4Sfk/60/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDR. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50045822, právne zastúpený: JUDr. Štefan Mesároš, advokát so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101574429/2020 zo dňa 13.10.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/163/2020-72 zo dňa 18. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2017 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené obdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené vyššie uvedené podmienky. 3. Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov -faktúr vystavených v zdaňovacom období január 2017 bola spoločnosť Yukatel GmBH, Merianstrasse 23, Offenbach, Nemecko, spoločnosť TelePart Discont Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden, Nemecko a spoločnosť Eurostar Global Electronics ltd., Hooters Hall Road, Newcastle-Under-Lyme, Staffordshire, ST59QF, Veľká Británia.

Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary). Prepravu tovaru zabezpečovali nemeckí a britskí dodávatelia na ich účet prostredníctvom UPS, resp. DHL express, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku a vo Veľkej Británii nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené obchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný tovar určený a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest.

Taktiež nebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách, ktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu príjemcu (Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresu dodania (Váci ut 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví

4. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu obchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým odberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je

Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní ako trojstranný obchod je podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri osoby s identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie toho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského

7. S účinnosťou od 01.01.2016 v nadväznosti na čl. 141 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (hlava IX oslobodenie od dane, kapitola 4 oslobodenie od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva, oddiel 2 oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva) sa doplnilo ust. § 45 ods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z. z. v tom zmysle, že odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa.

Povinnosť uviesť na faktúre slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, vyplýva pre vystaviteľa faktúry i z ust. § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z. z. v prípade, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby. Uvedené znamená, že žalobca mal v januári 2017 pri vystavovaní faktúr pre svojho odberateľa v Maďarsku (nepohyblivá dodávka) rešpektovať platnú právnu úpravu a pokiaľ bol toho názoru, že daň v predmetnom obchode je povinný platiť odberateľ v Maďarsku, bol povinný vo faktúre uviesť text zodpovedajúci zákonu, a to „prenesenie daňovej povinnosti“. Z ním vystavených faktúr nepochybne vyplýva, že žalobca takto nepostupoval a text, ktorý uviedol v predložených faktúrach nezodpovedal ust. § 45 ods. 3 a ust. § 74 ods. 1 písm. k) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v kontrolovanom zdaňovacom období (január 2017). 8. Ďalej súd uviedol, že z obsahu spisu mal preukázané, že maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že v spoločnosti UNITOTAL Kft vykonala kontrolu a zistila, že tento daňovník mal sídlo

V mene spoločnosti konali A. Z. (zomrel XX.XX.XXXX) a S. Z. (občan Ukrajiny, s ktorým sa nebolo možné skontaktovať), ktorí neboli jej konateľmi, ani zamestnancami. Podľa predloženého splnomocnenia Szabolcs Tóth udelil plnú moc pre S. Z. so začiatkom splnomocnenia 25.11.2016, avšak bližšie sa k plnej moci Szabolcs Tóth nevedel vyjadriť, mal za to, že malo ísť údajne o kompenzáciu nejakej škody. V rámci preverovania sa vyjadril Attila Kovács (konateľ žalobcu v rozhodnom období), ktorý uviedol, že so spoločnosťou UNITOTAL Kft mal od 01.07.2016 obchodné vzťahy, pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred maďarským správcom dane (14.07.2017). Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal S. Z. za účelom nákupu.

Attilu Kovácsa, že tovar prepravený pre spoločnosť UNITOTAL Kft prevzali Szabolcs Tóth a S. Z., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft, že do skladových priestorov tejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedené osoby tam predmetný tovar nemohli prevziať. Spoločnosť UNITOTAL Kft nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach február, apríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný obchod. Daňové priznania boli podané

9. K vyhláseniam zo dňa 19.06.2017 a 31.07.2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly súd uviedol, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno použiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu byť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný zákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní právne irelevantné.

Uvedené v predmetnej veci znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o tom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku a vo Veľkej Británii sa dostal do dispozície druhého odberateľa v Maďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach.

10. Okrem toho medzinárodná výmena informácií bola doplnená aj o požiadavku, týkajúcu sa preverenia, či spoločnosť UNITOTAL Kft (ako žalobcom deklarovaný druhý odberateľ) podala dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobia a na základe čoho žalobca ako prvý odberateľ s tovarom v Maďarsku manipuloval. Následne na základe druhej žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií maďarská finančná správa okrem iného oznámila, že po zaslaní prvej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií podala spoločnosť UNITOTAL Kft daňové priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál Szabolcsa Tótha (konateľ), ale podľa jeho vyjadrenia on tento portál nevie používať a nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal žiadne informácie o obchodných aktivitách spoločnosti, bol riaditeľom len na „papieri“, lebo ho na to presvedčili. Podľa súhrnného výkazu za mesiac január 2017 spoločnosť deklarovala intrakomunitárne (IC) nadobudnutie, ktoré neboli vykonané v rámci trojstranných obchodov. Maďarská finančná správa taktiež poukázala na výpoveď konateľa

Nevykonávala žiadnu aktivitu, ani IC nadobudnutie od žalobcu v rámci trojstranného obchodu, ani v rámci priameho obchodu, pretože má len sídlo od poskytovateľa sídiel, nemá žiadne registrované priestory. S odpoveďou maďarskej finančnej správy bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený dňa 10.01.2020, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

11. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že správca dane predtým ako vydal svoje rozhodnutie zo dňa 20.03.2020 (ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 227,011,31 eura za zdaňovacie obdobie január 2017, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 4,17 eura a vyrubil mu daň v sume 227.007,14 eura) vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie (s ktorým priebežne oboznamoval žalobcu), ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od tejto dane pri trojstrannom obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní za mesiac január 2017. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a správny súd dospel k zhodnému názoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri ním deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. 12. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy

Krajský súd uviedol, že rozporne pôsobí aj skutočnosť, že ani podpis Szabolcsa Tótha na vyhlásení sa nezhoduje s jeho podpismi na potvrdeniach o prevzatí tovaru. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov nepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako spochybňovali činnosť spoločnosti UNITOTAL Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto spoločnosť.

