4Sfk/77/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): NF Metal SK s. r. o., so sídlom: profesora Varsika 1316/27, Myjava, IČO: 51460491 zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štrková 95/21, Žilina, IČO: 47232692, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101981110/2022 zo dňa 13. júla 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/91/2022-383 zo dňa 8. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

(ďalej len „Daňový poriadok“), z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami, uložil žalobcovi povinnosť zložiť sumu vo výške 19.241,67 eura na účet správcu dane.

3. Správca dane poukázal na nasledovné skutočnosti: - konateľ žalobcu nepredložil doklady k výkonu kontroly v deň začatia kontroly, ako ani v lehote 8 dní od začatia daňovej kontroly, t. j. do 19.01.2022. Následne bol vyzvaný na predloženie dokladov výzvou zo dňa 26.01.2022. Výzvy boli prevzaté na posledný deň úložnej lehoty, následne na posledný deň lehoty na predloženie dokladov žalobca zaslal žiadosť o predĺženie lehoty do dňa 11.03.2022. Správca dane lehotu predĺžil do 11.03.2022.

dodávateľom; - z celkovo 19 sporných dodávateľov má 11 dodávateľských spoločností totožnú adresu sídla. Podľa údajov z OR SR je na uvedenej adrese evidovaných 21 spoločností; - z celkovo 19 sporných dodávateľov má 10 dodávateľských spoločností totožného konateľa, ktorým je občan Poľskej republiky - Boguslaw Antoni Radwanski; - podľa údajov z kontrolných výkazov si sporní dodávatelia daňovú povinnosť vykrývajú takmer výhradne z B3 transakcií (bločky z registračnej pokladne); - u konateľa žalobcu - p. Milana Fúseka - vykonáva správca dane daňovú kontrolu DPH aj u jeho spoločnosti MF COMPANY s.r.o., IČO 46158936, DIČ 2023259612, kde taktiež nepredložil žiadne doklady a po začatí daňovej kontroly dňa 24.01.2022 mu zanikla funkcia

Zistil, že daňový subjekt nevlastní nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné po splatnosti predpokladaného vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty postihnúť v rámci daňového exekučného konania. Vlastní hnuteľný majetok, motorové vozidlo, ktorého hodnota je nepomerne nižšia ako suma predpokladaného vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty. 4. Žalovaný rozhodnutím číslo: 101981110/2022 zo dňa 13. júla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Poukázal na to, že žalobca v termíne, ktorý si sám navrhol, t. j. do dňa 11.03.2022 a ani ku dňu vystavenia odvolaním napadnutého rozhodnutia o predbežnom opatrení (dňa 22.03.2022) žiadne doklady k výkonu daňovej kontroly nepredložil. 5. Žalovaný uviedol, že predbežné opatrenie môže byť vydané na doposiaľ nevyrubenú alebo nesplatnú daň vtedy, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú odôvodnenú obavu, t. j. primeranú mieru pravdepodobnosti, že a) daň bude v budúcnosti vyrubená a zároveň, že b) v dobe jej splatnosti nebude uhradená, resp. v dobe vymáhateľnosti bude nevymožiteľná alebo

majetku. 7. Druhý predpoklad, t. j. nevymožiteľnosť v budúcnosti splatnej dane, založil správca dane na zisteniach týkajúcich sa finančno-ekonomickej situácie daňového subjektu. Správca dane preveroval majetkové pomery daňového subjektu, aby zistil, či daňový subjekt disponuje dostatočným majetkom na to, aby v prípade vzniku daňového nedoplatku po vyrubení dane, mohol tento majetok zabezpečiť. Daňový subjekt podľa údajov z účtovnej závierky za rok 2021 nevlastní žiadny dlhodobý nehmotný majetok, ktorým by mohol byť zabezpečený rozdiel dane v prípade vyrubenia dane v budúcnosti. Pri preverovaní stavu bankových účtov správca dane zistil, že stav finančných prostriedkov na účte je po začatí daňovej kontroly v nepomerne nízkej, resp. mínusovej hodnote.

