4Sfk/67/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Marián Kolesár, nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX A., IČO: 43869866, právne zastúpený: JUDr. Jana Šándorová, advokátka so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102707496/2019 zo dňa 22.11.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/31/2020-45 zo dňa 19.01.2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2017106, dátum dodania 30.11.2017, s predmetom fakturácie „spracovanie účtovnej agendy júl, august, september, október, november 2017“. 3. V čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení bola konateľkou spoločnosti STI- MARIVA s.r.o. Iveta Králiková Kušnírová. Na pojednávaní dňa 11.07.2018 uviedla, že spoločnosť STI-MARIVA s.r.o. sa zaoberá najmä spracovaním účtovníctva, agendy, poradenskou činnosťou.

spolupracuje dlhšie, a to od doby, kedy získal živnostenské oprávnenie. Služby boli realizované vo vlastnej réžii. Svedkyňa pri ústnom pojednávaní predložila prílohu s popisom jednotlivých faktúr a uviedla, že všetky služby, ktoré v 4. štvrťroku 2017 Marián Kolesár fakturoval spoločnosti STI-MARIVA s.r.o., boli následne fakturované Mariánovi Kolesárovi v decembri 2017 a on ich ďalej fakturoval spoločnosti T4H Slovakia s.r.o., v ktorej je taktiež splnomocnenou zástupkyňou.

Ich obchodné rokovania prebiehali osobne na Hutníckej 22, Košice, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou. K uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služieb medzi spoločnosťou STI-MARIVA s.r.o. a Mariánom Kolesárom došlo z dôvodu, že jej zdravotný stav nedovoľoval poskytovať služby obchodným partnerom. Služby, ktoré sú predmetom dodávateľských faktúr od Mariána Kolesára pre STI-MARIVA s.r.o., si objednali spoločnosti T4H Slovakia s.r.o., Sony, AnibaK s.r.o. a Freemage s.r.o. K faktúram č. OF2017021 až č. OF2017033 prijatým od Mariána Kolesára uviedla, že tieto služby fakturovala spoločnosti T4H Slovakia s.r.o., AnibaK s.r.o., T4H s.r.o. a Freemage s.r.o. Poprela, že by služby nadobudnuté od Mariána Kolesára boli fakturované spoločnosti Crevis s.r.o.

eur; - v decembri 2017 prijala služby od spoločnosti LIMESO s.r.o. v celkovej sume 1014436,- eur a vyfakturovala služby spoločnosti Freemage s.r.o. v sume 2640,- eur, spoločnosti AnibaK s.r.o. v sume 15600,- eur, spoločnosti T4H s.r.o. v sume 684,- eur, spoločnosti T4H Slovakia s.r.o. v sume 120,- eur, Mariánovi Kolesárovi v celkovej sume 650496,40 eur a spoločnosti Crevis s.r.o. v celkovej sume 179481,36 eur. 6. Žalobca pri ústnom pojednávaní dňa 29.03.2018 pred správcom dane uviedol, že zabezpečuje pre nadnárodné firmy realizovateľnosť projektov, konkrétne v októbri 2017 sa jednalo o projekt prestavby jadrovej elektrárne v Mochovciach. Zozbieranie certifikátov a dokumentácie k náhradným dielom a vypracovanie projektov zabezpečoval v októbri 2017

7. Správca dane z informačných systémov Finančnej správy SR a z verejne dostupných informácií zistil, že: - konateľom spoločnosti STI-MARIVA s.r.o. je Iveta Králiková Kušnírová, - spoločníkom a konateľom spoločnosti Crevis s.r.o. je Marián Kolesár, pričom spoločnosť Crevis s.r.o. udelila dňom 10.10.2014 plnú moc na zastupovanie v daňovom konaní Ivete

