikatúru na ust. § 7 SSP, keď Správu z kontroly vyhodnotil ako akt, ktorý nepodlieha súdnemu prieskumu, keď konštatoval, že Správa z kontroly nie je samostatne spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP.
Uviedol, že z ustanovení Zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku (ďalej len „NFP“) vyplýva, že Hlavný prijímateľ, resp. sťažovateľ má právny nárok na poskytnutie NFP iba vo výške Overených oprávnených výdavkov, za ktoré sa považujú skutočne vynaložené, odôvodnené a riadne preukázané Oprávnené výdavky Hlavného prijímateľa a Partnerov overené útvarom prvostupňovej kontroly v rámci predložených Zoznamov deklarovaných
výdavkov. 8. Ďalej sťažovateľ namietal, že mu vzniká v zmysle Zmluvy o NFP nárok na poskytnutie NFP iba vo výške Overených oprávnených výdavkov, avšak výška overených oprávnených výdavkov závisí práve od Správy z kontroly príslušného útvaru prvostupňovej kontroly, t. j. právny nárok, ako aj výška právneho nároku, na ktorý mu vznikne právny nárok závisí výlučne od výsledku kontroly, resp. Správy z kontroly. Mal za to, že pokiaľ táto je právnym dôvodom, pre ktorý sťažovateľovi nevznikne právny nárok na poskytnutie NFP vo výške ním deklarovaných výdavkov, musí mať právnu možnosť domáhať sa zmeny/zrušenia a nápravy výsledkov takejto kontroly. Uviedol, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré správny súd poukázal nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože žalovaný na základe Správy z kontroly nevyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih ani iný ďalší negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, a v tejto veci nevydá žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo preskúmateľné súdom. Správa tak v tomto prípade predstavuje
konečné rozhodnutie. 9. K zásahu do jeho subjektívnych práv sťažovateľ namietal, že jeho subjektívnym právom je v zmysle uvedených skutočností nárok na poskytnutie NFP, a to nielen na základe zákona č. 292/2014 Z. z., ale najmä na základe Zmluvy o NFP. Uviedol, že samotná Správa neobsahuje poučenie o možnosti jej preskúmateľnosti súdom a ďalej, že na Správu z kontroly je potrebné analogicky nazerať ako na rozhodnutie o vine a treste v trestnom či priestupkovom konaní. Záverom dodal, že Správa z kontroly, na základe ktorej žalovaný uplatnil voči sťažovateľovi finančnú opravu je nepochybne individuálnym správnym aktom - rozhodnutím, resp. opatrením, ktoré sa bezprostredne dotýka a zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa
28.04.2016. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 16.06.2025 uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu. Podľa žalovaného, Správa z kontroly, ktorá je výsledkom kontrolného postupu žalovaného v zmysle ust. § 20 až 22 zákona č. 357/ 2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o finančnej kontrole a audite“) a nie je preskúmateľná v správnom súdnictve. Správa z kontroly nie je spôsobilá priamo či nepriamo zasiahnuť do práv sťažovateľa a nemá vlastnosť vyvolať účinok, ktorý by sa prejavil v jeho právnej sfére.
11. Uviedol, že na postup upravený v § 20 až 22 zákona o finančnej kontrole a audite sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), nakoľko nejde o rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledkom kontroly nie je rozhodnutie správneho orgánu v zmysle zákonnej definície § 1 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa neho v zmysle § 28 ods. 13 zákona o finančnej kontrole a audite sa vzťahuje pôsobnosť Správneho poriadku len na konanie o uložení pokuty upravené v § 28 zákona o finančnej kontrole a audite, ktoré však nebolo súčasťou kontroly žalovaného.
