4Sfk/77/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. KE- 6S/66/2021- 129 zo dňa 24. júna 2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100810702/2021 zo dňa 12. mája 2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 101788468/2020 zo dňa 23.11.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane v sume 98.774,13 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl

3. K uvedeným námietkam dodal, že pre účelnosť MVI je určujúci okruh žiadaných informácií a ich potencionálna relevantnosť z hľadiska kontrolou preverovaných skutočností. Pričom ani prípadné nepremietnutie získaných informácií pri formulovaní vlastných záverov finančných orgánov nie je okolnosťou, ktorá by bez ďalšieho mohla zakladať neúčelnosť MVI, či nedôvodnosť prerušenia kontroly pre MVI, nakoľko tieto závery sú už vecou hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. K trvaniu MVI a prekročeniu lehôt a ich dosahu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správny súd poukázal na to, že povahou lehôt na poskytnutie MVI stanovených v tomto nariadení a otázkou ich vplyvu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie MVI sa už zaoberal Súdny dvor Európskej únie, keď vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021.

4. K námietke týkajúcej sa uplynutia päťročnej lehoty na vyrubenie dane správny súd poukázal na § 61 ods. 5 daňového poriadku podľa ktorého, dôsledkom prerušenia daňového konania je neplynutie lehôt podľa daňového poriadku, teda vrátane lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Iný výklad by nevyhnutne znamenal, že

5. Správny súd poukázal na to, že päťročná lehota na vyrubenie dane plynula od 01.01.2013 a bez prerušenia tejto lehoty by uplynula dňom 31.12.2017. Avšak vzhľadom na prerušenie daňovej kontroly v trvaní viac ako troch rokov a tým aj prerušenia plynutia päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň a vzhľadom na ukončenie daňovej kontroly doručením protokolu žalobcovi dňa 08.10.2019, v čase doručenia tohto protokolu ešte nedošlo k uplynutiu päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň, a doručením protokolu táto lehota začala plynúť znovu v zmysle § 69 ods. 2 a 3 Daňového poriadku.

7. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nevykonaní dôkazov vo vyrubovacom konaní, resp. nevysporiadania sa žalovaného s obdobnou odvolacou námietkou. Predpokladom preskúmateľnosti akejkoľvek žalobnej námietky je, aby z nej bolo zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Označená námietka žalobcu však takýmito charakteristikami nedisponuje, je formulovaná všeobecne a už z toho dôvodu je nepreskúmateľná a tým nedôvodná. 8. Žalobca v tejto časti zároveň namietal, že pri daňových kontrolách u neho vykonaných tým istým správcom dane za zdaňovacie obdobia roku 2011 neboli zistené žiadne pochybenia a uvedené svedčí o rozdielnosti postupu a rozhodovania správcu dane v obdobných veciach. Správny súd v tomto smere uviedol, že samotné vedenie iných daňových kontrol a ich závery nepreukazujú rozdielnosť postupu a rozhodovania správcu v obdobných veciach, nakoľko v každej jednotlivej veci je určujúce autonómne vyhodnotenie konkrétnej dôkaznej situácie.

10. Správny súd ďalej poukázal na to, že predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu tvorí tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-439/04 a C- 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006). Z obsahu napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane vyplýva, že v predmetnej veci bolo finančnými orgánmi vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého ustálili a popísali existenciu obchodných reťazcov obchodovania s hutným materiálom s medzinárodnými prvkami pri nákupe aj dodaniach.

Správny súd dodal, že subjektívne neobsiahnutie logiky vymedzenia pojmov v napadnutom rozhodnutí neprestavuje spôsobilý dôvod na spochybnenie ich správnosti. Správny súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil nekonkrétnosť žalobcových námietok.

12. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku, že charakteristika maďarských odberateľov nepredstavuje preukázané zistenia, ak sa opiera len o zistenia iného správcu a správca dane nevykonal ako dôkaz výsledok daňových kontrol v Maďarsku vo vzťahu k týmto

u ktorých je síce možný prienik, avšak preukázanosť daňového podvodu v zmysle administratívnoprávnom nie je žiadnym spôsobom podmienená preukázaním trestnoprávneho konania. 14. Záverom správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namieta nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. 16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že napadnutý rozsudok obsahuje namiesto zodpovedania legitímnych a elementárnych právnych otázok nastolených správnou žalobou, množstvo všeobecných konštatovaní a citácii, a to bez premietnutia týchto všeobecných konštatácii na konanie, ktoré pred správnym súdom prebiehalo vo vzťahu k administratívnemu konaniu, ktoré bolo voči daňovému subjektu vedené.

18. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že pokiaľ zákonodarca stanovil hmotnoprávnu lehotu 1 rok na vykonanie daňovej kontroly, pričom správca dane viedol predmetnú daňovú kontrolu svojimi úkonmi počas doby trvajúcej 4 roky a 339 dní, takéto takmer päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly považoval za neakceptovateľné, a to najmä s poukazom na nesprávne načasovanie a potrebu opakovanej a nedôvodnej realizácie

20. Správny súd zároveň podľa názoru sťažovateľa vôbec neskúmal požiadavku účelnosti daňovej kontroly. Zároveň bolo nedostatočne odôvodnené vyhodnotenie proporcionality trvania daňovej kontroly. Správny súd podľa neho vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď dospel k záveru, že opakované podávanie žiadosti o MVI nepredstavuje porušenie zásady proporcionality daňovej kontroly. Správcovi dane totiž nič nebránilo, aby už v prvej žiadosti o MVI v záujme zachovania zásady efektívnosti daňovej kontroly kumuloval a jasne vymedzil všetky požiadavky pre orgány maďarskej finančnej správy a tieto následne pretavil do svojich záverov. V rozsudku sp. zn. 4Sžfk/54/2018 zo dňa 02.07.2019 kasačný súd ustálil, že už prerušenie daňovej kontroly v trvaní 474 dní z dôvodu zasielania opakovaných žiadostí o MVI do zahraničia nie je možné považovať za postup, ktorý by mohol byť vyhodnotený ako efektívny a dôsledkom takéhoto postupu bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažuje daňový

Vo veci daňového subjektu nie sú v rozhodnutiach o prerušení daňovej kontroly identifikovaní dodávatelia a ani odberatelia daňového subjektu, nie je identifikované zdaňovacie obdobie, ktorého sa žiadosti o MVI týkajú. 22. Podľa sťažovateľa správny súd zároveň nesprávne právne posúdil zánik práva na vyrubenie dane. Aplikácia ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku na daňovú kontrolu je zjavne extenzívnym výkladom, ktorý presahuje obsah pojmu primeraného použitia prerušenia ustanovenia o prerušení daňového konania. Daňový poriadok v ustanovení § 61 ods. 5 Daňového poriadku výslovne zakotvil neplynutie lehôt podľa daňového poriadku výlučne pre daňové konanie a pre prípad jeho prerušenia. Výklad správneho súdu, ktorý uviedol, že ustanovenie § 61 odsek 5 sa vzhľadom na odkaz v ustanovení § 46 ods. 10 daňového poriadku má použiť aj na daňovú kontrolu je zjavne extenzívny, nesprávny a nie je primeraný.

