4Sfk/61/2022

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/79/2020- 40 z 20. januára 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 444874/ 2020 zo dňa 25.09.2020, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Mesta Kežmarok (ďalej aj ako „správca dane“) zo dňa 9. apríla 2020 č. 1620174410/2020, ktorým bol podľa § 81 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v rozhodnom znení účinnom do 30.06.2020 (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“) žalobcovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady na kalendárny rok 2020 v sume 48,67 eur. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že účastníkom konania v zmysle § 167 a § 168 SSP náhradu trov konania nepriznal. 2. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že tak mesto Kežmarok ako aj žalovaný, vo veci postupovali v súlade s príslušnými citovanými zákonnými ustanoveniami tak zákona č. 582/2004 Z. z., konkrétne § 83, ako aj § 78 ods. 1 a na základe prijatého Všeobecne záväzného nariadenia mesta Kežmarok č. 12/2019 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „VZN č. 12/2019“), ktorým bol zavedený množstvový zber pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Množstvový zber pre fyzické osoby nepodnikateľov nebol zavedený a preto správca dane správne postupoval v súlade s VZN č. 12/2019 pri vyrubení miestneho poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady. 3. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, ak považuje zber komunálneho odpadu prostredníctvom vydaného VZN č. 12/2019 za množstvový zber. Nakoľko žalobca svojimi námietkami k žalobe nepreukázal, že rozhodnutia neboli vydané v súlade s uvedeným zákonom, ako aj v súlade s vydaným VZN č. 12/2019 správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň konštatoval, že množstvový zber je právny režim zberu odpadu, ktorý bol určený príslušným VZN č. 12/2019, konkrétne čl. 2 uvedeného všeobecne záväzného nariadenia. S poukazom na právny režim určený mestom Kežmarok správne orgány podľa uvedeného režimu postupovali a vydali príslušné rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené preskúmaným rozhodnutím žalovaného. 4. Záverom správny súd poukázal na to, že okolnosť, že stav zberu odpadu z rodinných domov v Kežmarku do 120 l zberných nádob by umožňoval realizáciu množstvového zberu, má iba formálny charakter. K jeho realizácii ako množstvového zberu však bráni platný a účinný právny stav vyplývajúci z prijatého VZN č. 12/2019. Nárok na zavedenie množstvového zberu nie je daný zákonom, konkrétne §79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z., ale je daný do právomoci mesta a určený mestom vo forme Všeobecne záväzného nariadenia, ktoré bolo vydané pre rok 2020 pod č. 12/2019. V tejto súvislosti správny súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne na rozsudok sp. zn. 3Sžfk/13/2017 z 30. mája 2018.

Vo svojom odôvodnení však nedáva odpoveď na otázku, prečo a na základe akých kritérií mesto Kežmarok zaviedlo pre právnické a fyzické osoby množstevný zber komunálneho odpadu a pre ostatné osoby nemnožstvový zber komunálneho odpadu.

Týmto mesto Kežmarok aj určil a zaviedlo pre sťažovateľa množstvový zber vyprodukovaného komunálneho odpadu v množstve 120 l zodpovedajúceho objemu zbernej nádoby bez ohľadu na počet osôb žijúcich v rodinnom dome. O pridelení poplatníka do jednotlivých kategórií množstvového či nemnožstvového zberu rozhoduje spôsob zavedeného systému zberu komunálneho odpadu obcou, a to budú zberné nádoby známeho obsahu, alebo do kontajnera bez ohľadu na množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu jednotlivými osobami žijúcimi v bytovom dome. Keďže sa nedá určiť presné množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu jednotlivými obyvateľmi bytového domu, je takýto odhad neadresný a nemerateľný. 9.

Pre fyzické osoby nepodnikateľov správca dane v čl. 3 ods. 3 VZN č. 12/2019 ustanovil sadzbu 0,07 eura za osobu na kalendárny deň, čím postupoval v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. Zároveň poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 79/2015 Z. z.“) podľa ktorého je pôvodca odpadu každý, ktorého činnosťou odpad vzniká a zároveň pôvodca komunálneho odpadu je povinný podľa § 81 ods. 9 zákona č. 79/ 2015 Z. z. zapojiť sa do systému zberu komunálnych odpadov v obci, užívať zberné nádoby zodpovedajúce systému zberu komunálnych odpadov v obci a ukladať zmesový komunálny odpad, oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci.