Dôvodil, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia sa vydáva na základe zistených indícii dôvodne nasvedčujúcich obavám správcu dane, že daň bude v určitej výške vyrubená.

12. Námietka týkajúca sa zahltenia žalobcu výzvami a rozhodnutiami bola podľa krajského súdu formulovaná všeobecne, bez toho, aby v nej žalobca demonštroval existenciu tvrdenej ťaživej situácie. Správny súd tiež poukázal na to, že lehota na predloženie dokladov bola žalobcovi na jeho žiadosť predlžovaná, avšak bez toho, že by v takto nanovo určenom čase došlo k reálnemu splneniu povinnosti. Zmienených 15 rozhodnutí o vydaní predbežného opatrenia podľa krajského súdu bolo založených na obdobných skutkových okolnostiach a právnych záveroch, preto ich vydanie nepredstavuje pre žalobcu takú záťaž, aby ho to „paralyzovalo“. Skutočnosť, že daňová kontrola je vykonávaná za viac mesiacov, vyhodnotil správny súd ako štandardný postup. 13. Tvrdenie žalobcu, že jeho splnomocnená zástupkyňa mala zdravotné problémy, nebolo žalobcom podľa správneho súdu konkrétne a podložené. Tiež uviedol, že ak tu boli okolnosti, pre ktoré zástupca nebol schopný riadne vykonávať zastupovanie, mal uvedené oznámiť zastupovanej osobe. Okrem toho správny súd poukázal na to, že samotný žalobca žiadal o dodatočné poskytnutie lehoty na predloženie dokladov, pričom sám určil dodatočný termín, ktorému správca dane vyhovel. Z uvedeného sa dá predpokladať, že pri tejto žiadosti a určenie novej lehoty na predloženie dokladov sám zvážil svoju situáciu a určil lehotu, v ktorej mal byť schopný požadované doklady predložiť. 14. Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že žalovaný mal zohľadniť skutočnosť, že začal v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly predkladať doklady a odpovedal na otázky správcu dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2022, správny súd uviedol že ústne pojednávanie, na ktoré sa žalobca odvoláva bolo realizované až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Preto na uvedené nie je možné prihliadať. Pokiaľ ide o to, že žalobca po vydaní prvostupňového rozhodnutia začal predkladať správcovi dane doklady, tak toto samé o sebe - podľa krajského súdu - nie je dôvodom nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Nepredloženie dokladov totiž bolo jedným, ale nie jediným dôvodom vydania predbežného opatrenia. Uvedený dôvod bol vyhodnotený aj v kontexte iných zistených skutočností, z ktorých väčšinu žalobca v správnej žalobe ani nerozporoval. Správny súd mal pritom za to, že tu nebol zistený a preukázaný žiaden objektívny dôvod, pre ktorý žalobca po začatí daňovej kontroly riadne nepredložil svoje účtovné doklady. Uvedené začal realizovať až pod ťarchou vydania predbežného opatrenia, a to tiež len postupne. Takéto správanie - v kontexte ostatných zistených skutočností - bolo orgánmi verejnej správy riadne a správne vyhodnotené. 15. K namietanej šikanóznosti a neprimeranosti vydaného predbežného opatrenia správny súd skonštatoval, že tieto námietky boli vznesené vo všeobecnej rovine a nie je oprávnený sám vyhľadávať potenciálne dôvody pre takýto zásah do práv žalobcu.

