4Sfk/76/2025

vybrané závery z administratívneho konania 1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-10Sa/7/2019 - 177 zo dňa 31. júla 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil opatrenie žalovaného - č. 2580/2019/OSK-4511 zo dňa 31.01.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“ alebo „opatrenie“). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.

Námestie sv. Cyrila a Metoda 161, Sečovce zo siete škôl a školských zariadení. 3. Predmetné opatrenie odôvodnil v merite a) kontrolnými zisteniami inšpekcie Štátnej školskej inšpekcie, resp. tým, že hlavná školská inšpektorka podala návrh na vyradenie žalobcu zo siete škôl a školských zariadení, ďalej b) existenciou zistení o závažných nedostatkov v školskom zariadení žalobcu podľa § 13 ods. 16 písm. d) a e) zákona č. 593/2003 Z. z., a to nevykonávanie činnosti školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie v záujme výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a c) závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania.

5. Podľa žalobcu boli podmienky na vyplatenie finančného príspevku splnené, resp. neexistovali prekážky toho, aby žalovaný finančný príspevok žalobcovi za rok 2019 vyplatil. 6. Podľa názoru žalovaného však podmienky pre takýto postup splnené neboli.

Z procesného hľadiska žalovaný namietal, že samotná žiadosť, resp. podklady, ktoré boli vo veci potrebné, neboli zo strany žalobcu žalovanému poskytnuté (konkrétne sa malo jednať o dodatok k zriaďovacej listine žalobcu, na základe ktorého tento vykonával činnosť aj pre žiakov nad 15 rokov).

Správny súd neprijal ani ďalšiu argumentáciu žalovaného, ktorá sa týkala toho, že by žiadosť žalobcu na vyplatenie finančného príspevku nebola úplná, keď tento tvrdil, že mu žalobca v súvislosti s podanou žiadosťou nepredložil všetky relevantné listiny (dodatok č. 1 k zriaďovacej listine). Správny súd ustálil, že žiadosť žalobcu spĺňala všetky zákonné náležitosti, ako aj podmienky stanovené všeobecne záväzným nariadením č. 18/2012 (bod 32 napadnutého rozsudku). 9.

10. Z materiálneho hľadiska správny súd ustálil, že rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy zo dňa 15.10.2010 bol žalobca zaradený do siete škôl a školských zriadení, a to od 01.09.2011. 11. Tiež zistil, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ministerstvo“) rozhodnutím zo dňa 16.03.2021 zastavilo konanie vo veci vyradenia žalobcu zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu, keď práve toto konanie malo byť dôvodom pre pozastavenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019.

V tejto súvislosti poukázal správny súd naviac aj na to, že konanie o vyradenie žalobcu zo siete škôl a školských zariadení začalo už dňa 11.07.2017, pričom žalovaný na základe žiadosti žalobcu tomuto riadne poskytol finančný príspevok na jeho činnosť (na rok 2018), a to napriek tomu, že správne konanie o jeho vyradení už bolo v danom čase začaté.

Z týchto dôvodov správny súd podanú žalobu žalobcu vyhodnotil v súhrne ako dôvodnú, keď zároveň v bode 34 napadnutého rozsudku uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného oznámiť a vyplatiť žalobcovi výšku finančných prostriedkov na rok 2019.

16. Rozsudok správneho súdu (bod 1 tohto rozsudku) včas podanou kasačnou sťažnosťou napadol žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“). Formálne ju odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), t. j. tým, že nesprávnym procesným postupom správneho súdu došlo k znemožneniu žalovanému uplatniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a zároveň tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia

18. Akcentoval, že skutočnosť, či súkromné školské zariadenie poskytuje svoju činnosť aj pre žiakov nad 15 rokov veku, je pre poskytnutie prostriedkov zo strany žalovaného podstatná, ako aj to, že túto skutočnosť bol žalobca povinný preukázať žalovanému dodatkom k zriaďovacej

19. V ďalšom sťažovateľ poukazoval na ustanovenie § 9 ods. 17 zákona č. 596/2003 Z. z., keď uviedol, že samosprávny kraj vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými podľa ods. 12 uvedeného zákona a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia. Žalovaný (v súlade so zákonom) vykonal u žalobcu finančnú kontrolu na mieste, pričom kontrolovaným obdobím bolo obdobie 01.09.2014 - 31.12.2017.