23. Pokiaľ správny súd dospel k záveru, že obchodné transakcie boli realizované za účelom získania daňovej výhody, podľa sťažovateľa sa pri vyhodnotení správnosti záverov žalovaného odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu (sp. zn. 1Sžfk/63/2020 zo dňa 27.02.2023) ako aj od judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.02.2006, Halifax a iné, C - 255/02). Ak správny súd a žalovaný dospeli k záveru, že realizovaným dodaniam absentuje hospodársky dôvod, tak získanie výhody pri skutočne realizovaných transakciách nemožno považovať za daňový podvod, ale naopak je potrebné tieto dodania považovať za zneužitie práva. Ide však o diametrálne odlišný dôvod nepriznania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, na rozdiel od odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Vyhodnotenie a právne posúdenie tejto otázky správnym súdom považoval za nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Správca dane v priebehu administratívneho konania nedokázal preukázať ani len výšku údajného ním tvrdeného daňového úniku. Správca dane a správny súd nepresvedčivo a nekonkrétne uvádzali, že v rámci zisteného reťazca, mal nastať daňový únik. Nepresvedčivé a nedostatočné bolo podľa sťažovateľa aj odôvodnenie záveru správneho súdu o tom, že daňový únik bol spojený práve s plneniami dodanými daňovým subjektom.

26. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa sťažovateľa vo vzťahu k záveru o existencii podvodného konania, ktorý má byť založený na diskrepancii v cene tovarov rovnako nepovažoval za presvedčivé a dostatočné. Sťažovateľ tvrdil, že žiadne ďalšie dôkazy ohľadom existencie podvodného konania správny súd neidentifikoval. Všeobecný záver správneho súdu o tom, že daňový subjekt, na ktorého následné obchodovanie nemal daňový subjekt žiaden vplyv, obchodoval s tovarom v cenách, ktoré mu vytvorili účtovnú stratu, sám o sebe neznamená, že ide o prvok podvodného obchodovania, ako to nesprávne uviedol správny

27. Podľa sťažovateľa sa správny súd nedostatočne vysporiadal s namietanou nezrozumiteľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nespreskúmateľnosť. Žalovaný totiž vo vzťahu k vyhodnoteniu Axel -Kittel testu uviedol, že daňový subjekt bol súčasťou reťazcov spoločností, v ktorých sa faktúry za dodávky betonárskej ocele a plechov vystavovali len formálne a predloženým dôkazom absentuje reálny základ.

Podľa žalované z rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, že nepomenovali jednotlivé atribúty Axel - Kittel testu, dostatočne preukázali objektívnu stránku testu (daňový únik, ktorý vznikol u zmiznutých obchodníkov spoločností Acelkér Kft., INKURENCIA Kft. a STAHL- METAL KOMPLEX Kft.), subjektívnu stránku testu (v ktorej bolo preukázané, že sťažovateľ vedel alebo mohol vedieť o vzniku daňového úniku na úrovni obchodných spoločností Acelkér Kft. a INKURENCIA Kft. v dôsledku podvodného konania), ako aj nedostatočnú obozretnosť sťažovateľa.

navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

31. Prejednávaná vec bola dňa 10.11.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Sfk/ 77/2025. 32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná 33. Kasačný súd z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na DPH so začiatkom dňa 04.11.2014 za zdaňovacie obdobia: 01/2012, 03/2012, 04/2012, 05/2012, 06/2012, 08/2012, 10/2012, 11/ 2012 a 12/2012. Daňová kontrola bola následne prerušená z dôvodu získania informácií na základe MVI v období od 04.03.2015 do 20.11.2018 a v období od 04.01.2019 do 10.04.2019. 34. Správca dane následne rozhodnutím č. 101788468/2020 zo dňa 23.11.2020 za zdaňovacie obdobie apríl 2012 sťažovateľovi určil rozdiel na DPH v sume 98.774,13 eur na úhradu (nepriznanie nadmerného odpočtu 97.770,00 eur a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti v sume 1.004,12 eur), v dôsledku nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH z vystavených faktúr pre maďarských odberateľov za apríl 2012, konkrétne pre spoločnosti Acélker Kft. (v sume DPH 9.229,15 Eur), INKURENCIA Kft. (v sume DPH 19.306,42 Eur), Regalit Kft. (v sume DPH 60.978,40 Eur) a STAHL METAL KOMPLEX Kft. (v sume DPH 9.260,16 Eur), a to pre ustálenie, že dodania týmto odberateľom boli súčasťou podvodných reťazcov: - reťazce pri dodaniach tovaru (betonárska oceľ): 1. CELSA HUTA Ostrowiec › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › STAHL METAL KOMPLEX Kft. › NEW INOVATION Kft. › ARCELORMITTAL Distritut.Hungary Kft.; 2. CELSA HUTA Ostrowiec › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Acélker Kft. › BUDAFER Zrt.; 3. CELSA HUTA Ostrowiec › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Regalit Kft. - reťazce pri dodaniach tovaru (slovenské zvitky a ukrajinské plechové tabule): 1. dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › STAHL METAL KOMPLEX Kft. › NEW INOVATION Kft. › ARCELORMITTAL Distritut.Hungary Kft.; 2. dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › BUDAFER Zrt.; 3. U.S.Steel Košice s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › BUDAFER Zrt.; 4. dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Regalit Kft. 35. Proti rozhodnutiu správcu dane podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

38. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán mo^zˇe lehotu podlˇa prvej vety pred jej uplynuti´m na za´klade pi´somne´ho odôvodnenia predl´zˇitˇ najviac o 12 mesiacov.

40. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet u´cˇastni´ka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená´ v odseku 2.

osobitných predpisov. 43. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 44. Úlohou správneho súdu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho

45. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom boli už v minulosti skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými námietkami sťažovateľa, pri prieskume obdobného právneho posúdenia správnym súdom, sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal, pričom v tomto smere poukazuje na rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo dňa 25. septembra 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2013), sp. zn. 4Sfk/52/2025 zo dňa 22. októbra 2025 (zdaňovacie obdobie február 2013), sp. zn. 4Sfk/65/2025 zo dňa 22. októbra 2025 (zdaňovacie obdobie august 2012), sp. zn. 5Sfk/13/2025 zo dňa 29. januára 2026 (za zdaňovacie obdobie máj 2011).

Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.

59. Správny súd v odôvodnení rozsudku postavil svoje konštatovanie nedôvodnosti tejto žalobnej námietky na matematickom súčte jednotlivých časových úsekov, kedy bol správca dane v daňovej kontrole činný resp. v nej pokračoval po jej prerušení. Správny súd vysvetlil, že do celkového trvania daňovej kontroly od začatia daňovej kontroly (odo dňa uvedeného v oznámení o začatí daňovej kontroly) po skončenie daňovej kontroly (doručením protokolu z daňovej kontroly) správny súd nepočítal trvanie celkovo štyroch prerušení daňovej kontroly.

61. V odôvodnení rozsudku veľký senát vysvetlil, že „úcˇelnostˇ medzina´rodnej vy´meny informa´cii´ je vzˇdy potrebne´ posudzovatˇ podlˇa obsahu zˇiadosti, teda okruhu informa´cii´, ktore´ sa spra´vca dane snazˇi´ prostredni´ctvom danˇovej spra´vy ine´ho cˇlenske´ho sˇta´tu EU´ zi´skatˇ. Nie je pritom rozhoduju´ca presnostˇ ota´zok smerom k zi´skaniu optima´lnych informa´cii´, do^lezˇite´ je, cˇi sa spra´vca dane py´ta k meritu veci, ktoru´ ma´ posu´ditˇ. Ak mo^zˇu bytˇ pozˇadovane´ informa´cie relevantne´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti, potom je nutne´ hlˇadietˇ na uplatnenie MVI a na prerusˇenie danˇovej kontroly ako na efekti´vne. Meratˇ u´cˇelnostˇ MVI jej vy´sledkom, teda cˇi a do akej miery boli zi´skane´ informa´cie pri na´slednom rozhodovani´ pouzˇitelˇne´ alebo dokonca pouzˇite´ v argumenta´cii, je nespra´vne. Nemozˇno totizˇ vylu´cˇitˇ, zˇe do^vodne uplatnena´ zˇiadostˇ o MVI je neu´spesˇna´ (dozˇiadane´mu orga´nu sa z ro^znych do^vodov nepodari´ zi´skatˇ

