4Sfk/85/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 20S/92/2021 - 90 zo dňa 05. apríla 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100847674/2021 zo dňa 17.05.2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej ako „správca dane“) č. 101984716/2020 zo dňa 15.12.2020 (ďalej ako „rozhodnutie správcu dane“), a ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 64.00 eur za zdaňovacie obdobie máj 2018.

Zákonodarca, sledujúc zamedzeniu ľahkej zneužiteľnosti inštitútu odpočítania dane za prijaté zdaniteľné plnenia, požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet dane preukázal existenciu hmotnoprávnych podmienok, ktoré pre tento nárok zákon stanovil.

Výsledky dokazovania nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávky zdaniteľného plnenia tvrdeným dodávateľom, v súvislosti s ktorým si žalobca odpočítanie dane uplatnil ním deklarovaným spôsobom, pretože tento bol zisteniami daňových orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty.

služby. 5. Podľa správneho súdu žalobcom predložené daňové doklady a dodatočne predložené listinné dôkazy ako zmluva k spolupráci a splnomocnenie pre R. P. na zastupovanie dodávateľa (v priebehu konania neidentifikovateľnej a nezistiteľnej osoby), nemožno považovať za dôkazy preukazujúce reálne dodanie predmetného zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom, ale iba za tvrdenia nepodložené a neoveriteľné prakticky žiadnym hodnoverným dôkazom. Dôveryhodnosti jeho tvrdení nepridala ani tá skutočnosť, že sa žalobca nevedel vyjadriť k dôvodom oneskoreného predloženia uvedených listinných dôkazov, ani k spôsobu získania dodatočne predloženého plnomocenstva pre splnomocneného zástupcu deklarovaného

7. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti podľa správneho súdu poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdených plnení a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú konštatovanie o nesplnení požiadavky správcu dane na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie zdaniteľného obchodu deklarovaným spôsobom. Uviedol, že v prípade dodávateľa nebolo preukázané, že išlo o dlhodobo etablovanú obchodnú spoločnosť na trhu, a preto bolo namieste, aby si žalobca preveril nového obchodného partnera (dodávateľa), jeho podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenia osôb vystupujúcich v jeho mene s inými spoločnosťami (aspoň vo verejne prístupnom obchodnom registri), v prípade nákupu služby aj

spochybnená. Preto subjektívnu stránku žalobcu k jeho účasti na iných stupňoch zdaniteľných plnení nebolo potrebné skúmať ani preukazovať a vykonanie Axel Kittel testu vo vzťahu k subjektívnej stránke konania žalobcu by bolo nadbytočné a neopodstatnené.

10. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa správneho súdu spĺňa všetky náležitosti podľa Daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení Daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Sťažovateľ svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil v podstatnom rozsahu rovnako ako svoju správnu žalobu, pričom jeho argumentáciu zhrnul už správny súd v bodoch 6 až 36 napadnutého rozsudku. V zásade tak namietal, že správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Podľa sťažovateľa správca dane nevykonal žiadne úkony smerujúce k prevereniu skutočného dodania tovaru. Zotrval na požiadavke vykonania dôkazov ako navrhoval aj v správnej žalobe.

14. Podľa sťažovateľa vo svetle vykonaných dôkazov, ktoré svedčia o nezákonnosti postupov správcu dane a tým súvisia aj s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia napadnutého rozhodnutia správcu dane, nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený, a preto nemôže byť podkladom pre zákonné rozhodnutie.

Taktiež poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky aj Najvyššieho správneho súdu SR, konkrétne sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022. Z uvedených rozhodnutí citoval ich značné časti. 16.

Následne poukázal na judikatúru a dokazovanie v oblasti zneužitia práva. Zopakoval svoju argumentáciu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného, pričom postup správcu dane považoval za diskriminačný. 17. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.10.2023 odkázal na odôvodnenie svojho napadnutého rozhodnutia ako aj na vyjadrenie k správnej žalobe a uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia správneho súdu.

18. Sťažovateľ podľa žalovaného nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že zdaniteľné obchody boli skutočne vykonané deklarovaným dodávateľom tak ako tvrdí sťažovateľ, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/92/2020. Vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, takýto prípad nie je možné kvalifikovať ako podvodné konanie a preto rozsudku týkajúce sa podvodného konania, na ktoré sťažovateľ poukazuje nie sú podľa žalovaného relevantné. Správca dane a žalovaný požadovali od sťažovateľa predloženie iba takých dôkazov, ktoré sú pri výkone podnikateľskej činnosti povinné alebo obvyklé, a ktoré preukazujú správnosť údajov uvedených v podanom daňovom priznaní.

dispozícii. Vypočutie p. Kuczmana pracujúceho na pozícii skladník by sťažovateľovi neprinieslo lepšie postavenie z dôvodu, že sťažovateľ uviedol, že zdaniteľné obchody uskutočňoval on sám, preto by táto výpoveď nemohla objasniť kľúčové nezrovnalosti zistené prvostupňovým orgánom. 20. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že nebola preukázaná ani existencia a totožnosť osoby p. R. P.. Preverovaním v dostupných databázach bolo zistené, že údaje a informácie o osobe p. R. P. predložené sťažovateľom nie sú korektné a jej existencia je tak sporná.

III. Konanie na kasačnom súde

21. Prejednávaná vec bola dňa 15.11.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Sfk/ 85/2023. 22. Kasačný súd z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, apríl a máj 2018, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č.: 101208925/ 2020 zo dňa 22.07.2020. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 101984716/2020 zo dňa 15.12.2020, ktorým vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 64.00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018 na základe neuznania odpočítania dane z faktúry č. 29051802 zo dňa 29.05.2018 vystavenej spoločnosťou High Produce s.r.o. so sídlom Cementárska 15, Stupava, ktorej predmetom bolo poskytnutie dopravy. 23. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom zistil, že sťažovateľ nenadobudol plnenie od dodávateľa spoločnosti High Produce s.r.o, nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z predložených faktúr, keďže nepreukázal reálne dodanie služby týmto dodávateľom. 24. Na základe vyhodnotenia všetkých skutočností správca dane skonštatoval, že zo strany sťažovateľa došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pretože daňový subjekt si uplatnil právo odpočítať daň z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1, 2 zákona o DPH z titulu ich dodania, keďže daňový subjekt jednoznačne a vierohodne nepreukázal, že tovar a služby boli spoločnosťou High Produce s.r.o reálne dodané. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

27. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.

V tomto smere kasačný súd podotýka, že by bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu (v tomto prípade argumentáciu správneho súdu), ale napáda len rozhodnutie a argumentáciu správcu dane. Následne, v značnej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ uvádza zoznam rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR spolu s rozsiahlymi citáciami niektorých týchto rozhodnutí, no vo väčšine prípadov bližšie nešpecifikuje ich súvislosť alebo aplikáciu na prejedávanú vec.

34. Kasačný súd k námietkam sťažovateľa ohľadne dôkazného bremena uvádza, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil vyššie uvedené podmienky a nárok na odpočet DPH mu skutočne vznikol. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a?to povinnosť tvrdiť a?povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v?samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a?následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a?logicky nespochybní predložené tvrdenia a?dôkazy. V?tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v?prípade, že dokáže vážny a?dôvodný nesúlad skutočnosti s?účtovníctvom daňového subjektu.

35. V tejto súvislosti vo vzťahu k neprimeranému dôkaznému bremenu, konkrétne k poukazom sťažovateľa na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR, Súdneho dvora EÚ, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR kasačný súd uvádza, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením formálnych ako aj hmotnoprávnych požiadaviek. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že (1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), že (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a že (3) prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

36. Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí dodanie tovaru a postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na?faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo?veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

? ?Právo na odpočet DPH však možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za?následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o?tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/ 16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 31) a?splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z?dokazovania vykonaného správcom dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34).

39. Kasačný súd sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, ktorý argumentuje tým, že si svoju dôkaznú povinnosť v daňovom konaní splnil predložením faktúr vzťahujúcich sa k sporným zdaniteľným plneniam, čím mal zároveň preukázať splnenie materiálnych podmienok nároku na uplatnenie odpočtu dane. Vo všeobecnosti totiž samotná faktúra ani so všetkými zákonnými náležitosťami a doklad o jej úhrade, (ktoré sú formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe), nie sú postačujúcou podmienkou pre priznanie práva na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom.

41. Príkladmo možno uviesť, že sťažovateľ nepredložil žiadnu evidenciu jázd, zoznam dopravcov, prípadne satelitné sledovanie motorových vozidiel, či evidenciu motorových vozidiel alebo akýkoľvek iný dôkaz, aby preukázal že doprava, ktorá bola predmetom plnenia na faktúre, sa uskutočnila tak ako tvrdil sťažovateľ. Uvedené vytýkal sťažovateľovi aj správca dane, pričom ho žiadal o predloženie všetkých dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Sťažovateľ však okrem faktúry predložil iba CMR doklady, z ktorých správca dane nemohol určiť osobu dodávateľa či odberateľa, nemali potrebné údaje (identifikačné číslo), niektoré údaje boli rukou prepísané či preškrtnuté a čísla jednotlivých faktúr k nim taktiež rukou pripísané.

42. Rovnako má kasačný súd za preukázané, že tvrdenie sťažovateľa, že predložil všetky dôkazy, ktoré mal a mohol mať k dispozícií so všetkými náležitosťami nie je pravdivé, keď správca dane poukázal na rozpory v tvrdeniach ako aj nezrovnalosti v predložených dokladoch sťažovateľa, ktoré žiadal odstrániť, no sťažovateľ tak nijakým spôsobom nevykonal. Sťažovateľ najskôr tvrdil, že pri jednaní s osobou dodávateľa konal iba s pánom P. ako splnomocneným zástupcom, na ktorého má už neaktívne telefónne číslo a zároveň tvrdil, že nedisponuje žiadnymi ďalšími dokladmi, nakoľko mu všetko zobral Kriminálny úrad finančnej správy Nitra (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 25.06.2020). Následne sťažovateľ vo vyjadrení zo dňa 18.9.2020 k Protokolu 101208925/2020 zo dňa 22.07.2020 predložil Rámcovú zmluvu o spolupráci zo dňa 01.07.2017, uzavretú medzi sťažovateľom a deklarovaným dodávateľom High Produce s.r.o. Sťažovateľ pritom nevedel vysvetliť, prečo

43. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, okrem uvedeného, správca dane požadoval od sťažovateľa vysvetlenie k plnej moci udelenej pánovi P. na uzatváranie zmlúv a vystavovanie faktúr, keď na nej chýbala pečiatka oboch spoločností a rovnako ako v prípade Rámcovej zmluvy, aj plnomocenstvo bolo sťažovateľom predložené až vo vyjadrení zo dňa 18.9.2020 k Protokolu 101208925/2020 zo dňa 22.07.2020. Správca dane sťažovateľa konfrontoval aj so skutočnosťou, že na uvedenom plnomocenstve je v texte označená spoločnosť High Profit s.r.o. a nie dodávateľ High Produce s.r.o.

So všetkými skutočnosťami bol sťažovateľ oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť. 44. Správca dane sa zároveň snažil predvolať osobu konateľa deklarovaného dodávateľa (španielsky občan Jose Gascon), ako aj osobu R. P.. Uvedené osoby sa nepodarilo predvolať, pričom príslušné orgány dožiadaných členských štátov označili osobu Jose Gascona za neexistujúcu osobu a rovnako výsledkom preverenia sa zistilo, že osoba R. P. s uvedenými údajmi neexistuje (Úradný záznam č. 101664788/2020 zo dňa 03.11.2020), pričom telefónne číslo uvádzané sťažovateľom patrilo inej osobe F. Q., ktorá sa na výsluch svedka nedostavila. Následne správca dane sťažovateľa konfrontoval aj s jeho vyjadreniami, že konal výlučne s osobou pána P., že nekamiónový tovar prepravoval svojím osobným vozidlom, ako aj skutočnosť, že ceny od deklarovaného dodávateľa boli vždy fakturované s dopravou.

45. Je možné konštatovať, že sťažovateľ neobjasnil pochybnosti správcu dane, nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a so správcom dane nespolupracoval, keď po predvolaní správcom dane na prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených k Protokolu sa bez ospravedlnenia nedostavil (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101969786/2020 zo dňa 11.12.2020).

tvrdení. 46. Kasačný súd podotýka, že pochybnosti boli vznesené priamo vo vzťahu dodávateľ - daňový subjekt a neboli postavené na pochybnostiach o subdodávateľoch, preto podľa kasačného súdu pre daný prípad neprichádza do úvahy aplikácia judikatúry v zmysle rozhodnutí Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci Vikingo Fővállalkozó z 3. septembra 2020, C-610/19), ako namietal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Tieto závery sa totiž týkajú len vzdialenejších dodávateľov v reťazci, ktorí priamo nerealizujú obchodnú transakciu ako bezprostredný dodávatelia preverovaného daňového subjektu. Subjekt, u ktorého sa vyskytujú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako

navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

49. Sťažovateľ nepreukázal splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane dodanie tovaru resp. služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice (pozri bod 43 tohto odôvodnenia).

Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Odpočet DPH si sťažovateľ uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností, uvedených na faktúrach.

konaní. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, obzvlášť, že sťažovateľ nepredložil na preukázanie a podporu svojich tvrdení vierohodné a relevantné dôkazy, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ neuniesol v administratívnom a ani v súdnom konaní dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodných z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na citované ust. § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

Nad rámec uvedeného kasačný súd konštatuje, že správca dane a žalovaný síce nespochybnili existenciu služby ako takej, no z vykonaného dokazovania kasačnému súdu vyplývajú značné pochybnosti o existencii samotného plnenia, ktoré je obsahom predloženej

51. Kasačný súd sa nestotožnil ani so sťažovateľovou námietkou, ktorá sa týkala preukázania fiktívnosti plnenia a vedomosti sťažovateľa o jeho účasti na daňovom podvode a taktiež poukázaním na judikatúru ohľadne zneužitia práva. Kasačný súd prízvukuje, že nie je možné pri právnom posúdení kumulovať nesplnenie hmotnoprávnych podmienok s vedomostnou zložkou sťažovateľa o daňovom podvode a so zneužitím práva. Z rozhodnutí správcu dane, žalovaného a aj správneho súdu jednoznačne vyplýva (tak ako už bolo uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia), že sťažovateľovi bolo odopreté právo na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na jej odpočítanie a nie z dôvodu účasti na daňovom podvode alebo zneužití práva. Preto predmetné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné a relevantné.

53. Ku skutočnosti, že nebol vypočutý vedúci skladu p. P. kasačný súd uvádza, zhodne s názorom správneho súdu, že uvedený svedok by neuviedol žiadne nové skutočnosti rozhodujúce pre prejednávanú vec. Sám sťažovateľ deklaroval, že všetky záležitosti ohľadne deklarovaného obchodu vykonával osobne. Vedúci skladu ako svedok by síce potvrdil, že tovar v určitom množstve bol na sklade sťažovateľa, no predmetom plnenia za zdaňovacie obdobie máj 2018 bola doprava. Zároveň je nutné podotknúť, že sťažovateľ osobu pána P. spomínal iba v spojitosti s dodávateľom ELANTRA s.r.o. a nie so spoločnosťou High Produce s.r.o. ako deklarovaným dodávateľom za príslušné zdaňovacie obdobie. Uvedené vykonanie dôkazu by nebolo v súvislosti so zistením a objasnením skutočností rozhodujúcich pre správne posúdenie

54. Zároveň je potrebné podotknúť, že sťažovateľ počas daňovej kontroly, resp. následného konania, nenavrhol vykonať nové dôkazy, pričom ako kontrolovaný daňový subjekt má právo počas výkonu daňovej kontroly neustále až do jej skončenia predkladať listinné dôkazy a iné dôkazy, ktoré považuje za relevantné a potrebné na svoju obhajobu. Ako už bolo ozrejmené, dôkazné bremeno pritom bolo na sťažovateľovi, aby preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Kasačný súd preto považuje tieto námietky sťažovateľa (s ktorými sa vysporiadal žalovaný a aj správny súd) prinajmenšom za účelové a zavádzajúce.

V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

57. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.