4Sfk/75/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o., so sídlom Pešia cesta 250/76, 931 01 Šamorín - Mliečno, IČO: 46059105, v zastúpení Advokátskou kanceláriou Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36663051, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101341810/2020 z 20. augusta 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/87/2020 - 73 z 03. februára 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Správny súd priznal postupom podľa § 167 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) procesne úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Z odôvodnenia správneho súdu vyplýva, že preskúmaním spisového materiálu zistil, že výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 102148226/2019 z 12. septembra 2019, ktorý bol spolu s výzvou z 13. septembra 2019 zaslaný na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a bol doručený daňovému subjektu 30. septembra 2019.

2020. Konečné prerokovanie priebehu a výsledkov vyrubovacieho konania sa uskutočnilo na ústnom pojednávaní 6. apríla 2020, o čom bola spísaná zápisnica č. 100750192/2020. 3. Správny súd ďalej zistil, že predmetom kontroly bola kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2018, ktorú si uplatnil žalobca na základe faktúr za zváračské a zámočnícke práce, ktorých dodávateľom mala byť spoločnosť Mavomi-Bau s.r.o. so sídlom Račianska 88B, Bratislava, mestská časť Nové Mesto. Jednalo sa o faktúry č. 02062018.1 01. júna 2018 základ dane 11.700,- eur, 20 % DPH 2.340,- eur, spolu 14.040,- eur, faktúra č. 15062018.1 zo 14. júna 2018 základ dane 12.200,- eur, 20 % DPH 2.440,- eur, spolu 14.640,- eur, faktúra č. 20062018.1 z 19. júna 2018 základ dane 5.300,- eur, 20 % DPH 1.060,- eur, spolu 6.360,- eur a faktúra č. 22062018.1 z 21. júna 2018 základ dane 5.900,- eur, 20 % DPH 1.180,- eur, spolu 7.080,- eur, teda jednalo sa o faktúry v hodnote 42.120,- eur, z čoho bola DPH 7.020,- eur.

- spol. Mavomi-Bau s.r.o. je registrovaná na dani z príjmov zo závislej činnosti od 3.7.2017 a za rok 2009 podala posledné hlásenie o vyúčtovaní dane o úhrade príjmov zo závislej činnosti znížených o sumu podľa § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse,

mená pracovníkov a ich výkon (druh práce, množstvo, rozsah odrobenej a vykonanej práce) predložiť dochádzku s menami a odrobeným časom, povedať názvy subdodávateľov spoločnosti Mavomi-Bau s.r.o., - svedok Imrich Mészáros ml. sa vyjadril, že konateľom spoločnosti Mavomi-Bau s.r.o. bol preto, lebo ho o to poprosil jeho otec, čo je však v rozpore s vyjadrením spoločnosti Genesis Pozemné stavby s.r.o., kde I. L. P.. chcel pomôcť svojmu synovi Imrichovi Mészárosovi ml. rozbehnúť podnikanie na Slovensku - svedkom T. J. a kontrolovaným daňovým subjektom predložené dohody o pracovnej činnosti boli vystavené s viacerými podstatnými nedostatkami, - svedkom Imrichom Mészárosom st. predložené odovzdávacie protokoly neobsahujú konkrétne meno odovzdávajúceho ani meno preberajúceho a nemajú vypovedaciu hodnotu a preto správca dane vyhodnotil tieto listiny ako nedostatočné, - predmetné faktúry boli uhradené vkladom hotovosti na účet, avšak táto skutočnosť ešte nie je dôkazom toho, že práce deklarované na týchto faktúrach vykonal dodávateľ Mavomi-Bau s.r.o., prípadne jeho dodávatelia, - Sociálna poisťovňa potvrdila, že zamestnávateľ Genesis Pozemné stavby s.r.o., je evidovaný

5. Prvostupňový správny orgán skonštatoval na základe týchto skutočností, že daňový subjekt Genesis Pozemné stavby s.r.o. uviedol v povinných záznamoch a predložil daňovej kontrole faktúry za služby od dodávateľa Mavomi-Bau s.r.o. v zdaňovacom období júl 2018, z ktorých si uplatnil odpočet dane podľa § 49 Zákona o DPH, pričom správca dane skonštatoval, že daňovou kontrolou, ani vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že práce deklarované na faktúrach boli dodané spoločnosťou Mavomi-Bau s.r.o. a jeho dodávateľmi.