U´S 601/2022 z 9. marca 2023). To plati´ aj pri uvazˇovani´ o potrebe preverovania skutocˇnosti´ prostredni´ctvom MVI a pri rozhodovani´ o prerusˇeni´ danˇovej kontroly za ty´mto u´cˇelom. Napriek tomu, zˇe pocˇas trvania prerusˇenia nedocha´dza k zasahovaniu do individua´lnej sfe´ry kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu u´konmi spra´vcu dane, pretrva´va pra´vna neistota danˇove´ho subjektu o vy´sledku danˇovej kontroly i jeho financˇna´ za´tˇazˇ v pri´pade zadrzˇane´ho nadmerne´ho odpocˇtu DPH (por. na´lez U´stavne´ho su´du SR III.

ako v predmetnej veci, aj v iny´ch podobny´ch pri´padoch danˇove´ u´rady zdo^vodnˇuju´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly z do^vodu zˇiadosti o MVI velˇmi stroho a vsˇeobecne, cˇo prispieva k pra´vnej neistote na strane danˇove´ho subjektu, k nedostatocˇnej transparentnosti procesu kontroly a komplikuje to aj mozˇnosti danˇove´ho subjektu iniciovatˇ presku´manie opodstatnenosti trvania prerusˇenia i samotnej danˇovej kontroly.“

65. Právna záväznosť v rozhodnutí veľkého senátu vyjadreného právneho názoru je formulovaná v Správnom súdnom poriadku len pre senáty Najvyššieho správneho su´du (§ 466 ods. 3). Logicky však, vychádzajúc z inštitucionálnej (kasačnej) záväznosti rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu, je prítomná aj záväznosť precedenčná, smer udávajúca pre ďalší postup správnych súdov, keďže je možné legitímne očakávať, že v rovnakých právnych otázkach budú senáty kasačného súdu rozhodovať rovnako.

Tým, že správny súd neposkytol svoj postoj k uvedenej spornej otázke a nevysvetlil právne relevantným spôsobom zákonné parametre aplikovanej normatívnej úpravy (daňového poriadku), znemožnilo kasačnému súdu posúdiť záver o nedôvodnosti uvedenej právne významnej námietky, od zodpovedania ktorej závisí potreba zaoberať sa ďalšími námietkami správnej

67. Za zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno nad všetky pochybnosti považovať len také rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery uvedené vo výroku rozhodnutia. Absencia potrebných (v odsekoch 60 až 62 naznačených) úvah v odôvodnení napadnutého rozsudku bránila v možnosti adekvátne reagovať účastníkovi v podanej kasačnej sťažnosti a procesne brániť svoje práva.

Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Nie je úlohou kasačného súdu nahrádzať rolu súdu nižšieho stupňa. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je vhodným a zároveň ani zákonným posudzovať v kasačnom konaní zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho administratívneho konania od počiatku ale len v súvislosti so závermi rozhodnutia správneho súdu.

70. Možno zhrnúť, že kasačný súd dospel k záveru, že sa správny súd v napadnutom rozsudku riadne nezaoberal fundamentálnou otázkou zákonnosti predmetnej daňovej kontroly. Čo malo za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces. Uvedený nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred kasačným súdom.“

V ďalšom konaní sa správny vysporiada so všetkými okolnosťami a rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru. Myšlienkový postup správneho súdu musí byť v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Zohľadní pritom právne názory veľkého senátu tunajšieho súdu, 19Svs/4/2023 zo dňa 27.03.2024, ktorého závery sú pre správny súd záväzné. 50.

O trovách konania rozhodne podľa § 467 ods. 3 SSP správny súd v samostatnom uznesení. 52. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.