4Sfk/81/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-1S/19/2020 - 343 zo dňa 12. júna 2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102593981/2019 zo dňa 12. novembra 2019 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 101814748/2019 zo dňa 29.07.2019, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 408.451,02 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017.

V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/115/2022 zo dňa 27.11.2024, z ktorého príslušné časti citoval a s ktorého závermi sa stotožnil, a ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/61/2020 zo dňa 28.06.2022, ktorým boli zrušené rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa obdobnej veci žalobcu (zdaňovacieho obdobia júl 2017 a okrem iných aj dvoch rovnakých dodávateľov: GAT CORPORATION, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o.), na ktoré aj samotný žalobca poukazoval, ako na konania s rovnakým/podobným skutkovým aj právnym stavom.

3. Správny súd ďalej opísal skutkový stav a uviedol, že tovar sa v čase začiatku prepravy nachádzal v skade OMV v Lobau, Rakúsko. Následne bol dodávaný jednou ucelenou prepravou bez prekládky priamo odberateľom žalobcu. Správca dane dospel k zisteniu, že tým, že žalobca prijal ID kódy od svojho dodávateľa, bolo mu umožnené, aby prostredníctvom svojho prepravcu načerpal pohonné hmoty v sklade Lobau, Rakúsko a prepravil tieto pohonné hmoty priamo k svojim odberateľom v tuzemsku. Moment prevodu práva disponovať s tovarom ako vlastník na žalobcu musel nastať pred začatím prepravy v mieste dodania tovaru. K preprave tovaru teda došlo v článku reťazca medzi žalobcom a jeho odberateľmi.

4. Správny súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-430/09 Euro Tyre, vo veci C-245/04 EMAG), na základe ktorého je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. Z uvedeného vyplýva tak, ako to uviedli aj daňové orgány, že tovar žalobca nadobudol v inom členskom štáte Európskej únie, kde na neho prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

5. V ďalšom správny súd konštatoval, že sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu ohľadom dôkazu Nachweis/doklad o preprave. Správca dane sa s ním vysporiadal dostatočne v tom zmysle, že ide doklad, ktorý nie je dokladom o preprave a údaje v ňom uvedené nezodpovedajú skutočnosti, keďže sa preukázalo, že prepravu tovaru objednal žalobca a nie dodávateľ žalobcu.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec mu vráti na ďalšie konanie alebo eventuálne, aby zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že rozsudok správneho súdu považuje za nedostatočne odôvodnený, keď na žalobné námietky sťažovateľa nereagoval vôbec alebo na ne reagoval vágnym konštatovaním, že sa s nimi žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal alebo že sa žalovaný nedopustil žiadnej chyby a to bez toho, aby správny súd svojím odôvodnením zrkadlil konkrétny obsah jeho námietky. Zároveň svoje odôvodnenie oprel o rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v inej daňovej veci sťažovateľa týkajúcej sa práva na odpočet DPH za mesiac júl 2017. 11. Podľa sťažovateľa sa správny súd nevysporiadal s námietkou, že správca dane zastieral výsluch svedka za miestne zisťovanie v úmysle vylúčiť prítomnosť sťažovateľa a jeho právo klásť svedkovi otázky a rovnako ani k námietke, že žalovaný vychádzal z nezákonných výpovedí svedkov, na výsluch ktorých sťažovateľ nebol predvolaný a ktorí neboli poučení o následkoch krivej výpovede, a preto nemuseli vypovedať pravdivo. Ďalej uviedol, že správca dane odmietol výpovede svedkov, ktoré boli v prospech sťažovateľa z absurdného dôvodu, že svedkovia obsah svojich výpovedí nepreukázali, ale naopak za dôveryhodný dôkaz považoval

uznesenie

o začatí trestného stíhania, ktoré doposiaľ neviedlo k odsúdeniu sťažovateľa.

13. V ďalšom sťažovateľ namietal, že správca dane paušálne odmietal vykonať a vziať do úvahy dôkazy navrhnuté sťažovateľom, a to najmä dokazovanie vo vzťahu k spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. Navrhovaný výsluch svedka- konateľa spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. mal náramný potenciál podporiť tvrdenia prezentované sťažovateľom, resp. zvrátiť tvrdenia prezentované žalovaným. Zároveň poukázal na to, že služba poskytnutá spoločnosťou VOMS, s.r.o. nebola fiktívna - išlo o reálne plnenie. Došlo aj k porušeniu legitímnych očakávaní - dvaja správcovia dane dospeli na základe kontrol totožných transakcií k diametrálne odlišným záverom. 14.

