4Sfk/66/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): R fruit s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 16, 811 07 Bratislava, IČO: 46028200, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36864455, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102052052/2024 zo dňa 18.07.2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 6Sf/69/2024 - 117 zo dňa 28. mája 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Uvedený nedostatok neumožnil správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí. 2. V odôvodnení rozsudku správny súd konštatoval, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, žalobné body nemôže sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Zároveň správny súd konštatoval, že správna žaloba obsahovala citácie pasáží rozhodnutí daňových orgánov s uvedením, že žalobca s ich obsahom nesúhlasí, avšak bez uvedenia v čom sú závery správcu dane a žalovaného nesprávne.

pokračoval. Po odrátaní doby prerušení trvala daňová kontrola 340 dní, a teda bola ukončená v zákonnej ročnej lehote doručením protokolu žalobcovi. Žalobca síce vo všeobecnosti tvrdí, že správca dane neuviedol žiadne relevantné dôvody k viacnásobnému prerušeniu daňovej kontroly, avšak neuviedol, ktoré konkrétne požadované informácie a z akého dôvodu neboli relevantné pre výkon daňovej kontroly.

5. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane použil výpoveď svedka Z. z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2021 a nevypočul ho k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu august 2021, správny súd vysvetlil, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101024939 zo dňa 13.04.2023 nachádzajúcej sa v administratívnom spise vyplýva, že hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo vypočutie svedka Z. za zdaňovacie obdobie august 2021, pričom otázky správcu dane smerovali k zdaňovacím obdobiam september a august 2021 ako aj všeobecne k spolupráci spoločnosti CEVOM s.r.o. (ktorej bol svedok konateľom) so spoločnosťou D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.

2021. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, že správca dane uvedenú svedkyňu v daňovej kontrole opakovane predvolával, požiadal o jej predvedenie a dal prešetriť jej pobyt políciou, pričom následne vo vyrubovacom konaní ju predvolal opätovne a požiadal aj o jej predvedenie, avšak svedkyňa nebola vypátraná. Správca dane tak niekoľkokrát neúspešne použil všetky možné prostriedky na zabezpečenie prítomnosti svedkyne, ktoré mu poskytuje daňový poriadok (predvolanie, predvedenie) a dal aj prešetriť jej pobyt prostredníctvom polície.

7. Za nedôvodné považoval správny súd namietané nesprávne právne posúdenie zapojenia žalobcu do daňového podvodu. Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH bolo žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal vedieť a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne vyžadovať, aby sa nezúčastnil na daňovom podvode. Pokiaľ žalobca tvrdil, že reálnosť uskutočnenia preverovaných obchodov nebola spochybnená, táto skutočnosť nemala žiadnu relevanciu pre právne posúdenie veci.

Bolo preukázané, že daňový únik vznikol u dodávateľa žalobcu D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorý daň z obchodov so žalobcom neodviedol, pretože si uplatnil odpočítanie dane na základe nepreukázaných dodaní od GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka. Subjekt GPP TRADE s.r.o. bol v predmetnom zdaňovacom období už v likvidácii, pričom likvidátor, ktorý bol jediný oprávnený konať za uvedený subjekt, uviedol, že ak došlo k obchodným aktivitám, bolo to bez jeho vedomia a v rozpore so zákonom. Preto u spoločnosti D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. došlo k účelovému zníženiu daňovej povinnosti, v dôsledku čoho daň z obchodov so žalobcom nebola do štátneho rozpočtu odvedená.

