4Sfk/78/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:1021200963.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-2S/129/2021
- IČS
- 1021200963
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského - v právnej veci žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., so sídlom Holubyho 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 35758601, právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47876034, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100697867/2021 zo dňa 27.04.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-2S/129/2021 - 136 zo dňa 21. augusta 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím číslo: 100084603/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 10000 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2016, a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods.1 a § 51 ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). 2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa ML
Project, s.r.o., za služby poskytnuté na základe zmluvy o reklame zo dňa 25.01.2016 (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom (objednávateľom) a dodávateľom bol prenájom reklamnej plochy a umiestnenie reklamného loga objednávateľa na súťažnom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu a všetkých printových formátoch spojených s propagáciou a prezentáciou tímu, a to za účelom propagácie značky nápojov Vilmos distribuovaných žalobcom. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia práve od deklarovaného dodávateľa ML Project, s.r.o. Ako dôvod neuznania odpočtu identifikoval okrem uvedeného aj skutočnosť, že sú prítomné dôkazy o podvodnom konaní a daňovom úniku na predchádzajúcom stupni obchodného reťazca, keďže subdodávateľ Swanny Trade s.r.o. neuviedol v daňovom priznaní, ako ani v kontrolnom výkaze dodanie služby pre spoločnosť ML Project, s.r.o. 3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím číslo: 100697867/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočet dane z faktúry od deklarovaného dodávateľa. 4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že nebolo preukázané, že by sa na dodaní dohodnutých služieb nejakým spôsobom podieľal či už deklarovaný dodávateľ - spoločnosť ML Project, s.r.o., alebo spoločnosť Swanny Trade s.r.o., prípadne športový klub P3 Sport. Dodal, že ani samotný žalobca svojimi tvrdeniami či produkovanými dôkazmi nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľom ML Project, s.r.o. Akcentoval, že (okrem faktúry a zmluvy) ani predložená fotodokumentácia či videoklip športového tímu MR AUTOSPORT r.t., resp. etikety značky neboli spôsobilé potvrdiť, že reklamné služby, ktoré mali byť propagované prostredníctvom športového tímu, skutočne zabezpečil deklarovaný dodávateľ. 5. Stotožnenie predložených dôkazov s deklarovaným plnením bolo podľa žalovaného znemožnené aj v dôsledku absencie bližšej špecifikácie zdaniteľných plnení vo faktúre, ako aj absencie kontaktu medzi zástupcom športového tímu, na ktorého vozidle mala byť reklama zobrazená a dodávateľskou spoločnosťou. 6. Žalovaný - reagujúc na obsah odvolacích námietok - zároveň uzavrel, že správca dane nezaťažil žalobcu neprimerane dôkazným bremenom a nepričítal mu zodpovednosť za to, že jeho deklarovaný dodávateľ alebo tretie subjekty neplnili svoje povinnosti alebo nepredložili účtovné či daňové doklady.
II. Konanie pred správnym súdom
7. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/129/2021 - 136 zo dňa 21. augusta 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
8. Správny súd dospel k záveru, že z administratívneho spisu bola preukázaná existencia materiálneho plnenia - reklamných služieb (zmluva o reklame, faktúra, doklad o úhrade, dokumentácia preukazujúca prezentáciu loga Vilmos na súťažnom motorovom vozidle, kombinéze jazdca, reklamných predmetoch tímu, na webovej stránke tímu a pod.), čo svedčí o splnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. Dodal, že existenciu materiálneho plnenia nespochybnili ani daňové orgány. Správca dane na str. 15 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že: „Kontrolovaný platiteľ dokumentáciou z rally a vyjadreniami preukázal, že disponoval existenciou materiálneho plnenia, reklamné služby si objednal, reklama na pretekoch, na autách a reklamných materiáloch bola viditeľná.“
9. Pokiaľ správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dôvodili, že musí byť nesporne preukázané, že preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach ako dodávateľ označený, správny súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, podľa ktorej hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou.
10. Správny súd mal za to, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k čomu však vedú závery správcu dane a žalovaného. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ako ani k tomu, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane.
11. Správca dane podľa správneho súdu pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno (a to najmä vo vzťahu k subdodávateľom) a pričítal na jeho ujmu aj okolnosti, ktoré nastali časovo až po poskytnutí deklarovanej služby v zdaňovacom období jún 2016 (zánik spoločnosti ML Projekt, s.r.o. dňa 02.03.2017). Podotkol, že pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú bez ďalšieho okolnosťami spôsobilými vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z realizovaného obchodu.