8. Pri výkone daňovej kontroly spoločnosti STI-MARIVA s.r.o. správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie október 2017 požiadal spoločnosť STI-MARIVA s.r.o. o spárovanie prijatých a odoslaných faktúr za mesiac október 2017, pričom z odpovede spoločnosti STI-MARIVA s.r.o. bolo zistené, že - prijaté faktúry č. 2017021, č. 2017022, č. 2017024 a č. 2017032 od Mariána Kolesára boli fakturované v mesiaci december 2017 Mariánovi Kolesárovi; išlo o faktúry č. 2017129, č. 2017136, č. 2017138, č. 2017142, č. 2017133, č 2017132; - prijaté faktúry č. 2017023 a č. 2017025 boli vystavené a v ten istý deň stornované, - prijaté faktúry č. 201710281 až 20170288, č. 2017102811 od spoločnosti LIMESO s.r.o. boli fakturované spoločnosti Crevis s.r.o., G+R servis s.r.o., Gazgastro s.r.o. a AnibaK s.r.o.

Bývalý konateľ spoločnosti Stanislav Kováčik na predvolania správcu dane nereagoval a za spoločnosť na základe plnej moci konal J. A., ktorý pri výsluchu (08.10.2018) správcovi dane uviedol, že: - hlavnou činnosťou spoločnosti LIMESO s.r.o. bolo sprostredkovanie obchodu a služieb, spoločnosť nemala vlastné ani prenajaté priestory, podnikateľská činnosť sa vykonávala v kaviarňach, nákupných centrách, v reštauráciách pri osobných stretnutiach, - faktúry pre spoločnosť STI-MARIVA s.r.o. vystavil a podpísal, - s Ivetou Králikovou Kušnírovou spolupracovali na viacerých projektoch, avšak konkrétnejšie informácie k jednotlivým službám uviesť nevedel, časť služieb bola riešená spoločnosťou LIMESO s.r.o., časť subdodávateľsky, avšak nevie uviesť názvy subdodávateľov, - k podkladom predloženým k nahliadnutiu vie uviesť len informácie, ktoré predmetné podklady obsahovali.

s.r.o. 11. Z neskorších vyjadrení Ivety Králikovej Kušnírovej vplynulo, že služby, ktoré spoločnosti STI-MARIVA s.r.o. dodala spoločnosť LIMESO s.r.o., sa nijako netýkali Mariána Kolesára. Aj žalobca v rámci daňového konania kategoricky deklaroval (viď str. 5 jeho vyjadrenia k protokolu), že spoločnosť LIMESO s.r.o. nikdy nebola jeho dodávateľom ani subdodávateľom.

jeho telefónne číslo, - zaviazal sa predložiť projektové dokumentácie týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, ide však o rozsiahly spisový materiál. 14. Vo vyjadrení zo dňa 28.06.2019 k zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 25.06.2019 žalobca označil mená a adresy cca 15 osôb, ktoré sa zúčastnili školenia promotérov, za účelom preverenia tvrdení žalobcu, poslal tiež správcovi dane odkaz na stránku, z ktorej si môže stiahnuť projektovú dokumentáciu, ktorá bola predmetom fakturácie jednej z faktúr. K odkazu na možnosť si stiahnuť potrebné informácie z internetovej stránky zaujal správca dane stanovisko, že kontrolovaný daňový subjekt má povinnosť pri elektronickej komunikácii predkladať úplné dokumenty a nie iba odkazy na ne.

16. Podľa správcu dane kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu z titulu dodania služieb. Dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“) a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH (str. 52 prvostupňového rozhodnutia). Žalobca nesplnil podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

deklarované plnenia, avšak nepredložil žiadne cenové ponuky (cena mala byť dojednávaná dohodou), objednávky (tie mali byť ústne), výpočty, ani iné podklady. Poskytol len písomné vyjadrenia, ktoré správca dane vyhodnotil ako všeobecné informácie dostupné na internete; - žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že služby fakturované od STI-MARIVA s.r.o. boli ďalej fakturované jeho odberateľom, nepreukázal objednanie týchto služieb u spoločnosti STI- MARIVA s.r.o., nepreukázal obsah, rozsah, termíny a ceny dodaných služieb.

