4Sfk/63/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200881.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/123/2019
- IČS
- 1019200881
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov, IČO: 36167908, so sídlom v Bardejove, Sv. Jakuba 21, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, IČO: 47253177, so sídlom v Prešove, Hlavná 29, za ktorú koná advokát JUDr. Peter Petko, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31797903, so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7519-P/2019 zo dňa 23. apríla 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave 2S/123/2019-66 zo dňa 26. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 2-7000/SK/8/2013, 13407-3000/2018 zo dňa 8. januára 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu v sume 9500,- € podľa § 149 ods. 2 písm. j/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 8. marca 2010 (ďalej len „zákon č. 25/ 2006 Z.z.“) za to, že žalobca pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác postupom verejnej súťaže na predmet zákazky: „Predchádzanie zdravotným rizikám z ochorení skupiny 5 v NsP Sv. Jakuba n.o., Bardejov formou zabezpečenia ambulantnej starostlivosti a formou vybudovania ďalších troch ambulancií zameraných na iné rizikové ochorenia“, vyhlásenej v Úradnom vestníku EÚ č. 2010/S 37-053784 zo dňa 23. februára 2010 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 36/2010 pod zn. 01432-MSP zo dňa 24. februára 2010 porušil § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z., konkrétne princíp nediskriminácie záujemcov alebo uchádzačov, a to tým, že: (i) vo vzťahu k zadefinovaniu, resp. vymedzeniu predmetu zákazky (stavebné práce a tovary) spojil viacero rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti, konkrétne verejné obstarávanie pozostávalo z troch aktivít: 1. Realizácia stavebných prác, 2. Dodávka zdravotníckej techniky I. a IT techniky, 3. Dodávka zdravotníckej techniky II a súčasne (ii) stanovil v časti III. „Informácie o ponuke“ súťažných podkladov v bode 14.1 „Ostatné vyhlásenia, potvrdenia, doklady a dokumenty“ požiadavku, že ponuka predložená uchádzačom musí obsahovať doklad „Vyhlásenie uchádzača“, ktorého obsah je nasledovný: „uchádzač vyhlasuje, že predkladá iba jednu ponuku a nie je osobou, ktorej finančné zdroje a technické alebo odborné kapacity by použil iný uchádzač na preukázanie svojho finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti v tomto verejnom obstarávaní“, v dôsledku čoho došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. 2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda žalovaného a ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 7519-P/2019 zo dňa 23. apríla 2019 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové ako vecne správne a zákonné.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania. 4. Správny súd rozsudkom č.k. 2S/123/2019-66 zo dňa 26. januára 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu žalobcu zamietol. 5. Správny súd v úvode svojho právneho posúdenia vymedzil predmet súdneho prieskumu, ako rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt spočívajúci v porušení princípu nediskriminácie záujemcov alebo uchádzačov vo verejnom obstarávaní vedúci k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Teda podľa rozhodnutia žalovaného žalobca porušil § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. zadefinovaním predmetu zákazky a spojením viacerých rôznych navzájom funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti. Správny súd v tomto kontexte vymedzil spornú otázku, či ide o navzájom funkčne a vecne oddeliteľné predmety zákazky a či žalobca porušil princíp nediskriminácie uchádzačov, pričom od vyriešenia tejto otázky potom záviselo aj ďalšie posúdenie veci, teda či žalobca spáchal správny delikt podľa § 149 ods. 2 písm. j/ zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom do 8. marca 2010. 6. Správny súd zákonnosť vydaného rozhodnutia žalovaného posúdil s poukazom na § 5 ods.
3 zákona č. 25/2006 Z.z a uviedol, že do predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce nie je možné zahrnúť predpokladanú hodnotu tovaru, ktorý nie je nevyhnutný na splnenie zmluvy na stavebné práce alebo s ňou nesúvisí, teda naopak, že takéto zahrnutie prichádza do úvahy len vtedy, keď dodávka tovaru je nevyhnutná na splnenie zmluvy na stavebné práce, nakoľko tieto dodávky spolu vzájomne súvisia.
