4Sfk/87/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: MEZEI s.r.o., Košice, Trieda SNP 84, 040 01 Košice - mestská časť Západ, IČO: 36815349, právne zastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101566684/2019 zo dňa 27.06.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/147/2019-66 zo dňa 31. marca 2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

O výsledku daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane vyhotovil Protokol č. 101090604/ 2018 zo dňa 04.06.2018. V rámci daňovej kontroly preveroval zdaniteľné obchody uskutočnené medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom Bledo Faker Kft, Budapešť, Maďarsko, V.N_ NAREXIM, Kft Ózd, Maďarsko, MEZEI-WOOD Kft, Ózd, Maďarsko, (ďalej len „deklarovaný dodávateľ“). Predmetom zdaniteľných obchodov bolo dodanie tovaru - betonárskej ocele, medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom (ďalej len „deklarovaný dodávateľ“).

3. Správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane vo výške 39194,36 EUR. Jedná sa o sumu DPH z prijatých faktúr od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., zaevidovaných a zaúčtovaných v zdaňovacom období november 2013 za nákup betonárskej ocele, ktorá bola ďalej dodávaná maďarským spoločnostiam Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft. a Mezei-Wood Kft. Išlo o tieto faktúry - č.131130288 (int. č. 297), č. 1311302902 (int. č. 305), č. 1311302924 (int. č. 306), č. 1311302948 (int. č. 308), č. 1311302962 (int. č. 309), č. 1311302974 (int. č. 310), č. 1311303007 (int. č. 319), č. 1311303058 (int. č. 330), č. 1311303110 (int. č. 331), č. 1311303148 (int. č. 337), č. 1311303184 (int. č. 345), č. 1311303205 (int. č. 351) a č. 1311303217 (int. č. 352). V rámci odpovedí na MVI bolo maďarskou daňovou správou potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. Viktor Mezei, ako konateľ spoločnosti Mezei s.r.o. a ako majiteľ spoločnosti Mezei-Wood Kft. musel vedieť, že nejestvuje žiadny

4. Správca dane ohľadne spoločnosti Bielo Faker Kft. uviedol, že ide o maďarskú odberateľskú spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č. 20130143, č. 20130144 a č. 20130145.

Následne bola betonárska oceľ dodaná slovenským spoločnostiam Niko Recycling s.r.o. a Chróm RC s.r.o. Maďarská daňová správa tejto spoločnosti dňa 25.07.2014 zrušila platnosť IČ DPH.“ 5. K spoločnosti V. N. Narexim Kft. uviedol, že ide o maďarskú odberateľskú spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č. 20130133 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 331), č. 20130136 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 337) a č. 20130140 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 337). Dodal, že „V odpovediach na MVI bolo potvrdené, že uvedený tovar bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI-WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. a slovenskej spoločnosti Chróm RC s.r.o.

. Vzhľadom na to, že obidve spoločnosti sídlia na tej istej adrese - Nagyvolgyi út. 7, 3600 Ózd, Maďarsko, k dodaniu tovaru dochádzalo formálne, iba vystavovaním prvotných dokladov.“ 6. Správca dane k spoločnosti Anol Pack Trade Kft. uviedol, že ide o maďarskú odberateľskú spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ, na základe vystavených faktúr č. 20130109 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130110 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130111 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 305), č. 20130112 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 297), č. 20130120 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 306), č. 20130121 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 308), č. 20130122 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 309) a č. 20130123 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 310). Uviedol, že „Podľa vyjadrenia maďarskej daňovej správy sa jedná o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru.

7. K spoločnosti Mezei-Wood Kft. uviedol, že ide o maďarskú odberateľskú spoločnosť, ktorej spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ v rámci EÚ na základe vystavených faktúr č. 20130125 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 319) a č. 20130130 (k tomu spárovaná prijatá faktúra int. č. 330). Dodal, že „Všetky vyššie uvedené maďarské spoločnosti, ktorým spoločnosť MEZEI s.r.o. dodávala betonársku oceľ (ANOL PACK TRADE Kft., Bielo Faker Kft., V. N. NAREXIM Kft., MEZEI-WOOD Kft.) majú maďarskou daňovou správou zrušené IČ DPH. Z uvedeného vyplýva, že nejde o dôveryhodné a dlhodobo usadené spoločnosti v Maďarskej republike (zistené z informačných systémov FS SR).

