← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 9. 2024

4Sfk/66/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200231.1

ZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
31S/80/2020
IČS
5020200231
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobkyne: Q. G., narodená X. L. XXXX, bytom L. Q. XX, zastúpenej: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47244895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 208523/2020 zo 6. mája 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/80/2020-142 z 30. novembra 2021, ECLI:SK:KSZA:2021:5020200231.3, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/80/2020-142 z 30. novembra 2021 a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

1. Obec Mútne (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 982/8/2020 z 07.02.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubila žalobkyni miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej „poplatok“) v sume 30,66 € na obdobie 01.01.2020 - 31.12.2020.

Rozhodnutie odôvodnila stručným výpočtom a všeobecným odkazom na zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o miestnych daniach“), zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzné nariadenie Obce Mútne č. 3/2019 (ďalej „VZN č. 3/2019“). 2. Žalobkyňa napadla prvostupňové rozhodnutie odvolaním, v ktorom okrem iného uviedla, že ide o nezákonné a ústavne nesúladné dvojité zdanenie dvoma poplatkami za komunálny

odpad. Tvrdila, že sa v obci Mútne zdržiava v kalendárnom roku maximálne v rozmedzí 10-15 kalendárnych dní, pričom si poplatkovú povinnosť v plnom rozsahu plní už v mieste trvalého pobytu, teda v Obci Slanská Huta, o čom priložila k odvolaniu aj potvrdenie Obce Slanská Huta z 24.02.2020 a čestné vyhlásenie. Mala za to, že sa na ňu poplatková povinnosť nemala vzťahovať v zmysle § 7 ods. 1 písm. b/ VZN č. 3/2019, a vychádzajúc z § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach, pretože jej nehnuteľnosť v Obci Mútne jej slúži len na rekreačné účely, na území tejto obce sa nezdržiava viac ako 350 dní v kalendárnom roku, čo je výrazne viac ako požadovaných 90 dní, kedy jedine je podľa žalobkyne správca dane oprávnený vyrubiť poplatok za komunálny odpad v plnej výške na viacerých miestach súčasne.

3. S ohľadom na to tvrdila, že nie je spôsobilá vyprodukovať také množstvo odpadu ako priemerný obyvateľ Obce Mútne, ktorý sa na jej území zdržiava po celý rok, a preto namietala, aby jej bol vyrubený poplatok v uvedenej výške.

4. Tiež s poukazom na § 83 ods. 2 zákona o miestnych daniach uviedla, že Obec Mútne má možnosť prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia oslobodiť daňovníčku (žalobkyňu) v dôchodcovskom veku, čo by sa malo vziať do úvahy aj napriek tomu, že Obec Mútne takéto oslobodenie neustanovila.

5. Preto podľa žalobkyne správca dane postupoval proti nej neprimerane a bez náležitého posúdenia a preskúmania vyššie uvedených skutočností. Navrhla zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a v prípade autoremedúry zastavenie konania, v prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu vrátenie veci správcovi dane na ďalšie konanie.

6. Pretože správca dane odvolaniu nevyhovel, predložil ho na rozhodnutie žalovanému. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 208523/2020 z 06.05.2020 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 7. Žalovaný dôvodil, že podľa § 77 ods. 2 písm. a/ zákona o miestnych daniach pre vyrubenie poplatku je rozhodujúce právo užívať na území obce nehnuteľný majetok.

Poukázal na skutkové zistenie, že žalobkyňa je ako vlastníčka rodinného domu v Obci Mútne oprávnená ho užívať, z čoho podľa neho vyplýva, že je poplatníčkou aj napriek tomu, že sa v nehnuteľnosti nezdržuje, alebo sa zdržuje len napr. 15 dní v kalendárnom roku.

Správca dane podľa žalovaného nie je povinný skúmať, či poplatník nehnuteľnosť aj užíva, platenie poplatku sa viaže k vlastníctvu nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na sadzbu poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. d/ VZN č. 03/2019 pre fyzickú osobu, ktorá nemá v obci trvalý alebo prechodný pobyt, ale vlastní na území obce nehnuteľnosť, ktorú počas roka využíva. 8. Čestné vyhlásenie žalobkyne ako i potvrdenie obce Slanská Huta, že žalobkyňa je tam platcom, bolo podľa žalovaného vzhľadom na § 77 zákona o miestnych daniach bezpredmetné. 9. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa § 82 ods. 3 zákona o miestnych daniach obec môže na základe žiadosti poplatníka na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona vyrubený poplatok znížiť alebo odpustiť rozhodnutím, čo je v kompetencii správcu dane.

