4Sfk/84/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:4019200347.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/59/2019
- IČS
- 4019200347
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: ERA - PACK - PLUS spol. s r.o., so sídlom Dvorská cesta 8, Nové Zámky, IČO: 31437575, zastúpený: Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom: Kukučínova 8, Nové Zámky, IČO: 53582268, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101291771/2019 z 29. mája 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/59/2019-156, z 22. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/59/2019-156 z 22. marca 2022 tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 101291771/ 2019 z 29. mája 2019 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Daňový úrad Nitra (ďalej „správca dane“) rozhodnutím číslo 100445409/2019 z 13.02.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 11781,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané splnenie podmienok odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej „zákon o DPH“). 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím číslo 101291771/2019 z 29.05.2019 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Základom odôvodnenia oboch rozhodnutí bolo spochybnenie, že spoločnosť KLIMATEL, s. r. o. bola dodávateľom fakturovaného tovaru (fólií), ktorého existencia a použitie v obchodnej činnosti žalobcu však spochybnená nebola. Žalovaný v podstate uzavrel, že nepodaním daňového priznania dodávateľa KLIMATEL, s. r. o. neboli preukázané príjmy z titulu dodania tovaru, z ktorého si žalobca uplatňuje právo odpočítať daň. Konanie tohto dodávateľa tiež považoval za účelové, s cieľom získania daňovej výhody.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Krajský súd v Nitre (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/59/2019-156 z 22.03.2022, ECLI:SK:KSNR:2022:4019200347.4 (ďalej „napadnutý rozsudok“), zamietol správnu žalobu
žalobcu. 4. Podľa súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, ako i preverovaním spoločnosti KLIMATEL, s.r.o. Predloženie faktúr nepovažoval za dôkaz o dodaní tovaru. Akékoľvek doklady bez reálneho preukázania dodania zdaniteľného plnenia nie sú podľa súdu dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.
5. Správny súd uzavrel, že správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu vo veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť KLIMATEL, s.r.o., a že v súvislosti s dodávkou tovaru jej vznikla daňová povinnosť. 6. Žalobca podľa súdu svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť spomínaných obchodov a teda dôvodnosť uplatneného odpočítania DPH.
7. Správny súd dodal, že všetky žalobcom navrhnuté dôkazy smerovali k preukázaniu existencie tovaru, ktorá sporná nebola. Spor nastal ohľadom deklarovaného dodávateľa, k čomu neboli navrhnuté dôkazy. Za takýto dôkaz súd nepovažoval ani žiadosť o zistenie stavu dedičského konania po Magdaléne Gulyás (konateľke spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s. r. o. ako nástupníckej spoločnosti po KLIMATEL, s.r.o.), ktorá správcovi dane nepredložila požadované doklady, a to pri daňovej kontrole u žalobcu ani pri kontrole vykonávanej v jej
spoločnosti. 8. Súd uviedol, že správca dane nepriznanie odpočítania dane správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenia, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, vykonal a jemu dodal ním deklarovaný dodávateľ. Správca dane nespochybnil, že tovar sa u žalobcu nachádza a že tento mu bol dodaný, ale spochybnil, že dodávateľom tohto tovaru bol subjekt deklarovaný v predložených faktúrach, pretože zdaniteľné plnenia neboli overiteľné v účtovníctve dodávateľa, a v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neboli predložené (ani navrhnuté) také dôkazy, ktoré by reálnosť a realizáciu zdaniteľných plnení nespochybniteľne preukázali.
9. Správny súd pokračoval, že v priebehu daňovej kontroly obchodné transakcie neboli overiteľné v účtovníctve dodávateľa, ktorý je nekontaktný, ku dňu 08.12.2017 zmenil konateľa a spoločníka, a u tohto bola daň za zdaňovacie obdobie október 2017 určená podľa pomôcok. Súd sa stotožnil s názorom daňových orgánov, že potvrdenie realizácie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa (čestné vyhlásenie A.), bez preukázania vzniku jeho daňovej povinnosti vo vzťahu k tomuto zdaniteľnému plneniu, nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie vzniku daňovej povinnosti dodávateľa.
10. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane súd usúdil, že dodávateľovi v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.