12. Správny súd poukázal na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno iba v prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu a že žalobca o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, príp. že sa podvodného alebo zneužívajúceho konania zúčastnil.
13. Správny súd v závere uviedol, že sa bližšie nezaoberal námietkami žalobcu o nemožnosti byť prítomný pri výsluchu svedka p. Q., o nevypočutí p. Z. a p. J. a o nesprávnom postupe správcu dane v prípade odmietnutia vypovedať u p. E. T. Y., „keď zrušením napadnutého rozhodnutia sa pre správcu dane vytvorí procesný priestor pre vysporiadanie sa aj s týmito procesnými otázkami. Správny súd však uvádza, že inštitút svedka a práva daňového subjektu v konaní nemožno obísť aplikovaním neurčitých, bližšie špecifikovaných procesných postupov, keď síce ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, avšak správca dane akceptoval podanie vysvetlenia formou elektronickej komunikácie, hoci ide o dôkazný prostriedok, povahou najbližší svedeckej výpovedi, z ktorého dôvodu je potrebné postupovať podľa § 25 ods. 4
Daňového poriadku. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 25 ods. 1 a 2 Daňového poriadku je každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe, pričom odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.“
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) na tomto mieste v stručnosti rekapituluje sťažnostné body (pozn. ktorých obsah kopíruje v značnej miere odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o popis vykonaného dokazovania): - sťažovateľ má za to, že nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu spočíva v nesprávnom posúdení zisteného skutkového stavu, keď bolo preukázané, že reklamné služby neboli realizované a dodané deklarovanou zdaniteľnou osobou ML Projekt s.r.o. a ani inými zdaniteľnými osobami - subdodávateľmi Swanny Trade s.r.o. alebo združením MR AUTOSPORT r.t.,
- sťažovateľ pre podporu záverov napadnutého rozhodnutia a namietanú nesprávnosť záverov správneho súdu vyzdvihuje skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť ML Project, s.r.o. bola dňa 02.03.2017 vymazaná z Obchodného registra Slovenskej republiky; ku dňu 14.02.2017 zrušená z dôvodu zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Vulkano s.r.o., ktorá je právnym nástupcom 122 spoločností. Nástupnícka spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a na výzvu nepredložila žiadne doklady a dôkazy, a teda nepreukázala uskutočnenie žiadnych zdaniteľných plnení, - ani výpoveďou bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti ML Project, s.r.o. p.
Marcela Mateja nebolo preukázané, že k uskutočneniu reklamných služieb došlo deklarovanou zdaniteľnou osobou. Žalovaný poukázal v kasačnej sťažnosti na skutočnosť, že síce p. Matej tvrdil, že sa spoločnosť ML Project, s.r.o. mala zaoberať reklamnou činnosťou a mala obchodovať so spoločnosťami Swanny Trade s.r.o., žalobcom a v roku 2016 aj so združením (pozn.: športový klub) P3 Sport, nemala žiadnych zamestnancov a mala mať len prenajaté kancelárske priestory.
Bývalý konateľ nevedel, kto viedol účtovníctvo, nespomínal si, ako došlo k spolupráci so žalobcom, hoci tvrdil, že mal jednať s pánom H., a to telefonicky, ako aj osobne. Napriek tomu, že reklama mala trvať počas celého roka na rôznych promo akciách, skúšobných jazdách a pod., nevedel uviesť ani presné dátumy a miesta podujatí a v tomto ohľade sa odvolával na znenie zmluvy. Uvádzal, že mal zabezpečovať grafickú úpravu a dodanie materiálov, ale samotnú reklamu mala poskytnúť a realizovať spoločnosť Swanny Trade s.r.o. Cena za tieto služby mala byť stanovená na základe nákladov, ktoré vznikli spoločnosti ML Project, s.r.o. Sťažovateľ vyzdvihol skutočnosť, že p.