O tomto závere svedčia aj skutočnosti, že v rámci daňových kontrol vykonaných správcom dane v spoločnosti D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. neboli preukázané reálne obchodné transakcie, že spoločnosť D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nemala splnenú oznamovaciu povinnosť na RVPS, že tovar bol podľa priložených CMR vždy dodávaný priamo žalobcovi (nikdy spoločnosti D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.) a že spoločnosti D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. bola zrušená registrácia pre DPH, je nekontaktná a od 18. 10. 2021 je konateľom občan Bulharskej republiky. Ak by si žalobca objednal tovar priamo u dodávateľa z iného členského štátu a nadobudol by ho v tuzemsku, musel by priznať a odviesť DPH, ktorú by si mohol odpočítať, ale pri predaji tovaru by ju

9. Pokiaľ išlo o vedomostný test, že žalobca o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť a zároveň či žalobca prijal potrebné opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním, správny súd poukázal na to, že správca dane možnú vedomosť žalobcu o zapojení sa do reťazca s podvodným konaním vyvodzoval z toho, že jediný konateľ žalobcu Raymond Geöreögh vykonával zhodné typy obchodov, so zhodným tovarom, na tom istom mieste a s rovnakými dodávateľmi aj ako konateľ daňového subjektu J.G_ Fruit s. r. o., ktorý podľa protokolov z daňových kontrol deklaroval zhodné typy obchodov ako žalobca, obchodoval s ovocím a zeleninou v rovnakej prevádzke, pričom uplatňoval odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od nárazníkových spoločností (ktoré si daň ponížili nepreukázanými nákupmi). Správca dane tiež poukázal na personálne prepojenia, najmä na to, že konateľ žalobcu Raymond Geöreögh bol zamestnancom spoločnosti CEVOM s.r.o. a disponoval vedomosťami o prebiehajúcich obchodoch, nakoľko vedel, že spoločnosť CEVOM s.r.o. je dodávateľom spoločnosti D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT

10. Správny súd sa stotožnil aj so závermi správcu dane, že žalobca v rámci tzv. due diligence vedomostného testu neprijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

dôvodu daňového podvodu. 11. Podľa správneho súdu žalobca ďalej nedôvodne namietal, že boli nezákonne použité ako dôkazy protokoly a zápisnice z daňových kontrol iných subjektov. S poukazom na § 24 ods. 3 daňového poriadku správny súd uviedol, že nie je potrebné preukazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane tak môže ako dôkazy použiť listiny získané v rámci iných daňových kontrol a v zmysle § 19 ods. 7 daňového poriadku o tom vyhotoví úradný záznam, pričom takto postupoval aj správca dane v predmetnej veci. Týmto spôsobom sa dôkazy z iných daňových kontrol stali dôkazmi v predmetnej veci a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s nimi.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

13. Sťažovateľ namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Správny súd sa obmedzil len na súhlasné stanovisko k záverom žalovaného, pričom v žiadnom z bodov napadnutého rozsudku sa nevenoval konkrétnym dôvodom, prečo sťažovateľ s ohľadom na všetky nižšie uvedené skutočnosti mal vedieť o zapojení sa do obchodného reťazca s podvodným resp. právo zneužívajúcim konaním súvisiacim s uplatnením práva na odpočítanie DPH za kontrolované

Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom. Počas daňovej kontroly nebolo podľa názoru sťažovateľa preukázané, že vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci u svojho dodávateľa D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.

15. Pokiaľ správny súd uviedol, že sťažovateľ nevykonal tzv. due dilligence, aby overil svojho obchodného partnera, uvedenú požiadavku považoval sťažovateľ za nevykonateľnú pri bežnom obchodovaní. Sťažovateľ položil otázku, aké doklady mal žiadať od dodávateľskej

V čase uskutočnenia predmetných obchodov ovocie a zeleninu u dodávateľa objednal a tovar mu bol riadne doručený. Axel Kittel test bol vyhodnotený nesprávne, sťažovateľ o podvodnom konaní nevedel a v čase uskutočnenia preverovaných obchodov ani vedieť nemohol.

17. Sťažovateľ tiež namietal, že protokol z daňovej kontroly č. 102063182/2023 zo dňa 11.08.2023 (doručený sťažovateľovi dňa 14.08.2023) je nezákonný, nakoľko nebol doručený v 1-ročnej lehote odo dňa začatia daňovej kontroly a tiež neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. 18.

Právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa ustálenej judikatúra Súdneho dvora EÚ základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie (rozsudok C-285/11 bod 25 BONIK, zo 6.12.2012). Súdny dvor opakovane zdôraznil, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. smernice 2006/112/ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (ods. 19 rozsudok BONIK).

Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode sú splnené.

20. Sťažovateľ poukázal na rozsudok z 21.6.2012, C-80/2011 a C-142/2011, podľa ktorého správca dane je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe, v tomto prípade sťažovateľovi, právo odpočítať DPH za poskytnutý tovar alebo služby z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru sa dopustila nezákonnosti, ale len vtedy, ak správca dane objektíve preukáže, že zdaniteľná osoba, v tomto prípade sťažovateľ, vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Uvedený rozsudok tak vedomosti sťažovateľa o tom, že sa stáva súčasťou daňového podvodu priznal atribút nutnej a nevyhnutnej podmienky, bez splnenia ktorej nesmie byť zo strany správcu dane odopretý daňovému subjektu nárok na priznanie odpočtu DPH.

ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti.

22. Sťažovateľ na základe vyššie uvedeného tvrdil, že správny súd ani žalovaný v predmetnej právnej veci riadne nepreukázali, že by sťažovateľ o takomto podvode, resp. zneužívajúcom konaní mal vedomosť, pričom uvedené je dôkazným bremenom správcu dane, ktorý je povinný svoje závery riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora, čo v predmetnej právnej veci neurobil, a vedomosť žalobcu o daňovom podvode zostala len v rovine domnienok - nepreukázaných. 23. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 28.08.2025, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú a rozsudok správneho súdu za vecne správny. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

24. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok správneho súdu opísaný v prvej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102052052/2024 zo dňa 18.07.2024. 26. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane u sťažovateľa ako u daňového subjektu vykonal kontrolu na DPH za obdobie august 2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 102063182/2023 zo dňa 11.08.2023, v rámci ktorého sťažovateľovi neuznal právo na odpočítanie DPH z 51 dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. Podľa správcu dane bol vykonanou kontrolou zistený daňový podvod, o ktorom mal sťažovateľ vedieť, pričom zároveň nepreukázal, že prijal rozumné opatrenia, ktorými by bol schopný predísť jeho účasti na tomto podvode. 27. Správca dane rozhodnutím č. 100979042/2024 zo dňa 25.03.2024 vyrubil sťažovateľovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 v sume 99.042,49 Eur, pretože žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr. 28. Proti rozhodnutiu správcu dane podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102052052/2024 zo dňa 18.07.2024, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný neakceptoval námietku sťažovateľa o neprimeranej dĺžke daňovej kontroly, poukázal na to, že počas jej prerušenia z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií lehoty neplynú. Uviedol, že prerušenia daňovej kontroly bolo účelné a nevyhnutné na preukázanie skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Neakceptoval ani námietku, že svedok Vladimír Maniaček vypovedal k inému zdaňovaciemu obdobiu (september 2021). Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13.04.2023 vyplýva, že išlo o výpoveď svedka za zdaňovacie obdobie august 2021. Správca dane ako dôkaz použil podanie pána Vladimíra Maniačka zo dňa 03.05.2023 s prílohou (USB nosič). K nevypočutiu svedkyne Z. Y.alovaný uviedol, že správca dane uvedenú svedkyňu v daňovej kontrole opakovane predvolával, požiadal o jej predvedenie a dal prešetriť jej pobyt políciou, všetko neúspešne. Vo vyrubovacom konaní na návrh žalobcu svedkyňu opätovne predvolal a požiadal o jej predvedenie, avšak svedkyňa nebola vypátraná. V súvislosti so zisťovaním skutočností z iných daňových kontrol žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti a správca dane o nahliadnutí do spisového materiálu iného daňového subjektu spísal úradný záznam podľa § 19 ods. 7 daňového poriadku.

29. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 35.

36. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

39. Kasačný súd sa nestotožnil so sťažnostnou námietkou, ktorou sťažovateľ tvrdil porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, kasačný súd poukazuje na opis odôvodnenia rozsudku správneho súdu uvedený v ods. 2 až 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

40. Sťažovateľ tvrdil, že sa správny súd obmedzil len na súhlasné stanovisko k záverom žalovaného a nevenoval sa konkrétnym dôvodom, prečo sťažovateľ mal vedieť o jeho zapojení sa do obchodného reťazca s podvodným resp. právo zneužívajúcim konaním súvisiacim s uplatnením práva na odpočítanie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie.