Naďalej prebieha kriminálne vyšetrovanie v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100952952/2018).“ 8. Správca dane dospel k záverom, že obchodné transakcie, ktorých sa zúčastnil aj kontrolovaný daňový subjekt, boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k podvodnému konaniu, ktoré je v rozpore s cieľom definovaným právom spoločenstva. V procese kontroly a vyrubovacieho konania bolo viacerými priamymi aj nepriamymi dôkazmi preukázané, že kontrolovaný platiteľ musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani.

ku kontrole, aj keď formálne, spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH.

563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 1000171261/ 2019 zo dňa 15.01.2019. Poukazoval na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgán a vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam voči rozhodnutiu správcu dane. · Žalovaný zhrnul, že: „Zdokumentované obchodné transakcie, tak ako boli zistené maďarskou daňovou správou, svedčia o tom, že bol vytvorený reťazec obchodných spoločností za účelom získania daňovej výhody v podobe uplatňovania odpočítania DPH.

Ak by spoločnosť MEZEI s.r.o. dodala tovar - betonársku oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musela by z tohto dodania odviesť daň. Zapojením maďarských spoločností do reťazca odberateľov sa tejto povinnosti vyhla. Takýto spôsob „obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania, a oprávňuje vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane. · Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo na iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). · Správca dane pri posudzovaní deklarovaných zdaniteľných obchodov s nárokom na oslobodenie od dane objektívnymi dôkazmi preukázal, že daňový subjekt nekonal s odbornou starostlivosťou a neprijal všetky možné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že jeho dodávky do iného členského štátu nebudú súčasťou podvodu.

oblasti DPH. · Pri posudzovaných zdaniteľných obchodov došlo k daňovému úniku, tento daňový únik je dôsledkom vytvorenia reťazca spoločností obchodujúcich s tým istým tovarom a daňový subjekt sa vedome podieľal na daňovom podvode, ktorého cieľom bolo vyhnúť sa plateniu DPH na Slovensku.

II. Konanie na správnom súde

11. Správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Svoj rozsudok odôvodnil nasledovne: · správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Tieto sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery, vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania, · k námietke žalobcu, že zo strany správcu dane nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku z dôvodu nedodržania lehoty jej prerušenia podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, keďže v danej veci prerušenie daňovej kontroly presahuje trojmesačnú lehotu, ktorú ako maximálnu uvádza Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 v článku 10 s prihliadnutím na bod 25 Preambuly, uviedol, že v posudzovanej

Dňa 11.04.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola prerušená, o čom bol žalobca oboznámený listom č. 100721314/2018 zo dňa 12.04.2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorý bol doručený žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 07.06.2018 (deň ukončenia daňovej kontroly).

Dňa 21.11.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bolo vyrubovacie konanie prerušené. O tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený oznámením č. 1024374249/2018 zo dňa 03.12.2018. Vyrubovacie konanie bolo ukončené spísaním Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100034893/2019 zo dňa

Preto námietku č. 1/ tak, ako bola formulovaná žalobcom v podanej správnej žalobe, nemožno považovať za dôvodnú, · námietku žalobcu, že daňová kontrola, vzhľadom na jej dĺžku (takmer 4 roky), nebola zákonná a je kogentnou povinnosťou súdov skúmať, či prerušenie daňovej kontroly bolo účelné, vyhodnotil za nedôvodnú, poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozhodnutí pod sp. zn. 4Sžfk/62/2018 osobitne na bod 62 rozsudku, · z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly prvostupňový správny orgán - správca dane, zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému daňovému orgánu Maďarskej republiky v súvislosti s preverovaním kontraktov žalobcu s maďarskými spoločnosťami, pričom v priebehu vybavovania jeho dožiadania sa viackrát dopytoval a zisťoval stav vybavenia jeho dožiadania, · daňová kontrola bola prerušená na základe Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 31.10.2014 od 14.11.2014 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku.