12. Ďalej žalovaný konštatoval, že sťažovateľ sám súhlasil so závermi návrhu Správy z kontroly, pričom to uviedol aj v kasačnej sťažnosti. Argument, že jeho súhlas so zistenými nedostatkami a návrhmi finančných opráv plynúcich z návrhu Správy z kontroly bol ovplyvnený len jeho obavou z oddialenia okamihu výplaty NFP neobstojí, nakoľko si musel byť vedomý právnych následkov svojho konania. Zo strany žalovaného nedošlo napadnutým opatrením, Správou z kontroly, k vydaniu rozhodnutia, resp. opatrenia vo veci samej, ktorým by sa zakladali povinnosti, menili alebo deklarovali práva, prípadne ktoré by sa dotýkalo práv sťažovateľa. Správa z kontroly podľa žalovaného predstavuje len nástroj na oficiálnu sumarizáciu zistených nedostatkov v postupe sťažovateľa, a to bez donucovacej zložky výkonu verejnej moci. Správou z kontroly nedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí žalovaného ako riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry fyzických, a právnických osôb uložením vykonateľnej právnej povinnosti, preto nemôže spôsobiť ujmu na právach sťažovateľa. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/31/2021 zo dňa 31.01.2022, sp. zn. 2Sfk/45/2023 zo dňa 18.04.2023. 13. K tvrdeniu sťažovateľa ohľadne nazerania na prejednávanú vec ako na rozhodnutie o vine a treste uviedol, že skutočnosť, že v posudzovanom prípade nejde o správne trestanie, ale o správne akty vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-260/14 a C- 261/14, v zmysle ktorého sa finančné opravy členských štátov v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania považujú za správne opatrenia v zmysle článku 4 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95. Uvedené je zohľadnené aj v rámci terminológie § 40 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v tejto súvislosti nepoužíva pojem ako sankcia, pokuta, penále a podobne, ale hovorí o finančnej oprave. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
III. Konanie na kasačnom súde, právne posúdenie veci
14. Prejednávaná vec bola dňa 21.07.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn. 4Sfk/58/ 2025. 15. Najvyšší správny súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že sa sťažovateľ správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia Správy žalovaného z kontroly zo dňa 15.12.2023 k Zoznamu deklarovaných výdavkov č. 2 v rámci projektu kód ITMS 304021BKH5 s názvom „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“. Žalovaný vyhotovil Správu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o finančnej kontrole a audite po vykonaní administratívnej finančnej kontroly zoznamu deklarovaných výdavkov (ZDV) č. 2 v monitorovanom období od 01.05.2023 do 31.08.2023 k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku účinnej dňom 09.09.2022. V závere vykonanej administratívnej finančnej kontroly ZDV č. 2, zachytenom v Správe, bolo konštatovanie schválenia oprávnených výdavkov vo výške 271328,75 eur a stanovenie výšky neoprávnených výdavkov v sume 57907,92 eur. Súčasne bolo Správou potvrdené, že vo finančnej operácii je možné pokračovať. Sťažovateľ podľa Správy nepredložil žiadne námietky k návrhu správy z kontroly a súhlasil s návrhom správy z kontroly. 16. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2
SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy. 21. Kasačný súd uvádza, že správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonu moci štátu v jej styku s jednotlivcom a je prepojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné.
Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí (k tomu bližšie pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 230/2010). 22. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo preskúmať, či zhodnotenie veci správnym súdom ohľadne jeho posúdenia dôvodnosti žaloby o preskúmanie Správy žalovaného tak, že určil, že žalobou napadnutá Správa žalovaného nemá povahu rozhodnutia zasahujúceho do subjektívnych práv sťažovateľa a preto nepodlieha súdnemu prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, je zákonné.
23. Kasačný súd uvádza, že sa stotožnil s názorom správneho súdu, že žaloba je v danom prípade neprípustná, pretože smeruje voči procesnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorého súdny prieskum je vylúčený podľa § 7 písm. e) SSP.
