4Sfk/64/2022

1. Daňový úrad Prešov (ďalej „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až marec 2015 a máj až december 2015. 2. Za zdaňovacie obdobie február 2015 si žalobca uplatnil okrem iného odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., Volgogradská 13, Prešov, IČO: 46008594, ktorých predmetom boli rôzne služby: - Faktúra č. FV20150207 zo dňa 03.02.2015 v sume 18600,- €, z toho DPH v sume 3100,- €, za čistiace a upratovacie služby;

4. Správca dane následne vypočul ako svedka I. Č., z ktorej výpovede vyplynulo, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. mala zastupovať na základe plnomocenstva. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Spoločnosť HURKA s.r.o. pozná, aj jej konateľa Štefana C., skontaktovať sa s ním mala prostredníctvom známeho. Všetky práce a služby pre žalobcu mali byť dodané prostredníctvom subdodávateľa, ktorého označila ako Pre-Show, s.r.o. zastúpenú pánom C.. I. Č. mali byť práce aj odovzdávané. Faktúry za spoločnosť BRASTRECH s.r.o. vystavila ona. Pri prácach nemali byť použité žiadne mechanizmy. Odovzdávacie protokoly vyhotovované neboli. Pracovné pomôcky a náradie mal zabezpečiť D.. Faktúry mali byť uhradené na účet spoločnosti BRASTRECH s.r.o. a zaúčtované v jej účtovníctve.

6. Správca dane zistil, že spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. v predmetnom období nemala žiaden majetok ani zamestnancov. Za uvedenú spoločnosť mal ako splnomocnený zástupca konať N. C.. Správca dane sa pokúšal N. predvolať ako svedka, čo sa nepodarilo a nepodarilo sa ho ani predviesť prostredníctvom Policajného zboru.

8. Podľa zistení správcu dane z kontrolných výkazov dodávateľov a odberateľov vyplýva, že jediným dodávateľom spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. v roku 2015 bola spoločnosť MPV Consult, s.r.o. Dňa 15.07.2016 vypočul správca dane N., konateľa spoločnosti MPV Consult, s.r.o. od 05.12.2014 do 06.10.2015, ktorý sa vyjadril, že za túto spoločnosť nikdy nič nerobil a nevedel zodpovedať otázky správcu dane. Predložil správcovi dane plnomocenstvo pre W. W. zo dňa 05.12.2014. Svedok ďalej uviedol, že ho kontaktoval Q. I. s tým, či si nechce zarobiť, pričom mu ponúkol finančnú odmenu 100,- eur, že na neho prepíše firmu. Boli spolu u notára, kde podpísal nejaké papiere. Nikdy nevykonával žiadnu činnosť pre spoločnosť, nevystavoval ani nepodpisoval faktúry, neprevzal žiadne doklady. Ako murár pracuje v rámci aktivačných prác pre obecný úrad.

22.01.2016, kde uviedol, že v období, keď bol konateľom spoločnosti MPV Consult, s.r.o., táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť ani nevystavovala žiadne faktúry, žiadna osoba na to nebola splnomocnená. Ak nejaké faktúry sú, treba ich považovať za podvodné, on s tým nič nemá. 10. Správca dane zistil, že spoločnosť MPV Consult, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, daňové priznania a kontrolné výkazy za zdaňovacie obdobia roka 2015 nepodala. Daňové priznania a kontrolné výkazy boli podané elektronicky až dňa 27.01.2017 z ID používateľa Jozefa Y.. 11. V súvislosti s daňovou kontrolou v spoločnosti BRASTRECH s.r.o. bol ako svedok dňa 14.09.2016 vypočutý W. W.. Uviedol, že konal za spoločnosť MPV Consult, s.r.o. na základe generálnej plnej moci, ktorú mu udelil Jozef Y. ktorý začal podnikať a dohodli sa, že si budú s podnikaním pomáhať a on sa mal starať o obchody. Spoločnosť mala vykonávať stavebné a rekonštrukčné práce. Zamestnancov nemala, ale si ich mala zapožičiavať od spoločnosti z Bardejova, ktorej názov si nepamätal. Priamo so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. neobchodoval a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, že spoločnosť MPV Consult, s.r.o. za rok 2015 nepodávala daňové priznania k DPH. Faktúry za spoločnosť vystavoval ekonóm z Popradu pán N. a podpisoval ich W. W.. N. informoval o všetkých obchodoch a tento dostával z každého obchodu províziu, ktorú nakoniec použil na kúpu alkoholu. 12. Daňový úrad Prešov vydal rozhodnutie č. 102322062/2019 zo dňa 08.10.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6198,00 € na DPH za zdaňovacie obdobie február 2015. Správca dane skonštatoval, že žalobca ním predloženými dôkazmi nepreukázal, že dodávateľom preverovaných služieb a prác bola spoločnosť BRASTRECH s.r.o., ktorá nemala vlastných zamestnancov. Nepodarilo sa preukázať dodanie služieb a prác ani prostredníctvom subdodávateľských spoločností, kde rovnako absentovali materiálne aj personálne kapacity na realizáciu zdaniteľných plnení. Žalobca teda nesplnil podmienky pre priznanie nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). 13. Žalovaný č. 100075217/2020 z 09.01.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. 14. Stotožnil sa so skutkovým stavom, ako ho ustálil správca dane, a naň nadväzujúcim právnym posúdením. Vykonanie prác a služieb dodávateľskou spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. ani subdodávateľskými spoločnosťami PreShov H+R, s.r.o. a MPV Consult, s.r.o. sa podľa žalovaného nepreukázalo. Žalovaný pripomenul, že rozhodnutie správcu dane nebolo založené na podvodnom konaní žalobcu, resp. na jeho vedomosti o účasti na podvodnom konaní v rámci deklarovaných obchodných transakcií, ale bolo založené na tom, že žalobca nezvládol svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie DPH stanovené zákonom o DPH.