Dokonca v prípade dožiadania, týkajúceho sa spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. po obdŕžaní odpovede, ktorú považoval za nedostatočnú, žiadal o doplnenie odpovede (16.08.2016) a urgencie týkajúce sa tohto dožiadania zaslal dňa

2010. Zo strany správcu dane bolo teda nemožno jednak hovoriť o neúčelnosti prerušenia daňovej kontroly, keďže bola prerušená jednak z dôvodu získania informácií spôsobom podľa osobitného predpisu a takisto zo strany správcu dane boli vykonávané úkony smerujúce k rýchlejšiemu vybaveniu dožiadania, keďže dĺžku medzinárodnej výmeny informácií správca dane nemohol nijako ovplyvniť, · má za to, že prerušenie daňovej kontroly od 14.11.2014 do 11.04.2018 nebolo svojvoľné a neúčelné a informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností, za ktorým mali byť žalobcom realizované obchody vo vzťahu k maďarským spoločnostiam. Vzhľadom k tomu nemožno hovoriť o nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií v zmysle ustanovenia článku 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. · nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala necelých 11 mesiacov (326 dní): začala dňa 17.02.2014 a bola vykonávaná do 13.11.2014 (t. j. 269 dní), kedy bola prerušená pre medzinárodnú výmenu informácií a

Po doručení protokolu žalobcovi tento vo veci vzniesol určité výhrady (zápisnica č. 100952952/2018 zo dňa 15.05.2018, vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.06.2018 k protokolu a zápisnica č. 101542520/ 2018 zo dňa 09.08.2018), ktoré viedli správcu dane k vykonaniu ďalšieho dokazovania. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania (žiadosť o MVI č. 101750174/2018 zo dňa 07.09.2018) na preverenie skutočností tvrdených žalobcom pristúpil k medzinárodnej výmene informácií, z ktorej zistené poznatky a dôkazy sa odrazili v plnom rozsahu v jeho rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, v ktorom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúr vystavených mu dodávateľom SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s. za nákup betonárskej ocele v celkovej sume

Skutočnosť, že správca dane svoje zistenia vo vyrubovacom konaní odzrkadlil vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.01.2019, nezakladajú nezákonnosť protokolu ako takého. · žalobca bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správcom dane predvolaný na ústne pojednávanie uskutočnené dňa 04.01.2019, pričom predmetom pojednávania bol priebeh a výsledky dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 04.06.2018. Správca dane v priebehu ústneho pojednávania zhrnul tiež podstatný obsah a závery vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní.

potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní. Preto žalobnú námietku nepovažoval za dôvodnú, · vzhľadom na priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po oboznámení kontrolovaného daňového subjektu o záveroch protokolu vydaného dňa 04.06.2018, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrení žalobcu po vydaní protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol kontrolovaný subjekt riadne vyzvaný, postupujúc v súlade s § 46 ods. 8 daňového poriadku dospel k záveru, že správca dane kontrolovanému daňovému subjektu poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou, či spochybnením tvrdení žalobcu zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predloženým v daňovom priznaní, · námietku žalobcu, že z jeho strany nedošlo k podvodnému konaniu a že zo strany žalovaného, ani správcu dane, nebolo dané preukázané vyhodnotil za nedôvodnú, · so skutočnosťami zistenými vo vyrubovacom konaní správca dane oboznámil

Mezei pozná, · poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 4Sžf/1/2016, sp. zn. 5Sžf/97/2009, ako aj na rozsudky sp. zn. 4Sžf/16/2010 a sp. zn. 3Sžf/l/2010, v ktorých kasačný súd odkázal na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (najmä rozsudku C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd, C-484/03 Bond House Systems Ltd, podobne C-80/11, C-142/11 Mahagében kft. a Péter Dávid), v ktorých sa uvádza, že „uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.