20. Sťažovateľ potom tvrdí, že ak neposkytol, resp. neposkytol v roku 2019 (doposiaľ) žalobcovi finančné prostriedky podľa § 9 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., postupoval v súlade s § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého: „Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi“ a zároveň v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého: „Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.“

sťažovateľa odporoval povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu z citovaných ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. 22. V uvedenom kontexte sťažovateľ poukázal v kasačnej sťažnosti aj na kontrolné zistenia Štátnej školskej inšpekcie, Školského inšpekčného centra Košice (správa č. 88001/2016 zo dňa 15.11.2015), z ktorých vyplynuli také závažné nedostatky v činnosti žalobcu, akými sú nevykonávanie činností školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie v záujme výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania, ktoré viedli k podaniu návrhu hlavnej školskej inšpektorky na vyradenie školského zariadenia zo siete škôl a školských zariadení.

24. Poukázal ďalej na to, že mu dňa 06.06.2019 bolo doručené upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove (sp. zn. ČVS:ORP-237/2-VYS-TV-2019 zo dňa 30.05.2019), z ktorého vyplýva, že dňa 22.05.2019 bolo začaté trestné stíhanie vo veci subvenčného podvodu, pričom predmetný skutok sa týka žalobcu a jeho činnosti. Má za to, že

26. Tento výklad je - podľa sťažovateľa - v rozpore so systematikou právnych predpisov: a) Podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z., je porušením finančnej disciplíny poskytnutie dotácie v rozpore so zákonom. b) Žalovaný bol povinný preveriť, či žiadateľ spĺňa zákonné podmienky.

Poukázal pritom na súvisiacu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva. 28. Sťažovateľ tiež formuloval návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

29. Takýto stav by bol nezvratný, keďže v prípade neskoršieho vyhovenia kasačnej sťažnosti by bolo reálne vymoženie takto poskytnutých finančných prostriedkov od žalobcu prinajmenšom veľmi sporné, ak nie úplne nemožné, a rozhodnutie kasačného súdu by sa tým stalo len formálnym, neschopným zmeniť vzniknutý skutkový a právny stav.

Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi voči žalobcovi náhradu trov konania pred správnym súdom a náhradu trov konania pred kasačným súdom. 31. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 03.10.2025 vyjadril žalobca.

33. Má za to, že sťažovateľ z doručeného oznámenia ministerstva zo dňa 30.4.2014 mal vedomosť o povinnosti žalobcu predložiť mu dodatok zakladateľskej listiny, keď má za to, že bez splnenia tejto povinnosti zo strany žalobcu by sťažovateľ nepristúpil k jeho financovaniu už za roky predchádzajúce spornému roku 2019. Z predložených dôkazov je totiž zrejmé, že sťažovateľ žalobcovi poskytoval finančné prostriedky na žiakov starších ako 15 (za rok 2018), a to na základe oznámenia o výške finančných prostriedkov zo dňa 23.1.2018 a 28.5.2018.

35. Dôkazom toho, že sťažovateľ mal k dispozícii dodatok č.1 k zriaďovacej listine žalobcu je - podľa žalobcu - aj potvrdenie vystavené sťažovateľom dňa 23.04.2018 - číslo: 2984/ 2018/OVOKIA-12668, kedy tento odobral žalobcovi doklady za účelom kontroly, pričom ich súčasťou bola aj zriaďovacia listina žalobcu a dodatok č. 1 k nej.

