4Sfk/6/2025

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo: 100916050/2020 zo dňa 19.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume 13871,60 eura za zdaňovacie obdobie júl 2018. 2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 z nasledovných faktúr vystavených spoločnosťami:

3. Správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH vo vzťahu k dodaniu tovaru a služby spoločnosťou SETLOS, s.r.o. odôvodnil nasledovne: - spoločnosť SETLOS s.r.o., doklady týkajúce sa zdaniteľných obchodov so žalobcom nepredložila, tieto mali byť odovzdané novému majiteľovi pri predaji spoločnosti a nový konateľ spoločnosti zásielku správcu dane neprevzal, - konateľ žalobcu Ladislav Popovič si nespomínal, kedy, a za akých okolností sa začala ich spolupráca, nepamätal si ani s kým za spoločnosť SETLOS, s.r.o., jednal.

K motorovým vozidlám, ktoré mali vykonať prepravu, sa nevedel bližšie vyjadriť. Nákup tovaru bol uhrádzaný bankovým prevodom a ďalej dodávaný spoločnosti U.S_ Steel Košice, s.r.o., ide o prioritného zmluvného odberateľa (90 %), - zmluvu o obchodnej spolupráci so spoločnosťou SETLOS, s.r.o. nepredložil.

Na otázku správcu dane, či bol v sídle subjektu Manula družstvo (do 23.11.2018 Družstvo Trentin) odpovedal, že si nepamätá, asi nebol, stretli sa v Košiciach. 5. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101414177/2020 zo dňa 09. septembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 6. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou preukázal, že zo strany deklarovaných dodávateľov SETLOS, s.r.o. a Manula družstvo (do 23.11.2018 Družstvo Trentin) nedošlo k dodaniu tovaru a služieb, teda ani k vzniku daňovej povinnosti a právu odpočítať daň z týchto faktúr v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Skonštatoval, že žalobca ani vo vyjadrení k protokolu nepredložil a nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy a šetrenia.

8. Správny súd skonštatoval, že ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, u ktorého pri výkone daňovej kontroly za mesiac júl 2018 sa vychádzalo z rovnakých dôkazov a podkladov ako v prípade daňovej kontroly za mesiac apríl 2018, preto poukázal na argumentáciu správneho súdu tam uvedenú v bodoch 32 až 44 rozsudku sp. zn. KE- 7S/191/2020 zo dňa 30.09.2024. 9.

10. Správny súd skonštatoval, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľmi, prípadne účtovných dokladov nimi vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu, preto od tohto možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť a preukázať podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a mechanizmus dodania tovaru či

Preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenia uvedené na sporných faktúrach dodal za deklarovaného dodávateľa iný dodávateľ, ktorý mal postavenie platcu DPH. Žalobca teda nepreukázal materiálne, teda skutočné dodanie tovarov a služieb na faktúrach uvedenými dodávateľmi.

12. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

14. Zdôraznil, že dôkazy o nákupe tovaru od spoločnosti SETLOS s.r.o. sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti a nakupovaný tovar bol taktiež ďalej skutočne dodávaný pre spoločnosť U.S_ Steel Košice, s.r.o., ktorý je prioritným zmluvným odberateľom sťažovateľa, pričom táto obchodná spolupráca trvá už viac ako 15 rokov. Tvrdil, že uvedená obchodná spoločnosť potvrdila dodania daného tovaru, dodanie daného tovaru tejto spoločnosti je riadne zdokumentované a bolo preukázané daňovému úradu.

16. Sťažovateľ upozornil na skutočnosť, že v iných podobných prípadoch (rozsudkoch sp. zn. KE-7S/67/2020 zo dňa 22.2.2024, sp. zn. KE-8S/39/2020 zo dňa 26.3.2024 a sp. zn. KE- 7S/ 68/2020 zo dňa 11.7.2024) správny súd konštatoval, že správca dane nesie dôkazné bremeno za to, aby kvalifikovane spochybnil existenciu tovaru. Podľa sťažovateľa sú uvedené veci podobné v tom, že správne orgány mali pochybnosti o vierohodnosti predloženej dokumentácie a neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane. Správny súd v týchto veciach uviedol, že ak správca dane namieta, že účtovníctvo nie je vierohodné, úplné, preukázateľné alebo správne, musí tieto tvrdenia dokázať a že pre záver o nesplnení podmienok na odpočítanie dane nestačí len spochybniť dodávateľa alebo subdodávateľa. 17. Čo sa týka obchodných vzťahov s Družstvom Trentin, reklamná kampaň bola zameraná na upevňovanie a zvyšovanie pozície na trhu smerom k novým a aj potenciálnym zákazníkom.

Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

Kasačný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť (napr. rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022), kde uviedol, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

28. V rozhodnutí vo veci sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022 kasačný súd zároveň uviedol, že vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH),

29. Kasačné námietky sťažovateľa už boli predmetom konania o kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa, ktorá sa tiež týkala záverov z totožnej daňovej kontroly. Jediným rozdielom medzi posudzovanými vecami bola skutočnosť, že v skôr rozhodovanej veci správca dane posudzoval zdaniteľné obchody aj s ďalším deklarovaným dodávateľom (okrem subjektov SETLOS, s.r.o, a Družstvo Trentin). Kasačný súd rozhodujúci v tejto veci sa pritom stotožnil s argumentáciou skôr rozhodujúceho senátu Najvyššieho správneho súdu - v rozsahu relevantnom pre toto konanie - a preto obdobne kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Daňové orgány založili svoju argumentáciu v preskúmavaných rozhodnutiach primárne na spochybnení identity dodávateľov tovarov a služieb sťažovateľovi. Argumentácia zistením podvodného alebo zneužívajúceho konania a účasti sťažovateľa na ňom alebo vedomosti sťažovateľa o ňom z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva.

Keďže správcovi dane sa ani od jedného z deklarovaných dodávateľov sťažovateľa nepodarilo počas daňovej kontroly získať žiadne využiteľné informácie ohľadne preverovaných zdaniteľných plnení, pristúpil správca dane k získavaniu potrebných informácií z jemu dostupných evidencií a zistení iných správcov dane ohľadne dodávateľských subjektov (viď bod 8. tohto rozsudku) a súčasne aj priamo od sťažovateľa, resp. jeho konateľa. Z výsluchu konateľa sa však správca dane nedozvedel žiadne informácie s potenciálom upotrebiteľnosti v procese verifikácie tvrdení sťažovateľa, nakoľko Ladislav Popovič (konateľ sťažovateľa) otázky správcu dane buď nevedel zodpovedať vôbec alebo poskytol len veľmi všeobecné informácie (viď bod 7. tohto rozsudku). Pochybnosti správcu dane boli založené najmä na nasledovných zisteniach: - ani s jedným z dodávateľských subjektov sa správcovi dane nepodarilo nadviazať procesný kontakt za účelom preverenia tvrdení sťažovateľa. Zásielky doručované počas daňovej kontroly na aktuálne adresy dodávateľských subjektov podľa zápisov v obchodnom registri

Absencia akejkoľvek spolupráce a súčinnosti daňových subjektov Družstvo Trentin a RSD SYSTEM s.r.o. so správcom dane pri daňových kontrolách vykonávaných za niektoré zdaňovacie obdobia roku 2018 u týchto subjektov viedla k tomu, že u nich správca dane pristúpil k procesu určovania dane podľa pomôcok, - konateľ sťažovateľa nevedel správcovi dane uviesť mená ani jednej z osôb, s ktorými za dodávateľov jednal, tieto subjekty si žiadnym spôsobom nepreveroval, nebol v ich sídle, nevedel poskytnúť žiadne informácie k preprave tovarov, pričom jeho argumentácia sa zredukovala v podstate iba na prízvukovanie faktu, že dodané tovary dodal ďalej svojmu odberateľovi - spoločnosti U. S. Steel Košice a že tovar bol skladovaný v prenajatom sklade spoločnosti BUBI GOLD s.r.o. Šaca, - konateľ sťažovateľa obdobne k spolupráci s Družstvom Trentin priznal, že nemá vedomosť o vysielaní reklamných spotov na základe preverovanej faktúry. Dodané služby si žiadnym spôsobom nepreveroval, nevedel nič o spôsobe ich realizácie, nevedel sa vyjadriť, či tieto služby zrealizovalo Družstvo Trentin vo svojej réžii alebo prostredníctvom subdodávok,