Olienaarschappij, C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling), na ktoré odkazuje NS SR aj vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, · zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca sa zúčastnil obchodných transakcií, ktoré boli vytvárané účelovo, bez reálneho ekonomického opodstatnenia a viedli k podvodnému konaniu. Konateľ žalobcu, Ing. Viktor Mezei, je zároveň majiteľom maďarskej spoločnosti MEZEI- WOOD Kft. a mal blízko aj k ďalším obchodným spoločnostiam začlenených v reťazci (Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft., Pro-Gép Kft., Niko Recycling s.r.o. a Chromé RC s.r.o. /resp. CHROME - RC, s.r.o./ a Steel Energo s.r.o.). · bolo preukázané, že tovar od žalobcu dodaný spoločnostiam v Maďarsku bol ďalej prefakturovaný v rovnakom množstve a v nezmenenom stave spoločnosti MEZEI- WOOD Kft., odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft., pričom konateľ žalobcu p.

· zapojením maďarských spoločností do obchodného reťazca a deklarovaním intrakomunitámych dodávok dochádzalo k daňovým únikom, keďže daň na výstupe nebola odvedená z dôvodu nárokovaného oslobodenia od dane, avšak na druhej strane odpočítanie dane z dôvodu dodania tovaru bolo uplatnené. Ak by žalobca dodal tovar - betonársku oceľ priamo odberateľom na Slovensku, musel by z tohto dodania odviesť daň.

Tento postup je v súlade s judikatúrou kasačného súdu uvedenú vyššie (napr. rozsudok sp. zn. 1Sžf/31/2016), · žalobca musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod

III. Konanie na kasačnom súde

rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, · daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z tejto daňovej kontroly bol vyhotovený v rozpore s ustanovením § 47 písm. h) Daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť vyrubovacieho konania a tým aj nezákonnosť rozhodnutia správcu dane č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019 a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 10156684/2019 zo dňa 27.06.2019, · právne posúdenie námietky nezákonnosti vyrubovacieho konania správnym súdom nepovažuje za správne. Z posúdenia tejto námietky správny súdom vyplýva, že ten za daňový únik považuje takú skutočnosť, kedy si platiteľ dane pri nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa uplatní odpočítanie dane a pri ďalšom dodaní tohto tovaru do iného členského štátu si uplatní oslobodenie od dane. Zároveň dodáva, že pri dodaní tovaru slovenskému odberateľovi by sťažovateľ musel odviesť daň, zatiaľ čo pri dodaní odberateľom z iného členského štátu, túto daň odviesť nemusí,

Sťažovateľov dodávateľ SSM a.s. vystavil faktúry za predmetný tovar s daňou, ktorú bol povinný odviesť. Sťažovateľovi v súlade so zásadou daňovej neutrality vzniklo právo na odpočítanie tejto dane. Pri ďalšom dodaní tovaru odberateľom so sídlom v Maďarsku si sťažovateľ uplatnil oslobodenie od dane. Maďarským odberateľom v súlade so zásadou daňovej neutrality vznikla pri nadobudnutom tovare daňová povinnosť a zároveň si uplatnili vo výške daňovej povinnosti odpočítanie dane. Výsledný stav k maďarskému štátnemu rozpočtu tak bol neutrálny.

žiadnym dôkazom. Tvrdenie o existencii podvodu bez preukázateľného a nespochybniteľného dôkazu nemá oporu v zákone a vo svojej podstate je zásahom do individuálnej právom chránenej sféry žalobcu ako daňového subjektu, · vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vráti na ďalšie konanie.

15. Prvou kasačnou námietkou sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie s ohľadom na to, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z tejto daňovej kontroly bol vyhotovený v rozpore s ustanovením § 47 písm. h) Daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť vyrubovacieho konania a tým aj nezákonnosť rozhodnutia správcu dane č. 100171261/2019 zo dňa 15.01.2019 a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 10156684/2019 zo dňa 27.06.2019.

18. Správny súd k uvedenej námietke uviedol, že vo veci bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly č. 101090604/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorý obsahoval správcom dane v danom čase preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov. Je nesporné, že po doručení protokolu sťažovateľovi tento vo veci vzniesol výhrady (zápisnica č. 100952952/2018 zo dňa 15.05.2018, vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.06.2018 k protokolu a zápisnica č. 101542520/2018 zo dňa 09.08.2018), ktoré viedli správcu dane k vykonaniu ďalšieho dokazovania.