27.01.2022, ECLI:SK:KSPO:2022:8020200060.3. 16. Tam poukázal na zistenia správcu dane a žalovaného, s ktorými sa stotožnil. Pripomenul, že deklarovaná dodávateľská spoločnosť BRASTRECH s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov ani mechanizmy a dodanie služieb malo byť vykonané prostredníctvom ďalšieho subdodávateľa, pričom nepreukázala, že subdodávateľom vo vzťahu k deklarovaným dodávkam bola spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. Ani táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Konateľ žalobcu, ale ani konateľ a splnomocnený zástupca spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nemali vedomosť o tom, kto práce vykonal, aké konkrétne osoby, resp. zamestnanci. Konateľ spoločnosti MPV Consult, s.r.o. ktorá mala byť subdodávateľom spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a spoločnosti BRASTRECH s.r.o., sa stal konateľom za finančnú odmenu 100,- €. Ani táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Síce si ich mala zapožičiavať od nejakej spoločnosti z Bardejova, ale jej názov, ani názov zapožičiavaných pracovníkov sa zistiť nepodarilo. Konateľka spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. Y. spochybnila rozsah plnomocenstva N., s tým, že tento mal byť splnomocnený iba k prevodu spoločnosti, nie na realizáciou obchodov. 17. Správny súd konštatoval, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Dodanie služieb od konkrétneho dodávateľa deklaroval sám žalobca a na ňom spočívalo bremeno deklarovanú transakciu aj reálne preukázať. Rozsudky SD EÚ týkajúce sa podvodov súvisiacich s DPH nie je možné podľa správneho súdu aplikovať na prípad žalobcu, pretože z dokazovania nevyplýva záver, že by plnenie v reťazci bolo poznačené daňovým podvodom, kedy by správca dane bol povinný preukazovať vedomosť žalobcu o daňovom podvode. 18. K námietke týkajúcej sa porušenia procesných práv žalobcu použitím informácií a svedeckých výpovedí získaných v iných daňových konaniach správny súd uviedol, že žalobca bol s takto získanými informáciami oboznámený, nahliadol do spisu, vyhotovil si z nich kópie, mohol sa k nim vyjadriť. Právo navrhovať dôkazy, vrátane svedkov, mu zostalo zachované. Žalobca nenavrhol vypočuť žiadneho svedka, preto jeho námietka, že nemohol svedkom klásť otázky, je irelevantná. Správny súd navyše pripomenul, že žalobca sa nezúčastňoval výsluchov ani tých svedkov, ktorí boli vypočúvaní v rámci daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. O dôkazoch a informáciách z nich získavaných bol žalobca správcom dane priebežne oboznamovaný, správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s ním. Bol oboznámený s protokolom, bolo tiež vykonané ústne pojednávanie k prerokovaniu pripomienok k protokolu.

19. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/, písm. h/ SSP, v ktorej navrhol, aby?kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Nemal možnosť preverovať subdodávateľov a ani nemá zákonné oprávnenie na identifikáciu fyzických osôb reálne vykonávajúcich dodanie prác a služieb. 21. Sťažovateľ namietal závery správneho súdu i žalovaného, že nepreukázal, že dodávku uskutočnil v sporných faktúrach označený dodávateľ, čo so zreteľom na najnovšiu judikatúru SD EÚ nemožno považovať za eurokonformné. Namietal i?záver správneho súdu, že nebolo preukázané reálne plnenie. Sťažovateľ dôvodil, že SD EÚ v uznesení vo veci C-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft., nadväzujúc na svoju predchádzajúcu judikatúru, jasne zrekapituloval mantinely umožňujúce odňatie uplatneného práva na odpočítanie DPH formou spochybnenia dodávateľa - tzv. deklarovaného dodávateľa. Argumentačná línia správcu dane a žalovaného, opierajúca sa o nepreukázanie dodávok „deklarovaným dodávateľom“, nie je podľa sťažovateľa možná a udržateľná bez toho, aby správca dane buď dokázal úplné neuskutočnenie zdaniteľných plnení, alebo existenciu daňového podvodu a splnenie tzv. vedomostného testu.

22. S?poukazom na uznesenie SD EÚ vo veci C-610/19, Vikingo Fővállalkozó Kft. ?mal za to, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane boli splnené, lebo nie je sporné dodanie prác a služieb, na ktoré sa vzťahujú predmetné faktúry a?fotodokumentácia.

Z týchto rozsudkov vyplýva, že pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nie je rozhodujúce, či dodávateľ v čase dodania disponoval oprávnením na podnikanie, či dodávateľ v čase dodania bol registrovaný v zozname platiteľov DPH, že dodávateľ bol so spätnou účinnosťou považovaný za neexistujúcu osobu alebo že dodávateľ, ktorý vyhotovil faktúru, nebol totožný s osobou, ktorá v skutočnosti dodala tovar alebo službu.

vyhovené. 24. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ skonštatoval, že správny súd použil reštriktívny výklad daňových predpisov v?neprospech sťažovateľa a?odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je eurokonformné. Napadnutý rozsudok považuje za rozporný so zásadou právnej istoty. 25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol jej zamietnutie. Zotrval na záveroch napadnutého rozhodnutia. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a stotožňuje sa s ním.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

28. Vec bola náhodným výberom pridelená do štvrtého senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

podvod, - otázka porušenia práva sťažovateľa byť prítomný pri výsluchoch svedkov a?klásť im?otázky pri správcom dane realizovanom nahliadnutí do spisov iných daňových subjektov, resp. záverov získaných od Kriminálneho úradu finančnej správy.

Rovnako z tohto rozsudku vychádzal aj rozsudok kasačného súdu sp. zn. 1Sfk/ 63/2022 z 28.03.2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200060.1, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu voči správnym súdom citovanému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/8/2020-131 z 27.01.2022 (zdaňovacie obdobie január 2015). Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/3/2022 zo dňa 30.11.2023 (citované sú body č. 20 až 44.), s ktorým sa konajúci senát kasačného súdu stotožňuje a v potrebnom rozsahu ho uvádza: „Právo na odpočítanie dane

ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z?judikatúry SDEÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden). Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane

22. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o?DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o?DPH odpočítať daň: ? dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

? zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o?DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno sťažovateľa a?jeho rozsah 23.

Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len?po?formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/ 20/2018 zo?dňa 11.06.2019).

takom prípade je opäť len?na?daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v?procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp.?zn.?III. ?ÚS?401/09 zo dňa 16.12.2009).

Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj?prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). 26. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj SDEÚ identifikovala rad?okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre?priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb).

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a?ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či?subdodávateľov (rozhodnutia SDEÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo?dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na?subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (uznesenie SDEÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64).

Správca dane v?prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že transakcie deklarované sťažovateľom sa neuskutočnili a?išlo iba o?fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia a?aj žalovaný v?napadnutom rozhodnutí uviedol, že stavebné práce neboli dodané tak, ako to uviedol sťažovateľ a?že reálnosť ich dodania v?tomto vzťahu nebola hodnoverným spôsobom preukázaná. Správny súd v?napadnutom rozsudku tiež uviedol, že vo vzťahu sporým dodaniam služieb nebol preukázaný reálny základ pre vystavenie faktúry.