28. Ak na základe vyššie uvedených zistení (opísané v bodoch 3. až 8. a 13. tohto rozsudku) správca dane pojal relevantné pochybnosti o identite dodávateľov tovarov a služieb z preverovaných faktúr a zotrval na pozícii ich neodstránenia sťažovateľom, je potrebné takýto postup vyhodnotiť ako procesne korektný a logicky vyplývajúci z výsledkov dokazovania, ktorý podľa názoru kasačného súdu zodpovedá kritériám nastaveným aktuálnou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 86/2022, I. ÚS 259/2022, I. ÚS 247/2023). Rovnako, ak závery správcu dane v napadnutom rozsudku správny súd aproboval, nie je možné ho označiť za taký, ktorý je postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k rozhodujúcej kasačnej námietke možno preto uzavrieť, že zistenia správcu dane, ktoré postupne nadobúdal v priebehu daňovej kontroly, spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných sťažovateľom a procesne korektným spôsobom viedli k prenosu dôkazného bremena (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na

29. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovanými dodávateľmi, prípadne účtovných dokladov nimi vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať (či už predložením alebo aspoň označením konkrétnych dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu a mechanizmus dodania tovaru či služieb.

K uvedenému poukazuje kasačný súd na rozsudok SD EÚ z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie, bod 43: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“ V danom prípade sťažovateľ konštantne tvrdil, že tovary a služby mu boli dodané práve

30. Kasačný súd zdôrazňuje, že odkazovaný rozsudok prešiel aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 57/2025-21 zo dňa 30. januára 2025 odmietol ústavné sťažnosti sťažovateľa proti postupu a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25. apríla 2024, sp. zn. 4Sfk/63/2023 z 28. mája 2024 a sp. zn. 8Sfk/3/2023 z 30. mája 2024.

o jeho nekonkrétnu a vyhýbavú výpoveď, ktorá taktiež vzbudila pochybnosti o hodnovernosti predložených faktúr. Napríklad to, že sťažovateľ si ani neoveril spôsob a rozsah dodania reklamných služieb, za ktoré mal zaplatiť deklarovanému dodávateľovi, neschopnosť uviesť žiadne konkrétnejšie údaje a detaily týkajúce sa predmetných obchodov a zároveň neuvedenie žiadnych konkrétnych mien osôb, ktoré mali konať za dodávateľov, predstavuje skutočnosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o reálnosti obchodov, ktoré deklarujú predložené

31. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že od jeho konateľa nie je reálne očakávať, že si bude po tak dlhom čase presne pamätať všetky relevantné, resp. podstatné okolnosti veci, kasačný súd uvádza, že výpoveď konateľa sťažovateľa sa konala dňa 17.02.2020, pričom táto sa týkala spolupráce v rámci kontrolovaného obdobia január - september 2018, čo nemožno bez ďalšieho považovať za neprimerane dlhý časový odstup, ktorý by mal automaticky viesť k záveru, že by si konateľ nemohol pamätať súvisiace skutočnosti, príp. ich podstatné časti. Naviac, práve tento relatívne krátky časový odstup medzi rozhodným časom obchodovania a výsluchom, a to v súhrne s povahou fakturovaných služieb, ktoré vykazujú určitú mieru špecifickosti, resp. adresnosti práve vo vzťahu ku kasačnému sťažovateľovi (pozn.: primárne reklamné služby a účtovné služby), ako aj prihliadajúc na samotný objem fakturovaných služieb (nejednalo sa o obchody nepatrnej hodnoty) a na cyklickosť/kontinuitu obchodovania so spornými spoločnosťami (k tomu pozri najmä bod 29 tohto rozsudku), je dôvodné

32. Pokiaľ sťažovateľ upozornil na odlišné právne posúdenie v rozsudkoch sp. zn. KE- 7S/ 67/2020 zo dňa 22.2.2024, sp. zn. KE-8S/39/2020 zo dňa 26.3.2024 a sp. zn. KE- 7S/68/2020 zo dňa 11.7.2024, tieto sa týkali iného žalobcu a iných deklarovaných dodávateľov, pričom najzásadnejší rozdiel oproti prejednávanej veci spočíval v tom, že v tam uvedených veciach správca dane nespochybnil, že reklamné služby neboli vykonané vôbec, ale vo všetkých prípadoch spochybnil, že tieto služby vykonali osoby uvedené na faktúrach. Preto argumentácia týmito rozhodnutiami správneho súdu, ktorých skutkové a právne východiská sú odlišné, neobstojí. 33. Kasačný súd zdôrazňuje, že k dodaniu tovaru a služby od spoločnosti SETLOS, s.r.o. sťažovateľ neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal reálnosť týchto plnení a reálnosť spolupráce s týmto subjektom. Rovnako v prípade dodania služby od Družstva Trentin z daňovej kontroly nevyplynul žiaden relevantný výstup a žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci reálne uskutočnenie tejto služby. 34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, Najvyšší správny súd vo veci rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol. 35. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.