20.09.2018, pričom finančná kontrola odobrala žalobcovi doklady - vrátane zriaďovacej listiny a jej dodatku - dňa 23.04.2018, potom sťažovateľ musel mať - v čase, keď vydal napadnuté opatrenie - k dispozícii dodatok č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu. 36. Žalobca ďalej poukázal na to, že sťažovateľ má podľa § 9 zák. č. 596/2003 Z. z. právo vykonávať finančnú kontrolu na mieste na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami. Žiadnym zákonom, ako ani samotným VZN však nie je žalovanému dané oprávnenie zadržať finančné prostriedky, ktoré mal žalobcovi vyplatiť. Uviedol, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavného zákona 460/1992 Zb. „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 37. Žalobca sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením správneho súdu uvedeným v bode 30 napadnutého rozsudku, v ktorom tento uviedol, že „Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva možnosť, resp. povinnosť pozastaviť financovanie školského zariadenia na základe skutočností, že prebieha konanie o vyradenie školského zariadenia zo siete škôl a školských zariadení. Toto oprávnenie žalovaný nemá ani v prípade vedenia trestného stíhania.“ 38. Žalobca navrhol, a to aj vzhľadom na to, že na úhradu predmetných peňažných prostriedkov čaká od roku 2019, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol a aby vo veci samej kasačnú sťažnosť tiež zamietol. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

43. Podľa § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z., samosprávny kraj poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka, poslucháča alebo dieťa nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo okresný úrad v sídle kraja, a na dieťa, poslucháča alebo žiaka do dovŕšenia 15 rokov veku takého školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť okresný úrad v sídle kraja. 44. Podľa § 9 ods. 12 písm. j) zákona č. 596/2003 Z. z., samosprávny kraj poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa cirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja; v cirkevných zariadeniach školského stravovania a v súkromných zariadeniach školského stravovania finančné prostriedky najmenej vo výške 88 % zo sumy určenej na mzdy a prevádzku na stravovanie žiaka školy v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja.

45. Kasačný súd považoval v prvom rade za relevantné vysporiadať sa s otázkou, či bola žiadosť žalobcu o vyplatenie finančného príspevku za rok 2019 úplná, resp. s tým, či a ak áno, v akom rozsahu je táto otázka relevantná v rámci tohto súdneho prieskumu (bod 26 napadnutého rozsudku). Nedoloženie dodatku č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu ako podkladu pre rozhodnutie (preukazujúcej splnenie jednej z podmienok pre vyplatenie finančného príspevku) totiž - v priebehu súdneho konania - sťažovateľ prezentoval ako jeden z dôvodov, pre ktorý žalobcovi finančný príspevok za rok 2019 nebol vyplatený.

47. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje v prvom rade na to, že listom sťažovateľa č. 2132/2018/OSK-816 zo dňa 23.01.2018 bola žalobcovi oznámená výška príslušného príspevku za rok 2017 (č. l. 31 súdneho spisu) a listom č. 2132/2018/OSK-14384 zo dňa 28.05.2018 mu bola oznámená výška vyplácaných finančných prostriedkov za rok 2018 (č. l. 32 súdneho spisu).

listine. K relevantným zmenám, t. j. k rozšíreniu činnosti žalobcu aj vo vzťahu k žiakom starším ako 15 rokov - pritom malo dôjsť na strane žalobcu už v roku 2014 (č. l. 21 súdneho spisu - list ministerstva - „Rozšírenie činnosti“ zo dňa 30.04.2014), t. j. je možné predpokladať, že príslušný dodatok ako podklad pre jeho postup už sťažovateľ k dispozícii mal (keďže opak by znamenal, že finančné príspevky žalobcovi za roky 2017 a 2018 vyplatil bez neho). Ak sťažovateľ dodatkom č. 1 disponoval už skôr, a (aj) preto žalobcovi finančný príspevok za roky 2017 a 2018 vyplatil, potom nie je dôvodné prijať záver, že by tým istým dodatkom nedisponoval pre účely finančného príspevku, ktorý by mal byť žalobcovi vyplatený za rok

Zjednodušene povedané, dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 neboli procesné okolnosti (nedodaný podklad, neúplný administratívny spis a pod.), ale materiálne aspekty, o ktorých mal sťažovateľ za to, že mu bránia v tom, aby žalobcovi predmetný finančný príspevok vyplatil.