Uvedené potvrdila aj Rakúska finančná správa v odpovediach na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorých bolo preverované dodanie pohonných látok medzi spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. a spoločnosťami EU Trucker SK s.r.o., TRANSOIL s.r.o., TRANSOIL PLUS, s.r.o. Rovnako neprihliadol ani na výsluch svedka, pána Vyšného, ktorý potvrdil, že pre OMV Slovensko, s.r.o. je dôležitý doklad Nachweis, ktorým priamy odberateľ potvrdzuje, že vykonaná preprava bola realizovaná priamym odberateľom alebo na jeho účet. 15. Ďalej poukázal na skutočnosť, že bolo porušené právo legitímnych očakávaní, keď dvaja správcovia dane dospeli na základe kontrol totožných transakcií k diametrálne odlišným záverom.

Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého prepravu nemožno považovať za rozhodujúcu pre určenie, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neexistuje iná okolnosť, ktorá by umožňovala predpokladať, že k takému prevodu došlo v dobe tejto prepravy (rozsudok SD EÚ vo veci C-414/17 AREX CZ a.s.). Zároveň podľa názoru Súdneho dvora EÚ pokiaľ osoba nie len zabezpečuje dopravu, ale má záujem po dokončení prepravy tovar nadobudnúť pre vlastné podnikanie, je to relevantná okolnosť, no stále nie okolnosť postačujúca na konštatovanie prevodu ekonomického vlastníctva.

18. Záverom dodal, že zo zmlúv a svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že preprava bola vykonávaná na účet dodávateľov sťažovateľa, ktorí znášali jej náklady. Ak prepravu zabezpečili cez sťažovateľa, ten im ju riadne faktúroval. Taktiež z nich vyplynulo aj to, že riziko náhodnej skazy niesli takisto dodávatelia sťažovateľa. Ak by došlo k zániku prepravovaného tovaru na území Rakúskej republiky bez zavinenia prepravcu, škoda by vznikla jedine dodávateľom sťažovateľa. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 17.11.2025 uviedol, že zotrváva na svojich záveroch a plne sa stotožňuje s názorom správneho súdu v napadnutom rozsudku. Ďalej uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie za účelom preverenia všetkých okolností, ktoré sa týkajú predmetných dodávateľsko-odberateľských vzťahov a viedol dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom správca dane môže použiť aj zistenia z iných konaní. Čo sa týka poukazu sťažovateľa na odlišné

20. V danom prípade bolo podľa žalovaného objektívne preukázané, že sťažovateľ nakupoval pohonné hmoty v rámci tzv. reťazových obchodov, a teda došlo k viacerým po sebe idúcim dodávkam toho istého tovaru medzi niekoľkými subjektmi medzi sebou.

21. Z napadnutých rozhodnutí podľa žalovaného vyplýva aj to, že správca dane sa neobmedzil na prevod vlastníckeho práva podľa tuzemských súkromnoprávnych predpisov, ale dôsledne sa zaoberal otázkou, kedy mohol sťažovateľ s tovarom skutočne nakladať tak, ako by bol jeho vlastníkom.

III. Konanie na kasačnom súde

22. Prejednávaná vec bola dňa 10.12.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Sfk/ 81/2025. 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. 24. Kasačný súd z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo vo vyrubovacom konaní vydané prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 101814748/2019 zo dňa 29.07.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 408451,02 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období určil sťažovateľovi uvedený rozdiel dane z prijatých faktúr týkajúcich sa dodania pohonných hmôt od dodávateľov: GAT CORPORATION, s.r.o., EU Trucker SK s.r.o., LICHTENFELD AVIATION CO. LTD, z ktorých si sťažovateľ uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Skonštatoval, že sťažovateľ podľa typu nadobudnutia pohonných hmôt (s prepravou alebo bez prepravy) bol v takto vytvorenom reťazci dodaní, buď priamym nadobúdateľom pohonných hmôt z iného členského štátu alebo jeho nadobudnutia pohonných hmôt neboli predmetom DPH v tuzemsku. 25. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

31. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

34. Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

36. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

41. Kasačný súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd

42. Kasačný súd uvádza, že v prejednávanej veci je kľúčovým právnym problémom určenie miesta a momentu dodania tovaru - prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Sťažovateľ si uplatnil právo na odpočet DPH z nákupu pohonných hmôt, avšak tovar naložil v sklade v Rakúsku a prepravil tieto pohonné hmoty priamo k svojim odberateľom v tuzemsku. Podľa názoru správcu dane a žalovaného prešlo na sťažovateľa právo nakladať s tovarom ako vlastník už v Rakúsku a nakoľko miestom dodania tovaru nebolo tuzemsko, nepriznali sťažovateľovi právo na odpočítanie DPH.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. rozsudok č. C-320/88 zo dňa 08.02.1990 vo veci Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a rozsudok č. C- 401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) vyplýva, že pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo.