42. Kasačný súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor správneho súdu na tútp žalobnú námietku a poskytuje i dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní.

Vo všeobecnosti je účelom daňového konania zisťovanie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom však daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

46. Kasačný súd poukazuje na ustálený právny názor opierajúci sa aj o rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR prezentovaný napríklad v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/12/2017 zo dňa 18.05.2018 alebo v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014 z 26. marca 2015, z ktorého vyplýva, že: „splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.

Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených

V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok NS SR 1Sžf/52/2016 zo dňa 28.11.2017, bod 18: „Daňový subjekt v procese správy daní (t.j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku), okrem iného že vykonal ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva k tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o DPH), v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov (§ 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode.

48. Je potrebné pripomenúť, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

50. V procese dokazovania počas daňovej kontroly resp. v daňovom konaní dochádza k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

52. Daňový subjekt disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH). Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

53. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že daňovým subjektom predložené písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami môže dôvodne spochybniť, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

55. Daňové orgány nespochybnili uskutočnenie deklarovaných obchodov a dodanie tovaru sťažovateľovi. Sťažovateľovi vyrubený rozdiel dane na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie bol dôsledkom záveru správcu dane, že zo strany daňového subjektu (sťažovateľa) došlo k účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, o ktorom sťažovateľ mal vedieť, pričom zároveň sťažovateľ nepreukázal, že prijal rozumné opatrenia, ktorými by bol schopný predísť jeho účasti na tomto podvode.

Vznikol z posudzovany´ch zdanitelˇny´ch obchodov danˇovy´ u´nik? 2. Ak a´no, je tento danˇovy´ u´nik do^sledkom podvodne´ho konania? 3. Pokialˇ je u´nik na dani do^sledkom podvodne´ho konania, boli posudzovane´ zdanitelˇne´ obchody danˇove´ho subjektu s ty´mto konani´m spojene´? 4.

57. Zo správcom dane za príslušné zdaňovacie obdobie posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol danˇovy´ u´nik. Dodávateľ sťažovateľa spoločnosť D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. si účelovo uplatnila odpočítanie dane na základe nepreukázaných dodaní od GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka, čoho výsledkom bolo nepriznanie a neodvedenie dane do štátneho rozpočtu. Zároveň dodávateľ deklaroval nadobudnutie tovaru od spoločnosti CEVOM s.r.o. pre žalobcu a k dodávkam si uplatnil daň. Opísaný danˇovy´ u´nik bol do^sledkom podvodne´ho konania. Pre uvedený typ podvodného konania právna doktrína používa označenie „zmiznutý obchodník“, ktorým bol GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka. Prostredníctvom zmiznutého obchodníka došlo k nedovolenému daňovému úniku v spoločnosti D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE

59. Daňové orgány vo vzťahu k tejto otázke konštatovali, že jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených s podvodným konaním mal sťažovateľ vedieť. Kasačný súd prisvedčil tomuto konštatovaniu. Poukazuje najmä na nasledovné z administratívneho spisu vyplývajúce skutočnosti:

61. Personálne prepojenie medzi sťažovateľom a subdodávateľom CEVOM s.r.o. potvrdil pred správcom dane i sťažovateľ. Konateľ sťažovateľa Raymond Geöreögh uviedol, že sa pozná s Vladimírom Maniačkom, konateľom subdodávateľskej spoločnosti CEVOM s.r.o. Podstatným zistením je aj to, že Konateľ žalobcu bol dokonca zamestnancom CEVOM s.r.o. a mal dispozičné právo k bankovému účtu tejto spoločnosti, pričom videl pohyb peňazí na tomto účte. Konateľ pozná aj zamestnankyňu CEVOM s.r.o. L. G., ktorá spolu s Vladimírom Maniačkom vystavovali faktúry nie len za CEVOM s.r.o. pre D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. ale aj za D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. pre sťažovateľa.