11. K námietke žalobcu proti nevykonaniu výsluchu zamestnancov žalobcu, konkrétne skladníkov a vrátničky, a tiež vyšetrenia pohybu označených motorových vozidiel, správny súd uviedol, že pohyb motorových vozidiel je možné sledovať prostredníctvom mýtneho systému len pri nákladných motorových vozidlách. Aj takéto prípadné dokazovanie považoval za nadbytočné, keď nebola spochybnená existencia tovaru, ale bol spochybnený dodávateľ, teda pôvod tovaru. Naviac, na žiadnom doklade nebola uvedená ani zmienka o preprave a ani na dodacích listoch sa nenachádzajú evidenčné čísla vozidiel, preto ani v tomto ohľade nebolo unesené dôkazné bremeno. Uvedené podľa súdu nebolo možné odstrániť ani výsluchom skladníkov, vrátničky, prípadne iných zamestnancov žalobcu, nakoľko ani jeden z nich nevedel predložiť doklady, preukazujúce tú skutočnosť, že tovar uvedený na faktúrach dodal deklarovaný dodávateľ. Uvedené by bolo možné preukázať len účtovnými dokladmi dodávateľa, ktoré sa správca dane snažil získať, avšak A. písomne uviedol, že ich nemá a nová konateľka dodávateľa ich nepredložila, potom v priebehu daňovej kontroly zomrela,
ale naďalej figurovala v spoločnosti ako konateľka až do výmazu z obchodného registra. Správny súd mal za to, že konateľka dodávateľa mala dostatok času a priestoru na predloženie účtovných dokladov, čo aj prisľúbila vykonať, avšak nevykonala, a preto nebolo u žalobcu možné ustáliť splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane.
12. K námietke proti nevypočutiu A. a prihliadnutiu na jeho písomné vyjadrenie, ale už nie na čestné vyhlásenie, správny súd uviedol, že čestné vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. Preto podľa súdu žalobca nepredložil žiadny relevantný listinný ani iný dôkaz o tom, že tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ.
Za tohto skutkového stavu (nepredloženie dokladov zo strany deklarovaného dodávateľa a jeho právneho nástupcu) ani vypočutie bývalého konateľa na pojednávaní a ústne potvrdenie obchodov by nebolo možné považovať za preukázanie dodania tovaru.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu
13. Žalobca (sťažovateľ) kasačnou sťažnosťou žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec správnemu súdu na ďalšie konanie, tvrdiac nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“). 14. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a nesprávne posúdil postup žalovaného a správcu dane. Nesúhlasil so záverom správneho súdu, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodávok tovaru spoločnosťou KLIMATEL, s.r.o. pre žalobcu. 15. Sumarizoval, že v rámci daňovej kontroly dodanie a prevzatie tovaru od spoločnosti KLIMATEL, s.r.o. dokumentoval zákonom predpísanými listinnými dôkazmi a to faktúrami, prílohami k faktúram (dodacie listy k faktúram opatrené pečiatkou a podpisom sťažovateľa i dodávateľa KLIMATEL, s.r.o., objednávka), výpisom z knihy evidencie odchodov a príchodov vozidiel zo dňa 10.10.2017 a 30.10.2017, výpismi z bankových účtov o úhrade faktúr, kontrolným výkazom DPH za október 2017, interným dokladom - podklady pre priznanie DPH - vstup za október 2017, výkazmi výroby o spracovaní predmetného tovaru.
16. Sťažovateľ namietal, že nakoľko spoločnosť KLIMATEL, s.r.o. počas daňovej kontroly zanikla zlúčením so spoločnosťou AGRO TRADE HOUSE s.r.o, správca dane zaslal dňa 21.03.2018 tejto spoločnosti výzvu, avšak písomnosť bola vrátená správcovi dane s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy“. Iba na základe tejto správy doručovateľa správca dane vyvodil záver, že nebolo možné preveriť dodanie tovaru od dodávateľa KLIMATEL, s.r.o.
. Toto konanie a takéto šetrenie správcom dane považoval sťažovateľ za nedostatočné. 17. Argumentoval, že dňa 27.07.2018 bol správcom dane vykonaný telefonický rozhovor s konateľkou AGRO TRADE HOUSE s.r.o., Magdalénou Gulyás (telefonický a e-mailový kontakt na ňu oznámil žalobca), ktorá uviedla, že správcom dane žiadané doklady má k dispozícii, avšak z veľmi vážnych zdravotných dôvodov ich nevie správcovi dane doručiť. Z úradného záznamu zo dňa 17.08.2018 vyplýva, že menovaná doručila správcovi dane e-mail, že bude kontaktovať správcu dane hneď ako bude prítomná v Komárne, pretože zahájila liečbu. Menovaná sa neprihlásila, pravdepodobne z vážnych zdravotných dôvodov, správca dane jej zaslal dňa 15.10.2018 e-mail a stanovil jej termín 19.10.2018 na predloženie požadovaných dokladov. Ona túto požiadavku správcu dane už splniť nemohla, nakoľko bola vážne chorá a v mesiaci november 2018 aj zomrela. Práve preto sťažovateľ žiadal správcu dane, aby vyžiadal správu od Okresného súdu Komárno o stave dedičského konania po menovanej, ktorá ešte aj v čase jej smrti bola jediným spoločníkom a jedinou konateľkou spoločnosti AGRO TRADE HOUSE s.r.o.