vyrubovacieho konania - faktúry medzi spoločnosťami Samsung Electronics Czech and Slovakia s.r.o. a spoločnosťou AnibaK, s.r.o. a spoločnosťou AnibaK s.r.o. a NAY a.s., tieto však podľa správcu dane nepreukazovali reálnosť deklarovaných služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom, - zmluvy a dodatky k zmluvám s konkrétnym popisom objednaných služieb sa javia ako účelovo vytvorené, nakoľko mohli byť predložené počas daňovej kontroly, resp. mohol byť správca dane na existenciu takýchto dôkazov upozornený, - predložené tabuľky sú bez vypovedacej hodnoty, nakoľko nie je zrejmé, kto údaje zozbieral, kto ich verifikoval, pričom taktiež išlo o doklady, ktoré mohli byť predložené už počas daňovej kontroly, - emailová komunikácia súvisí so spoločnosťou AnibaK s.r.o., čo nepreukazuje uskutočnenie deklarovaných služieb medzi žalobcom a jeho dodávateľom,

Stotožnil sa so správcom dane vykonanou identifikáciou a vyjadrením dôvodov pre nepriznanie nároku na odpočet DPH, pričom ako hlavný dôvod nepriznania odpočtu DPH zdôraznil nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

22. Osoby označené žalobcom v rámci vyjadrenia k protokolu, ktoré mali realizovať fakturované služby, neboli preverené jednak preto, že k nim neboli poskytnuté identifikačné údaje a tiež preto, že žalobca neuviedol, v akom pracovnom alebo obchodnom vzťahu k nemu vystupovali. Žalovaný návrhy na doplnenie dokazovania uzavrel konštatáciou, že ani vykonaním žalobcom navrhovaných dôkazov by žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

26. K tvrdeniu žalovaného, že dôvodom na nevykonanie výsluchu niektorých svedkov bolo neuvedenie ich pracovného alebo obchodného vzťahu, v akom vystupovali k žalobcovi, žalobca uviedol, že ak by správca dane niektorých z ním označených promotérov vypočul a vykonal ďalšie navrhované dôkazy, tak by došiel k záveru, že služby boli reálne vykonané a nešlo o umelo vytvorené operácie bez reálneho základu.

partnerov. Správca dane nemôže požadovať od kontrolovaného daňového subjektu, aby si tento preveril, či jeho dodávateľ spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, či je schopný službu poskytnúť, či DPH uhradil, aby sa ubezpečil, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnosti alebo daňovému podvodu. 28. Žalobca spochybnil záver žalovaného, že by neuniesol dôkazné bremeno, aj keby sa žalobcom navrhované dôkazy vykonali, pričom má za to, že dokazovanie zo strany správcu dane neprebehlo zákonným spôsobom. 29. Žalobca v správnej žalobe alternatívne navrhol, aby dokazovanie, ktoré nevykonali riadne správne orgány, vykonal na pojednávaní správny súd.

faktúrach. Dôkazmi navrhovanými žalobcom nebolo podľa názoru správneho súdu možné spochybniť už skôr vykonané dokazovanie a z neho vyplývajúce skutkové zistenia správcu dane. 32. Žalobcov návrh na dokazovanie, aby boli predložené projektové dokumentácie služieb fakturovaných spoločnosťou STI-MARIVA s.r.o. žalobcovi a projektové dokumentácie služieb fakturovaných žalobcom spoločnosti STI-MARIVA s.r.o. nebol podľa správneho súdu v daných okolnostiach prípadu finančnými orgánmi vyhodnotený nezákonne.