7. Podľa názoru správneho súdu však v uvedenom prípade vykonanie stavebných prác, ako je zateplenie obvodového plášťa budovy, prestavba skladov civilnej ochrany na ambulantnú starostlivosť, vybudovanie bezbariérových vstupov, výmena okien, výmena dverí, atď., nesúvisela s dodaním IT techniky a zdravotníckej techniky - napríklad injekčný dávkovač, počítač, tlačiareň, oftalmoskop, a podobne. Preto nebol ani daný dôvod spájať stavebné práce a dodanie IT techniky a zdravotníckej techniky do jedného verejného obstarávania, keďže sú vzájomne oddeliteľné a dôležitosťou navzájom rovnocenné. Inými slovami, dodanie IT techniky a zdravotníckej techniky nepredstavuje podľa jeho názoru také dodanie tovaru, bez ktorého by nebolo možné uskutočniť stavebné práce, a teda nejde o možnosť aplikácie výnimky upravenej v § 5 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. (v časti vety „ak by to malo za následok vyňatie takéhoto tovaru alebo takýchto služieb z pôsobnosti tohto zákona“).
8. Správny súd v uvedených intenciách súhlasne z názorom žalovaného dospel k záveru, že žalobca zvoleným vymedzením predmetu zákazky diskriminoval tých potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní uskutočniť stavebné práce, ale zároveň by neboli schopní v čase dodania zákazky dodať špecializovanú zdravotnícku a IT techniku, ako aj takých potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní dodať požadovaný tovar, ale neboli by schopní uskutočniť požadované stavebné práce. Predmetná zákazka bola koncipovaná tak, že neumožňovala otvorenú hospodársku súťaž, bola spôsobilá odradiť potenciálnych uchádzačov, a teda porušenie, ktorého sa dopustil žalobca, mohlo mať reálny a priamy vplyv na výsledok
verejného obstarávania. 9. Rovnako zdôraznil, že nerozdelením vecne oddeliteľných predmetov zákazky a vyžadovaním preukázania dokladu „Vyhlásenie uchádzača“ sa mohli o zákazku uchádzať len tie subjekty, ktoré uskutočňujú stavebné práce a zároveň dodávajú špeciálnu zdravotnícku techniku a IT techniku kumulatívne, prípadne tie subjekty, ktoré boli schopné plniť samostatne iba časť zákazky a na zvyšnú časť zákazky uzavreli dohodu s iným subjektom. Žalobca určil ako povinnú súčasť predkladaných ponúk aj uvedené vyhlásenie, z čoho vyplýva, že jeho nepredložením by uchádzač nesplnil požadované podmienky a objektívne by mohol byť z verejného obstarávania vylúčený.
10. Vo vzťahu k žalobcovej námietke, že pred definovaním zákazky a pred vyhlásením verejného obstarávania komunikoval s riadiacim orgánom (Ministerstvom zdravotníctva SR), ktorý mu jeho postup odsúhlasil, správny súd uvedené nespochybnil, uviedol ale že schválenie poskytnutia nenávratného finančného príspevku zo strany riadiaceho orgánu (Ministerstva zdravotníctva SR) predstavuje samostatný proces, ktorý sa svojím obsahom a podmienkami nezhoduje s postupom podľa zákona č. 25/2006 Z.z. Preto aj keď mal žalobca schválené poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo strany riadiaceho orgánu, neznamená to bez ďalšieho, že jeho postup vo verejnom obstarávaní bol a priori v súlade s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z.
Aj sám žalobca tvrdí, že postup vo verejnom obstarávaní si mal zvoliť sám a nie jeho riadiaci orgán. 11. Správny súd zároveň uviedol, že pokiaľ sa v príručke pre prijímateľa nenávratného finančného príspevku uvádzalo, že žalobca môže vyhlásiť len dve verejné obstarávania na (i) stavebný dozor a (ii) zvyšné tovary a služby, tento argument podľa neho neobstojí, pretože stavebný dozor predsa možno obstarávať spolu so stavebnými prácami a následne možno samostatne obstarať IT techniku a zdravotnícku techniku, ako kvalitatívne iný druh tovaru v
ďalšom verejnom obstarávaní. 12. Správny súd sa na základe uvedených skutočností stotožnil so závermi žalovaného, že konaním žalobcu došlo k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, a teda medzi porušením princípu nediskriminácie, rovnakého zaobchádzania a výsledkom verejného obstarávania je priama, jasná a neprerušovaná súvislosť. Z uvedených dôvodov preto
vyhodnotil závery správnych orgánov oboch stupňov o spáchaní správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. j/ zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom do 8. marca 2010 v súlade so zákonom a bol daný právny základ na sankcionovanie žalobcu pokutou.
