4Sfk/85/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): A.. Y. P., bytom F. X, F., právne zastúpeného advokátom Mgr. Marekom Tauberom, so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 486308/2019 z 30. augusta 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/55/2019-57 z 3. marca 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského sudu v Prešove č. k. 3S/55/2019-57 zo dňa 03. marca 2022 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 486308/2019 zo dňa 30. augusta 2019 sa zrušujea vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred prvostupňovým správnym súdom

v priznaní k dani z nehnuteľností (ďalej len daňové priznanie), ktoré podal za rok 2005. V predmetnom daňovom priznaní si daňový subjekt priznal stavbu rodinného domu s výmerou zastavanej plochy 114 m2, pričom v riadku 21 - počet podlaží okrem prvého nadzemného podlažia uviedol číslo 2, stavbu hospodárskej budovy s výmerou zastavanej plochy 32 m2, pričom v riadku 21 - počet podlaží okrem prvého nadzemného podlažia uviedol číslo 0, a garáž s výmerou zastavanej plochy 29 m2. Správca dane určil výšku dane z pozemkov za trvalé trávnaté porasty a zastavané plochy a nádvoria v súlade s VZN č. 14/2018.

2. Správny súd mal za to, že hmotnoprávne námietky ohľadom nesprávneho výpočtu dane uvedené v žalobe sú nad rámec námietok uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a preto nie sú predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný konal v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní.

4. Pokiaľ žalobca uvádzal svoj nesúhlas so žalobou napádaným rozhodnutím, k tomu správny súd uviedol, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako ústavného súdu vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu, napríklad IV.ÚS 203/9, II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07).

Z rozhodnutí správnych orgánov nepochybne podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správca dane priznal žalobcovi 50% zníženie dane za stavbu na bývanie podľa čl. 8 ods. 1 písm. a) VZN č. 14/2018 a tiež za stavbu garáže podľa čl. 8 ods. 1 písm. b) VZN č. 14/

7. Záverom správny súd uviedol, že sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.

bolo presvedčivé. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom, pričom uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

8. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a žiadal, aby kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnil náhradu trov kasačného konania.

V konkrétnostiach namietal, že sa správny súd podľa jeho názoru neriadil zákonmi a ustálenou judikatúrou a jeho odôvodnenie prvého výroku rozsudku je nedostatočné a nepresvedčivé. Predovšetkým poukázal na to, že podľa jeho názoru napadnutý rozsudok nedáva odpoveď na všetky žalobné námietky a jeho odôvodnenie považuje za vágne. Sťažovateľ má za to, že v danom prípade došlo k nesprávnemu určeniu výšky dane z pozemkov („F-zastavané plochy a nádvoria“), ktorú považuje za nesprávne určenú a ďalej namietal, že správca dane v časti II. daň zo stavieb, neuplatnil 50% zníženie daňovej povinnosti za všetky stavby na bývanie, t. j. aj na hospodársku budovu, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu na bývanie a ponechal výšku dane v plnej sume 8,00 eur. Má za to, že v danom prípade došlo k nesprávnemu

Správne určenie pre zastavané plochy a nádvoria podľa sťažovateľa má byť nasledovné: základ dane 424 m2 x hodnota za m2, t. j. 464 x sadzba dane podľa článku 4 písm. d) VZN č. 14/2018, t. j. 17,71 eur. Daň zo záhrady je základ dane 348 m2 x hodnota za m2 x sadzba dane podľa článku 4 písm. c) VZN č. 14/2018, t. j. 9,69

10. Správca dane v časti II. daň zo stavieb neuplatnil 50% zníženie daňovej povinnosti pre všetky A-stavby na bývanie, t. j. aj na hospodársku budovu, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu na bývanie (rodinný dom) a ponechal výšku dane v plnej sume, t. j. 8,00 eur. Daň zo stavieb má byť teda správne súčtom dane za rodinný dom vo výške 25,65 eur + dane za hospodársku budovu v sume 4,00 eur + daň za garáž v sume 14,50 eur, t. j. spolu 44,15 eur a nie 48,15 eur.

V rámci odvolacieho konania tak môže odvolací orgán podľa názoru sťažovateľa výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania, alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Je zrejmé, že správny súd sa s týmto ustanovením nesprávne vysporiadal.