63. Hoci v kasačnej sťažnosti sťažovateľ tvrdil opak, z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že obchodného partnera D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. si sťažovateľ vybral na základe odporúčania Vladimíra Maniačka, konateľa spoločnosti CEVOM s.r.o. Dodávateľa si sťažovateľ nijako nepreveroval.

64. Konateľka D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. Viera Fábryová pred správcom dane uviedla, že objednávky tohto tovaru v rozhodnom čase vykonával priamo konateľ CEVOM s.r.o. s konateľom sťažovateľa. Faktúry, dodacie listy a prepravné listy pre sťažovateľa miesto dodávateľa D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. vystatovali osoby od CEVOM s.r.o.

65. Zdaniteľné obchody neboli uzatvárané s konateľkou spoločnosti D & D DEUTSCHE - SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. Vierou Fábryovou, ktorej úlohou bolo iba verifikovať vystavené faktúry. Reálny tok tovaru bol odlišný od fakturovaného. Je nelogické, aby konateľ žalobcu s dlhoročnými skúsenosťami s obchodovaním s ovocím a zeleninou začal podnikať práve s Vierou Fábryovou, ktorá nie je v danom odbore znalá a nenakupoval tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ.

67. Spoločník a konateľ sťažovateľa Raymond Geöreögh bol tiež spoločníkom a konateľom spoločnosti J.G_ Fruit, s.r.o., so sídlom Žilinská 7028/1, Bratislava, IČO: 45987491. Správca dane získal aj informácie zo spisu daňového subjektu J.G_ Fruit, s.r.o., že spoločnosť deklarovala zhodné typy obchodov ako sťažovateľ, obchodovala s ovocím a zeleninou v rovnakej prevádzke, pričom uplatňovala odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od nárazníkových spoločností s tým, že tovar bol predmetom transakcií z iného členského štátu so spoločnosťou CEVOM s.r.o. 68. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.

69. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach analyzovali deklarované obchodné transakcie s identifikáciu spoločnosti, ktorá figurovala v reťazci ako „zmiznutý obchodník“ a spoločnosť, cez ktorú tovar fakturačne prechádzal (nárazníková spoločnosť). Podľa kasačného súdu vo svetle objektívnych skutočností bol preukázaný záver, že dodávka bola uskutočnená pre platiteľa dane (sťažovateľa), ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, kedy prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane. Prezentovaný záver pritom vyplýva zo zistených relevantných skutočností, ktoré aj žalovaný a správca dane obsiahlo uvádzali vo svojich rozhodnutiach.

Je totiž potrebné vychádzať z povinnosti daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny) o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu štátu nebude daňový výdavok uznaný.

72. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rovnako ako v správnej žalobe namietal, že protokol z daňovej kontroly č. 102063182/2023 zo dňa 11.08.2023 (doručený sťažovateľovi dňa 14.08.2023) je nezákonný, nakoľko nebol doručený v 1-ročnej lehote odo dňa začatia daňovej kontroly a tiež neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. S poukazom na ods. 3 a 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia je nevyhnutné konštatovať, že sťažovateľ túto svoju námietku uviedol ako konštatovanie bez uvedenia právne relevantnej argumentácie, v čom nezákonnosť spočívala a bez odkazu na konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré bolo správnym orgánom porušené. V zhode s názorom správneho súdu považuje kasačný súd vo vyššie uvedenom rozsahu takéto tvrdenia za nedostatočné pre posúdenie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 73.

Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009).

Kasačný súd uzatvára, že správne súdy rozhodujú v zásade v intenciách žalobných (kasačných) dôvodov a nie je ich úlohou vyhľadávať či dokonca domýšľať za žalobcu (sťažovateľa) dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, i keby takéto dôvody jestvovali, avšak žalobca (sťažovateľa) na ne v správnej žalobe (kasačnej sťažnosti) neupozornil.

76. Kasačný súd záverom konštatuje, že podľa jeho názoru sa správny súd posudzovanou vecou zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

78. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.