13. Obdobne výšku uloženej sankcie v sume 9500,- € vyhodnotil ako primeranú a plniacu represívnu, preventívnu aj výchovnú funkciu a zároveň zodpovedajúcu zákonnej sadzbe vyjadrenej v § 149 ods. 2 písm. j/ zákona č. 25/2006 Z.z., od 300,- € do 30000,- €.
14. Vo vzťahu k nedodržaniu 30-dňovej lehoty na rozhodnutie a v dôsledku toho aj namietanú nezákonnosť vydaného rozhodnutia, správny súd s poukazom na § 49 správneho poriadku poukázal, že ide o poriadkovú lehotu a jej márne uplynutie bez ďalšieho nespôsobuje nezákonnosť vydaného rozhodnutia.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
15. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 16. Sťažovateľ namietal, že správny súd v úvode právneho posúdenia (bod 35) nesprávne resp. zužujúco vymedzil predmet žalobného návrhu, aj keď žalobný návrh mal poukazovať na širšiu problematiku. Rovnako namietal, že sa správny súd nevysporiadal so žalobnou námietkou ohľadom porušovania princípu právnej istoty zo strany štátnych orgánov. 17. Sťažovateľ v snahe argumentovať v prospech správnosti svojho postupu uviedol, že v celom procese verejného obstarávania podliehal kontrolnej a rozhodovacej činnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo zdravotníctva“) ako Riadiacemu orgánu. Namietal pritom nejednotnosť výkladu procesu verejného obstarávania medzi Ministerstvom zdravotníctva a žalovaným, ktorá sa podľa neho pretavuje do právnej neistoty. Podľa jeho názoru je preto sankčný postih nezákonný, pretože konal len tak, ako mu to štát prostredníctvom svojich orgánov prikazoval. 18. Zdôraznil, že Ministerstvo zdravotníctva listom zo dňa 17. mája 2010 číslo: 05204-19/ 2010 nazvaným ako akceptačné stanovisko k procesu VO oznámil prijímateľovi (sťažovateľovi), že na základe administratívnej kontroly predloženej dokumentácie z vykonaného procesu verejného obstarávania na predmet zákazky akceptuje zvolený postup a dokumentáciu z verejného obstarávania. Súčasťou akceptačného stanoviska mal byť aj záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania, ktorý obsahuje vyhlásenie, že počas administratívnej kontroly nebolo zistené porušenie princípov a postupov verejného obstarávania definovaných právnymi predpismi EÚ a SR pre verejné obstarávanie. 19. Podľa jeho názoru mal riadiaci orgán v prípade zistenia skutočností, ktoré boli v zmysle § 138 ods. 2 zákona č.25/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov dôvodom na podanie námietky oznámiť toto zistenie prijímateľovi (sťažovateľovi) a súčasne namietať proces verejného obstarávania v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z., tento postup však nenastal.
20. Vo vzťahu k vykonávanému stavebnému dozoru sa sťažovateľ nestotožnil so stanoviskom správneho súdu v bode 46 rozsudku, pričom uviedol, že stavebný dozor nevykonávajú stavebné firmy v rámci svojej bežnej činnosti, ale je to vysoko špecializovaná aktivita úzkeho okruhu oprávnených osôb. Preto zlučovanie stavebného dozoru spolu so stavebnými prácami riadiaci orgán vo svojej príručke nespojil a zahrnul ho do zvyšných tovarov a služieb. Sťažovateľ pritom opätovne zdôraznil, že postupoval presne podľa príručky riadiaceho orgánu a riadiaci orgán takéto postupy opakovane odsúhlasil ako zákonné. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti argumentoval v intenciách svojich predchádzajúcich vyjadrení, pričom sa stotožnil s právnym posúdením správneho súdu. Navrhol preto aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 23. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 24. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 25. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
26. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného postupoval v súlade s procesnými pravidlami nastolenými v SSP, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle zákona č. 25/2006 Z.z.
27. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd na zdôraznenie správnosti a zákonnosti rozsudku správneho súdu uvádza nasledovné.
28. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal bolo, či žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods. 2 písm. j/ zákona č. 25/ 2006 Z.z., v dôsledku čoho malo dôjsť k neprimeranému zúženiu hospodárskej súťaže, ktoré mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
29. Kasačný súd ma z obsahu administratívneho spisu preukázané, že sťažovateľ v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejneného v Európskom vestníku č. 2010/S 37-053784 zo dňa 23. februára 2010 obstarával stavebné práce. Z obsahu oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (bod II 1.5) je zrejmé, že verejné obstarávanie pozostávalo z troch aktivít, a to : A) realizácia stavebných prác, B) dodávka zdravotníckej techniky I. a IT technika , C) Dodávka zdravotníckej techniky II.