14. S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 20.03.2020 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 v sume 227.011,31 eura.

Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.

15. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu v Nitre podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 15.03.2022 kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že zastáva názor, že v danom prípade Krajský súd v Nitre vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru je určite nepochybné, že posudzovaného obchodného vzťahu sa zúčastňovali subjekty v tom čase z troch členských štátov EÚ a to z Nemecka, Veľkej Británie, Slovenska a Maďarska. Sťažovateľ zastáva názor, že v tomto prípade krajský súd nesprávne interpretoval ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ktorý upravuje oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode. Sťažovateľ má za to, že z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že prepravu (odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ, v tomto prípade teda spoločnosť sťažovateľa, pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom reťazci. Okrem toho považuje za potrebné uviesť, že uvádzanie druhého odberateľa na faktúrach, prvého dodávateľa nie

16. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že krajský súd sa nesprávne zaoberal skutočnosťou, že spoločnosť UNITOTAL Kft., teda druhý odberateľ v reťazci mal prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách uvedených prvým dodávateľom. Tu zastáva názor, že táto skutočnosť bola nesprávne vyhodnotená a okrem toho podľa názoru sťažovateľa táto skutočnosť nemá na posúdenie toho, či sa jedná alebo nejedná o trojstranný obchod žiaden význam, pretože toto si nevyžaduje ani jedno z ust. § 45 cit. zákona.

štátu. Je podľa sťažovateľa nepochybné, že spoločnosť sťažovateľa bol prvým odberateľom, ktorý od svojich dodávateľov nadobúdal mobilné telefóny a tieto následne nadobudol druhý odberateľ, teda spoločnosť UNITOTAL Kft. Budapešť. 18.

19. Vo vzťahu k šetreniu maďarskej finančnej správy sťažovateľ uvádza, že toto šetrenie nebolo vykonané dostatočne tak, ako bolo z neho možné vyvodiť nespochybniteľný právny záver. Sťažovateľ tvrdí, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom maďarská finančná správa vykonávala šetrenie v súvislosti so spoločnosťou UNITOTAL Kft. ani nemá vedomosť o tom, za akých okolností bol vypočutý konateľ tejto spoločnosti, lebo o tomto výsluchu nebol informovaný.

III. Konanie na kasačnom súde

21. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP) oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 v spojení s § 445 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP) a rozhodujúc bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/163/2020-72 zo dňa 18. januára 2022, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101574429/2020 zo dňa 13.10.2020. 23. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že predmetným rozhodnutím Finančné riaditeľstvo SR podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní potvrdil rozhodnutie daňového úradu v Nitre č. 100708255/2000 zo dňa 20.03.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5, ods. 6 cit. zákona určený rozdiel v sume 227.011,31 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, nadmerný odpočet nepriznaný v sume 4,17 eura a vyrubená daň v sume 227.007,14 eura.

24. Podrobný obsah administratívneho spisu uviedol vo svojom rozsudku Krajský súd v Nitre, preto ho najvyšší správny súd nebude opakovať a len naň v celom rozsahu odkazuje.

25. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2017 (ďalej len „zákon o DPH“), miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

80, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a). 27. Podľa § 20 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

29. Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. 30.

32. Podľa § 74 ods. 1 písm. k) vyššie citovaného zákona, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať k) slovnú informáciu "prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,

35. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.

36. Z obsahu súdneho aj administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane na základe poverenia vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie január až august 2017. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o dodatočnom vyrubení dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, a či v danom prípade boli naplnené zo strany žalobcu (sťažovateľa) podmienky na postu podľa ust. § 45 ods. 1 zákona o DPH, t. j. či v danom prípade išlo o trojstranný obchod.

38. Z ust. § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vyplýva, že za trojstranný obchod považujeme obchod, ak sa na ňom zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.

40. Daňovníci, ktorí chcú uplatniť pri zdaniteľnom obchode postup podľa ust. § 45 zákona o DPH, musia kumulatívne splniť všetky zákonné podmienky, pričom nemôže dôjsť k len vyňatiu časti obchodov v reťazci za účelom uplatnenia trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH. 41.

42. Táto skutočnosť vyplynula aj z dokazovania, ktoré vykonal správca dane, keď sám zástupca sťažovateľa na ústnom pojednávaní uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Z vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, že na základe predložených dodávateľských faktúr sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného obchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (v Maďarsku). Tento záver spolu so skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod IČ DPH prideleným v tuzemsku, má s poukazom na ust. § 17 ods. 2 zákona o DPH za následok povinnosť zaplatiť tuzemskú daň z takýchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte.

44. Osoby, ktoré chcú uplatniť pri zdaniteľnom obchode postup podľa § 45 zákona č. 222/ 2004 Z. z. musia kumulatívne splniť všetky zákonné podmienky, pričom nemôže dôjsť len k vyňatiu časti obchodov v reťazci za účelom uplatnenia trojstranného obchodu podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. Musí ísť o obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.