19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že daňová kontrola nepredstavuje samostatné daňové konanie, ale je čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane. Daňová kontrola sa spravidla začína spísaním zápisnice o začatí daňovej

Najmä aby daňový subjekt dostal príležitosť predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby jeho návrhy uspeli, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu a vyjadriť sa k nim.

22. Správny súd preto výstižne poukázal na ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

24. Vzhľadom na priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane, nasledujúcim po oboznámení kontrolovaného daňového subjektu o záveroch protokolu vydaného dňa 04.06.2018, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrení žalobcu po vydaní protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol kontrolovaný subjekt riadne vyzvaný, správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 8 Daňového poriadku, keď kontrolovanému daňovému subjektu poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou, či spochybnením tvrdení sťažovateľa zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predloženým v daňovom priznaní.

26. Pokiaľ teda protokol v danej veci obsahoval správcom dane v danom čase preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov a na základe vznesených námietok a výhrad zo strany sťažovateľa po doručení protokolu sťažovateľovi, správca dane vykonal ďalšie dokazovanie (najmä MVI) za účelom získania potrebných informácií, respektíve podkladov pre správne určenie dane, a následne bol sťažovateľ pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správcom dane predvolaný na ústne pojednávanie uskutočnené dňa 04.01.2019, pričom sťažovateľ ako kontrolovaný daňový subjekt, sa o dôvodoch nesplnenia zákonných podmienok ustanovených v § 43, § 49 a § 51 zákona o DPH dozvedel už z protokolu zo dňa 4.6.2018 a po vznesení námietok sťažovateľom sa dozvedel v priebehu ústneho pojednávania o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu zo dňa 04.06.2018, nemožno sťažovateľovu námietku týkajúcu sa nezákonnosti protokolu vyhodnotiť za dôvodnú.

28. Z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 vyplýva, že daňové orgány sú pri určovaní daňovej povinnosti povinné nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiskálne záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správe daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca daňových orgánov s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, pričom jedným z nich je aj ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených.

Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. 29. V posudzovanom prípade sa sťažovateľ ako kontrolovaný daňový subjekt o dôvodoch nesplnenia zákonných podmienok ustanovených v § 43, § 49 a 51 zákona o DPH dozvedel počas ústneho pojednávania dňa 4.1.2019 o čom bola spísaná zápisnica.

31. Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo dve povinnosti a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový subjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

32. Druhou námietkou sťažovateľ brojil proti právnemu posúdeniu veci správnym súdom, keď namietal, že z jeho strany nedošlo k podvodnému konaniu a že zo strany žalovaného, ani správcu dane, nebolo dané preukázané, teda v rozhodnutiach oboch orgánov verejnej správy a ani v rozsudku správneho súdu sa nikde neuvádza tá skutočnosť, že kde, t. j. na ktorom stupni obchodného reťazca a v akej výške došlo k daňovému úniku. Sťažovateľ tiež namietal, že správne orgány svoje tvrdenie o podvodnom konaní sťažovateľa resp. o tom, že vedel, a ak nevedel, tak mohol vedieť, že sa nákupom tovaru od spoločnosti SSM a.s. a jeho ďalším predajom maďarským odberateľom zúčastňuje na podvodnom konaní s DPH, nepodložili žiadnym dôkazom. Namietal, že tvrdenie o existencii podvodu bez preukázateľného a nespochybniteľného dôkazu nemá oporu v zákone a vo svojej podstate je zásahom do individuálnej právom chránenej sféry žalobcu ako daňového subjektu.

Zapojením maďarských spoločností do reťazca odberateľov sa však tejto povinnosti vyhol. Preto takýto spôsob „obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania a oprávňuje vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane.

35. Kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ i kasačného súdu obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).