10. Správca dane podľa žalovaného postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.

II. Konanie pred správnym súdom

11. Žalobkyňa správnou žalobou navrhla zrušenie preskúmavaného rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému. Namietala dvojité zdanenie, tvrdila, že by sa na ňu poplatková povinnosť nemala vzťahovať, a zároveň jej mal byť vyrubený poplatok odpustený podľa § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach a § 7 ods. 1 písm. a/, písm. b/ VZN č. 03/2019. Tvrdila, že správca dane ani žalovaný nezohľadnil a nevyrovnal sa s vecnými, skutkovými a právnymi argumentmi žalobkyne, čím podľa neho konali v rozpore s § 3 ods. 1, ods. 3 daňového poriadku. Považovala obe rozhodnutia za vágne, zmätočné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť i pre nedostatok dôvodov.

12. Krajský súd v Žiline (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/80/2020-142 z 30.11.2021, ECLI:SK:KSZA:2021:5020200231.3 (ďalej „napadnutý rozsudok“), podľa § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 4 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

13. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ale že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 14. Uviedol, že žalovaný konkrétne v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nevymedzil svoje úvahy a k tomu sa viažuce konkrétne závery vo vzťahu k námietkam žalobkyne, ktorá s odkazom na úpravu podľa § 7 ods. 1 VZN č. 3/2019 a úpravu podľa § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach namietala, že sa v Obci Mútne zdržiava 10 - 15 dní do roka a toto tvrdenie dokladovala čestným vyhlásením pripojeným k odvolaniu, a tiež k jej námietke, že rovnaký poplatok platí v mieste svojho trvalého pobytu v Slanskej Hute, o čom predložila k odvolaniu potvrdenie obce Slanská Huta.

15. Správny súd pokračoval, že tieto námietky hodnotí ako relevantné, a v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako spôsobilé byť predmetom hodnotenia a vyhodnotenia žalovaného s vyústením do záverov, ktoré sa mali v dostatočnej miere premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, čo naplnené nebolo. Správny súd zároveň zdôraznil, že právny rámec ustálenia samotného statusu poplatníka vo vzťahu k žalobkyni ako vlastníčke nehnuteľnosti v obci Mútne podľa § 77 ods. 2 písm. a/ zákona o miestnych daniach, bol pri právnom posúdení predmetnej veci aplikovaný správne a samotná skutočnosť, že je žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľnosti v obci Mútne nebola medzi účastníkmi konania v administratívnom ani v správnom súdnom konaní sporná.

16. Správny súd uviedol, že bolo potrebné zaujať jednoznačné a dostatočne odôvodnené stanovisko i k námietkam žalobkyne (že sa v obci Mútne zdržiava 10 - 15 dní do roka a rovnaký poplatok platí v mieste trvalého bydliska - v obci Slanská Huta, pri existencii úpravy vyplývajúcej z § 7 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 VZN č. 3/2019 podľa a § 82 ods. 2, veta prvá, ods. 5 zákona o miestnych daniach) a vymedziť v odôvodnení rozhodnutia úvahy, ktorými sa žalovaný riadil pri vyhodnotení skutočností vyplývajúcich z predloženého čestného vyhlásenia a z potvrdenia obce Slanská Huta ako bezpredmetných. Správny súd podotýka, že tieto úvahy musia byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného a ich absenciu nie je možné suplovať argumentáciou uvedenou žalovaným v správnom súdnom konaní (napríklad záverom uvedeným vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe o tom, že žalobkyňa podklady pre zníženie poplatku a potvrdenie o zaplatení poplatku v inej obci nepreukázala).

17. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia podľa správneho súdu vyplýva len paušálny odkaz na úpravu inštitútu poplatníka podľa § 77 ods. 2 písm. a/ zákona o miestnych daniach, a vyhodnotenie, že sú tieto skutočnosti práve vzhľadom na úpravu podľa § 77 zákona o miestnych daniach v znení neskorších predpisov ako aj citované ustanovenie VZN č. 3/2019 bezpredmetné.