16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 17. Sťažovateľ tiež namietal postup krajského súdu, ktorým bola správna žaloba vylúčená na 15 samostatných konaní, pričom pôvodne napadol jednou správnou žalobou celkovú výšku uloženej povinnosti zo strany žalovaného v rámci daňovej kontroly DPH za 15 zdaňovacích období (251.815,14 eura). Tvrdil, že vylúčením jednotlivých zdaňovacích období na samostatné konanie došlo k strate účelu správnej žaloby, ktorej podstatou bola celková zadržiavaná suma, nie jednotlivé zadržiavané sumy za 15 kalendárnych mesiacov. Zároveň, vylúčením správnej žaloby na 15 samostatných konaní došlo k navýšeniu nákladov na súdne poplatky. 18. Napadnutý rozsudok sťažovateľ považuje za nesprávny, čisto formalistický, nedostatočne odôvodnený, v rozpore so skutočnými dôkazmi a ďalším konaním žalovaného, ktorý čiastočne zrušil svoje rozhodnutie, čím potvrdil jeho nesprávnosť. Namietal, že dňa 17.03.2023 zaslal krajskému súdu na vedomie svoje odvolanie, z ktorého je zrejmé, že žalovaný dňa 09.02.2023 čiastočne zrušil svoje rozhodnutia - z celkovej sumy 251.815,14 eura na sumu 144.841,46 eura, čo predstavuje rozdiel 106.973,68 eura. To podľa sťažovateľa preukazuje, že ním napadnuté rozhodnutia boli nesprávne a najmä neprimerané. 19. Namietal, že povinnosť spočívajúcu v zložení peňažnej sumy v tu preskúmavanom napadnutom rozhodnutí mu správca dane čiastočne zrušil zo sumy 19.241,67 eura na sumu 12.468,71 eura, a to rozhodnutím č. 100548837/2023 zo dňa 09.02.2023. Uvedené rozhodnutie je podľa sťažovateľa nesporným dôkazom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo a je neprimerané o 65%. Žalovaný tak viac ako 1 rok zadržiaval sťažovateľovi namiesto sumy 12.468,71 eura, sumu 19.241,67 eura. 20. Sťažovateľ ďalej namietal formalistický prístup správneho súdu, ktorý odmietol námietky nesprávne vyčíslenej dane s prihliadnutím na pandémiu z dôvodu, že boli podľa súdu uplatnené oneskorene. 21. Sťažovateľ tiež namietal, že vyvrátil argumenty žalovaného ohľadom obavy, že by budúca splatná daň nebola uhradená. Uviedol, že správnemu súdu predložil reálne dôkazy - výpisy z účtov ako dôkaz o tom, že si riadne a včas plní svoje povinnosti voči žalovanému, preto nemôže byť daná obava, že by budúcu daň neuhradil. Správny súd však tieto dôkazy, nijakým spôsobom nevyhodnotil. Zdôraznil, že celková suma 251.815,14 eura bola ním zarobená, teda dokazuje reálnosť jeho podnikania. 22. Tiež poukázal na to, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu sa vyjadril k pandémii, k tomu, že s dodávateľmi mal spoločnú účtovníčku, ako aj k rovnakej adrese dodávateľov. Zároveň poukázal na to, že je neprípustné rozširovanie dôkazného bremena na skutočnosti, ktoré sa netýkajú daňového subjektu. 23. Žalovaný uviedol, že zotrváva na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Zaujal stanovisko, že následné zistenie nižšieho rozdielu dane na základe daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania neznamená nezákonnosť vydaného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia.

Podľa § 50 ods. 1, 7 a 8 Daňového poriadku, (1 ) Správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. (7) Správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. (8) Predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa§ 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval.

28. Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Súčasne najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a správneho súdu, ale podrobiť hodnoteniu ich právne posúdenie veci, a to v spojení s právnymi názormi správneho súdu.

v čase jej splatnosti uhradená, bude nevymožiteľná alebo to, že jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Skúmanie týchto predpokladov je však v správnom súdnom konaní možné vykonať len v medziach včas a kvalifikovane vznesených žalobných námietok, ktorými žalobca (daňový subjekt) napádal takto uložené predbežné opatrenie.

32. Sťažovateľ tvrdil, že vylúčením jednotlivých zdaňovacích období na samostatné konanie došlo k strate účelu správnej žaloby, ktorej podstatou bola celková zadržiavaná suma (251.815,14 eura). V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na názor krajského súdu, ktorý - súc viazaný včas a riadne uplatnenými žalobnými námietkami - uzavrel, že námietky o šikanóznosti a neprimeranosti rozhodnutí o predbežnom opatrení boli vznesené len vo všeobecnej rovine a tieto neboli ani žalobcom osvedčené. Uvedené je dôkazom toho, že krajský súd ďalej neskúmal celú zadržiavanú sumu a jej vplyv na podnikanie sťažovateľa z toho dôvodu, že tento svoje námietky neosvedčil a nešpecifikoval, a nie z dôvodu, že vylúčil žalobu na samostatné konania. Vágnosť, resp. absencia skutkovej a právnej argumentácie, od ktorej odvíja sťažovateľ svoj deklarovaný záver o šikanóznosti rozhodnutia/rozhodnutí orgánov verejnej správy (či už samostatne vo vzťahu k jednému rozhodnutiu alebo v ich súhrne), nemôže byť v správnom súdnom konaní nahrádzaná a ani kompenzovaná vlastnou činnosťou správneho súdu, jeho vyhľadávacou činnosťou, príp. formulovaním úvah,