33. Správny súd na podporu svojich záverov ako aj záverov finančných orgánov ilustratívne poukázal (citoval) z preskúmavaného rozhodnutia časť k prijatej faktúre č. 2017137 zo dňa 31.12.2017, s predmetom fakturácie „služby podľa zmluvy zo dňa 01.01.2016“ v celkovej sume 52628,40 eur, kde žalobca k špecifikácii faktúry uviedol: - prípravu vykonala spol. STI-MARIVA s.r.o., - schopnosť vyškoliť zamestnancov ČD CARGO s.r.o. - Elektronizácia strojvedúcich, Strojmajstrov a vedúcich pracovníkov, školenie školiteľov sa konalo v Chopin BA školenie vykonala spol. STI-MARIVA s.r.o., - školenie prebiehalo na tri etapy a pozostávalo z oboznámenia sa s aplikáciou, schopnosťou vyškoliť strojvedúcich, strojmajstrov a vedúcich pozemných dráh ČR, - školitelia nedostávali certifikáty, certifikáty budú zamestnanci ČR Cargo, - cena bola dohodnutá osobne - vyúčtovanie.

34. Správny súd skonštatoval, že správne orgány zákonným spôsobom vyhodnotili v daňovom konaní nazhromaždené dôkazy. Správca dane na základe zistených skutočností prijal záver, že sa jedná o umelo vytvorené operácie bez reálneho základu s jediným cieľom - získanie daňovej výhody, a to z nasledovných dôvodov: Na faktúrach predložených k daňovej kontrole Mariánom Kolesárom, prijatých od spoločnosti STI-MARIVA s.r.o. bol uvedený všeobecný popis - Fakturujeme Vám za služby podľa Zmluvy zo dňa 01.01.2016. Išlo o 14 faktúr s evidovaným číslom 2017129 až 2017142 s rovnakým dátumom dodania - 31.12.2017 (DPH celkom v sume 108414,40 eur). K faktúram bola predložená iba jedna zmluva, ktorá bola tiež iba vo všeobecnej rovine. K faktúram nebola predložená zmluva zo dňa 01.01.2016, ale bola predložená zmluva zo dňa 01.01.2015, čiže iba jedna zmluva vo všeobecnej rovine.

Predmetom zmluvy nebolo samotné poskytnutie služieb, ale činnosť smerujúca k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, čo správca dane považuje za sprostredkovateľskú činnosť. Z takto zistených skutočností potom finančné orgány vyslovili správny právny názor o nesplnení podmienky žalobcu pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.

36. Žalobnú námietku, ktorou žalobca spochybnil možnosť dispozície vedomosťou o pochybnom charaktere obchodných transakcií a taktiež o tvrdení žalovaného o vytvorení fakturačného reťazca personálne prepojených spoločností, ktoré nemali personálne ani materiálne predpoklady na dodanie fakturovaných služieb, vyhodnotil správny súd ako takú, ktorá nie je podporená žiadnou argumentáciou. Pripomenul tvrdenie žalobcu, že daňový orgán nemôže všeobecne požadovať, aby zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočet DPH skúmala existenciu nezákonností alebo daňového podvodu na strane predchádzajúcich

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

37. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Správnemu súdu vytkol, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako účastníkovi konania uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež to, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 38. Písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku neobsahuje podľa sťažovateľa zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie, čím správny súd porušil právo sťažovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ide v podstate o jednostrannú obhajobu záverov správnych orgánov formou prevzatia ich konštatácií bez náležitého preskúmania ich správnosti. Krajský súd neuviedol, o aké dôkazy je opreté samotné skutkové zistenie, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku. Nevysporiadal sa dôsledne s dôvodmi nevykonania navrhovaných dôkazov, predovšetkým neuviedol svoju úvahu ozrejmujúcu a vyhodnocujúcu vierohodnosť už vykonaných dôkazov a ich vplyv na celkové závery vo vzťahu k navrhovaným dôkazom. 39. Sťažovateľ nesúhlasil so všeobecným konštatovaním správneho súdu, že nepodložil svoje vyjadrenia žiadnymi dôkazmi a že sa nevyjadril ku všetkým otázkam správcu dane. Sťažovateľ pripomenul, že správcovi dane odpovedal, jeho odpovede však boli stroho vyhodnotené ako nedostatočné. Ak správca dane neuznal sťažovateľom navrhované dôkazy, vyplýva z toho, že dôkazné bremeno bolo neprimerane a nesprávne prenesené na sťažovateľa. 40. Nesprávnosť rozloženia dôkazného bremena sťažovateľ vníma aj v tej rovine, že správca dane mal byť naopak zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu ku konštatácii existencie umelo vytvoreného fakturačného reťazca, účelom ktorého bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody a tiež dôkaznými bremenom ohľadne vedomosti sťažovateľa o účasti v takomto fakturačnom reťazci. Tomuto sa správny súd taktiež nevenoval. 41. Ku kasačnej sťažnosti sa písomne vyjadril žalovaný. Postup daňových orgánov označil za zákonný a dôvody uvádzané v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania.