7. Správny súd ďalej uviedol, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že nárok na odpočet u dobromyseľného daňového subjektu aj v prípade, ak existujú pochybnosti na strane dodávateľa, resp. aj v prípade, ak dodávateľ nie je stotožnený, je v niektorých prípadoch

8. Krajský súd ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu, ktorý v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/42/2020 skonštatoval, že správca dane založil svoj zámer o nepreukázaní reálneho dodania tovarov a služieb na nepriamych dôkazoch, nedostatok na strane dodávateľa žalobcu, pričom nekonštatoval vedomosť žalobcu o jeho účasti na podvodnom konaní, resp. nedostatočnú obozretnosť. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti daňového konania vyplýva, že daňové orgány nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, tzn. že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových

9. Správny súd za rozhodujúci faktor pre právne posúdenie nároku na odpočet DPH v kontexte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobných námietok žalobcu považoval správne určenie a stotožnenie predmetu plnenia, keď vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného možno skonštatovať, že správca dane v danom prípade považoval za preukázané, že k vykonaniu prác a služieb došlo tak, ako to deklaroval žalobca vo svojich faktúrach, avšak skonštatoval, že v priebehu konania nebolo preukázané, že tieto práce vykonala spoločnosť, ktorá je uvedená na týchto faktúrach ako dodávateľ.

10. Ďalej správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-285/11, podľa ktorého je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty cieľom uznaným a podporovaným Smernicou Rady 2006/112/ES a prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že na základe objektívnych skutočností sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím takýchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskej subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto

Keďže existencia služieb v danom prípade bola nesporná, v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora mohol správca dane zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že daňový subjekt sa vedome podieľal na podvodnom, resp. že z dôvodu zanedbania jeho povinnosti - primárnej ostražitosti mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa.

Naopak ako vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovaného zo 7. januára 2021, žalovaný konštatuje v časti VII., že pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nemôže za nesplnenie si daňových povinností jeho dodávateľa žalovaný uvádza, že žiadne porušenie, ani nesplnenie si daňovej povinnosti na dodávateľskom, či subdodávateľskom stupni nebolo žalobcovi pripísané na ťarchu. Žalovaný síce v tejto časti konštatuje, že žalobca, ktorý obchodoval so spoločnosťou Mavomi-Bau s.r.o., ktorá nie je poctivým obchodným partnerom, dostal sa do rizika účasti na nezákonnom konaní a toto rizikom mohol eliminovať tým, že si mal zabezpečiť dostatočné dôkazy o tom, že predmetné obchody boli skutočne realizované ako sa deklaruje predloženými dokladmi. Žalovaný záverom konštatuje, že v danom prípade neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa vnútroštátneho predpisu Zákona o DPH a nie z dôvodu podvodného konania.

14. Správny súd ďalej uviedol, že napriek skutočnosti, že ďalšie námietky, ktoré vzniesol právny zástupca žalobcu v žalobe nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť zmenu rozhodnutia súdu v danej veci, námietka týkajúca sa neoznámenia správcu dane žalobcovi konkrétnych okolností, ktoré je povinný správca dane v rámci § 24 ods. 1 písm. c) oznamovať daňovému subjektu, bola podľa názoru správneho súdu nedôvodná, pretože ako vyplýva zo spisového materiálu, správca dane dostatočným spôsobom vyzval žalobcu 13. septembra 2019 výzvou č. 102157507/2019 na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a táto výzva bola žalobcovi doručená 30. septembra 2019 a následne aj po predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia sa uskutočnilo 6. apríla 2020 ústne pojednávanie na prerokovanie priebehu a výsledkov

16. V súvislosti s výpoveďami svedkov T. Q. a svedka T. J. správny súd konštatoval, že výpovede týchto svedkov boli nedostatočne vyhodnotené a boli vyhodnotené v neprospech daňového subjektu, ktorý aj túto skutočnosť v žalobe namietal.