18. Správny súd konštatoval, že skutočnosti vymedzené žalobkyňou a ňou v administratívnom konaní preukazované predloženými dôkazmi nemajú vplyv na status žalobkyne ako poplatníka podľa § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z. z. Ide však o skutočnosti, s ktorými sa v nadväznosti na obsah námietok žalobkyne uvedených už v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa (ťažiskovo obsiahnuté v bode 2. a 3. odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa) bolo potrebné zo strany žalovaného vysporiadať. 19. Správny súd podotkol, že zníženie alebo odpustenie poplatku z dôvodov predpokladaných v § 7 ods. 1 VZN č. 3/2019 je spojené so splnením všetkých vymedzených podmienok (teda i podania písomnej žiadosti v zmysle úpravy § 7 ods. 1 VZN č. 3/2019, ako i preukázania tvrdeného dôvodu zníženia alebo odpustenia poplatku podkladmi podľa § 7 ods. 2 písm. a/ až g/ VZN č. 3/2019). 20. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia podľa správneho súdu úplne absentuje vysporiadanie sa s predmetnou odvolacou argumentáciou žalobkyne poukazujúcou na platenie rovnakého poplatku i v obci Slanská Huta a na zdržiavanie sa žalobkyne v obci Mútne 10 - 15 dní v roku, práve vo väzbe na úpravu podľa § 7 ods. 1, 2 VZN č. 3/2019 v spojení s § 82 ods. 2 veta prvá, ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z. Taktiež vo väzbe na to v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentuje náležité vyhodnotenie samotných žalobkyňou predložených dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku. Odkaz na úpravu podľa § 77 zákona č. 582/2004 Z. z. tak, ako je uvedený pri konštatovaní platby rovnakého poplatku v Slanskej Hute a rozsahu zdržiavania sa žalobkyne v obci Mútne v piatom odseku na strane 3 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je nedostatočný, a tým nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V danom prípade ide o nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, ktorá zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako celku. 21. Na okraj správny súd poznamenal, že § 13 ods. 3 daňového poriadku ukladá správnemu orgánu vyhodnocovať každé podanie podľa jeho obsahu. V nadväznosti na to správny súd vzhliadol priestor i pre vyhodnocovanie odvolacej argumentácie žalobkyne poukazujúcej na platbu rovnakého poplatku i obci Slanská Huta a na rozsah zdržiavania sa žalobkyne v obci Mútne 10 - 15 dní v kalendárnom roku, práve vo väzbe na úpravu podľa § 7 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 VZN č. 3/2019 v spojení s § 82 ods. 2 veta prvá, ods. 5 zákona o miestnych daniach.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobkyne

22. Žalovaný (sťažovateľ) kasačnou sťažnosťou žiadal zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správneho súdu na ďalšie konanie, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 23. Sťažovateľ uviedol, že pre vyrubenie miestneho poplatku je rozhodujúce právo užívať na území obce nehnuteľný majetok. Správca dane podľa neho nie je povinný skúmať, či poplatník danú nehnuteľnosť využíva, uvedené nie je v jeho kompetencii. Zo zákona vyplýva, že platenie miestneho poplatku za odpad sa viaže k vlastníctvu nehnuteľnosti. 24. Argumentoval, že čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľujú. 25. Poukázal na to, že aj správny súd uznal, že skutočnosti tvrdené žalobkyňou nemajú vplyv na jej status ako poplatníka podľa § 77 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach. 26. Ďalej reagoval na argumentáciu správneho súdu obsahom odvolacích námietok s poukazom na úpravu podľa § 7 ods. 1 písm. a/, písm. b/ VZN č. 3/2019 v spojení s úpravou §

82 ods. 2 veta prvá, ods. 5 zákona o miestnych daniach, ktorá vymedzuje dôvody pre zníženie alebo odpustenie poplatku. 27. Uviedol, že lehotu na uplatnenie nároku na zníženie alebo odpustenie poplatku zákona o miestnych daniach neupravuje. Na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 83 zákona o miestnych daniach je obec oprávnená ustanoviť lehotu ako aj spôsob uplatnenia nároku na zníženie alebo odpustenie poplatku všeobecne záväzným nariadením.

