4Sfk/6/2021

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101111956/2019 zo dňa 13.05.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) - (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 100310119/2019 zo dňa 28.01.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28.000 eur na dani z pridanej hodnoty

3. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zisťoval a preveroval, či došlo k naplneniu materiálnej podstaty a dodaniu služieb k uvedenej vystavenej faktúre a na základe tohto poznatku vykonal miestne zisťovanie, o čom spísal zápisnicu z 02.08.2018, pri ktorom požiadal pána Jozefa Slimáka, konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o., aby uviedol, kto konkrétne za spoločnosť Contax Sk, s.r.o., a akým spôsobom mal sprostredkovať pre spoločnosť DOMUS Group s.r.o. stavebné zákazky v Holandsku. Pán Jozef Slimák v uvedenej zápisnici uviedol, že zákazky sprostredkovával on osobne. Spoločnosť Contax Sk, s.r.o. sa podľa neho zaoberá stavebnou činnosťou a sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti

ani dohodu. Jednotlivé konkrétne zákazky pre odberateľov v Holandsku už riešil pán Matfiak s pánom Y.. Spoločnosť Contax Sk, s.r.o. vystavila len predmetnú faktúru z 12.12.2017 č. 12017/ 12/004 na základe podkladov od žalobcu a tieto spočívali v zozname zákaziek za rok 2017, ktoré boli sprostredkované spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. cez pána Y.. Pán Slimák uviedol, že pán Y. nebol zamestnancom spoločnosti Contax Sk, s.r.o. a na základe tejto skutočnosti správca dane pri miestnom zisťovaní žiadal od pána Slimáka, aby uviedol, aké náklady boli spojené so sprostredkovaním zákaziek uvedených v prílohe predmetnej faktúry spoločnosťou Contax Sk, s.r.o., teda aké náklady vznikli tejto spoločnosti. Na túto otázku pán Slimák uviedol, že konkrétne náklady vyčísliť nevie, išlo o náklady, ktoré všeobecne tvorili všetky jeho zahraničné cesty týkajúce sa celej činnosti spoločnosti.

4. Žalobca uviedol, že správca dane spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní z 02.05.2018 s Jozefom Slimákom ako konateľom spoločnosti Contax Sk, s.r.o. Namietal, že správca dane kládol tejto osobe otázky za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktorým konaním mu udelil status svedka, a preto pri tomto úkone a o konaní tohto úkonu mal správca dane upovedomiť žalobcu ako daňový subjekt. Správca dane tak neurobil a tým mu odoprel právo byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Správny súd k tejto žalobnej námietke konštatoval, že vyjadrenie samotného daňového subjektu, ktoré objasňuje skutočnosti, ktoré sú predmetom miestneho zisťovania, nemá charakter výpovede svedka. Z uvedeného dôvodu teda o tejto skutočnosti správca dane ani neupovedomoval žalobcu ako daňový subjekt a tento nebol vyrozumený o tomto úkone, pretože právo byť prítomný pri miestnom zisťovaní u dodávateľa žalobca ako daňový subjekt nemal.

Tento záver sčasti podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/50/2009 zo dňa 25.05.2010. Ohľadom samotného vykonaného dôkazu miestneho zisťovania išlo preto o taký právny úkon, o ktorom nemusel byť upovedomený daňový subjekt v rámci daňovej kontroly.

Nebola jediným dôkazom, o ktorý správca dane oprel svoje rozhodnutie. Okrem iného konateľ spoločnosti nevedel preukázať, aké náklady mala spoločnosť Contax Sk, s.r.o. spojené so samotným sprostredkovávaním stavebných zákaziek v Holandsku. Jeho tvrdenie, že bol účastný za prítomnosti tlmočníčky na rokovaní s pánom Y., ešte nepreukazuje, že došlo k sprostredkovaniu ďalších kontaktov, resp. ďalších zmlúv a kontraktov na stavebné práce vykonávané v Holandsku spoločnosťou žalobcu.

odpočtu. 7. Čo sa týka odberateľa CARE COSMETICS B.V_, žalobca vykonal pre túto spoločnosť demolačné práce ešte v roku 2016 a renováciu v roku 2017. Čo sa týka samotnej odpovede spoločnosti CARE COSMETICS B.V_, táto si objednala koordináciu renovačného projektu pre hospodársku holandskú spoločnosť D/Dock B.V_, kontaktnou osobou u D/Doch BV bol projektový manažér p.