24. Kasačný súd konštatuje, že samotná správa z kontroly nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Ku dňu podania žaloby neexistovalo právoplatné správne rozhodnutie, ktoré by sťažovateľovi ukladalo akúkoľvek povinnosť v súvislosti so zistenými nedostatkami. Vo vzťahu k preskúmateľnosti správy z kontroly kasačný súd tiež uvádza, že súdny prieskum je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinnosti kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinnosti určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu.
25. Na úkony orgánov verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad, či dozor) a ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, správy, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá ako na opatrenia s charakterom predbežnej povahy, ktoré slúžia predovšetkým ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu pri vyvodzovaní zodpovednosti za zistené nedostatky. Zo samotného účelu kontroly podľa zákon o finančnej kontrole a audite jednoznačne vyplýva, že kontrolným procesom nie je rozhodovací proces, ale proces zisťovací. V prejednávanej veci sa tak nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ale len podkladové rozhodnutie, ktorým sa nezakladajú, nemenia, ale ani nedeklarujú práva a povinnosti.
26. Kasačný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/11/ 2025 zo dňa 31.07.2025 v obdobnej veci, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol: „23. V prvom rade je potrebné uviesť, že samotná správa z kontroly žiadnym konštitutívnym spôsobom nevstupuje do práv a povinností sťažovateľa (k tomu pozri napr. aj bod 3 tohto uznesenia). Priamo zo správy z kontroly nevznikli sťažovateľovi žiadne povinnosti a ani priamo zo správy nedošlo k modifikácii jeho práv. Správny súd v tomto kontexte veľmi dôsledne odôvodnil, že správa z kontroly je podkladom, na základe ktorého mohlo dôjsť k zmene obsahu právneho vzťahu medzi sťažovateľom a druhou zmluvnou strany Zmluvy o NFP, čo však je už spor mimo správneho súdnictva. Do právnej sféry sťažovateľa totiž nevstúpila priamo a autonómne samotná správa z kontroly, ale až nadväzujúci postup poskytovateľa, ktorý na základe nej - opierajúc sa o podmienky Zmluvy o NFP - odmietol vo vzťahu k žalobcovi plniť svoje zmluvné povinnosti. 24. To, že v správe je uvedené, že sťažovateľ porušil princípy obstarávania
a že na tomto základe príslušné nákladové položky nie je možné pripustiť do financovania (NFP) nepredstavuje priamy zásah do právnej sféry sťažovateľa. Správny súd v napadnutom rozhodnutí jasne sťažovateľovi vysvetlil, že ak na základe tohto záveru (tejto správy) poskytovateľ odmietol sťažovateľovi plniť (NFP), toto je potrebné považovať za porušenie zmluvných povinností poskytovateľa a sťažovateľ sa má súdnej ochrany domáhať iným spôsobom (nie prieskumom „podkladu“, ktorý poskytovateľa viedol k určitému nadväzujúcemu úkonu vo veci). Nadväzujúcim úkonom (o ktorom sťažovateľ tvrdí, že ho v napadnutom rozhodnutí správny súd vôbec neozrejmil, t. j. neuviedol, čo malo nasledovať po správe z kontroly, čo by predstavovalo vstup do jeho právnej sféry), je práve odmietnutie poskytovateľa plniť vo vzťahu k sťažovateľovi NFP. Toto neplnenie je však súkromnoprávnym sporom medzi sťažovateľom (ako prijímateľom podľa Zmluvy o NFP) a poskytovateľom, nie správnoprávnym vzťahom alebo správnoprávnym úkonom, o ktorom by sa malo rozhodovať
postupom podľa SSP.“ 27. V prejednávanej veci tak možno rovnako uzavrieť, že samotná správa z kontroly nepredstavuje priamy a autonómny zásah do práv a povinností sťažovateľa, ale že zásahom do jeho právnej sféry je skutočnosť, že mu na základe zmluvných podmienok (v zmluve o NFP) budú poskytnuté NFP len vo výške overených oprávnených výdavkov.