28. Podľa sťažovateľa spôsob uplatnenia nároku na zníženie alebo odpustenie poplatku podľa § 82 zákona o miestnych daniach je na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 83 zákona o miestnych daniach vo všeobecne záväzných nariadeniach upravený formou žiadosti poplatníka, ktorú poplatník predkladá každoročne. Poplatník poplatku každoročne predkladá správcovi dane aj podklady, ktoré obec určila pri zákonnom znížení alebo odpustení poplatku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 82 ods. 1 a § 79 ods. 2 zákona o miestnych daniach, na základe ktorého určujúcim obdobím je kalendárny rok, na ktorý správca dane vyrubuje poplatníkovi miestny poplatok.

29. Obec Mútne ako správca dane vo VZN č. 3/2019 stanovila v § 7 zníženie a odpustenie poplatku na základe písomnej žiadosti. V bode 2 citovaného ustanovenia uvádza podklady pre zníženie poplatku pod písm. b/ - potvrdenie o zaplatení poplatku v inej obci.

Sťažovateľ pripomenul, že v napadnutom rozhodnutí explicitne uviedol, že potvrdenie je vzhľadom na citáciu ustanovenia § 77 zákona o miestnych daniach ako aj ustanovenia VZN č. 3/2019, bezpredmetné. Žalobkyňa nespĺňa žiadnu z uvedených podmienok a preto správca dane nemohol uplatniť zníženie ani odpustenie poplatku. Keďže sa poplatok vyrubuje na kalendárny rok dopredu, obec môže vrátiť poplatok, ak už bol vyrubený a zaplatený, alebo, ak poplatník ešte pred vyrubením preukáže, že sa nebude zdržiavať v obci viac ako 90 dní, vyrubí mu znížený poplatok.

30. Sťažovateľ argumentoval, že v čase začatia konania o poplatku nebol žiadny právny titul na odpustenie alebo zníženie poplatku. Až podaním žiadosti o odpustenie alebo zníženie poplatku dochádza k právnemu titulu k vydaniu rozhodnutia o odpustení alebo znížení

poplatku. V konaní o odpustení alebo znížení poplatku bolo povinnosťou žalobkyne v rozhodnom čase požadovať odpustenie alebo zníženie poplatku. Správne orgány pritom nedisponovali s príslušnými dokladmi - žiadosťou o odpustenie alebo zníženie poplatku od žalobkyne, a preto boli povinné vyrubiť poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady.

31. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd sa nesprávne stotožnil s názorom žalobkyne, že mu neboli zohľadnené doklady - čestné prehlásenie a potvrdenie a zaplatení poplatku za odpad v mieste trvalého pobytu. Platenie miestneho poplatku za odpady a drobné stavené odpady za fyzickú osobu, ktorá nemá v obci trvalý alebo prechodný pobyt, ale vlastní na území obce nehnuteľnosť, ktorú počas roka využíva, vyrubil správca dane v súlade s § 4 ods. 1 písm. d/ VZN č. 3/2019.

32. Na základe uvedených zistení správca dane vyrubil miestny poplatok podľa zákona o miestnych daniach a VZN č. 3/2019 a nadväzne sťažovateľ ako druhostupňový orgán sa stotožnil so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a potvrdil preskúmavaným rozhodnutím č. 208523/2020 zo dňa 06. 05. 2020 napadnuté rozhodnutie a je toho názoru, že postupoval plne v súlade s platnými právnymi predpismi. Nie je preto možné súhlasiť s názorom súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

33. Sťažovateľ podľa jeho názoru postupoval v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie obsahuje skutočnosti, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ktoré priamo ovplyvnili hodnotenie dôkazov a uviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. 34. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že v roku 2020 kvôli ochrane pred koronavírusom nestrávila v Obci Mútne ani deň. Za rok 2021 potom správca dane poplatok žalobkyni odpustil.

35. Podľa žalobkyne nemožno aplikovať sťažnostný dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci na napadnutý rozsudok, pretože správny súd právne posúdenie veci ani neskúmal, keď preskúmavané rozhodnutie zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti.

V dôsledku toho podľa správny súd ani nemohol vec nesprávne právne posúdiť a kasačná sťažnosť je nedôvodná. 36. Žalobkyňa tvrdila, že nové dôkazy predložené do konania až v rámci odvolacieho konania mali byť zohľadnené v rozhodnutí, pričom však v novom rozhodnutí musí byť zohľadnené odpustenie poplatku za rok 2021, aby tým nevznikali neodôvodnené rozdiely pri rozhodovaní o rovnakých veciach.