Z rozhovoru s p. M.. B. vyplynulo, že spoločnosť DOMUS Group s.r.o. vykonala pre Diner Concepts Rotterdam BV renovačné práce v roku 2017 na uvedenej reštaurácii, adresa Weena 296, Rotterdam, daňovník Diner Concepts Rotterdam prišiel do kontaktu so žalobcom cez jeho sieť kontaktov. Objednávka bola uskutočnená na základe nákladov po koordinácii medzi dvoma riaditeľmi, a to Diner Concepts Rotterdam BV, na základe návštev bol vykonaný konštrukčný guide a plánovanie. Kontaktné osoby v mene DOMUS Group s.r.o. boli A. a W. O.. Zmluva o stavbe, renovácii bola vydaná v dvoch jazykoch a podpísal ju

Záver holandskej finančnej správy je, že daňovník Diner Concepts Rotterdam BV a DOMUS Group s.r.o. uzavreli zmluvu o renovačných prácach bez zapojenia tretej strany. Spoločnosť DOMUS Group s.r.o. vystavila faktúry za odpracované hodiny a použitý materiál, ako aj nákup použitého materiálu je fakturovaný bez DPH. Uvedené skutočnosti potvrdili to, že žalobca vykonal stavebné práce v prospech spoločnosti Diner Concepts Rotterdam BV a v prospech spoločnosti CARE COSMETICS B.V_ v Holandsku. Túto skutočnosť správca dane, ako ani žalovaný a takisto ako správny súd nepopreli.

Svidník. Sprostredkovanie ďalších kontaktov, resp. uzavretie zmlúv na stavebné práce pričinením spoločnosti Contax SK, s.r.o. preukázané nebolo. 10. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že boli vypočuté osoby oprávnené konať za obchodné spoločnosti Diner Concepts Rotterdam BV a CARE COSMETICS B.V_, avšak nebolo mu umožnené zúčastniť sa výsluchu týchto svedkov a klásť im otázky, k tejto námietke správny súd rovnako ako daňové orgány konštatoval, že v zaslaných žiadostiach o medzinárodnú výmenu informácií nepožadoval správca dane preveriť požadované skutočnosti formou svedeckých výpovedí. Išlo o výkon holandskej finančnej správy v súvislosti s požiadavkou v rámci žiadosti MVI zo strany správcu dane. Preto uvedenú žalobnú námietku správny súd

13. K ďalšej žalobnej námietke, že správca dane nesprávne interpretoval zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadrenie pána Jozefa Slimáka, ktorý sa mal podľa žalobcu vyjadriť pred správcom dane, že mal ústne uzavretú dohodu s osobou P. Y. a uvedeným spôsobom sprostredkovala spoločnosť Contax Sk, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu príležitosť na uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, správny súd dospel k záveru, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravde a ide o zavádzajúce tvrdenie žalobcu vyviniť sa v danej situácii. Správca dane zdôraznil, že z jeho strany nedošlo k nesprávnej interpretácii, pretože pán Jozef Slimák ako konateľ spoločnosti Contax Sk, s.r.o. do zápisnice o miestnom zisťovaní z 02.05.2018 jednoznačne uviedol, že s pánom P. Y. spoločnosť Contax Sk, s.r.o. nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu, ani dohodu a tiež, že pán P. Y. nebol zamestnancom spoločnosti Contax Sk, s.r.o.

K tvrdeniu žalobcu, že s poukázaním na vyhlásenie pána Jozefa Slimáka, konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o. sa spoločné stretnutie s osobou P. Y. uskutočnilo v Holandsku z jeho podnetu a že pán Slimák dohodol stretnutie pomocou tlmočníčky s W. O. a P. Y. a týmto úkonom bola zavŕšená uzavretá rámcová zmluva spočívajúca vo vytvorení príležitostí na uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, podľa správneho súdu správca dane toto tvrdenie pána Jozefa Slimáka vyhodnotil iba vo verbálnej rovine a nebolo doložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, o ktoré správca dane konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o. žiadal.