Matej svoje tvrdenia nevedel preukázať žiadnymi dôkazmi a dokladmi, - sťažovateľ ďalej podotkol, že spoločnosť Swanny Trade s.r.o. nepreukázala, že reklamu pre spoločnosť ML Project, s.r.o. poskytovala, realizovala alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom
podieľala. So správcom dane nespolupracovala, nepredložila žiadne doklady a dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení, nepodala daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty ani kontrolný výkaz. Dodanie reklamných služieb nebolo preukázané ani športovým klubom P3 Sport, ktorý ukončil svoju činnosť už ku dňu 11.04.2016 a nepreukázal výkon ekonomickej činnosti za preverované obdobia, - v ďalšom sťažovateľ doplnil, že uskutočnenie reklamných služieb spoločnosťou ML Project, s.r.o. pre žalobcu nebolo potvrdené ani zo strany združenia MR AUTOSPORT r.t., ktoré malo byť v tomto prípade nositeľom reklamy na súťažnom motorovom vozidle, resp. iných prostriedkoch tohto združenia. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že R. Q. ako zástupca tohto združenia v podpísaných vyjadreniach uviedol, že nevykonáva podnikateľskú činnosť a so spoločnosťou ML Project, s.r.o. nebol v žiadnom obchodnom ani inom vzťahu, neposkytoval jej žiadne služby, nevykonával žiadne úhrady pre túto spoločnosť a ani ju nepoznal, - namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti, pritom záver správcu
dane a sťažovateľa - žalovaného bol v súlade s rozhodovacou praxou, keď hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa (v nadväznosti na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie - C-154/20 Kemwater ProChemie), t. j. to, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH, pričom dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa je spravidla práve na osobe, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Na základe zistených skutočností sa tak dodanie sporných zdaniteľných plnení žalobcovi od spoločnosti ML Project, s.r.o. nepreukázalo, keďže nebolo preukázané, že toto plnenie by dodal deklarovaný dodávateľ a ani žiaden z ním uvádzaných subdodávateľov, - podľa sťažovateľa odôvodnenie napadnutého rozsudku nezahŕňa a nehodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia a má za to, že je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou.
Odôvodnenie
rozsudku správneho súdu považuje sťažovateľ za nepresvedčivé, - napokon sťažovateľ nesúhlasil ani so závermi správneho súdu k námietkam o nemožnosti žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka Q., o nevypočutí Z. W. a J. J. O.. 16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
vecne správny. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a priznal mu nárok na náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.
IV. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky
17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu preskúmal
rozsudok
správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 19. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybraná súvisiaca právna úprava, právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby 22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
26. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 27.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
28. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
29. Najvyšší správny súd v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti, resp. konkrétnosť v nej uvedených dôvodov/námietok a súvisiacej argumentácie - do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu.
30. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.1 písm. g/ SSP), bolo úlohou sťažovateľa vymedziť tento dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek uvedených v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu. Pochopiteľne, je na sťažovateľovi, akým spôsobom vedie polemiku so závermi správneho súdu. Značná časť kasačnej sťažnosti žalovaného však spočívala len v prekopírovaní argumentácie uvedenej v rozhodnutiach daňových orgánov. V predmetnej veci
bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi. Sťažovateľov úspech v danej veci preto do značnej miery predurčovala samotná kvalita, resp. konkrétnosť a adresnosť námietok obsiahnutých v kasačnej sťažnosti.
31. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť zákonnosť záverov správneho súdu o tom, že dokazovanie vykonané tak správcom dane, ako aj žalovaným bolo vyhodnotené jednostranne v neprospech žalobcu, a preto konajúce orgány nesprávne právne posúdili naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane z posudzovaného zdaniteľného obchodu. Túto nesprávnosť videl správny súd v podstate v tom, že správca dane a žalovaný postavili svoje závery o nesplnení zákonných podmienok odpočítania dane u žalobcu len na nespôsobilosti dodávateľskej spoločnosti poskytnúť reklamné služby z dôvodu absencie personálneho substrátu (zamestnancov) a na nepreukázaní zo strany daňového subjektu a dodávateľa, že sa na poskytovaní reklamných služieb podieľal označený subdodávateľ (Swanny Trade s.r.o.).
32. V súvislosti so súdenou vecou je v prvom rade potrebné uviesť, že zamietnutím kasačnej sťažnosti žalovaného v obdobnej veci rozhodol Najvyšší správny súd už skôr, a to rozsudkom sp. zn. 4Sfk/55/2025 zo dňa 25.11.2025. Rovnako je senátu rozhodujúcemu v tejto veci z úradnej činnosti známe, že Najvyšší správny súd aj ďalším rozsudkom - konkrétne sp. zn. 2Sfk/25/2025 zo dňa 26.02.2026 - tiež v obdobnej veci - rozhodol opäť tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku správneho súdu zamietol.