49. Napokon, v kontexte predmetnej námietky sťažovateľa nebolo možné opomenúť ani fakt vyplývajúci z listiny na č. l. 75 súdneho spisu (uznesenie orgánu činného v trestnom konaní - KR PZ v Košiciach - ČVS: KRP-160/2-VYS-KE-2018 zo dňa 09.09.2019).

činnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky číslo 2014-7398/ 21301:2 zo dňa 30.04.2014, originál (2 listy) a položka č. 11 (č. l. 76) - Dodatok č. 1 zriaďovacej listine súkromného CŠPP, originál (1 list).

dôvodné od žalobcu dodatok č. 1 žiadať opätovne (ak ho už tento v minulosti sťažovateľovi poskytol), ale to, že prípadné skoršie pochybenie sťažovateľa pri vyplácaní finančných príspevkov za iné roky neznamená, že zaniká dôvodnosť požiadavky, aby bol sťažovateľovi dodatok č. 1 predložený (v rámci žiadosti za iný rok financovania). Závery kasačného súdu uvedené v bodoch 47 až 49 tohto rozsudku teda fakticky potvrdzujú záver správneho súdu o tom, že sťažovateľ dodatkom č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu v čase vydania opatrenia (31.01.2019) disponoval, a to minimálne v režime, že ho mal k dispozícii ako súčasť viacerých podkladov, ktoré žalobcovi odobral pre účely výkonu finančnej kontroly (k tomu pozri aj body 35, 49 a 52 tohto rozsudku) - hoci tento záver správneho súdu nepochybne mal a mohol byť odôvodnený aj podrobnejšie. I keď „odobratie“ príslušnej listiny pre účely finančnej kontroly nie je možné bez ďalšieho automaticky stotožniť s jej odovzdaním pre účely vyplatenia finančného príspevku tvoriaceho predmet tohto konania, najmä cez princípy výkonu dobrej

51. Na strane druhej, samotný fakt, že napadnutý rozsudok správneho súdu vykazuje určité nedostatky vo vzťahu k tomu, či žalobca sťažovateľovi doručil pre účely vyplácania finančných príspevkov dodatok č. 1 k jeho zriaďovacej listine alebo nie, resp. či týmto dodatkom sťažovateľ disponuje alebo nie, nie je možné považovať za pochybenie, ktoré by odôvodňovalo zrušenie predmetného rozsudku správneho súdu. Ako to už naznačil kasačný súd vyššie, je tomu tak preto, že z napadnutého opatrenia sťažovateľa nevyplýva, že dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 bolo nedodanie dodatku č. 1 k jeho zriaďovacej listine, príp. neúplnosť súvisiacich podkladov (k tomu pozri aj bod 48 tohto rozsudku), keďže dôvody pre nevyplatenie peňažných prostriedkov žalobcovi - podľa napadnutého opatrenia - boli iné a boli materiálnej povahy (k tomu pozri body 2 a 3 tohto rozsudku).

2019 bola pozastavená. Podľa názoru kasačného súdu je potom právny názor správneho súdu o tom, že žiadosť žalobcu spĺňa všetky náležitosti/podmienky (bod 32 napadnutého rozsudku) prijateľný v prípade, ak bol takto formulovaný v tom kontexte, že v tomto konaní a) absenciu zákonných náležitostí žiadosti sťažovateľ v napadnutom opatrení ako dôvod pre nevyplatenie finančného príspevku neuvádzal, b) sťažovateľ náležitosti/podmienky žiadosti žalobcu v priebehu konania o nej formálnoprávne nerozporoval a - zároveň - c) argumentáciu sťažovateľa o tom, že dodatkom č. 1 k zriaďovacej listine žalobcu nedisponoval, správny súd neakceptoval, čo následne mohlo viesť k záveru správneho súdu, že táto je úplná.