37. Z dokazovania vykonaného v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že tovar, ktorý sťažovateľ nadobudol od dodávateľa SSM, a.s. a uplatnil si odpočítanie dane, ďalej dodal obchodným spoločnosťami v Maďarsku Bledo Faker Kft., V. N. Narexim Kft, Anol Pack Trade Kft., a Mezei - Wood Kft. Z tohto dodania si sťažovateľ uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. Sťažovateľ si teda na Slovensku uplatnil odpočítanie dane, ale daň na výstupe z uskutočnených dodávok neodviedol, pretože si uplatňoval oslobodenie od

MVI č. 9813401/5/1403886/2014/Šolt vo vzťahu k prevereniu dodania tovaru s oslobodením od dane pre spoločnosť Bledo Faker Kft. vyplýva, že daňový subjekt ktorému bol predmetný tovar fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nebol nájdený na adrese sídla. Tento subjekt si za preverované obdobie nesplnil daňové povinnosti a nespolupracuje so správcom dane. Daňovému subjektu bola dňa 25.07.2014 zrušená platnosť IČ DPH, · z odpovede maďarskej finančnej správy č. 30582/14/Lam zo dňa 11.8.2014 na žiadosť o MVI č. 9813401/5/1403900/2014/Šolt vo vzťahu k prevereniu dodania tovaru s oslobodením od dane pre spoločnosť ANOL PACK TRADE Kft. vyplýva, že daňový subjekt ktorému bol predmetný tovar fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH podal daňové priznanie, ktoré neobsahuje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.

späť do maďarských spoločností v priebehu 1-2 týždňov. Maďarská spoločnosť nakupovala tovar (FeSiMn brikety) od českej spoločnosti Jap-Trading s.r.o.: Podľa dokladov bol tovar prepravovaný najprv od Mezei s.r.o. a potom do SSM, a.s. Podľa odpovede od českého výrobcu, česká spoločnosť dala ponuku spoločnosti MEZEI s.r.o. Neskôr obdržala informácie, tovar bude prepravený cez maďarskú spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. Napriek tomu, tovar bol prepravený priamo do MEZEI s.r.o. a Oknomatic, s.r.o (slovenské spoločnosti).

Nakúpený tovar bol znova predaný do spoločnosti Pro-Gép Kft alebo Toplocaker Kft. Podľa vyjadrení maďarskej daňovej správy vlastníkom spoločnosti Pro-Gép Kft a MEZEI WOOD Kft. bol od roku 2011 p. Viktor Mezei. Bývalý konateľ spoločnosti Pro-Gép Kft sa v rámci kriminálneho vyšetrenia vyjadril, že jeho firma bola kúpená pánom Viktorom Mezeiom v roku 2013. Podľa vyjadrenia bývalého konateľa p. Havasi Attilu, on sám nespravil žiadne rozhodnutia v uvedenej spoločnosti, nemal vedomosť o činnosti spoločnosti, nemal právo na disponovanie s bankovým účtom a počítačom spoločnosti. Všetky rozhodnutia v uvedenej spoločnosti robili p. Viktor Mezei a Láslo Karcag. MEZEI s.r.o realizovala dodanie do MEZEI WOOD Kft. takým spôsobom, že vopred vedela mená kupujúcich - ďalších dvoch spoločností p. Mezeia.

39. Z uvedeného vyplýva, že nejde o dôveryhodné a dlhodobo usadené spoločnosti v Maďarskej republike. Konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o. p. Viktor Mezei je vyšetrovaný v Maďarskej republike a prebieha vyšetrovanie v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI - WOOD Kft. Konateľ sťažovateľa Ing. Viktor Mezei, je zároveň spoločníkom maďarskej spoločnosti MEZEI - WOOD Kft. a mal blízko aj k ďalším obchodným spoločnostiam začlenených v reťazci (Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft., Pro-Gép Kft., Niko Recycling s.r.o. a Chromé RC s.r.o. /resp. CHROME - RC, s.r.o./ a Steel Energo s.r.o.).