V oboch uvedených veciach pritom rozhodnutia daňových orgánov vychádzali v zásade z rovnakých skutkových okolností prípadu, a to s rovnakým právnym posúdením. Predmetom fakturácií bola totiž obsahovo identická služba (reklamné služby na športovom podujatí za účelom propagácie značky nápojov Vilmos). Prejedávaná vec sa od skôr rozhodnutých vecí kasačným súdom odlišuje primárne vlastným znením odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, avšak podstata právneho posúdenia vo všetkých veciach je rovnaká. Kasačný súd rozhodujúci v tejto veci pritom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné meritórne rozhodnutie ako to, ktoré už iné senáty tunajšieho súdu v obdobných veciach uskutočnili.
33. Bez ohľadu na skutočnosti konštatované v bode 32 a reagujúc na námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti však Najvyšší správny súd uvádza, že niektoré parciálne právne názory správneho súdu boli v napadnutom rozsudku vyjadrené zmätočne, neúplne, resp. že môžu byť čiastočne nesprávne (k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej).
Nič to však nemení na tom, že vo svojej podstate je výrok napadnutého rozsudku správneho súdu v kasačnom konaní udržateľný. 34. Vo vzťahu k uvedenému poukazuje kasačný súd v prvom rade na to, že sa nemohol stotožniť s izolovaným záverom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku v tom zmysle, že daňový subjekt (žalobca) uniesol svoje dôkazné bremeno, ak bolo vo veci preukázané, že existuje materiálne plnenie a zároveň existuje faktúra k predmetnému zdaniteľnému obchodu. Je totiž nesporné, že jednou z hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH je totiž aj to, že samotné zdaniteľné plnenie bolo daňovému subjektu poskytnuté tzv. zdaniteľnou osobou (platiteľom dane).
35. Toto síce správny súd v napadnutom rozsudku skonštatoval (k tomu pozri napr. bod 32. napadnutého rozsudku), avšak následne sa uvedené „nepremietlo“ do prvej vety bodu 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde už uviedol, že daňový subjekt uniesol svoje dôkazné bremeno, ak materiálna existencia tovaru/služby je preukázaná a zároveň existuje s tým súvisiaca faktúra („Pokiaľ teda v prejednávanej veci žalobca disponoval tak faktúrou, ako aj materiálnym plnením, čo nespochybnili ani daňové orgány, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. [.
. .]“). Predmetná úvaha správneho súdu totiž opomína práve kritérium - status dodávateľa (zdaniteľná osoba, platiteľ dane - DPH). Tento čiastkový záver správneho súdu (bod 37., veta prvá - napadnutého rozsudku) potom kasačný súd vyhodnotil ako nesprávny, neúplný, resp. zmätočný.
36. Pokiaľ správny súd v naznačenom smere opieral svoje tvrdenie aj o bod 62. rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022, toto rozhodnutie je potrebné vykladať v celom jeho kontexte, keď v bodoch 57. a 58. predmetného rozsudku kasačný súd jasne vymedzil, aké sú hmotnoprávne podmienky odpočítania DPH, pričom medzi ne zaradil aj status dodávateľa ako platiteľa dane - zdaniteľná osoba (DPH).
37. Na strane druhej, vyššie uvedená skutočnosť (parciálna vada) per se neodôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie správnemu súdu, a to najmä vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, keď kasačný súd v rámci konania - potvrdzujúc súvisiace skutkové zistenia správneho súdu - dospel k záveru, že správca dane v priebehu daňovej kontroly na daňový subjekt kvalifikovane dôkazné bremeno nepreniesol, a teda súhlasí so závermi správneho súdu formulovanými vo vzťahu k tejto podstatnej právnej otázke.