44. Preskúmaním veci výlučne v intenciách kasačných námietok dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 45. K namietanej vade nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku kasačný súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f)

46. V súvislosti s otázkou kvality, argumentačnej korektnosti a vecnej dôslednosti odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačný súd poukazuje na to, že jeho písomné vyhotovenie je síce stručné, avšak pri podrobnom čítaní je v ňom možné identifikovať vysvetlenie dôvodov, o ktoré správny súd oprel výrok napadnutého rozsudku.

v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 Aač. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či sp. zn. II. ÚS 537/2010). Vzhľadom na to námietku nepreskúmateľnosti vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.

48. K druhej kasačnej námietke, podľa ktorej sa správny súd svojím rozsudkom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, je potrebné uviesť, že sťažovateľ nevymedzil konkrétnu oblasť (tému alebo spornú otázku) rozhodovacej praxe kasačného súdu, od ktorej sa mal správny súd odchýliť, najmä však v kasačnej sťažnosti neidentifikoval ani jedno rozhodnutie kasačného súdu, ktoré by malo túto ním naznačenú ustálenú rozhodovaciu prax vyjadrovať alebo reprezentovať. Kasačný súd preto len z neveľmi konzistentnej sťažnostnej argumentácie dedukuje, že namietaný odklon sa zrejme má týkať otázky dôkazného bremena v daňovom konaní a jeho rozloženia (presúvania) medzi správcu dane a kontrolovaný daňový subjekt, všeobecne dokazovania v daňovom konaní s cieľom preukázať splnenie podmienok vyžadovaných zákonom o DPH pre úspešné uplatnenia práva na odpočet DPH.

právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt,

2020)“. 50. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je?bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie NS SR sp? .zn.?6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a?aj?prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje judikatúrou ustálené pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a?daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.?zn.?I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo?dňa?16. decembra 2009)“.

Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo?dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo?dňa?9.

52. Napriek uznanej čiastočnej rozporuplnosti úvah daňových orgánov, z obsahu administratívneho spisu možno jednoznačne ustáliť, že daňové orgány postavili svoj záver pre nepriznanie odpočtu DPH na nesplnení hmotnoprávnych podmienok vyžadovaných zákonom o DPH sťažovateľom na tom skutkovom základe, že sťažovateľ bol nielen odberateľom služieb od spoločnosti STI-MARIVA s.r.o,, ale súčasne aj dodávateľom týchto služieb a spoločnosť STI-MARIVA s.r.o. bola do celého reťazca len umelo vloženým subjektom bez reálneho ekonomického opodstatnenia, a to na týchto nasledovných dôkazoch a zisteniach: - Práceneschopnosť Ivety Králikovej Kušnírovej v októbri 2017 podporená fotokópiou potvrdenia o jej práceneschopnosti, - Dohoda medzi sťažovateľom a spoločnosťou STI-MARIVA s.r.o. o poskytovaní služieb z dôvodu, že jej zdravotný stav v októbri 2017 nedovoľoval poskytovať služby obchodným