III. Konanie na kasačnom súde

12. Prejednávaná vec bola dňa 06.06.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickým prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Sfk/61/2022, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutím č. 9. apríla 2020 č. 1620174410/2020 mesto Kežmarok ako správca dane podľa ust. § 81 zákona č. 582/ 2004 Z. z. vyrubil sťažovateľovi miestny poplatok za komunálne odpady v sume 48,67 eur na kalendárny rok 2020. Zároveň mal kasačný súd ďalej za preukázané, že správca dane predmetným rozhodnutím vyrubil miestny poplatok za komunálne odpady na kalendárny rok 2020 v sume 48,67 eur za tri osoby prihlásené k trvalému pobytu v meste Kežmarok, pričom za 2 osoby bol vypočítaný poplatok so zníženou sadzbou 0,0315 eura/osoba/deň z dôvodu, že sú osobami nad 62 rokov. 15. Sťažovateľ ako poplatník proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. 444874/ 2020 zo dňa 25.09.2020, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil.

19. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. sadzba poplatku je 1) najmenej 0,0033 eura a najviac 0,0531 eura za jeden liter alebo dm3 komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov alebo najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1659 eura za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov, 2) najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1095 eura za osobu a kalendárny deň. 3) najmenej 0,015 eura a najviac 0,078 eura za kilogram drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín, ak v obci bol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu.

Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z., ak v obci nie je zavedený množstvový zber, obec určí poplatok na zdaňovacie obdobie, ako a) súčin sadzby poplatku a počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období, počas ktorých má alebo bude mať poplatník podľa § 77 ods. 2 písm. a) v obci trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo počas ktorých nehnuteľnosť užíva alebo je oprávnený ju užívať, alebo b) súčin sadzby poplatku, počtu kalendárnych dní v zdaňovacom období a ukazovateľa dennej produkcie komunálnych odpadov, ak ide o poplatníka podľa § 77 ods. 2 písm. b) alebo písm. c). 22.

23. Podľa čl. 2 ods. 1 VZN č. 12/2019 mesta Kežmarok, je pre poplatníkov podľa § 77 ods. 2 písm. b) a písm. c) zákona (t. j. právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území mesta na iný účel ako na podnikanie a podnikateľ, ktorý je oprávnený užívať alebo užíva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území mesta na účel podnikania) zavedený množstvový zber komunálnych odpadov.

26. Podľa čl. 3 ods. 3 VZN č. 12/2019 mesto upravuje pre poplatníkov podľa § 77 ods. 2 písm. a) zákona sadzbu poplatku za komunálne odpady na 0,07 eura za osobu a kalendárny deň. 27. Podľa čl. 5 ods. 4 VZN č. 12/2019 mesto zníži poplatok ustanovený v článku 3 bode 3 tohto VZN o 0,0385 eura za osobu a kalendárny deň fyzickej osobe staršej ako 62 rokov, t. j. ktorá dosiahla k 31.12. kalendárneho roka, ktorý predchádza zdaňovaciemu obdobiu, vek minimálne 62 rokov. 28.

29. Podľa § 81 ods. 19 zákona č. 79/2015 Z. z., obec, na ktorej území nie je zavedený množstvový zber zmesového komunálneho odpadu, je na základe žiadosti povinná zaviesť množstvový zber u takej právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý preukáže,

31. Spornou otázkou v danom prípade bolo, či zber komunálneho odpadu z rodinných domov v Kežmarku možno považovať za množstvový zber, keďže je merateľný a uskutočňuje sa do nádob o objeme 120 litrov. 32. K uvedenému kasačný súd konštatuje, že predmetom konania v danom prípade je posúdenie tej istej právnej otázky, ktorá už bola riešená kasačným súdom v konaní sp. zn. 3Sžfk/13/2017 rozsudkom zo dňa 30.05.2018 ako aj v konaní sp. zn. 3Sžfk/10/2018 zo dňa 12.12.2018 a v konaní sp. zn. 6Sžfk/8/2020 zo dňa 14.04.2021, v právnej veci tých istých účastníkov konania, vychádzajúc z obdobnej právnej situácie za iné časové obdobie.

Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) je prameňom práva a v dôsledku právneho režimu určeného mestom Kežmarok sa musia správne orgány a poplatníci týmto záväzným právnym prepisom riadiť a podľa ním určeného režimu postupovať.

34. K námietke sťažovateľa ohľadom toho, že správny súd v napadnutom rozhodnutí nedáva odpoveď na otázku, prečo a na základe akých kritérií mesto Kežmarok zaviedlo pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov množstvový zber komunálneho odpadu a pre ostatné osoby nemnožstvový zber komunálneho odpadu kasačný súd uvádza, že posudzovanie VZN mesta Kežmarok nie je predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci. Riešenie otázky

37. Kasačný súd dodáva, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a preto ju podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.