dodávatelia. Správny súd v tejto súvislosti poznamenal, že ide o nelogické tvrdenie, pretože svedok T. J. potvrdil, že firma Mavomi-Bau s.r.o. robila zváracie práce a opravu priemyselných strojov a robila to spoločnosť Mavomi-Bau s.r.o., pretože tam mala svojho zástupcu konateľa

17. Záverom správny súd uviedol, že zo strany správcu dane, ako aj žalovaného došlo k neprimeranému zaťaženiu žalobcu v súvislosti s dôkazným bremenom, keďže žalovaný a správca dane postavil celé zamietajúce konanie, týkajúce sa neuznania nároku na odpočet DPH na tom, že práve spoločnosť Mavomi-Bau s.r.o. bola nevierohodnou, nekontaktnou a nezodpovednou spoločnosťou vo vzťahu k daňovým povinnostiam a vo vzťahu preukázania skutočnosti týkajúcej sa práve dodaniu tovaru pre spoločnosť žalobcu.

18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“)riadne a včas kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Mal za to, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a zároveň rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Mal totiž za to, že zo získaných dôkazov a výpovedí kľúčových svedkov vyplynulo, že fakturované služby boli skutočne vykonané neznámymi osobami, ktoré nikto nevedel identifikovať. Žiadny z dotknutých subjektov neuviedol a nepredložil evidenciu pracovníkov, ktorí fakturované práce vykonali, ale ani nevedeli uviesť, kto v skutočnosti fakturované práce reálne vykonal a dodal. Vykonaným dokazovaním tak nebolo preukázané, že fakturované služby boli dodané spoločnosťou na sporných faktúrach, a to spoločnosťou MAVOMI-BAU, s.r.o.

vzťahu k zdaniteľným obchodom, ktorých sa sám priamo zúčastnil, by v rozpore s výkladovou metódou reductio ad absurdum znamenalo, že by sa musela prijať prezumpcia, že podnikateľský subjekt nevie, kto mu dodal fakturované tovary alebo služby, alebo že nemá vedomosť o tom, aké tovary alebo služby prijal, v akom rozsahu a kedy mu boli dodané.

22. Sťažovateľ sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu o nedostatočnom vyhodnotení výpovedí svedkov - p. T. Q. a p. T. J., a to v neprospech žalobcu. Výpovede menovaných svedkov boli vzaté do úvahy a riadne vyhodnotené, avšak tieto sú dôkazom len o vykonaní fakturovaných služieb, nie však o ich dodaní deklarovaným dodávateľom MAVOMI-BAU, s.r.o. Ich výpovede neozrejmili ani neobjasnili, kým skutočne boli fakturované práce uskutočnené, t. j. nebolo nimi preukázané dodanie fakturovaných prác spoločnosťou MAVOMI-BAU, s.r.o.

25. Sťažovateľ podľa žalobcu nesprávne vykladá ust. § 49 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 222/ 2004 Z. z. o DPH, keďže z nich vyvodzuje záver, že vznik daňovej povinnosti pri neuznaných faktúrach musí byť preukázaný u dodávateľa. Sťažovateľ vyvodzuje následne záver, že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti u svojho dodávateľa, a preto mu ani nevznikol nárok na dopočet dane. Avšak právo na odpočet dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. 26. Žalobca ďalej uviedol, že sťažovateľ nespochybňoval materiálnu existenciu dodaných služieb/prác, keďže ich existencia v danom prípade sporná nie je. V zmysle judikatúry súdneho dvora mohol správca dane zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania len za predpokladu, že preukáže, že daňový subjekt sa vedome podieľal na podvodnom konaní, resp. že z dôvodu zanedbania povinnosti mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa, čo sa však v posudzovanom prípade nestalo.

27. Nesplnenie si daňovej povinnosti iného subjektu nemôže byť, podľa žalobcu, ako daňovému subjektu na ťarchu. Žalobca nemá zákonnú možnosť sledovať alebo overovať plnenie si daňových povinností svojich dodávateľov. Pre žalobcu ako objednávateľa je podstatné, či dodávka bola realizovaná a či následne zaplatil dojednanú cenu diela spôsobom, ktorý umožňuje právny poriadok SR. Obe tieto skutočnosti sa preukázateľne stali a zdôraznil, že správca dane nepreukázal, že faktúry neboli spoločnosťou MAVOMI-BAU, s.r.o. vystavené a ani nepreukázal, že predmetné tovary neboli touto obchodnou spoločnosťou dodané.