33. Nad rámec uvedeného kasačný súd poznamenáva, že účelom predbežného opatrenia vydaného správcom dane, samozrejme, nie je ekonomická likvidácia daňového subjektu, ale je to práve sťažovateľ (daňový subjekt), kto mal túto skutočnosť v správnej žalobe kvalifikovane a konkrétne namietať, pretože jednotlivé dôvody za neho správny súd nemôže iniciatívne dohľadávať.

sťažnosti totiž konkrétne neargumentoval, aké rozhodujúce fakty, súvislosti či okolnosti nevzal krajský súd pri svojom rozhodovaní do úvahy v dôsledku vylúčenia vecí na samostatné konania a ako tieto konkrétne skutočnosti mohli, resp. mali ovplyvniť jeho rozhodovanie a spôsobiť tak jeho nezákonnosť.

36. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval navýšením nákladov na súdne poplatky, v zmysle položky 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov uvedeného v prílohe č. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), sa uvádza sadzba súdneho poplatku zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

To napokon muselo byť zrejmé aj samotnému sťažovateľovi, ktorému bol v tejto veci vyrubený súdny poplatok za preskúmanie 15 rozhodnutí (a ktorý tento poplatok aj zaplatil) - ešte pred vylúčením veci na samostatné konanie. 37.

rozsudku. 38. Zároveň, následné zistenie nižšieho rozdielu dane (po vydaní protokolu z daňovej kontroly zo dňa 08.02.2023) nemožno stotožňovať s nezákonnosťou vydaného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia ani napadnutého rozsudku.

čas. Pominutie dôvodov v časti zadržiavanej sumy po vydaní protokolu, ktorým sa predmetná daňová kontrola končí, vyplýva práve z dočasnej a predbežnej povahy tohto inštitútu. 39. Nakoľko po vydaní protokolu z daňovej kontroly v časti zadržiavanej sumy sčasti odpadol dôvod uloženia predbežného opatrenia, správca dane čiastočne zrušil predbežné opatrenie. Toto čiastočne zrušil na základe skutočností, ktoré nastali po vydaní prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, pričom na rozhodnutie správneho súdu je v zmysle § 135 SSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

súčinný. 41. Ďalším sťažnostným bodom sťažovateľ tvrdil, že krajský súd konal formalisticky, keď sa meritórne nezaoberal námietkami nesprávne vyčíslenej dane a na neprihliadnutie na pandémiu. Kasačný súd v žalobe neidentifikoval žalobný bod, ktorý by sa týkal nesprávnej výšky vyčíslenej dane ani ktorými by tvrdil pokles svojej podnikateľskej aktivity z dôvodu pandémie. Krajský súd teda v bode 20 a 21 napadnutého rozsudku správne poukázal na porušenie, resp. nedodržanie koncentračnej zásady. Kasačný súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve v zásade platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby.

42. Hoci sa krajský súd explicitne nevyjadril k predloženým výpisom z účtov ako k dôkazu o tom, že si sťažovateľ riadne a včas plní svoje povinnosti voči žalovanému, tieto boli predložené až v replike k správnej žalobe a nenadväzovali na včas uplatnené žalobné námietky, ktoré krajský súd správne vymedzil (zhrnul) v bode 22 napadnutého rozsudku. Krajský súd teda

zakladá povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a napadnutý rozsudok spĺňa zákonné limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. 44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd vo veci rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol (§ 461 SSP).

SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. júla 2024