IV. Konanie pred kasačným súdom a posúdenie veci

37. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 4S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po overení jej včasnosti, ako aj splnenia ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a po zverejnení dňa vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyhlásil tento rozsudok. Podľa § 82 ods. 1 zákona o miestnych daniach obec vráti poplatok alebo jeho pomernú časť poplatníkovi, ktorému zanikla povinnosť platiť poplatok v priebehu zdaňovacieho obdobia a preukáže splnenie podmienok na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti ustanovených vo všeobecne záväznom nariadení. Podľa § 82 ods. 2 zákona o miestnych daniach obec poplatok zníži alebo odpustí za obdobie,

za ktoré poplatník obci preukáže splnenie podmienok na zníženie poplatku alebo odpustenie poplatku a predloží podklady, ktoré obec určila všeobecne záväzným nariadením, že viac ako 90 dní v zdaňovacom období sa nezdržiava alebo sa nezdržiaval na území obce.

Obec ustanoví vo všeobecne záväznom nariadení ako doklad preukazujúci status žiaka alebo študenta potvrdenie o návšteve školy, len ak žiak alebo študent navštevuje školu so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Ak ide o žiaka alebo študenta, ktorý navštevuje školu so sídlom na území Slovenskej republiky, na splnenie podmienky na zníženie poplatku alebo odpustenie poplatku poskytne poplatník obci údaje v rozsahu meno, priezvisko a rodné číslo alebo dátum narodenia žiaka alebo študenta, ktoré sú potrebné na overenie statusu žiaka alebo študenta prostredníctvom informačného systému, ku ktorému má obec zriadený prístup. Podľa § 82 ods. 3 zákona o miestnych daniach obec môže na základe žiadosti poplatníka na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona vyrubený poplatok znížiť alebo odpustiť

rozhodnutím. Podľa § 83 ods. 1 zákona o miestnych daniach obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku v súlade s § 78 ods. 1, hodnotu koeficientu, pri množstvovom zbere spôsob a lehotu zaplatenia poplatku, podmienky na vrátenie poplatku alebo jeho pomernej časti podľa § 82 ods. 1, podmienky, ktorých splnenie má poplatník preukázať a podklady, ktoré má poplatník predložiť pri znížení alebo odpustení poplatku podľa § 82 ods. 2. Podľa § 7 ods. 1 VZN č. 3/2019 obec na základe písomnej žiadosti a) zníži alebo odpustí poplatok za obdobie, za ktoré poplatník preukáže, že sa viac ako 90 (po sebe nasledujúcich) dní v zdaňovacom období nezdržiava na území obce, alebo trvale žije v

zahraničí b) zníži o 30 % ročného poplatku poplatníkovi, ktorý má v obci trvalý alebo prechodný pobyt a preukáže platenie poplatku v inej obci [. . .] 39. Táto právna vec sa vyvinula do situácie, kedy kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či rozsudok správneho súdu netrpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, ktorú sťažovateľ videl v závere o nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

40. V kasačnej sťažnosti opäť upriamoval pozornosť na to, že nie je v jeho kompetencii rozhodovať o znížení alebo odpustení poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, pričom táto kompetencia prislúcha správcovi dane. Taktiež zdôrazňoval, že v čase začatia konania takáto žiadosť - nazval ju právny titul - nebola žalobkyňou podaná.

41. Vysvetľoval, že čestné vyhlásenie i potvrdenie o platení poplatku v inej obci boli bezpredmetné pre konanie, ktorého podstatou bolo vyrubenie poplatku vo výške podľa § 4 ods. 1 písm. d/ VZN č. 3/2019, na základe § 77 zákona o miestnych daniach.