- Zistenie, že spoločnosť LIMESO s.r.o., ktorá v októbri 2017 figurovala popri sťažovateľovi ako ďalší dodávateľ spoločnosti STI-MARIVA s.r.o., nebola nikdy subdodávateľom vo vzťahu k sťažovateľovi ani nebola jeho dodávateľom; služby dodané touto spoločnosťou sa žiadnym spôsobom netýkali sťažovateľa, - Zistenie, že služby prijaté od sťažovateľa neboli spoločnosťou STI-MARIVA s.r.o. fakturované spoločnosti Crevis s.r.o. 53. Že pri službách, ktoré sťažovateľ v októbri 2017 fakturoval spoločnosti STI-MARIVA s.r.o. a tá ich v decembri 2017 fakturovala sťažovateľovi, išlo o tie isté služby, vyplýva najmä zo spontánnych vzájomne komplementárnych vyjadrení sťažovateľa a Ivety Králikovej Kušnírovej v daňovom konaní, podporených ďalšími zisteniami. Spoločnosť STI-MARIVA s.r.o. nemohla dodať sťažovateľovi iné služby, než tie, ktoré od neho prijala, pretože pre chorobu a z dôvodu, že nemala žiadnych zamestnancov, nemohla konateľka dodávateľskej spoločnosti služby prijaté od sťažovateľa pretransformovať na iné služby, nemala im ako

54. Uvedené konštatácie sú podporené aj dokladmi predloženými k DPH za zdaňovacie obdobia október 2017 až december 2017 (viď bližšie bod 5. tohto rozsudku), z ktorých vyplývajú aj číselné údaje o objemoch fakturovaných služieb, t. j. služieb, ktoré spoločnosť STI-MARIVA s.r.o. v 4. štvrťroku 2017 jednak prijala od sťažovateľa a následne sťažovateľovi vyfakturovala. Totožnosť plnení prijatých v októbri 2017 od sťažovateľa a následne mu fakturovaných spoločnosťou STI-MARIVA s.r.o. podporuje aj zistenie, že spoločnosť LIMESO s.r.o. nebola subdodávateľom sťažovateľa a tiež zistenie, že plnenia dodané sťažovateľom spoločnosti STI-MARIVA s.r.o. neboli fakturované spoločnosti Crevis s.r.o.

dodala sťažovateľovi STI-MARIVA s.r.o., a to vzhľadom na to, že dodávateľská spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a jej konateľka bola počas októbra 2017 preukázateľne chorá a nespôsobilá čokoľvek za spoločnosť robiť a v dôsledku toho požiadala o pomoc sťažovateľa. Dôkaznými návrhmi sťažovateľa by sa nepodarilo spochybniť základnú argumentačnú líniu finančných orgánov, že služby neboli dodané spoločnosťou STI-MARIVA s.r.o., ale že ich skutočným realizátorom je sťažovateľ sám a spoločnosť STI-MARIVA s.r.o. je do celého reťazca iba umelo vloženým subjektom bez reálneho ekonomického opodstatnenia.

56. Možno teda uzavrieť, že zistenia správcu dane, ktoré postupne nadobúdal v priebehu daňovej kontroly, v dostatočnej miere spochybnili hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných sťažovateľom a spôsobili prenos dôkazného bremena (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na sťažovateľa (napr. IV. ÚS 380/2021, rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2022 zo dňa 24.02.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022). Sťažovateľ dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, ním označené dôkazy nemali spôsobilosť na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno. 57. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ v predmetnom daňovom konaní zaťažený, nepovažuje za neprimerané. Vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi sťažovateľom a jeho deklarovaným dodávateľom, prípadne účtovných dokladov ním vystavených. Išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére sťažovateľa. Kasačný súd zastáva názor, že od každého kontrolovaného daňového subjektu možno spravodlivo požadovať, aby vedel primerane okolnostiam preukázať (či už predložením alebo aspoň označením konkrétnych dôkazov) esenciálne náležitosti ním realizovaného obchodného vzťahu, vysvetliť ekonomickú opodstatnenosť prijatého zdaniteľného plnenia v rámci vlastného predmetu podnikania a popísať aspoň základné kontúry mechanizmu dodania tovaru či služieb. 58. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol. 59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom kasačného konania právo na ich náhradu nepriznal. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP), čo podľa obsahu súdneho spisu nenastalo. 60. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.