38. Dodanie reklamných služieb deklarovaným dodávateľom (t. j. zdaniteľnou osobou) totiž spochybnili daňové orgány nedostatočne, a to fakticky v nadväznosti na závery týkajúce sa dodávateľov deklarovaného dodávateľa, ktorá skutočnosť sama osebe - najmä pri nespochybnení existencie materiálneho plnenia - nemôže byť najmä v zmysle rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Vikingo (C-610/19), resp. Kemwater ProChemie (C- 154/20) postačujúca. Obdobne, ako to uviedol správny súd aj v napadnutom rozsudku, nie je možné „na ťarchu“ žalobcu pripísať napr. to, že jeho dodávateľ po poskytnutí deklarovanej služby zanikol, resp. prešiel transformačnými procesmi. Tieto skutočnosti správny súd v napadnutom rozsudku správne pomenoval (bod 37. napadnutého rozsudku), pričom jeho čiastočne nesprávny (zmätočný) záver v rozsahu prvej vety bodu 37. napadnutého rozsudku (k tomu pozri tento rozsudok vyššie), nedopadá na to, že predmetné zistenia daňových orgánov dostatočne nespochybnili okolnosti relevantné pre priznanie práva na odpočítanie DPH, ktoré zaťažujú daňový subjekt.
39. V posudzovanom prípade bolo totiž zistené, že dodávateľ ML Project, s.r.o mal žalobcovi služby (propagácia loga „Vilmos“ na športových podujatiach - rally) poskytnúť z väčšej časti subdodávateľsky, pričom ako jeho subdodávateľ vystupovala spoločnosť Swanny Trade s.r.o.
40. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) je odpočet DPH na vstupe viazaný na dodávku tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané iným platiteľom v tuzemsku. Z predmetného ustanovenia nevyplýva, že by tovary alebo služby, z ktorých sa uplatňuje daň, nemohli byť platiteľovi dodané subdodávateľsky. Práve naopak, zákon o DPH s takouto situáciou počíta, keď pre dodávky služieb ustanovuje, že ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala (§ 9 ods. 4). 41.
Ako uviedol Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 2Sfk/3/2023 zo dňa 20.12.2024, „[. . .] v prípade daňovým subjektom uplatneného odpočítania dane na vstupe z faktúr za dodávky služieb od iného platiteľa sa za dodávateľa považuje ten, u koho si daňový subjekt služby objednal, kto mu zabezpečil ich dodanie a vystavil mu faktúru. Ak dodávateľ použije na reálny výkon prác spojených s poskytnutím služby tretiu osobu (subdodávateľa), nestráca voči daňovému subjektu (objednávateľovi) uplatňujúcemu daňový odpočet postavenie priameho (skutočného) dodávateľa služby. To značí, že z hľadiska DPH sa zadaním zákazky subdodávateľovi nemení postavenie deklarovaného dodávateľa vo vzťahu k objednávateľovi a subdodávateľ sa nestáva priamym (skutočným) dodávateľom objednávateľa.
Za poskytnutie služby daňovému subjektu ako objednávateľovi v takejto situácii naďalej zodpovedá dodávateľ, pričom medzi dodávateľom a subdodávateľom je samostatný kontrakt, z ktorého vznikajú týmto subjektom z hľadiska DPH samostatné práva a povinnosti, vrátane prípadných nárokov na odpočítanie dane.
27. Kasačný súd znovu pripomína, že daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane z protihodnoty za službu, preukazuje, že službu skutočne prijal (plnenie skutočne existuje), že mu ju poskytol dodávateľ v tom zmysle, že sa o jej poskytnutie reálne pričinil (zabezpečil ju sám alebo prostredníctvom iného subjektu) a zároveň že má dodávateľ status platiteľa dane. Daňový subjekt tiež preukazuje, že službu použije na vlastné zdaniteľné plnenia a že disponuje faktúrou od dodávateľa.“
42. Kasačný súd preto konštatuje, že závery žalovaného a správcu dane sú rozporné s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vo veci odmietnutia práva na odpočítanie DPH. 43. Pokiaľ sťažovateľ namietal závery Správneho súdu v Bratislave o nemožnosti žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka Q., o nevypočutí Z. W. a J. J. O., závermi o nezískaní výpovede E. T. Y., k tomu kasačný súd konštatuje, že z bodu 43. napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že správny súd uvedené žalobné námietky neposudzoval a zrušil rozhodnutia daňových orgánov z iného dôvodu. Správny súd v tomto zmysle ani neuložil správcovi dane záväzný pokyn, len poukázal na všeobecné východiská a na zásady Daňového poriadku. 44. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z?uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa?§?461 SSP ako nedôvodnú zamietol, pričom v ďalšom konaní je žalovaný podľa ust. § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu. 45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 19. marca 2026