Nesprávnosť vyrubenia dane zo stavieb žalovaného ako aj Mesta Kežmarok potvrdzuje aj tá skutočnosť, že základ dane zo stavieb na bývanie tvorí u žalobcu 146 m2, čo dáva súčet výmery za rodinný dom (114 m2) a hospodársku budovu (32 m2), takže hospodárska budova je takto považovaná za stavbu na bývanie, s poukazom na § 10 ods1 písm a) zákona č. 582/2004 Z. z. a preto aj v prípade hospodárskej budovy sa malo uplatniť 50% zníženie dane zo stavieb.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnil náhradu trov kasačného konania. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, ktoré Krajskému súdu v Prešove doručil dňa 28.06.2022 uviedol, že dôvody podanej kasačnej sťažnosti sa v podstatnej miere zhodujú s námietkami, uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Kežmarok zo dňa 08.04.2019, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí č. 486308/2019 zo dňa 30.08.2019. Žalovaný opakovane zdôraznil, že v odvolacom konaní žalobca nijakým spôsobom nespochybňoval správnosť vyrubenia dane z pozemkov a preto sa žalovaný vyrubenou daňou z pozemkov nijakým spôsobom nezaoberal. Žalovaný preskúmal v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie Mesta Kežmarok v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., t. j. v rozsahu požadovanom v odvolaní. Rovnako žalovaný považoval za nedôvodnú aj námietku,

16. K tvrdeniu žalobcu, ktorým poukazoval na skutočnosť, že na základe tých istých nezmenených skutkových okolností a právneho stavu, žalovaný v prípade podaného odvolania, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2020, zrušil rozhodnutie Mesta Kežmarok a vrátil vec na ďalšie konanie, uviedol, že predmetným rozhodnutím finančné riaditeľstvo zrušilo žalobcom uvádzané rozhodnutie správcu dane, ale z dôvodu procesného pochybenia správcu dane, t. j. v danom prípade nebolo možné určiť daň podľa pomôcok. Zároveň žalovaný považoval za potrebné uviesť, že skutkové okolnosti v sťažovateľom namietanom rozhodnutí neboli úplne totožné so skutkovými okolnosťami pri vyrubovaní dane a v prejednávanom prípade, keďže sám sťažovateľ v roku 2020 chcel podať čiastkové daňové priznanie, avšak nepodal ho na

sťažnosť ak nedôvodnú zamietnuť.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) podľa ustanovenia § 438 ods. 2 SSP po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, zastúpený v súlade s ustanovením §449 ods. 1 SSP bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Valentín Holova, Kukučínova 3, Kežmarok. 20. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Mesto Kežmarok ako správny orgán prvého stupňa a správca dane podľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) a podľa § 99 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 582/2004 Z. z.“) a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Kežmarok č. 14/2018 o miestnych daniach (ďalej aj „VZN č. 14/2018“) vyrubil podľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. žalobcovi za zdaňovacie obdobie 2019 daň z nehnuteľností v sume 83,08 eura.

21. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na článok 8 zníženie dane z nehnuteľnosti bod. 1 písm. a) VZN, v zmysle ktorého správca dane znižuje daň zo stavieb na bývanie a daň bytov vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré slúžia na trvalé bývanie o 50 % daňovej povinnosti. Poukazuje na bod. 1 písm. b), o znížení dane o 50 % daňovej povinnosti pre garáže vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby so zdravotným postihnutím, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu. V odvolaní žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa zníženie dane o 50 % daňovej povinnosti pre stavby na bývanie neuplatnil v súlade s VZN č. 14/2018. Uviedol, že doklady preukazujúce nárok na zníženie dane nehnuteľnosti predložil vo svojej žiadosti zo dňa 10.10.2016, ktoré sa nezmenili.

22. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiš účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.

25. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pri viacpodlažných stavbách môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti urči príplatok za podlažie v sume najviac 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.

28. Podľa čl. 5 ods. 1 VZN 6. 14/2018 správca dane určuje pre stavby na území mesta Kežmarok ročnú sadzbu dane zo stavieb za každý aj začatý m2 zastavanej plochy nasledovne: a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, 0,25 eura/m2, d) samostatne stojace garáže 1,00 euro/m2.

30. Podľa čl. 8 ods. 1 VZN c. 14/2018 správca dane znižuje daň zo stavieb a daň z bytov pre: a) stavby na bývanie a byty vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu fyzickej osoby s takým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych fyzických osôb, ktoré slúžia na ich trvale bývanie, o 50 % daňovej povinnosti, b) garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používane na ich dopravu, o 50 % daňovej povinnosti. 31.

32. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach, ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže, za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1,2 SSP). Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti

33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, namietané v žalobe či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

36. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkou sťažovateľa, že odvolací správny orgán nepostupoval podľa ust. § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 veta druhá a tretia, keď ignoroval námietku ohľadom nesprávne uvedenej výmery. Hlavne za situácie, keď nedošlo ku zmene žiadnych skutočností v porovnaní s rokom 2019. Túto okolnosť považoval senát kasačného súdu za podstatnú a preto postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 462 ods. 2 SSP preskúmavaný rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy.

38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v medziach kasačných námietok sťažovateľa zistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP).

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 21. februára 2024