4Sfk/59/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. BA- 6S/261/2019- 92 zo dňa 18. februára 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania oznámenia žalovaného č. 102374538/2019 zo dňa 16. októbra 2019 (ďalej ako „napadnuté opatrenie“), označeným ako „Výzva na prijatie opatrenia proti nečinnosti - oznámenie“, ktorým tento reagoval na žalobcovu výzvu na prijatie opatrenia proti nečinnosti v zmysle § 66 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“), a v ktorom žalobcovi oznámil, že postup Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) a jeho oznámenie č.

2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca nesprávne spája vydanie oznámenia žalovaným č. 102374538/2019 ako i správcom dane č. 102515796/2017 do jedného konania, keď oznámenie správcu dane považuje za rozhodnutie o výzve (prvostupňové rozhodnutie) a oznámenie žalovaného považuje za rozhodnutie o odvolaní (druhostupňové rozhodnutie). Žalobca v žalobe síce argumentoval, že správca dane autoritatívne zasiahol do jeho majetkových práv, keď mu odmietol vyhovieť vo veci priznania úroku.

S uvedeným názorom žalobcu sa správny súd nestotožnil. 3. Podľa správneho súdu žalobca pri formulovaní svojho právneho názoru vychádzal z judikatúry, ktorá má základ v piatej časti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, upravujúcej správne súdnictvo, ktorá nerozlišovala medzi rozhodnutím a opatrením orgánu verejnej správy tak, ako je tomu za účinnosti Správneho súdneho poriadku. Správny súd sa plne stotožnil s názorom Krajského súdu v Trnave vyjadreným v rozsudku sp. zn. 20S/44/2018, bod. 42 z 26.06.2018, podľa ktorého Správny súdny poriadok už explicitne rozlišuje medzi rozhodnutím a opatrením orgánu verejnej správy. Z uvedeného je tak podľa správneho súdu zrejmé, že žalobca vychádzal z nesprávnej premisy, že opatrenie správcu dane je rozhodnutím, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok - odvolanie.

4. V tejto súvislosti poukázal správny súd na skutočnosť, že súdna prax je v otázke prípustnosti prieskumu zákonnosti vyššie uvedených opatrení správcu dane jednotná a tieto vzhľadom na ich autoritatívny charakter preskúmava. Z uvedeného je tak zrejmé, že opatrenie Daňového úradu Bratislava č. 102515796/2017 z 05.12.2017 je buď samostatne alebo v spojení s opatrením Daňového úradu Bratislava č. 100155479/2018 z 17.01.2018 spôsobilým predmetom prieskumu zákonnosti v správnom súdnom konaní.

Podľa správneho súdu, žalovaný preveroval opodstatnenosť podnetu žalobcu v zmysle § 66 Daňového poriadku, konkrétne či je správca dane skutočne nečinný. Zásadnou skutočnosťou v danom prípade je fakt, že proti oznámeniu správcu dane nie je prípustné odvolanie, preto sa ani žalovaný nemohol odvolaním, ktoré mu ani nebolo predložené, ale bolo správcom dane konečným spôsobom vybavené opatrením z 17.01.2018, č. 100155479/2018, zaoberať.

7. Správny súd v medziach žaloby nezistil, že by bolo napadnuté opatrenie žalovaného č. 102374538/2019 zo dňa 16.10.2019 (vydané vo veci konania proti nečinnosti správcu dane) v rozpore so zákonom. Žalovaný vybavil výzvu na prijatie opatrenia proti nečinnosti prešetrením, pričom nezistil, že by bol postup správcu dane nezákonný. Správca dane vybavil žiadosť žalobcu o priznanie úroku z preplatku na dani, tak že jej nevyhovel (správny súd sa správnosťou tohto postupu nezaoberal), pričom reagoval aj na žalobcom podané odvolanie. Tento procesný postup správcu dane považuje správny súd za danej situácie za súladný so