Vzhľadom na uvedené je potom legitímne predpokladať, že touto listinou sťažovateľ disponuje, resp. disponoval a že v prípade, ak predloženie tejto listiny je potrebné vnímať ako „náležitosť žiadosti“, potom je táto podmienka v súdenej veci splnená.

55. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázať na to, že medzi tým, čo je uvedené v napadnutom opatrení ako dôvod pre nevyplatenie finančného príspevku a tým, čo sťažovateľ uvádzal v priebehu súdneho konania ako dôvody pre pozastavenie výplaty finančného príspevku žalobcovi za rok 2019, existuje hrubý nepomer.

Tvrdil, že ak v rámci overovania podmienok pre vyplatenie finančného príspevku existovali pochybnosti, resp. podozrenia, ktoré indikovali ich možné nezákonné použitie žalobcom, bol povinný tieto prostriedky žalobcovi nevyplatiť (k tomu pozri najmä body 25 a 26 tohto rozsudku). Správnemu súdu pritom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vytýka, že práve týmto podstatným otázkam sa v napadnutom rozsudku nevenoval.

58. Naopak, napadnuté opatrenie ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku (vágne a abstraktne) určuje kontrolné zistenia inšpekcie Štátnej školskej inšpekcie, avšak bez akéhokoľvek vymedzenia predmetných zistení alebo aspoň prameňa, z ktorého tieto vyplývajú (napr. čísla správy, protokolu, zistení, dátumov a pod.); ďalej zistenie „závažných nedostatkov v školskom zariadení“, avšak toto sa opäť v opatrení uvádza len ako nekonkrétna okolnosť bez akejkoľvek detailizácie a - napokon - opatrenie obsahuje abstraktné vymedzenie, podľa ktorého dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 má byť „závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania“ (k tomu pozri aj body 2 a 3 tohto rozsudku).

60. Naviac, zo správnej žaloby podanej žalobcom tiež vyplýva, že jeho nosná argumentácia spočívala v tom, že len vlastná skutočnosť, že v rozhodnom čase prebiehalo na ministerstve konanie o jeho vyradení zo siete škôl, neposkytuje sťažovateľovi právny základ na to, aby žalobcovi nevyplatil finančný príspevok za rok 2019. Z opatrenia žalovaného pritom vyplýva, že tento vyplatenie príspevku odmietol vykonať práve v nadväznosti na predmetné konanie, keď zároveň uviedol, že platbu pozastavuje až do právoplatného skončenia predmetného konania na ministerstve (k tomu pozri najmä body 17 a nasl. správnej žaloby).

62. Kasačný súd má potom v tomto konaní preukázané, že a) dôvody, pre ktoré žalobcovi neboli vyplatené finančné prostriedky za rok 2019 - podľa napadnutého opatrenia (k tomu pozri najmä body 2 a 3 tohto rozsudku) - na strane jednej - a dôvody, ktoré prezentoval sťažovateľ v priebehu konania pred súdom ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 (k tomu pozri najmä bod 56 tohto rozsudku) - na strane druhej - nie sú zhodné, resp. konkrétnosť ich vyjadrenia v napadnutom opatrení a v rámci argumentácie sťažovateľa pred správnym súdom, resp. kasačným súdom je mimoriadne odlišná (v neprospech napadnutého opatrenia, kde tieto dôvody v rozsahu okolností uvedených v bode 3 tohto rozsudku sú fakticky tak vágne a abstraktné, že sa až javia ako nepreskúmateľné) a b) žalobca v správnej žalobe ako nezákonnosť opatrenia napádal fakticky to, že samotné konanie vedené ministerstvom o vyradení žalobcu zo siete škôl nie je bez ďalšieho zákonným dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi, resp. pre nevydanie oznámenia o výške tohto finančného príspevku.

„30. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva možnosť, resp. povinnosť pozastaviť financovanie školského zariadenia na základe skutočností, že prebieha konanie o vyradenie školského zariadenia zo siete škôl a školských zariadení.