29. V danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a?ani sťažovateľ ich netvrdil - trval na tom, že deklarované služby mu boli dodané spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na?odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľ), bol sťažovateľ následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že?hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.

Súdny dvor EU vo veci C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie,

? . ? síce potvrdila dodanie služieb, avšak subdodávateľsky spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. a?bez vedomosti o?ďalších podrobnostiach (zápisnica z?ústneho pojednávania č. 100172884/2017 z?30.01.2017);

? dodanie služieb spoločnosťou MPV Consult, s.r.o. bolo spochybnené, keďže jej?konateľ dodanie služieb nepotvrdil a?rovnako existovali pochybnosti o?jeho konaní v?mene tejto spoločnosti; ? sťažovateľ nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy o?tom, že deklarované služby mu?boli skutočne dodané.

(2x). Takáto fotodokumentácia nepreukazuje, či vôbec, kto, kedy, ako a v?akom rozsahu sporné stavebné práce vykonal. Zo spisového materiál tak nevyplynul žiaden dokument ani iný relevantný dôkaz, ktorým by sťažovateľ preukázal, že k?dodaniu služieb skutočne došlo tak, ako to sťažovateľ deklaruje.

34. Na základe vykonaného dokazovania sa tak obstaranie a?dodanie sporných služieb sťažovateľovi od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. nepreukázalo, keďže nebolo preukázané, že toto plnenie by dodal deklarovaný dodávateľ a ani žiaden z?ním uvádzaných subdodávateľov. Podstatná je pritom tá skutočnosť, že ani sám sťažovateľ nevedel správcovi dane predložiť žiadne relevantné dôkazy, ktoré by hodnoverne preukázali realizáciu deklarovaného obchodu. Vzhľadom na uvedené nebolo preto vec potrebné posudzovať ako daňový podvod, keďže dôvodom na neumožnenie odpočítania dane boli práve pochybnosti správcu dane o?splnení hmotnoprávnych podmienok na?odpočítanie dane pri deklarovanom dodávateľovi BRASTRECH s.r.o., a?tieto pochybnosti správcu dane sťažovateľ následne nevyvrátil.

dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti. 36. Kasačný súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou sťažovateľa predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie dane. Pri relevantných pochybnostiach správcu dane existencia faktúry a?písomných dokladov sama o sebe nepostačuje.

37. Sťažnostné body vo vzťahu k?dôkaznému bremenu sťažovateľa, k splneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane sťažovateľom a?k?posúdeniu veci ako?daňového podvodu sú preto nedôvodné. Porušenia práva sťažovateľa byť prítomný pri výsluchoch svedkov a?klásť im otázky pri?správcom dane realizovanom nahliadnutí do spisov iných daňových subjektov

39. Kasačný súd zistil, že závery správneho súdu majú oporu v?administratívnom spise, z?ktorého vyplýva, že správca dane sťažovateľa so všetkými zisteniami priebežne oboznamoval a teda sa k?nim mohol vyjadriť. Kasačný súd dodáva, že argumentácia sťažovateľa je veľmi všeobecná, nekonkretizuje, pri akom úkone a?akým spôsobom mu?boli upreté jeho procesné práva.

Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o?daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a?evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k?nim.“

43. K?sťažovateľom namietaným rozhodnutiam SDEÚ vo veci C-18/13, Maks Pen C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft. kasačný súd uvádza, že tieto riešia primárne otázku spochybnených subdodávateľov, avšak v?prípade sťažovateľa sa pochybnosti týkali i?deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o. Aj keď jednou z?pochybností správcu dane boli zistenia, že službu nemohli dodať deklarovaní subdodávatelia, pretože posledný v?ich rade dodanie nepotvrdil, sťažovateľ sám nepredložil žiadne relevantné dôkazy o?reálnosti ich dodania. V?rozhodnutí C-446/15 Signum Alfa Sped bola skutková situácia tiež odlišná, pretože dôvodom pochybností správcu dane bolo, že deklarovaní dodávatelia nedisponovali ľudskými a materiálnymi zdrojmi potrebnými na vykonanie fakturovaných služieb v čase ich vykonania. V?prípade sťažovateľa toto bola jedna z?okolností, ktorú správca dane vzniesol, avšak jeho ďalšie pochybnosti boli založené na nedostatku podkladov od samotného sťažovateľa.

Za tieto považoval kasačný súd otázky uvedené vyššie. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že správny súd sa?posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a?ktoré i kasačný súd považuje za správne.“

33. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.