Obchodný podiel tejto spoločnosti musí byť predmetom dedičského konania a k stanoveniu výšky obchodného podielu sú potrebné aj účtovné doklady tejto spoločnosti. 18. Sťažovateľ namietal proti nevypočutiu Petra Kádeka, bývalého konateľa spoločnosti KLIMATEL, s.r.o., ako svedka. Tiež namietal, že sa správca dane nezaoberal ďalším žalobcom navrhnutým dôkazom o dodaní a prevzatí tovaru, ktorým je Kniha evidencie odchodov a príchodov vozidiel, podľa ktorej dňa 10.10.2017 o 14.56 hod. tovar doviezlo do skladu žalobcu nákladné motorové vozidlo EVČ: D. XXXGB a dňa 30.10.2017 o 14.43 hod. tovar doviezlo do skladu žalobcu nákladné motorové vozidlo EVČ: A. XCK XX, ktoré doprevádzal i vtedajší konateľ spoločnosti KLIMATEL, s.r.o., Peter Kádek, na motorovom vozidle EVČ: D. XXX I.. Uvedené by podľa sťažovateľa vedela potvrdiť vrátnička, ktorú navrhol vo veci vypočuť ako svedka, avšak tiež nebola vypočutá, rovnako ako ďalší navrhovaní svedkovia - skladníci, ktorí tovar prevzali. Sťažovateľ konanie správcu dane v tomto smere považuje za nedostatočné a protizákonné.
Správca dane vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil i žalovaný, viackrát uvádza, že nespochybňuje existenciu tovaru a to, že tovar bol použitý ako surovina na výrobu fólií, avšak spochybňuje dodávateľa tohto tovaru. 19. Žalobca zdôraznil, že práve ním navrhnuté dôkazy by dokázali dodanie tovaru dodávateľom KLIMATEL, s.r.o. Preto tiež navrhol aj vypočuť ako svedka hlavného účtovníka spoločnosti KLIMATEL, s.r.o., avšak ani tento návrh zo strany správcu dane nebol akceptovaný. Sťažovateľ vyjadril názor, že správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie a nevyužil všetky jemu dostupné možnosti k prevereniu nároku odpočítania dane.
20. Sťažovateľ sa dovolával zásady zákonnosti, zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania. Podľa neho správny orgán je povinný rešpektovať procesné právo účastníka konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, má právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Dôkazmi v správnom konaní sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, avšak na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa názoru žalobcu
správca dane v danom prípade nepostupoval v súlade s uvedenými zásadami konania, teda došlo k porušeniu základných ustanovení zákona, a to hlavne vtedy, keď nevykonal žalobcom navrhované dôkazy a vykonané dôkazy nedostatočne odôvodnil, a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k úplnému a presnému zisteniu skutočného stavu veci. 21. Ďalej sa sťažovateľ dovolával toho, že keď predložil faktúru a súpis dodaného tovaru, a disponuje existenciou materiálneho plnenia, môže mu byť odopreté právo na odpočítanie dane iba v prípade, ak sa podieľal na daňovom podvode. 22. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho prípadne vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnenia ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), deň vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, a zistil, že kasačnú sťažnosť je dôvodná.
24. Sťažnostné body sa týkali najmä dvoch otázok. 25. Po prvé, sťažovateľ brojil proti posúdeniu veci správnym súdom, ktorý podľa neho nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Z jeho sumarizácie podľa neho kľúčových dôkazov a dôkazných návrhov, ako i artikulovaného presvedčenia, že práve tieto dôkazy, keby boli vykonané, by preukazovali dodanie fakturovaného tovaru dodávateľom KLIMATEL, s.r.o., je zrejmé, že jeho nespokojnosť sa týka najmä prístupu daňových orgánov k vedeniu dokazovania a hodnoteniu dôkazov, s ktorým sa v podstate stotožnil správny súd.
26. Po druhé, sťažovateľ zdôrazňoval, že v situácii, keď má príslušné doklady (faktúra, dodací list) a disponoval tovarom, vzniklo mu právo na odpočítanie dane (a nemožno mu toto právo nepriznať, ak sa mu nepreukáže účasť na daňovom podvode).
27. Na druhej strane daňové orgány i súd v podstate stavali svoje rozhodnutia výlučne na zistení, že dodávateľ KLIMATEL, s.r.o. nepredložil svoje účtovníctvo (svoje doklady), a bez toho nemožno preukázať dodanie tovaru (fólií) touto spoločnosťou.
28. V okolnostiach veci je zrejmé, že nevykonaním navrhnutých dôkazov (najmä výpis z knihy odchodov a príchodov vozidiel, nevypočutie bývalého konateľa dodávateľa Petra Kádeka ako svedka, nevypočutie skladníkov, vrátničky, účtovníka spoločnosti KLIMATEL, s.r.o.), ktoré mali zjavný potenciál preukázať fakticitu tvrdených obchodov, teda práve tú skutočnosť, ktorá bola neustále spochybňovaná, boli v daňovom konaní porušené procesné práva sťažovateľa ako účastníka daňového konania (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Nevykonanie dostatočného dokazovania namietol sťažovateľ v správnej žalobe i v kasačnej sťažnosti, a výslovne poukazoval na uvedené nevykonané dôkazy.
29. Na tieto vady mal reflektovať už správny súd, ktorý však opakoval a rozvíjal nelogickú argumentáciu daňových orgánov, ktoré vlastne výlučne poukazom na chýbajúce účtovníctvo KLIMATEL, s.r.o. odbili všetky dôkazné návrhy sťažovateľa. Úvaha, že keď chýba účtovníctvo dodávateľa, je vlastne nemožné preukázať dodanie tovaru od tohto dodávateľom akýmikoľvek inými dôkazmi, sa značne vymyká ustálenej judikatúre kasačného súdu, Súdneho dvora EÚ, ako aj zneniu Daňového poriadku (§ 24), a nemá oporu ani v zákone o DPH, ktorý síce ako formálnu podmienku odpočítania dane ustanovuje faktúru, nie však účtovníctvo dodávateľa.
30. K chýbajúcemu účtovníctvu spoločnosti KLIMATEL, s.r.o. by sa dalo uznať, že správca dane vykonal dostatok pokusov o kontakt s jej nástupníckou spoločnosťou AGRO TRADE HOUSE s.r.o., v snahe dosiahnuť splnenie jej edičnej povinnosti (teda predloženie dokladov, ktorými disponovala), a to do smrti jej konateľky, pani Gulyás. Avšak to, že ani po výslovnom upozornení na jej smrť správca dane (ani vo vyrubovacom konaní) nevyhovel dôkaznému návrhu sťažovateľa, ktorý navrhol zaobstaranie dokladov tejto spoločnosti v súčinnosti s dedičským súdom, a v kontexte toho, že chýbajúce doklady od dodávateľa boli kľúčovým argumentom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane, je vskutku ťažko pochopiteľné.
31. Dá sa teda uzavrieť, že správca dane sa nesprávne upäl na toto účtovníctvo KLIMATEL, s.r.o. ako na (podľa jeho názoru) jediný relevantný dôkazný prostriedok, a navyše ani nevykonal úkon, ktorý by mohol viesť k jeho obstaraniu po smrti konateľky. Pritom fakt, či o týchto obchodoch dodávateľ vôbec účtoval, nie je z hľadiska hmotného práva rozhodujúci pre vznik práva na odpočítanie dane u sťažovateľa.
32. Zároveň úplne bezdôvodne popieral dôkazný potenciál ďalších dôkazných návrhov sťažovateľa. Bez toho, aby kasačný súd prejudikoval obsah týchto navrhnutých dôkazov, je zrejmé, že výpovede označených svedkov či predložený výpis z knihy zachytávajúcej pohyb vozidiel na vrátnici by mohli vo vzájomných súvislostiach preukázať, že tovar bol dodaný práve sporným dodávateľom. Fotokópia z evidencie odchodov a príchodov vozidiel bola pritom súčasťou administratívneho spisu, nešlo o obtiažne získateľnú listinu.
Návrhy sťažovateľa však správca dane nereflektoval. Tento postup a úvahy potom odobril žalovaný aj správny súd. 33. Tento nesprávny postup správcu dane, ktorý nebol napravený ani žalovaným, napĺňa zrušovací dôvod nedostatočného zistenia skutkového stavu v zmysle § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, ako i podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.
34. Správny súd teda vec nesprávne právne posúdil (440 ods. 1 písm. g/ SSP), keď napriek príslušným žalobným bodom nepovažoval neprihliadnutie žalovaného na tieto nedostatky v postupe správcu dane za dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, resp. ich za nedostatky nepovažoval vôbec.
35. Po zistení týchto namietaných vád v konaní kasačný súd nepovažoval za potrebné sa bližšie pristavovať pri argumentácii sťažovateľa o nutnosti preukázania účasti na daňovom podvode pre rozhodnutie o nepriznaní práva na odpočítanie dane.
36. Na základe uvedeného kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobe vyhovel, teda zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 37.
Bude úlohou žalovaného opäť sa zaoberať jednotlivými aspektmi konania, najmä v kontexte odvolacích námietok žalobcu, a v potrebnej miere doplniť dokazovanie alebo zmysluplne odôvodniť nevykonanie navrhnutých dôkazov. Pritom bude žalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP.
38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Kasačný súd priznal úspešnému sťažovateľovi náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj pred kasačným súdom. O výške náhrady trov rozhodne súdny úradník na Správnom súde v Bratislave, na ktorý prešiel výkon správneho súdnictva z Krajského súdu
v Nitre. 39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. decembra 2024