Správne konanie o vyradenie zo siete školských zariadení začalo dňa 11.07.2017, pričom žalovaný na základe žiadosti žalobcu poskytol finančné prostriedky na rok 2018, hoci správne konanie už bolo začaté. 31. Zistenie inšpekcie, že žalobca nenakladá s poskytnutými finančnými prostriedkami podľa zákona, ale v rozpore s ním, nebolo potvrdené a to s odkazom na skutočnosť, že žalobca nebol vyradený zo siete poskytovateľov v oblasti svojej činnosti.“

V tomto kontexte zároveň dodal, že v čase vydania opatrenia, žalobca bol zaradený v sieti škôl a školských zariadení. Naviac, v bode 29 napadnutého rozsudku uviedol, že ministerstvo „ako príslušný správny orgán dňa 16.03.2021 zastavil konanie vo veci vyradenia žalobcu zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.“. Správny súd v tejto súvislosti podporne doplnil aj to, že samotné konanie o vyradení žalobcu zo siete škôl začalo už v roku 2017, pričom sťažovateľ mu napriek tomu za rok 2018 finančný príspevok vyplatil, čím fakticky správny súd - vo všeobecnosti - redukoval relevanciu argumentácie sťažovateľa v tom zmysle, že už samotné konanie o vyradení žalobcu zo siete škôl odôvodňuje nevyplatenie príslušného finančného príspevku. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietol ani jeden z týchto skutkových, resp. právnych záverov správneho súdu (k tomu pozri § 440 ods. 1, ods. 2 SSP, § 445 ods. 1 písm. c), § 445 ods. 2 SSP).

66. Práve vychádzajúc z vyššie uvedených okolností potom kasačný súd dospel k záveru, že je nedôvodná námietka sťažovateľa týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Správny súd sa v prijateľnom rozsahu (de minimis) vysporiadal s hlavným žalobným dôvodom (k tomu pozri body 63 a 64 vyššie, resp. body 29 až 31 napadnutého rozsudku), pričom tieto jeho závery sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenapadol. Aspoň vo všeobecnom rozsahu zareagoval tiež na ďalšie námietky sťažovateľa (bod 65 vyššie), pričom tento rozsah odôvodnenia považuje kasačný súd - v podmienkach posudzovanej veci - za akceptovateľný. Tento postoj kasačného súdu je determinovaný najmä tým, že ide o reakciu správneho súdu na námietky, ktoré síce sťažovateľ ako dôvody pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok 2019 prezentoval v priebehu súdneho konania, avšak v napadnutom opatrení ich ako skutkový a právny základ pre nevyplatenie finančného príspevku v prospech žalobcu

67. Uvedené dopadá aj na právne posudzovanie otázok súvisiacich s vecou. Inými slovami povedané, ak sa správny súd - podľa sťažovateľa - nesprávneho alebo neúplného právneho posúdenia určitého parciálneho aspektu dopustil alebo mal dopustiť v otázke, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola relevantná, resp. podstatná, potom prípadné pochybenie alebo neúplnosť takéhoto právneho posúdenia - ak by aj v kasačnom konaní bola preskúmaná a preukázaná - nespôsobuje automaticky nezákonnosť vlastného rozsudku, proti ktorému kasačná sťažnosť smeruje, resp. potrebu jeho zrušenia.

69. Naviac, ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že žalobcovi finančný príspevok za rok 2019 neposkytol v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej zákona č. 523/2004 Z. z. („Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi“) a zároveň podľa ustanovenia § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., („Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia; 21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.“) - bez ohľadu na to, že takto vymedzené dôvody neposkytnutia finančného príspevku v napadnutom opatrení uvedené nie sú - kasačný súd citované zákonné ustanovenia nevníma ako zmocňujúce zákonné ustanovenia pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi za rok

70. Z týchto dôvodov potom kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné aj tie námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti, ktoré sa týkali údajného nesprávneho, príp. neúplného právneho posúdenia okolností, ktoré mali byť dôvodom pre nevyplatenie finančného príspevku žalobcovi zo strany žalovaného za rok 2019.