čom mala spočívať činnosť jeho osoby ako sprostredkovateľa a ako plnil podmienky uvedené v zmluve o sprostredkovaní uzatvorenú 01.12.2016. 14. Správny súd sa ďalej zaoberal žalobnou námietkou, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania navrhol, aby správca dane doplnil dokazovanie, a to výsluchom svedka P. Y., výsluchom svedka tlmočníčky pri obchodnom stretnutí v Holandsku a overenie, či P. Y. bol projektovým manažérom spoločnosti Diner Concepts Rotterdam BV. Uvedené dôkazy podľa názoru správneho súdu správca dane nevykonal, pričom postupoval v súlade so zákonom, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. a osobou P. Y. nebol žiaden obchodný ani pracovno-právny vzťah a takisto na základe výsledkov MVI bolo preukázané, že účasť osoby P. Y. a spoločnosti

Nevykonanie uvedených navrhovaných dôkazov správca dane aj náležite odôvodnil v protokole a následne aj v rozhodnutí z 28.01.2019. 15. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentoval tým, že správca dane nesprávne právne posúdil skutkový stav veci, keď existenciu uskutočnených plnení podmienil potrebou existencie zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou Contax Sk, s.r.o. a samotnou osobou P. Y., k uvedenej námietke správny súd konštatoval, že správca dane v tejto úvahe reagoval tak v protokole, ako aj rozhodnutí, keď uviedol, že ak by osoba P. Y. sprostredkovala uzatvorenie zmluvy pre holandský daňový subjekt, potom by nebolo v záujme správcu dane túto skutočnosť preverovať, nakoľko uskutočnenie sprostredkovania by bol povinný preukázať na požiadanie holandskej daňovej správy holandský daňový subjekt, a to spoločnosť, ktorá bola preverovaná, v danom prípade CARE COSMETICS B.V_ a spoločnosť Diner Concepts Rotterdam BV, čo však daným preverovaním preukázané sprostredkovanie v obidvoch prípadoch nebolo.

Preto aj správny súd považuje poukaz na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky za nepoužiteľné pre dané konanie. 18. K žalobnej námietke, že správca dane ani žalovaný neuviedli, akými úvahami sa spravovali pri zamietnutí jednak návrhov na vykonanie dôkazov, ako aj pri samotných záveroch v rozhodnutí žalovaného a odvolacieho orgánu, pričom rozhodnutie je nepresvedčivé, neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých je založené, správny súd poukazuje na rozhodnutie správcu dane, v ktorom bezpochyby správca dane argumentoval každým jedným vykonaným dôkazom, ako aj poukazom na tie skutočnosti, ktoré boli v rámci daňovej kontroly vykonané a na závery, ktoré správca dane na základe príslušných dôkazov vyvodil.

19. K žalobnej námietke, že správca dane neaplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov, opätovne správny súd poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého tak správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval a na základe uvedenej zásady aj vyvodil správny právny záver.

20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. V druhom sťažnostnom bode namietal, že žalovaný neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie svedčiace v prospech sťažovateľa, ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-610/19 vo veci Vikingo, ktorým bola zodpovedaná otázka preukazovania faktického dodávateľa plnenia, za ktorý si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočet dane.

23. V treťom bode kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že správca dane nevykonal daňovým subjektom navrhované doplnenie dokazovania výsluchom svedka Ot Colina, výsluchom svedka tlmočníčky pri obchodnom stretnutí v Holandsku a overenie, či Ot Colin bol projektovým manažérom spoločnosti Diner Concepts Rotterdam BV.

Miestne zisťovanie, na ktorom bol prítomný pán Jozef Slimák nebolo svedeckou výpoveďou, čo samoúčelne tvrdí sťažovateľ. Informácie získané pri miestnom zisťovaní použil správca dane v súlade s § 24 Daňového poriadku a neboli rozhodujúce a kľúčové pri prijatí záveru správcu dane, ktorým zamietol nárok na odpočítanie dane. K ostatným námietkam uviedol, že sťažovateľ okrem faktúry nepredložil žiaden dôkaz. Dodávateľ, ktorý faktúru vystavil nevedel preukázať žiadne náklady, ktoré vynaložil na sprostredkovateľské služby a nepreukázal v čom spočívala jeho činnosť. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľná len vtedy, ak údaje v nej nespochybniteľne odrážajú skutočnosť.