44. Podľa kasačného súdu sa správny súd v napadnutom rozsudku ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberali všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami, kedy z vykonaného dokazovania vzišli dostatočné závery, aby bola predmetná vec vyhodnotená ako súladná s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na základe správcom dane riadne zisteného skutkového stavu aplikoval judikatúru Súdneho dvora a jasne vysvetlil systém ekonomického vlastníctva s tým, že je dôležité, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Žalovaný rovnako poukázal na generovanie ID kódu, ktorý bol nevyhnutný na odber tovaru v rafinérii Lobau a jeho poskytnutím tak sťažovateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom naň kladené náležitosti a sú aj riadne odôvodnené. 46. Kasačný súd si je plne vedomý toho, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004). Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

48. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Správny súd zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré zamietol správnu žalobu sťažovateľa a jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné či neodôvodnené. Kasačný súd má v tejto súvislosti za to, že správny súd sa posudzovanou vecou zaoberal dôsledne, náležite sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami, ako aj s procesnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil náležite a presvedčivo, pričom dospel k správnym záverom o zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.

V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je totiž podstatné, či na nadobúdateľa prechádza právo prijímať rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. Uvedené závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/

50. Rovnako sa podľa kasačného súdu správny súd vysporiadal aj s námietkami sťažovateľa ohľadne vykonaného dokazovania správcom dane, ako aj s námietkami ohľadne výsluchu zamestnanca spoločnosti OMV Refining & Marketing GmbH. Uvedené aj v kontexte už vyššie uvedeného by nebolo spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie správcu dane ani žalovaného.

52. Za nedôvodnú považuje kasačný súd aj námietku sťažovateľa o kumulovaní dôvodov pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného aj správcu dane je podľa kasačného súdu zrejmé, že dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH bolo nesplnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 zákona DPH, nakoľko k pohybu deklarovaného tovaru došlo od prvého dodávateľa až k poslednému odberateľovi. V danom prípade dodávateľské spoločnosti nesprávne vyhotovili odberateľské faktúry, na ktorých uviedli sadzbu platnú v tuzemsku, pretože nákup deklarovaných obchodných transakcií nebol zrealizovaný v tuzemsku, a tým deklarovaným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.

je tiež požia-davka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/ 99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované.

54. Preto sú nedôvodné námietky sťažovateľa, že správny súd nebol viazaný rozhodnutím Najvyššieho správneho SR sp. zn. 1Sfk/115/2022 zo dňa 27.11.2024. Práve naopak, nakoľko sa jedná o obdobnú vec totožných účastníkov konania, na čo poukazoval v konaní pred správnym súdom aj sám sťažovateľ, postupoval správny súd obozretne, súladne s judikatúrou vyššej súdnej autority. Navyše uvedené právne posúdenie vyplýva aj z rozhodovacej praxe kasačného súdu, napríklad z rozhodnutí sp. zn. 1Sfk/46/2022 zo dňa 29.11.2023 alebo aj z konaní sp. zn. 6Sžfk/15/2021 zo dňa 26.04.2023 alebo aj sp. zn. 6Sžfk/47/2021 zo dňa 17.06.2021. Rovnaká právna prax vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, konkrétne rozhodnutie sp. zn. 4Afs/124/2021 zo dňa 15.11.2021 a sp. zn. 1Afs/386/2020 zo dňa 16.08.2023.

súdu) na ďalšie konanie. 56. Kasačný súd tak pre úplnosť poukazuje na relevantné časti rozsudku kasačného súdu , ktorý v tejto súvislosti uviedol: „64. V uvedenom prípade však nie je sporné, že v obchodnom reťazci, ktorého bol žalobca súčasťou, na stupni dodávok PHM medzi dodávateľmi a žalobcom k preprave tovaru nedošlo. Žalobca si tovar od dodávateľov prevzal v sklade OMV, terminál Lobau v Rakúsku, kde bol načerpaný do autocisterien externých prepravcov žalobcu a následne prepravovaný z Rakúska do tuzemska priamo na čerpacie stanice odberateľov žalobcu alebo ich odberateľov.