72. Takto formulované závery správneho súdu totiž indikujú, že predmetom súdneho prieskumu - v podmienkach súdenej veci - boli všetky procesnoprávne aspekty, ako aj všetky hmotnoprávne aspekty veci, pričom tak samotné konanie pred správnym súdom, ako ani jeho rozsudok v prospech tohto záveru nesvedčia. Vec tvoriaca predmet tohto súdneho konania sa riadi tzv. koncentračnou zásadou a správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie, resp. opatrenie v rozsahu žalobných bodov. Správny súd nevykonáva úplnú apeláciu, nevykonáva všeobecný prieskum zákonnosti a správnosti žalobou napadnutého opatrenia, ale je viazaný žalobnými bodmi. Jeho paušálny záver o tom, že žalobca spĺňa všetky podmienky na vyplatenie finančného príspevku a že príslušný príspevok mu má sťažovateľ v ďalšom konaní oznámiť a následne vyplatiť, sa kasačnému súdu javí ako predčasný, a preto v uvedenom zmysle nemôže byť pre orgán verejnej správy ani bez ďalšieho záväzný. Zrušenie napadnutého opatrenia a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu orgánu síce znamená, že tento je

73. V rámci súdenej veci z napadnutého opatrenia vyplýva, že sťažovateľ žalobcovi pozastavil vyplácanie finančného príspevku za rok 2019 z dôvodu prebiehajúceho konania o vyradení žalobcu zo siete škôl (a to do času právoplatného skončenia tohto konania).

Vzhľadom na uvedené sa potom kasačný súd nemohol stotožniť so všeobecným záverom správneho súdu uvedeným v bode 34 napadnutého rozsudku, podľa ktorého bude v ďalšom konaní „úlohou žalovaného oznámiť a vyplatiť žalobcovi výšku finančných prostriedkov na rok 2019“ (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie). Práve z dôvodu, že tieto názory správneho súdu nie je možné považovať za záväzné vo formálnom zmysle slova, nesprávnosť, príp. neúplnosť s tým súvisiacich právnych otázok, ako ani ich odôvodnenie, nevyvolajú per se nezákonnosť napadnutého rozsudku.

74. Zistené parciálne nedostatky v napadnutom rozsudku správneho súdu - tak, ako na tieto poukazuje Najvyšší správny súd - teda neboli takej povahy a takej intenzity, že by to odôvodňovalo zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu

Prípadné pochybenie správneho súdu v rámci vysporiadania sa s týmito námietkami alebo ich odôvodnenie v okolnostiach súdenej veci nespôsobili nezákonnosť napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov potom kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol (výrok II tohto rozsudku).

Z odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ o uvedené žiadal práve v súvislosti s tými bodmi napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vo vzťahu k nemu formulovali imperatívny režim vyhovenia podanej žiadosti žalobcu - bez ďalšieho - ktoré kasačný súd týmto rozsudkom modifikoval (k tomu pozri tento rozsudok vyššie - body 71 až 74). Práve v tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že zrušením napadnutého opatrenia bola vec vrátená na ďalšie konanie žalovanému, ktorému vznikla povinnosť sa riadne vysporiadať so súvisiacou žiadosťou žalobcu. Samotným zrušením napadnutého opatrenia a vrátením veci na ďalšie konanie sťažovateľovi, tomuto vznikla „len“ povinnosť vo veci ďalej konať.

76. O trovách kasačného konania (výrok III tohto rozsudku) rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Kasačnú sťažnosť podal žalovaný, ktorý však v konaní úspech nemal. Úspešným účastníkom konania v rámci tohto kasačného konania bol žalobca, ktorému potom patrí aj náhrada trov kasačného konania tak, ako je to uvedené vo výroku III tohto rozsudku.

V Bratislave dňa 22. januára 2026