Uvedené však predstavuje súkromnoprávny spor medzi poskytovateľom a sťažovateľom. Nastavenie podmienok zmluvnej spolupráce v zmluve o NFP nerobí z napadnutej Správy z kontroly spôsobilý predmet prieskumu pre účely SSP. Skutočnosť, že výška poskytnutých príspevkov je naviazaná na verejnomocenský prvok, ešte neznamená, že predmetný verejnomocenský úkon alebo akt sa - len na základe tejto skutočnosti - stáva spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.
28. Uvedený právny názor rovnako vyplýva z rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/ 11/2025 zo dňa 31.07.2025: „Zjednodušene povedané, to, že si zmluvné strany v režime súkromného práva dohodnú napr. odkladaciu zmluvnú podmienku viažucu sa na určitú budúcu skutočnosť alebo udalosť - hoci aj verejnomocenskej povahy - nerobí tento verejnomocenský úkon - bez ďalšieho - spôsobilým predmetom prieskumu podľa SSP. Zásah do práv/povinnosť, resp. priama dotknutosť na nich sa pre účely SSP musí viazať priamo k verejnomocenskému aktu, proti ktorému správna žaloba smeruje“.
29. Ak bola sťažovateľovi krátená výška poskytnutého NFP z dôvodu vykonanej kontroly, na ktorú zmluvné strany jej výšku viazali neznamená to automaticky, že samotná správa z finančnej kontroly sa stala spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Kasačný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto súdneho prieskumu však nebola samotná Zmluva o NFP, ale správa z kontroly, ktorá bola vydaná žalovaným, a preto správny súd postupoval správne, keď žalobu odmietol pre neprípustnosť súdneho prieskumu. Navyše, ako správny súd správne konštatoval, NFP predstavuje formu finančnej pomoci, na ktorú nie je žiadny právny nárok a pri ktorej je nutné splniť všetky vopred stanovené podmienky, ktoré sú definované v zmluve a v súvisiacich dokumentoch, konkrétne aj pravidlá pre využitie finančných prostriedkov.
30. Najvyšší správny súd nerozporuje, že za vybraných okolností aj určité správy (ako formálne verejnomocenské akty) môžu byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (podľa SSP). Na strane druhej, aby tomu tak bolo, musia byť splnené určité podmienky.
Paradoxne, práve rozhodnutie, na ktoré sťažovateľ poukázal (pozn.: avšak z ktorého odcitoval len vybranú časť), určuje, že k tomu, aby takýto súdny prieskum bol možný, je relevantné kumulatívne splnenie ďalších predpokladov/podmienok (sp. zn. 10Sžfk/29/2018 „.
. .argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá zvrátiť prijatý právny záver krajského súdu o nemožnosti súdneho prieskumu predmetnej správy z vládneho auditu. Až v prípade, ak príslušný správny orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih, resp. iný negatívny nezvratný (právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, bude takéto rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu predchádzajúce, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv a povinností sťažovateľa a až o tomto môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie.“). Ako to vyplýva z tohto odôvodnenia vyššie - v súdenej veci nebol identifikovaný žiadny priamy verejnomocenský zásah do práv sťažovateľa bezprostredne správou z kontroly (ako to predpokladá aj rozhodnutie NS SR - sp. zn. 10Sžfk/29/2018), a preto predmetný záver správneho súdu považuje kasačný súd za zákonný. Navyše, v citovanom rozhodnutí bol tiež v správnom súdnictve prieskum rozhodnutia odmietnutý. Rozsudky, na ktoré v kasačnej
sťažnosti sťažovateľ poukazoval tak rovnako nepreukazujú, že by Správa z kontroly mala byť v správnom súdnictve preskúmateľná. 31. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že postup správneho súdu, ktorý napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu ako neprípustnú, bol zákonný a nebolo ním porušené žiadne procesné právo sťažovateľa, vrátane práva na súdnu ochranu.
Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 32. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 15. decembra 2025