. 30. V rámci toho istého oddielu zároveň uviedol informáciu, že nie je možné rozdeliť zákazku na časti. Uvedeným spôsobom spojil viacero funkčne a vecne oddeliteľných predmetov zákazky bez možnosti predloženia ponuky na jednotlivé časti.
Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že uskutočnenie stavebných prác nijakým spôsobom nesúviselo s nákupom obstarávaných tovarov. 31. Predmetné nastavenie verejného obstarávania sa nepochybne odrazilo na skutočnosti, že ponuku predložili v rámci verejného obstarávania len 3 spoločnosti v postavení uchádzačov, pričom išlo o spoločnosti, ktoré sa venujú prevažne stavebnej činnosti, teda bez súčasného zamerania na predaj zdravotníckych pomôcok, či IT techniky.
32. Je potrebné uviesť, že žalobca v rámci správneho konania neprodukoval žiadne relevantné dôvody, ktoré by ozrejmili hospodársky zmysel predmetnej „zmiešanej zakázky“. Argumenty, že bez špeciálnych stavebných úprav by neboli splnené podmienky pre inštaláciu špeciálnej zdravotníckej techniky, prípadne že ide o vysoko špeciálnu stavebnú dodávku ktorej realizáciu mohla zabezpečiť firma s dostatočnou praxou a kladnými referenciami o obdobne realizovaných stavebných dodávkach, sami o sebe nezakladajú racionálny dôvod, prečo museli byť stavebné úpravy a rovnako aj dodanie zdravotníckej techniky realizované jedných hospodárskym subjektom resp. sťažovateľ v tomto smere teda nevysvetlil dôvodnosť, prečo je potrebná koordinácia uskutočnenia stavebných prác so súčasným dodaním zdravotníckej techniky práve jedným uchádzačom.
33. Sťažovateľ rovnako porušil princíp nediskriminácie požiadavkou, aby uchádzač priložil k predloženej ponuke vyhlásenie uchádzača, podľa ktorého: „. . . uchádzač vyhlasuje, že predkladá iba jednu ponuku a nie je osobou, ktorej finančné zdroje a technické alebo odborné kapacity by použil iný uchádzač na preukázanie svojho finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti v tomto verejnom obstarávaní.“ Týmto spôsobom rovnako došlo k zúženiu hospodárskej súťaže bez opory v zákone č. 25/2006 Z.z.
Sťažovateľ síce argumentoval, že nie je možné hodnotiť nesplnenie podmienky tak, že dochádzalo k vylúčeniu uchádzača, pričom uvádza, že zo žiadnej časti súťažných podkladov nevyplýva, že by ich nepredloženie malo za následok vylúčenie uchádzača.
34. Je však zrejmé, že z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a ani v súťažných podkladoch nie je obsiahnutá informácia, že nepredloženie uvedeného vyhlásenia nemá vplyv na úspešnosť uchádzača vo verejnom obstarávaní. Kasačný súd súhlasne s názormi správnych orgánov zaujíma stanovisko, že vyžadovanie uvedeného stanoviska malo potenciál odradiť uchádzačov vo verejnom obstarávaní, čo potvrdzuje správnosť záverov o porušení princípu nediskriminácie zo strany sťažovateľa.
35. Kasačný súd má v tomto kontexte za preukázané, že uvedené konanie žalobcu porušilo princíp nediskriminácie uchádzačov uvedený v § 9 ods.4 zákona č. 25/2006 Z.z., čo v kontexte ostatných podkladov administratívneho spisu dostatočne opodstatňuje uloženie pokuty žalobcovi z dôvodu spáchania správneho deliktu podľa § 149 ods.2 písm. j/ zákona č. 25/2006 Z.z.
Je potrebné podotknúť, že správne orgány ako aj správny súd dostatočne odôvodnili, že uvedených konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu uvedeného správneho deliktu, pričom náležite zdôvodnili aj výšku uloženej sankcie s prihliadnutím na povahu, následky závažnosť a spôsob porušenia povinnosti.
36. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že správny súd zužujúco vymedzil predmet žalobného návrhu, aj keď žalobný návrh mal poukazovať na širšiu problematiku, kasačný súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty.