vyplývajú. 9. Záverom správny súd konštatoval, že je oboznámený s rozhodnutím iného senátu Správneho súdu v Bratislave v obdobnej veci, ktorý rozsudkom zo dňa 07.12.2023, sp. zn. BA- 1S/135/2019 vyhovel žalobe a opatrenie žalovaného v spojení s opatrením správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, pričom sa s jeho závermi uvedenými v bode 43 plne nestotožnil. Správny súd v prejednávanej veci totiž nesúhlasil s umelým spájaním postupu správcu dane podľa § 79 Daňového poriadku a postupom žalovaného podľa § 66 Daňového poriadku do jedného konania). V uvedených veciach ide podľa správneho súdu o rozdielne, skutkovo a predovšetkým vecno-právne odlišné a vzájomne nesúvisiace predmety súdneho prieskumu zákonnosti. Rovnako tak nejde o súvisiace ani na seba vecne nadväzujúce štádiá daňového konania v tej istej veci. V rámci konania druhostupňového daňového orgánu vo veci opatrenia proti nečinnosti podľa § 66 Daňového poriadku zároveň nie je možné vecne vyhodnocovať hmotnoprávne podmienky na vznik kompenzačného úroku podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje právne posúdenie neprípustnosti žaloby za nesprávne a príliš formalistické. Odmietol názor správneho súdu, že by procesný postup, kedy proti oznámeniu daňového orgánu podával odvolanie, a následne podanie správnej žaloby smerujúcej voči oznámeniu žalovaného mali predstavovať len snahu legitimizovať vykonštruovaný procesný postup. Zdôraznil, že tento postup bol opakovane vyhodnotený zo strany súdov, vrátane dvoch senátov Správneho súdu v Bratislave, za legitímny a správny. Súdy bez výnimky pripustili súdny prieskum oznámení, v skutkovo a právne identických situáciách, kedy dotknutý žiadatelia namietali proti oznámeniu daňového orgánu odvolaním, vrátane totožného následného procesného postupu vyúsťujúceho do správnej žaloby proti oznámeniu žalovaného, pričom uviedol niekoľko konaní, v ktorých súdy vec aj meritórne posúdili.

13. Podľa sťažovateľa, názor správneho súdu odporuje nie len ustálenej judikatúre súdov, ale aj čl. 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, a právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

15. Podľa žalovaného správny súd správne vyhodnotil právnu povahu oznámenia č. 102374538/2019 ako opatrenie vydané v rámci postupu podľa § 66 Daňového poriadku, ktorého účelom je preveriť, či je správca dane vo veci nečinný.

žalobou. Práve tento krok (a nie oznámenie žalovaného) mohol byť predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na povahu konania podľa § 66 daňového poriadku, nie je oznámenie žalovaného meritórnym rozhodnutím, ale reakciou žalovaného na podnet vo veci nečinnosti.

III. Konanie na kasačnom súde

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

20. Správca dane listom zo dňa 05.12.2017 č. 102515796/2017, označeným ako „Oznámenie“, oznámil sťažovateľovi, že daňový poriadok neupravuje priznanie úroku za dobu vykonávania daňovej kontroly, úrok podľa ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku správca dane prizná rozhodnutím len v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho priznanie.

sťažovateľovi listom zo dňa 17.01.2018, č. 100155479/2018 označeným ako „Oznámenie“, oznámil, že v zmysle daňového poriadku je odvolanie proti oznámeniu neprípustné. Opravný prostriedok je v zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Daňového poriadku možné podať výlučne proti rozhodnutiu. 22.

veci samej. 23. Žalovaný listom zo dňa 16.10.2019 č. 102374538/2019 postupujúc podľa ustanovenia § 66 Daňového poriadku, oznámil sťažovateľovi, že postup správcu dane nemožno považovať za nezákonný a neštandardný. Vydané oznámenie nie je vydané v rozpore s ust. § 72 a 73 Daňového poriadku. Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 79a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platí od 01.01.2017 a vzťahuje sa na daňové kontroly neskončené do dňa 31.12.2016. Žalovaný sa tak stotožnil s názorom správcu dane, že proti oznámeniu nie je možné podať odvolanie. K požiadavke sťažovateľa, aby vo veci vydania rozhodnutia rozhodol druhostupňový orgán uviedol, že ako druhostupňový orgán je odvolacím orgánom a nemôže konať namiesto správcu dane, nakoľko to povaha veci vylučuje.