42. Kasačný súd sa zameral na posúdenie, či žalobkyňa mohla z preskúmavaného rozhodnutia vyrozumieť, prečo žalovaný na ňou k odvolaniu priložené listiny neprihliadol, resp. prečo podľa neho neboli relevantné. 43. Z preskúmavaného rozhodnutia plynie, že základná úvaha sťažovateľa sa odvinula od faktu, že žalobkyňa vlastní (a teda je oprávnená užívať) rodinný dom na území obce, z čoho jej na základe ustanovenia § 77 ods. 2 písm. a/ zákona o miestnych daniach vyplýva právne postavenie poplatníčky. V 3. odseku na s. 3 preskúmavaného rozhodnutia tiež sťažovateľ zrozumiteľne uviedol, že na tento jej status nemá vplyv to, či nehnuteľnosť aj skutočne

využíva. Toto právne posúdenie v podstate odobril správny súd v bode 14 napadnutého rozsudku. 44. Správny súd videl ako podstatný nedostatok odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, že podľa neho úplne absentuje vysporiadanie sa s odvolacou argumentáciou proti plateniu rovnakého poplatku v dvoch obciach, ako i s argumentáciou o zdržiavaní sa v obci Mútne iba 10 - 15 dní v roku, vo väzbe na § 7 ods. 1, ods. 2 VZN č. 3/2019 v spojení s § 82 ods. 2 veta prvá, ods. 5 zákona o miestnych daniach.

45. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zdôraznil práve to, že v zmysle § 82, § 83 zákona o miestnych daniach v spojení s § 7 VZN č. 3/2019 je možné zníženie alebo odpustenie poplatku iba na základe žiadosti poplatníka. Tým upriamil pozornosť na stručný odsek na s. 3 preskúmavaného rozhodnutia, podľa ktorého môže obec „na základe žiadosti poplatníka na zmiernenie alebo odstránenie tvrdosti zákona vyrubený poplatok znížiť alebo odpustiť rozhodnutím. Zníženie, resp. odpustenie poplatku v zmysle uvedeného ustanovenia zákona je v kompetencii správcu dane.“ Kasačný súd nepopiera, že sťažovateľ nepodal v odôvodnení rozhodnutia podrobné vysvetlenie, prečo žalobkyňa nespĺňa predpoklady odpustenia poplatku podľa § 7 VZN č. 3/2019, avšak je možné konštatovať, že citovanou vetou v minimálnej miere žalobkyni vysvetlil, že o prípadnom znížení alebo odpustení poplatku sa nerozhoduje v tomto konaní o vyrubení poplatku, ale v osobitnom konaní, ktoré sa začína na žiadosť poplatníka. Z toho zároveň plynie, že sťažovateľ odvolacím námietkam žalobkyne nevyhovel nie kvôli

záveru, že by žalobkyňa nemohla mať nárok na takéto odpustenie či zníženie poplatku, ale preto, že ide o odlišné konanie. Preto nebolo povinnosťou žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí hypoteticky odôvodňovať, či by mohla byť žalobkyňa úspešná v (inom) administratívnom konaní na základe takejto žiadosti. To, že sa týmto úvahám venoval sťažovateľ v správnom súdnom konaní, nie je pre vec podstatné.

46. Skutočnosť, že svojou povahou sú rozhodovanie o vyrubení poplatku a rozhodovanie o odpustení či znížení poplatku samostatné konania s iným predmetom, tiež značne znižuje relevanciu inak správneho postrehu správneho súdu, že každé podanie sa podľa § 13 ods. 3 daňového poriadku posudzuje podľa obsahu. Aj keby v odvolaní žalobkyne sťažovateľ videl žiadosť o odpustenie poplatku, nemalo by to vplyv na predmet tohto administratívneho

konania. 47. Preto aj s poukazom na ods. 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku, tam citovanú judikatúru a úvahy o nevyhnutnosti vyjadriť sa k relevantným námietkam, kasačný súd uzatvára, že správny súd nesprávne vec právne posúdil, keď nedostatok argumentácie vo vzťahu k vecným odvolacím námietkam tvrdiacim nárok na odpustenie poplatku považoval za nevyjadrenie sa k relevantnému argumentu. Relevantnou otázkou pre súdenú vec bolo, či majú skutočnosti uvádzané a preukazované žalobkyňou význam pre konanie o vyrubenie poplatku, alebo je nutné takýto nárok uplatniť v samostatnom konaní na základe žiadosti.

48. Pretože správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia, kasačný súd v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 462 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Žiline v zmysle § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

49. V ďalšom konaní bude úlohou Správneho súdu v Banskej Bystrici posúdiť vec na základe žalobných bodov, a vyhodnotiť ich dôvodnosť. Pritom bude viazaný právnym posúdením kasačného súdu. 50. Správny súd v ďalšom konaní rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 25. septembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Sfk/66/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik