4Sfk/80/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ Integra Construction KZ, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Kazašská republika, mesto Astana, obvod Jesiľ, ul. Dinmuchameda 1211, VP-16, IČO: 050840000334, 2/ TODINI COSTRUZIONI GENERALI S.p.a., so sídlom Via dei Due Macelli n. 66, Rím, Talianska republika, IČO: 644647, žalobcovia právne zastúpení: Podhorský & Partners, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46962000, proti žalovanému (sťažovateľ): Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: 1/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31364501, 2/ STRABAG s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, 825 18 Bratislava, IČO: 17317282, 3/ ICM S.p.A., so sídlom Viale dell'Industria no. 42, 361 00 Vicenza, Talianska republika, IČO: 00184540276, ďalší účastník 3/ právne zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO: 36856584, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13750-9000/2018 zo dňa 06.02.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/49/2019 - 339 zo dňa 24. júna 2025, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/49/2019 - 339 zo dňa 24. júna 2025 sa zrušuje a vec sa m u vracia na ďalšie konanie.

II. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave

4. Správny súd sa primárne vysporiadal s tvrdením žalovaného o absencii právomoci správneho súdu konať a rozhodovať vo veci z dôvodu nesplnenia podmienky ustanovenej v § 7 ods. 1 písm. a) SSP, a to povinnosti žalobcu/žalobcov vyčerpať pred podaním správnej žaloby riadny opravný prostriedok. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie tak, že do výrokovej časti bolo doplnené uloženie povinnosti verejnému obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav zrušením vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade žalobcov a tiež uloženie povinnosti opätovného vyhodnotenia splnenia podmienok ich účasti v predmetnom verejnom obstarávaní. Z uvedeného je zrejmé, že napadnutým rozhodnutím došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov vo väčšej miere, ako tomu bolo v prípade prvostupňového rozhodnutia. Až druhostupňovým rozhodnutím došlo k zrušeniu vyhodnotenia splnenia podmienok účasti žalobcov a vrátilo ich to naspäť do štádia posudzovania splnenia resp. nesplnenia podmienok účasti v predmetnom verejnom obstarávaní.

5. K žalobným dôvodom ohľadom zmeny cenového návrhu správny súd v bodoch 100. - 105. napadnutého rozsudku popísal proces vyhodnocovania ponúk a dospel k záveru, že „bez ohľadu na to, ktorá ponuka žalobcov mala byť zohľadnená (či prvá ponuka, ktorá bola nižšia, alebo druhá ponuka, ktorá bola vyššia), je potrebné skonštatovať, že ponuka žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní bola zo všetkých predložených ponúk jednoznačne najnižšia.

6. V súvislosti s namietaným porušením princípov verejného obstarávania ( t. j. k žalobným dôvodom k vyhodnoteniu ponuky žalobcov a vyhodnoteniu podmienky odbornej a technickej spôsobilosti) správny súd zhrnul teoretické východiská a judikatúru a dospel k záveru, že v prejednávanej veci skutočne došlo k porušeniu princípu transparentnosti.

Správny súd uviedol, že podľa prvostupňového rozhodnutia nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobcovia podmienku účasti nesplnili tak, ako bola stanovená. K odlišnému záveru dospel žalovaný až v napadnutom rozhodnutí na základe odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu.

9. Správny súd tiež prisvedčil žalobcom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí prebral názory odvolateľa (ďalšieho účastníka 3/) odvolávajúc sa na ním predložené doklady, konkrétne dva dokumenty v talianskom jazyku preložené do slovenského jazyka - Certificato di esecuzione lavori „CEL1" (Osvedčenie o vykonaní prác) a „CEL2" (Osvedčenie o vykonaní prác), avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bližšie neobjasnil, v čom konkrétne má spočívať ich relevancia pre posúdenie splnenia podmienky účasti žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní. 10.

11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného však správny súd zistil, že v predmetnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Zdôraznil, že v predmetnej veci mal žalovaný postupovať v súlade so zásadou úzkej súčinnosti s účastníkmi konania podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku. 12. Tým, že žalovaný nevyzval žalobcov, aby sa oboznámili s podkladmi pre rozhodnutie v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, konal podľa názoru správneho súdu v rozpore s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku. Podľa správneho súdu v predmetnej veci malo byť žalobcom umožnené predkladať tvrdenia a dôkazy, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť konanie v ich prospech, a to aj napriek tomu, že nepodali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, a teda neboli účastníkmi konania v odvolacom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu, že žalovaný rozhodoval o ich subjektívnych právach a o zrušení vyhodnotenia splnenia podmienok ich účasti v predmetnom

13. Správny súd uviedol, že žalovaný mal predmetné odvolanie vrátane jeho príloh doručiť žalobcom. Samotný žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval nedostatočné vyhodnocovanie splnenia podmienky účasti žalobcami, a to predovšetkým vo svetle dôkazov predložených odvolateľom (ďalším účastníkom 3/) a tiež skonštatoval, že z predložených dôkazov vyplývajú pochybnosti. S ohľadom na tieto skutočnosti a za účelom riadneho posúdenia týchto dôkazov mal žalovaný dať žalobcom príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, prípadne mal využiť inštitút vysvetlenia alebo doplnenia predložených dôkazov.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej

16. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil otázku porušenia princípov transparentnosti a proporcionality verejného obstarávania, nakoľko v prejednávanom prípade, s poukazom na znenie rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-652/22 (Kolin) a vo veci C-266/22 (Qingdao) je zrejmé, že žalobcovia sa týchto princípov nemôžu dovolávať, pretože sa na nich nevzťahujú, rovnako ako sa na nich nevzťahujú ani smernice Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania. Žalobca 1/ ako vedúci člen skupiny dodávateľov - žalobcov, je totiž spoločnosť so sídlom v Kazašskej republike, z čoho vyplýva, že skupina dodávateľov z pohľadu práva verejného obstarávania predstavuje hospodársky subjekt z „nepokrytej" tretej krajiny. Sťažovateľ argumentoval tým, že Súdny dvor EÚ vo veci C-266/22 (Qingdao) v spojení s vecou veci C-652/22 (Kolin), považoval združenie, ktoré je zložené zo spoločnosti so sídlom v tretej nepokrytej krajine a zo spoločnosti so sídlom v členskom štáte Európskej únie, za hospodársky subjekt, ktorý nemá práva vyplývajúce z práva EÚ v oblasti verejného

18. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie napadnutého rozsudku v záveroch o porušení princípu transparentnosti a proporcionality verejného obstarávania aj v prípade, ak by žalobcovia disponovali právom domáhať sa dodržiavania princípov vychádzajúcich z práva

19. Sťažovateľ považoval za vnútorne rozporné konštatovanie v bode 115. napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého: „(. . .) verejný obstarávateľ by nemal pri nejasnostiach ponuky hneď konštatovať zrušenie vyhodnotenia splnenia podmienok účasti žalobcov, ale mal požiadať o ďalšie vysvetlenie nezrovnalostí, ktoré mu vyvstali na základe dokumentov predložených odvolateľom (ďalším účastníkom 3/). Až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu mal rozhodnúť o splnení resp. nesplnení podmienok účasti žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní." Rozpor videl sťažovateľ v tom, že správny súd uvádza, že obstarávateľ mal požiadať ešte o vysvetlenie - teda výsledok vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, ktorý bol nedostatočný a trpel vadou čo do náležitého zistenia skutkového stavu, musel

inštitút vysvetlenia za účelom preskúmania toho, či žalobcovia podmienku účasti spĺňajú alebo nespĺňajú, pričom však inštitút vysvetlenia môže využiť len obstarávateľ, a nie sťažovateľ (úrad, resp. rada), ktorý len preskúmava postup obstarávateľa v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním.

22. Sťažovateľ namietal aj nesprávne posúdenie porušení ustanovení zákona o konaní pred orgánom verejnej správy. Pokiaľ správny súd založil svoje rozhodnutie zrušiť napadnuté rozhodnutie na tom, že žalobcovia neboli vyzvaní k vyjadreniu sa k podkladom rozhodnutia, a tým bola porušená zásada súčinnosti podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, sťažovateľ poukázal na to, že žalobcovia nemali postavenie účastníka konania (odvolacieho ani prvostupňového). Žalobcovia totiž v priebehu administratívneho konania nepodali ani námietky a ani odvolanie.

24. Sťažovateľ mal ďalej za to, že nie je sporné, že žalobcovia neboli účastníkmi odvolacieho konania (ako ani konania o námietkach), čo vyplýva z § 177 ods. 3 o verejnom obstarávaní, pričom zároveň podľa § 177 ods. 1 tohto zákona boli osobami oprávnenými podať odvolanie proti rozhodnutiu úradu, čo však žalobcovia nevyužili. Sťažovateľ namietal, že samotný správny súd na jednej strane uviedol, že žalobcovia neboli účastníkmi konania pred sťažovateľom, na druhej strane však dospel k záveru, že sťažovateľ mal s nimi konať, akoby účastníkom konania boli.

Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že zákon o verejnom obstarávaní vo vzťahu k samotným účastníkom konania dáva žalovanému iba zákonnú možnosť, a nie zákonnú povinnosť, vyzvať účastníkov námietkového konania na vyjadrenie k podkladu rozhodnutia.

26. Uvedené má podľa sťažovateľa svoju elementárnu logiku, nakoľko námietkové konanie je rýdzo sporové konanie, kde je predmet konania vymedzený návrhom, t. j. námietkami, ktorých obsahom je podľa § 175 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní viazaný.

28. Sťažovateľ tiež argumentoval tým, že v administratívnom konaní nerozhodoval o právach alebo povinnostiach žalobcov, ale naopak, vrátil vec do fázy verejného obstarávania, kedy o ponuke žalobcov mal opätovne rozhodovať obstarávateľ. Pokiaľ by teda boli pochybnosti o relevantnosti ponuky žalobcov nepodložené, žalobcovia by dostali priestor to dokázať a obstarávateľ ich mohol opätovne vyhodnotiť ako úspešného uchádzača. Sťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ by aj žalobcovia boli vyzvaní na vyjadrenie k odvolaniu (čo však vníma ako postup v rozpore so zásadou zákonnosti), bolo by to navyše aj predčasné a neúčelné, keďže sťažovateľ by nemohol vyhodnotiť splnenie, resp. nesplnenie podmienky účasti namiesto obstarávateľa, ktorý toto vyhodnotenie v súvislosti s dokladmi predloženými odvolateľom nemal možnosť urobiť.

Súdny dvor to konštatoval len o subjekte z tretej nepokrytej krajiny, ale nie o celej skupine dodávateľov. Zdôraznili, že zákon o verejnom obstarávaní, ako vnútroštátny predpis, upravuje zásady transparentnosti a proporcionality, ktorých dodržanie správny súd v napadnutom rozsudku posúdil a došiel k záveru, že tieto boli porušené. 32. Žalobcovia tvrdia, že boli účastníkmi odvolacieho konania podľa § 177 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, pretože boli účastníkmi správneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, voči ktorému odvolanie smeruje, podľa zákona o verejnom obstarávaní.

33. K námietkam ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces žalobcovia uviedli, že nie je zrejmé, z akého dôvodu poukazuje sťažovateľ na bod 117. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z iného dôvodu, konkrétne že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

38. Podľa § 171 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, účastníkmi konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok sú navrhovateľ a kontrolovaný. 39. Podľa § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, Úrad pred vydaním rozhodnutia podľa § 175 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok môže vyzvať účastníkov konania, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie; na vyjadrenia a dôkazy doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa § 175 ods. 5 neplynie od vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia účastníkov konania alebo do uplynutia lehoty podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. 40. Podľa § 175 ods. 1 a 11 zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti a) odstrániť protiprávny stav alebo b) zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo koncesie, postup zadávania časti zákazky alebo časti koncesie alebo súťaž návrhov. (11) rozhodnutie podľa odseku 1 sa zároveň doručuje všetkým úradu známym uchádzačom, záujemcom a účastníkom. 41. Podľa § 177 ods. 1 a 3 zákona o verejnom obstarávaní, proti rozhodnutiu podľa § 175 okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 % môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. Odvolanie musí byť doručené úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní.

42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý proces. Kasačný súd poukazuje na to, že z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že aj v časti námietok týkajúcich sa nesprávneho posúdenia veci sťažovateľ opakovane poukazoval na rozpory v argumentácii správneho súdu (k tomu pozri body 18. - 20. a 24. tohto rozsudku), ktoré vady odôvodnenia napadnutého rozsudku možno podradiť aj pod kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

primárne na závery správneho súdu týkajúce sa porušenia zásady súčinnosti. 44. Neušlo pritom pozornosti kasačného súdu, že práve rozhodujúci dôvod zrušenia napadnutého rozsudku (nedoručenie odvolania na vyjadrenie žalobcom) nebol žalobcami v správnej žalobe vôbec namietaný. To napokon implicitne vyplýva z bodu 127. napadnutého rozsudku, kde správny súd uviedol, že na niektoré zásadné vady má prihliadať aj ak neboli namietané v správnej žalobe, resp. z časti II. napadnutého rozsudku, obsahujúcej zhrnutie argumentov žalobcov. Na druhej strane, zo systematiky a znenia napadnutého rozsudku možno vyvodiť, že správny súd explicitne odchýlenie sa od žalobných dôvodov nedeklaroval a z niektorých častí napadnutého rozsudku možno dokonca mať dojem, že správny súd reagoval na žalobnú námietku žalobcov (napr. bod 128. napadnutého rozsudku - „Po preskúmaní veci v medziach žalobných námietok dospel správny súd k záveru.

45. Kasačný súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve v zásade platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobcovia po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby túto rozšírili o ďalšiu námietku, na jej obsah správny súd nemal prihliadať, nakoľko sa nejednalo o prípad vymedzený v § 134 ods. 2, resp. § 195, § 418 SSP.

Zo znenia uvedených rozhodnutí navyše nemožno odvodiť závery tvrdené správnym súdom v tejto veci. Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7 Azs 79/2009 za vadu takej miery závažnosti, ktorá bráni preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných bodov, považuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozsudku v tejto veci nevyplýva, že by sa jednalo o takýto dôvod. Druhý zmienený rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 9 As 6/ 2007 (pozn. v citovanom rozsudku bolo nesprávne uvedené, že rozhodnutie sp. zn. 9 As 6/2007 vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď takýto rozsudok týmto súdom nebol vydaný) sa výslovne týkal porušenia zásady súčinnosti, okrem iného aj absencie poučenia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, na čo Najvyšší správny súd Českej republiky uviedol, že na obdobné pochybenia treba nahliadať kriticky, ale je nutné posúdiť konkrétne okolnosti prípadu.

47. Kasačný súd je toho názoru, že koncentračná zásada v správnom súdnictve môže byť preklenutá len za výnimočných a zákonom predpokladaných okolností, pričom existenciu takýchto okolností v súdenej veci správny súd dostatočne neozrejmil - že by v predmetnej veci nastali. Naopak, v predmetnej veci je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že v tomto prípade je potrebné zohľadniť, že námietkové konanie je osobitný inštitút, na čo nadväzuje osobitná úprava účastníctva a premietnutie zásady súčinnosti do tohto konania tak, aby bol zachovaný

Takéto konanie prichádza do úvahy len pred uzavretím zmluvy. Účastníkmi sú v tomto prípade osoba, ktorá odvolanie podala (účastník konania alebo všetci ÚVO známi uchádzači, záujemcovia a účastníci) a účastníci konania, v ktorom ÚVO vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, teda účastníci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, ktorými sú navrhovateľ a kontrolovaný (§ 171 ods. 3) alebo všetci navrhovatelia a kontrolovaný, ak ÚVO spojí viac konaní na spoločné konanie (§ 171 ods. 7)." Žalobcovia však (i) nepodali odvolanie (ii) neboli účastníkmi konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, pretože neboli ani navrhovateľ a ani kontrolovaný.

49. Obdobne upravovala účastníctvo v námietkovom konaní aj predchádzajúca právna úprava - zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. „Zo znenia § 138 ods. 1, 3 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že účastníkmi konania o námietkach sú navrhovateľ a kontrolovaný (.

. .)" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/13/2012 zo dňa 29. marca 2012). 50. Správny súd však napriek tomu, že skonštatoval, že žalobcovia účastníkmi konania neboli, dospel k záveru, že sťažovateľ mal so žalobcami konať, akoby účastníkom konania boli. Pri formulácii tohto záveru však správny súd primerane nezohľadnil relevantné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Preto je stanovisko správneho súdu o tom, že v správnom konaní došlo k porušeniu § 191 ods. 1 písm. g) SSP predčasné a nedostatočne odôvodnené.

52. Hoci žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej ťažnosti v súvislosti a § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní interpretovali právnu doktrínu tak, že využitie tohto inštitútu by malo byť pravidlom, nie výnimkou, ani z nimi uvádzaných právnych názorov nemožno odvodiť to, že by sa toto pravidlo aplikovalo aj na žalobcov, ktorí neboli účastníkmi konania.

J. Azud). 53. K sťažnostným námietkam týkajúcim sa porušenia princípu transparentnosti a proporcionality kasačný súd v prvom rade konštatuje, že hoci z bodov 106. - 116. napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd sa s námietkami žalobcov stotožnil, následne napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Preto (zrejme - vyplývajúc zo znenia napadnutého rozsudku) uvedené netvorilo rozhodujúci dôvod, z ktorého správny súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú.

V prejednávanej veci týkajúcej sa námietkového konania prvostupňovým rozhodnutím a rovnako aj napadnutým rozhodnutím žalovaný nariadil kontrolovanému (ďalšiemu účastníkovi 1/) odstrániť protiprávny stav a opätovne vyhodnotiť ponuky všetkých uchádzačov z hľadísk uvedených v bode 1. tohto rozsudku. Viaceré výhrady správneho súdu však smerujú voči kontrolovanému (ďalšiemu účastníkovi 1/), a nie voči sťažovateľovi, ktorý vydal preskúmavané rozhodnutia na základe námietok.

. .) verejný obstarávateľ by (. . .) mal požiadať o ďalšie vysvetlenie nezrovnalostí, ktoré mu vyvstali na základe dokumentov predložených odvolateľom (ďalším účastníkom 3/). Až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu mal rozhodnúť o splnení resp. nesplnení podmienok účasti žalobcov v predmetnom verejnom obstarávaní" je v rozpore so zrušujúcim výrokom správneho súdu, keď práve napadnutým rozhodnutím sťažovateľ uložil kontrolovanému (ďalšiemu účastníkovi 1/) uvedené nezrovnalosti odstrániť. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí nekonštatoval nesplnenie podmienok účasti žalobcov v rámci príslušného procesu obstarávania, ale dospel k záveru, že vyhodnotenie splnenia podmienky účasti žalobcov bolo nedostatočné. Uvedené teda znamená, že rozhodnutie o tom, či žalobcovia spĺňajú podmienku účasti (aj vo svetle dôkazov predložených v odvolacom konaní), sťažovateľ ponechal na samotného obstarávateľa. Sťažovateľ nekonštatoval (neposudzoval), či žalobcovia spĺňajú alebo nespĺňajú danú podmienku účasti, keďže toto vyhodnotenie prináleží samotnému obstarávateľovi.

ak zákon neustanoví inak. Pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov je podstatné, či spĺňajú procesné podmienky podľa SSP, a nie otázka, akých konkrétnych práv mali byť ukrátení. V predmetnej veci bol opodstatnený súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k zhoršeniu postavenia žalobcov a k zásahu do ich subjektívnych práv uložením povinnosti verejnému obstarávateľovi odstrániť protiprávny stav zrušením vyhodnotenia splnenia podmienok účasti v prípade žalobcov a tiež uložením povinnosti opätovného vyhodnotenia splnenia podmienok ich účasti v predmetnom verejnom obstarávaní.

Na druhej strane je zrejmé, že správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil primárne z iného dôvodu - konkrétne - že malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Preto v kontexte skutkových a právnych okolností predmetnej veci nie je samo osebe vadou napadnutého rozsudku, že správny súd bližšie neodôvodnil, prečo je toho názoru, že vybrané otázky mal žalovaný hlbšie odôvodniť. Nakoľko však kasačný súd vracia vec správnemu súdu na ďalšie konanie, bude vhodné, aby sa podľa potreby predmetnou námietkou podrobne zaoberal a zaujal jasné stanovisko, či sa jedná o konštatovanie obiter dictum alebo sa jedná o vadu, ktorá je spôsobilá na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

59. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.

V Bratislave dňa 19. marca 2026