Z obsahu rozsudku správneho súdu má kasačný súd za preukázané, že správny súd vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmil, prečo považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonné, pričom postupoval v súlade so zákonom č. 25/2006 Z.z., a dôkladne sa zaoberal tým, či svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 149 ods.2 písm. j/ zákona č. 25/2006 Z.z.
37. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že správny súd vymedzil predmet žalobného návrhu zužujúco, je potrebné dodať, že sťažovateľ nešpecifikoval bližšie túto námietku, čo neumožňuje kasačnému súdu zaujať k nej bližšie stanovisko. Kasačný súd pritom poukazuje na ust. § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom“. Preto vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
38. Vo vzťahu k sťažnostnej námietke, že sa správny súd sa nevysporiadal so žalobnou námietkou ohľadom porušovania princípu právnej istoty zo strany štátnych orgánov kasačný súd uvádza, že správny súd sa s uvedenou námietkou vysporiadal pomerne stroho citáciou uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/98 zo dňa 5. februára 1998, ktorým sa vykladá čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Kasačný súd uznáva, že by bolo žiadúce, keby správny súd zameral na rozvitie uvedeného princípu „Čo nie je dovolené, je zakázané“ bližšie v kontexte uvedeného
prípadu. Napriek uvedenému nie je možné zaujať názor, že by žalobnú námietku správny súd absolútne opomenul. 39. Podľa kasačného súdu však nejde o tak závažné pochybenie zo strany správneho súdu, ktoré by napĺňalo dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.1 písm. f/ SSP, teda, že by správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako podľa kasačného súdu sťažovateľ v tomto smere nepoukázal na iné kolidujúce rozhodnutia správnych orgánov, prípadne odlišnú súdnu prax, ktorá by mohla rozporovať závery prijaté žalovaným. Preto bez bližšej konkretizácie nie je možné vyhodnotiť predmetnú sťažnostnú námietku ako dôvodnú.
40. Vo vzťahu k akceptačnému stanovisku, ktorým Ministerstvo zdravotníctva ako riadiaci orgán k procesu verejného obstarávania oznámilo, že na základe administratívnej kontroly predloženej dokumentácie z vykonaného procesu verejného obstarávania na predmet zákazky akceptuje zvolený postup a dokumentáciu z verejného obstarávania, a to spolu s vyhlásením, že počas administratívnej kontroly nebolo zistené porušenie princípov a postupov verejného obstarávania definovaných právnymi predpismi EÚ a SR pre verejné obstarávanie, kasačný súd uvádza, že základný právny rámec verejného obstavania v čase správneho konania predstavoval zákon č. 25/2006 Z.z., pričom z inštitucionálneho hľadiska práve Úrad pre verejné obstarávanie je štátnym orgánom, ktorý vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním a vykonáva štátnu správu v oblasti verejného obstarávania. Vzhľadom na absenciu právomoci Ministerstva zdravotníctva v oblasti verejného obstarávania nie dané stanovisko vo vzťahu k vyhodnoteniu súladu postupu verejného obstarávateľa relevantné.
41. Rovnako tak neobstojí námietka, že sa sťažovateľ riadil znením príručky pre prijímateľa z Operačného programu Zdravotníctvo časť 3. Predmetná príručka síce upravuje právne vzťahy v konaní o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorý v danom prípade poskytlo Ministerstvo zdravotníctva, avšak nie je relevantným normatívnym právnym aktom vo vzťahu k stanovovaniu práv a povinností vo verejnom obstarávaní. V zmysle § 9 ods.1 zákona č. 25/ 2006 Z.z. sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa zákona č. 25/2006 Z.z. Samotná príručka pritom v bode 3.1. odkazuje na nevyhnutnosť zabezpečenia procesu verejného obstarávania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Námietka preto z uvedeného dôvodu rovnako nie je dôvodná. Kasačný súd preto aj vo vzťahu k ďalšej argumentácií, ktorá spočívala v odsúhlasovaní jednotlivých krokov riadiacim orgánom musí uviesť, že je nedôvodná, a preto sa ňou nebude bližšie zaoberať.
41. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Jeho odôvodnenie, obsahujúce relevantné právne závery ako aj presvedčivé vyhodnotenie všetkých pre vec zásadných námietok, považuje kasačný súd za vyčerpávajúce a dostatočné pre zamietnutie správnej žaloby. Kasačné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
42. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 43. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. mája 2024