Miestom dodania tovaru spojeného s prepravou bol členský štát, kde sa tovar nachádzal v čase keď sa preprava začala. Pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho istého tovaru a preprava je len jedna, dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) sa môže priradiť len k jednej dodávke

65. Ako vyplýva z?ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. rozsudok č. C-320/ 88 zo?dňa 08.02.1990 vo veci Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a?rozsudok č. 401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s?tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s?ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a?to aj keby k?prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s?hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k?prevodu práva nakladať s?tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho

Iba výnimočne teda nepôjde o prevod vlastníckeho práva, ale o prevod iných práv, ktoré dovolia nadobúdateľovi tovaru nakladať s tovarom v obdobnom rozsahu, ako keby bolo na neho prevedené vlastnícke právo. Pritom zároveň možno konštatovať, že prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnych predpisov má dôležitú úlohou pri posudzovaní, kto nadobudol právo nakladať s vecou ako vlastník v zmysle Smernice o DPH.

. . 69. Bez ohľadu na to, čo si strany medzi sebou zmluvne dohodnú, v prípade, ak sťažovateľ požiadal o priznanie odpočítania DPH, musel spĺňať podmienky na jeho priznanie, t. j. v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH musela vzniknúť daňová povinnosť pri dodaní tovaru v tuzemsku. Nakoľko však daňová povinnosť vznikla deklarovaným dodávateľom v Rakúsku, z logiky veci jasne vyplýva, že odpočítanie dane nemôže byť sťažovateľovi priznané. .

Je zrejmé, že žalobca už od počiatku prepravy ovplyvňoval osud prepravovaných PHM - rozhodoval odkiaľ, kedy, ako a kam budú prepravené, pričom PHM nadobudol a prepravil na Slovensko za účelom výkonu vlastnej ekonomickej činnosti. Fakticky tak s PHM od počiatku nakladal ako

73. V rozhodnutiach daňových orgánov sú pritom všetky tieto zistenia uvedené a obsahujú aj ich úvahy, na základe ktorých dôkazov a skutočností dospeli k svojim záverom v súvislosti so žalobcovým nadobudnutím práva nakladať s tovarom ako vlastník v mieste dodania tovaru.

Daňové orgány pritom zohľadnili aj zmluvné dojednania a objednávky obsahujúce dojednania o prevode vlastníckeho práva. Tieto zmluvné dojednania sa však vo svetle všetkých faktických okolností javia ako formálne pre účely dane z pridanej hodnoty, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník sa javilo ako prechádzajúce na sťažovateľa až na Slovensku.

75. Pokiaľ teda sťažovateľ už momentom prevzatia tovaru na prepravu v inom členskom štáte rozhodoval o právnom osude tovaru tým, že ho priamo bez akejkoľvek zastávky dodával na miesta, ktoré sám určil a od počiatku prepravy, ktorú organizoval a vykonával vlastnými prostriedkami, rozhodoval kedy, odkiaľ, ako a kam bude tovar prepravený, pričom tovar nadobudol a prepravil do tuzemska za účelom výkonu vlastnej ekonomickej činnosti, fakticky tak s tovarom od počiatku nakladal ako vlastník a miesto dodania tovaru treba určiť v tomto inom členskom štáte, hoci podľa zmluvných dojednaní malo byť miesto dodania tovaru v tuzemsku.

okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje, aby určil, ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci Spoločenstva.“ 77. Rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky relevantné dôvody a právne závery, teda je riadne odôvodnené. Tiež je potrebné uviesť, že kasačný súd nevidel potrebu podrobnejšej analýzy zmluvných dojednaní, pretože by nemohli priniesť iný záver vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, ktoré zistilo skutkový dej z hľadiska posudzovania podľa zákona o DPH, kedy nárok na odpočítanie DPH predstavuje inštitút verejného práva. V neposlednom rade žalovaný konštatoval, že v danom prípade miesto dodania dohodnuté medzi žalobcom a jeho dodávateľmi v zmluve môže byť miestom dodania len za splnenia podmienok vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon o DPH. Dojednané zmluvné podmienky preto nie sú v súlade s daňovými zákonmi (miesto dodania nekorešpondovalo so zistením správcu dane). Žalovaný vysvetlil, prečo dojednané zmluvné podmienky nemohol akceptovať a na ich základe teda priznať daňovému subjektu odpočet DPH.

transakcie. Preto moment a miesto dodania tovaru rozhodne nemožno určiť výlučne iba na základe formálnej dohody zmluvných strán zdaniteľného obchodu vyjadrenej v písomnej zmluve uzatvorenej podľa vnútroštátnych súkromnoprávnych kódexov.“