24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa§ 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

dane. 28. Podľa § 66 Daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. 29. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu správneho súdu, ktorý napadnutým rozsudkom zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého „oznámenia“ žalovaného č. 102374538/2019 zo dňa 16. októbra 2019, ktorým tento reagoval na sťažovateľovu výzvu na prijatie opatrenia proti nečinnosti v zmysle § 66 Daňového poriadku a rovnako preskúmania „oznámenia“ správcu dane 05.12.2017 č. 102515796/2017, ktorým oznámil sťažovateľovi, že daňový poriadok neupravuje priznanie úroku za dobu vykonávania daňovej kontroly, úrok podľa ustanovenia § 79 ods. 3 Daňového poriadku správca dane prizná rozhodnutím len v prípade, ak sú splnené zákonné podmienky na jeho priznanie.

31. Kasačný súd v danej súvislosti podotýka, že v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je, aby išlo o opatrenie zakladajúce, meniace alebo zrušujúce práva, či povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zavedenie tohto pojmu podľa dôvodovej správy k SSP je reakciou na to, že v právnom poriadku existuje viacero administratívnych konaní, ktorých výsledkom nemôže byť rozhodnutie, ale môže byť aj opatrenie orgánu verejnej správy.

33. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak považujú aj listy či oznámenia s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Opatrenie správcu dane preto možno považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Podľa kasačného súdu správny súd nesprávne zameral svoj prieskum zákonnosti iba na napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 16.10.2019, keď nesprávne extrahoval zo správnej žaloby skutočnosť, že sťažovateľ napadol správnou žalobou iba opatrenie žalovaného zo dňa 16.10.2019. Kasačný súd uznáva, že sťažovateľ nesprávne spájal opatrenie správcu dane a opatrenie žalovaného do jedného správneho konania, no správny súd pochybil, pokiaľ postupoval obdobne.

Správny súd mal preto uvedené posúdiť ako dve samostatné rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu vydané v rámci dvoch správnych konaní (ktorými nespochybniteľne sú) a o každom nároku samostatne rozhodnúť. 35. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania dvoch samostatných oznámení (čo v konečnom dôsledku aj správny súd konštatoval), pričom každé z nich predstavuje individuálny správny akt, z čoho vyplýva povinnosť správneho súdu preskúmať každé samostatne, teda mal poskytnúť samostatnú právnu analýzu každého z nich.

36. Kasačný súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 1Sfk/ 34/2024 zo dňa 21.02.2025, ktorý v obdobnej veci uviedol, že „podaním výzvy/žiadosti daňového subjektu zo dňa 23.01.2020 na priznanie a zaplatenie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 sa z procesného hľadiska začalo daňové konanie, v ktorom bolo úlohou sťažovateľa rozhodnúť o tom, či a v akom rozsahu poskytne daňovému subjektu finančnú kompenzáciu. Procesné otázky týkajúce sa správy daní upravuje Daňový poriadok. V daňovom konaní sa o právach a povinnostiach daňových subjektov rozhoduje rozhodnutím, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Rozhodnutím v

37. 40. Argument sťažovateľa, že podľa § 79 ods. 3 Daňového poriadku je povinný vydať rozhodnutie len vtedy, ak úrok priznáva, a teda rozhodnutie nevydáva vtedy, keď sa úrok nepriznáva, je potrebné odmietnuť. Týmto právnym argumentom sa už zaoberal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžk/29/2019 zo dňa 28.04.2020 citovanom aj správnym súdom, pričom s jeho právnym názorom sa stotožňuje aj kasačný súd. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti uviedol, že: „.

38. Kasačný súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. 39. Z navrhovaného petitu (čl. 18 žaloby) je evidentné, že žalobca sa domáhal súdneho prieskumu a následne zrušenia „rozhodnutia FR SR č. 102374538/2019 zo dňa 19.10.2019, vrátane rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 102515796/2017 zo dňa 05.02.2017 a vrátenia veci Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie a rozhodnutie.“

42. Kasačný súd v dôsledku vyššie uvedeného napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 43. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať v naznačenom smere. V prvom rade je potrebné posúdiť procesnú podmienku na podanie správnej žaloby v prípade napadnutého opatrenia správcu dane ako aj napadnutého opatrenia žalovaného.

45. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. marca 2026