III. Konanie na kasačnom súde

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 26. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/43/2019-83 zo dňa 14. mája 2021, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101111956/2019 zo dňa 13.05.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100310119/2019 zo dňa 28.01.2019. Sťažovateľovi bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 z dôvodu porušenia/nesplnenia hmotnoprávnych podmienok § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože sťažovateľ si uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou Contax Sk., s.r.o., pričom nebolo preukázané poskytnutie služieb sprostredkovania, na ktoré sa zaviazala v zmluve o sprostredkovaní (stavebné práce v Holandsku).

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

34. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 35. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho i súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 36. Úlohou kasačného súdu bolo v medziach kasačnej sťažnosti preskúmať zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. 37.

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú kumulatívne splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a?to povinnosť tvrdiť a?povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v?samotnom uplatnení práva na?odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a?následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je?následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však?musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To?znamená, že nepostačuje len?odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ?zmysluplne a?logicky nespochybní predložené tvrdenia a?dôkazy. V?tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v?prípade, že?dokáže vážny?a?dôvodný nesúlad skutočnosti s?účtovníctvom daňového subjektu.

40. K prvému sťažnostnému bodu kasačný súd uvádza, že miestne zisťovanie patrí medzi procesné nástroje, ktorými sa plní účel správy daní. Daňový poriadok miestne zisťovanie charakterizuje ako činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Vzhľadom na uvedenú definíciu možno konštatovať, že miestne zisťovanie obsahuje aj znaky vyhľadávacej činnosti správcu dane. Miestne zisťovanie sa uskutočňuje v rámci prípravy daňového konania a jeho výsledky môžu byť dôkazom pri správe daní. Daňový poriadok zamestnancovi správcu dane ukladá len povinnosť sa pri výkone miestneho zisťovania preukázať a spísať o miestnom zisťovaní zápisnicu, resp. úradný záznam. Povinnosťou daňového subjektu, ale aj iných osôb, ktoré sú prítomné pri miestnom zisťovaní, je zamestnancom správcu dane vykonávajúcim miestne zisťovanie poskytnúť súčinnosť a potrebné vysvetlenia. Miestne zisťovanie môže príslušný orgán vykonať náhodne, t.j. bez predchádzajúceho súhlasu, resp. upovedomenia daňového subjektu, prípadne inej osoby.

42. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že vykonané miestne zisťovanie v danom prípade nemá charakter výpovede svedka tak, ako to predpokladá § 25 Daňového poriadku a nevyplýva to ani z obsahu predmetného úkonu. Prítomný konateľ spoločnosti Contax Sk, s.r.o. podal vysvetlenia, ktoré sa týkali činnosti jeho spoločnosti a tieto správca dane zaznamenal do zápisnice o miestnom zisťovaní. Predmetná zápisnica však nebola kľúčovým dôkazom pri prijatí záveru správcom dane a nemohla vo veci privodiť opačný záver, keby sa jednalo o výsluch svedka tak, ako tvrdí sťažovateľ. Naviac, kasačný súd nezistil, že by sťažovateľ (hoci aj po ním napádanom miestnom zisťovaní a získaní vysvetlenia od konateľa spoločnosti Contax Sk, s.r.o.) žiadal jeho výsluch ako svedka (pre účely doplnenia dokazovania).

čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“

Preto podľa kasačného súdu pre daný prípad neprichádzala do úvahy aplikácia judikatúry v zmysle uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, takže vec bola posúdená správne. 45. K tretiemu bodu kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že holandská daňová správa jednoznačne vylúčila možnosť, aby sprostredkovateľom stavebných prác bola Contax Sk, s.r.o. a účasť osoby P. Y. nebola spomenutá holandskými spoločnosťami a ani preukázaná žiadnym iným dôkazom.

sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu rozsudok krajského súdu sa s potrebnou dávkou detailnosti a adresnosti venuje každému relevantnému argumentu sťažovateľa, ktoré prezentoval v priebehu konania pred krajským súdom. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu hodnotí kasačný súd ako plne reflektujúci na výrok napádaného rozsudku, právne závery krajského súdu považuje aj kasačný súd za relevantné a správne, s týmito sa stotožňuje (bod 41 a nasl. napádaného rozsudku), preto tieto detailnejšie nepreberá, ale ich len stručne sumarizoval v čl. I. tohto rozsudku.

48. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. marca 2023