29. Pokiaľ ide o sťažnostný bod týkajúci sa výpovedí svedkov T. J. a T. Q., žalobca mal za to, že sťažovateľ účelovo ignoruje výpovede svedkov, z ktorých, ako citoval zo zápisnice o výsluchu z 09. januára 2020 a z 20 februára 2020 vyplýva, že deklarovaný dodávateľ MAVOMI-BAU, s.r.o. dodal žalobcovi predmetné služby deklarované sťažovateľom neuznanými faktúrami a sťažovateľ tieto výpovede svedkov účelovo ignoruje.

30. Najvyšší súd SR ako súdu kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/ ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) vo veci v zmysle ust. § 445 SSP nenariadil pojednávanie. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP. 31. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S 87/2020 z 03. februára 2022, ktorým správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101341810/ 2020 z 20. augusta 2020, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny súd priznal postupom podľa § 167 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) procesne úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. 32. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal za preukázané, že Daňový úrad Trnava vykonal u daňového subjektu GENESIS POZENÉ STAVBY, s.r.o., IČO: 46059105, DIČ: 2023215040, IČ k DPH: SK2023215040, Mliečno, Pešia cesta 250/76, 931 01 Šamorín (ďalej len GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o.), daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018. Daňová kontrola bola vykonaná v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok). Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Daňová kontrola bola začatá dňa 09.10.2018, t. j. v deň uvedený v Oznámení o daňovej kontrole č. 101746306/2018 (§ 46 ods. 1 zákona) zo dňa 06.09.2018. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102148226/2019 zo dňa 12.09.2019, ktorý spolu s výzvou č. 102157507/2019 zo dňa 13.09.2019 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený daňovému subjektu dňa 30.09.2019. Dňa 22.10.2019 bolo doručené v lehote podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku na daňový úrad elektronické podanie - Všeobecné podanie pre finančnú správu č. 6/157529121/2019 - vyjadrenie daňového subjektu k zisteniam uvedeným v protokole.

- konateľ spoločnosti MAVOMI-BAU, s.r.o. bol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov oficiálne Imrich Mészáros ml., ktorý však nemal o fungovaní spoločnosti žiadne informácie, účtovné a daňové doklady nepodpisoval a zastával funkciu konateľa iba formálne na žiadosť svojho otca Imricha Mészárosa st.; - súčasným konateľom spoločnosti MAVOMI-BAU, s.r.o. (od 30.10.2018 obchodné meno IBOLYAK, s.r.o.) je Márk Viczl, ktorý sa však vyjadril, že konateľom sa stal následkom podvodného konania; - svedkovia vo svojich výpovediach síce potvrdili uskutočnenie prác, ale nevedeli uviesť mená pracovníkov a ich výkon (druh práce, množstvo/rozsah odrobenej/vykonanej práce), predložiť dochádzku s menami a odrobeným časom (deň, počet odpracovaných hodín), povedať názvy subdodávateľov spoločnosti MAVOMI-BAU, s.r.o.; - svedok Imrich Mészárosch ml. sa vyjadril, že konateľom spoločnosti MAVOMI-BAU, s.r.o. bol preto, lebo ho o to otec poprosil, čo je v rozpore s vyjadrením spoločnosti GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o., že I. L. P.. chcel pomôcť svojmu synovi Imrichovi Mészárosovi ml. rozbehnúť podnikanie na Slovensku; - svedkom T. J. a kontrolovaným daňovým subjektom predložené dohody o pracovnej činnosti boli vystavené s viacerými podstatnými nedostatkami; - svedkom I. L. P.. predložené odovzdávacie protokoly neobsahujú konkrétne meno odovzdávajúceho ani meno preberajúceho, nemajú vypovedaciu hodnotu a preto správca dane vyhodnotil tieto listinné dôkazy ako nedostatočné; - predmetné faktúry boli uhradené vkladom v hotovosti na účet, avšak táto skutočnosť ešte nie je dôkazom toho, že práce deklarované na týchto faktúrach vykonal dodávateľ MAVOMI- BAU, s.r.o. prípadne jeho dodávatelia; - Sociálna poisťovňa potvrdila, že zamestnávateľ GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o. je evidovaný v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou od 01.10.2011 a u odvádzateľa eviduje v období od 01.06.2018 do 30.06.2018 poistencov (zamestnancov), ale to nie je dôkazom toho, že práce deklarované na horeuvedených faktúrach vykonal dodávateľ MAVOMI-BAU, s.r.o. prípadne jeho dodávatelia. Napriek tomu, že daňový subjekt GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o. zaúčtoval, uviedol v povinných záznamoch a predložil k daňovej kontrole faktúry za služby od dodávateľa MAVOMI-BAU, s.r.o. v zdaňovacom období jún 2018, z ktorých si uplatnil odpočet dane podľa § 49 zákona o DPH, správca dane konštatoval, že daňovou kontrolou ani vo vyrubovacom konaní nebolo preukázané, že práce deklarované na faktúrach č. 02062018.1, 15062018.1, 20062018.1 a 22062018.1 pre odberateľa GENESIS POZEMNÉ STAVBY, s.r.o. boli dodané spoločnosťou MAVOMI-BAU, s.r.o. a jeho subdodávateľmi.

36. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

47. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

49. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Súčasne však nespochybnil, že služby za fakturované práce neuznanými faktúrami boli skutočne dodané a ani ako dôvod nepriznania nároku neuviedol skutočnosť, že žalobca konal podvodne, resp. že o podvodnom konaní od svojich dodávateľov vedel.

52. Zásadnou otázkou daňového konania bolo preukázanie uskutočnenia dodávok tovarov, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. V súvislosti s nastolenou otázkou rozloženia a presunu dôkazného bremena v daňovom konaní poukazuje kasačný súd na uznesenie súdu Dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) C 610/19 z 03.09.2021 vo veci Vikingo Fővállalkozó, v ktorom súdny dvor konštatoval, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane, či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito osobami (bod 42 uznesenia Vikingo). Inými slovami oprávnenia prináležiace finančnej správe resp. negatívne dôsledky porušenia povinnosti inými osobami nemožno prenášať na daňový subjekt.

54. Súdny dvor vyslovil, že hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočítania DPH sú splnené vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru a poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje vystavená faktúra. Overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovanie vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností v prejednávanej veci (pozri rozsudky súdneho dvora vo veci Bonik C 285/11 z 06.12.2012 alebo vo veci Stroy trans C 642/11 z 31.01.2013). Súčasne súdny dvor pripomenul, že noriem práva únie sa nemožno dovolávať podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom a že predchádzanie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a ich zneužívaniu je cieľom, ktorý smernica 2006/2012 výslovne uznáva a podporuje. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že sa toto právo uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri rozsudky zo 06.07.2006 Kittel A Recolta Recycling C-439/04 a C 440/04 ako aj zo 16.10.2019 Glencore Agriculture Hungary C- 189/ 18).

55. Naopak zamietnutie nároku na odpočet dane zdaniteľnej osobe, ktoré nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení zdaniteľnej osoby bolo poznačené podvodným konaním vo vzťahu k DPH, je nezlučiteľné s režimom práva na odpočet z dane stanoveným v smernici 2006/112 (už citované rozhodnutie Vikingo bod 52).

57. Pokiaľ sa ďalej jedná o sťažnostný bod týkajúci sa odklonu správneho súdu od ustálenej judikatúry, kasačný súd uvádza, že sťažovateľ nijako nevysvetlil v čom sa riešenie právnej otázky odklonilo a kasačný súd si nemôže domýšľať odôvodnenie sťažnostných bodov za sťažovateľa.

59. K námietke sťažovateľa, ktorý považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť z dôvodu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje uvedenie konkrétnych dôvodov stanovených v § 191 ods. 1 SSP, pre ktoré je možné rozhodnutia správnych orgánov zrušiť, kasačný súd uvádza, že z podrobného odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplývajú skutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli správny súd k právnemu záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v ust. § 139 SSP.

61. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému - sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

V Bratislave dňa 31. januára 2024