Spoločnosti zapojené do obchodného reťazca si uplatňujú započítanie dane ale daň na výstupe neodvádzajú, resp. len minimálne. Príjem spoločností zapojených do obchodného reťazca pochádzal iba z uplatnených odpočtov DPH. 41. Z uvedeného podľa správnych orgánov vyplynula nemožnosť uznať nárok na odpočítanie dane vo výške 39.194,36 EUR z faktúr prijatých od spoločnosti SLOVAKIA STEEL MILLS, a.s., zaevidovaných a zúčtovaných v zdaňovacom období november 2013 za nákup betonárskej ocele, ktorá bola ďalej dodávaná maďarskými spoločnosťami Bledo Faker Kft., V. N. Narexim Kft, Anol Pack Trade Kft. a Mezei - Wood Kft. V rámci odpovedí na MVI č. 30583/14/Lam, č. 30582/14/Lam-Hla, č. 30584/14 Lam a č. 652199/2018 bolo maďarskou daňovou správou potvrdené, že obchody s nakúpenou betonárskou oceľou začínajú a končia na Slovensku v rámci niekoľkých dní, takže p. Viktor Mezei ako konateľ spoločnosti Mezei s.r.o. a ako spoločník spoločnosti Mezei Wood Kft. musel vedieť, že nejestvuje žiaden dôvod na zapojenie maďarských spoločností do obchodného reťazca. Dodanie betonárskej ocele nadobudnutej od

Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C-439/04). Odborná literatúra (napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. (Právne následky.

2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

44. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu - existenciu daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, kasačný súd dáva za pravdu žalovanému v tom, že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky bezpochyby preukázané. Daňový únik spočíval v tom, že maďarská spoločnosť Bledo Faker Kft., ktorej bol predmetný tovar fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. za preverované obdobie nesplnil daňové povinnosti. Maďarská spoločnosť ANOL PACK TRADE Kft. ktorej bol predmetný tovar fakturovaný ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od DPH, síce podal daňové priznanie, to však neobsahuje žiadne intrakomunitárne nadobudnutie

Príjem spoločností zapojených do obchodného reťazca pochádzal iba z uplatnených odpočtov DPH. Maďarské spoločnosti, ktorým sťažovateľ dodával betonársku oceľ (ANOL PACK TRADE Kft., BLEDO Faker Kft., V. N. NAREXIM Kft., MEZEI - WOOD Kft.) majú maďarskou daňovou správou zrušené IČ v Maďarskej republike. IČ - identifikačné číslo pre daň z pridanej

Zapojením maďarských spoločností do reťazca odberateľov sa tejto povinnosti vyhla. Takýto spôsob „obchodovania“ má podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ charakter podvodného konania, a oprávňuje vnútroštátne orgány zamietnuť právo na odpočítanie dane.

Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie; česká judikatúra za znaky svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napríklad existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 61 a v článku citované rozhodnutia SD EÚ i Nejvyššího správního soudu ČR).

bol p. Viktor Mezei. Následne bola betonárska oceľ dodaná slovenským spoločnostiam Niko Recycling, a Chrom RC s.r.o. s oslobodením od dane. Maďarská daňová správa spoločnosti Bledo Faker Kft zrušila platnosť IČ DPH dňa 27.05.2014. V. N. NAREXIM Kft. - maďarská odberateľská spoločnosť, ktorej sťažovateľ dodával betonársku oceľ na základe vystavených faktúr, uvedený tovar v rovnakom a v nezmenenom množstve a stave prefakturovala spoločnosti MEZEI-WOOD Kft, odkiaľ bol ďalej prefakturovaný spoločnosti Pro-Gép Kft. a Chrom RC s.r.o. Konateľom spoločnosti V. N. NAREXIM Kft. bol slovenský občan p. Vojtech Nagy, ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti Oknomatic, s.r.o. Spoločnosť V. N. NAREXIM Kft. nadobudla tovar od spoločnosti MEZEI s.r.o. za nižšie ceny ako bola nákupná cena oceliarskej ocele od spoločnosti SSM, a.s., ďalej tento tovar dodávala do spoločnosti MEZEI-WOOD Kft, ktorá si z tohto dodania uplatnila odpočítanie dane a tovar bol ďalej prefaktúrovaný slovenskej spoločnosti Niko Recycling a Steel Energo, s.r.o. ANOL PACK TRADE Kft. - maďarská odberateľská spoločnosť, ktorej sťažovateľ dodával betonársku oceľ

Z uvedeného vyplýva, že nejde o dôveryhodné a dlhodobo usadené spoločnosti v Maďarskej republike. Konateľ spoločnosti MEZEI s.r.o., p. Viktor Mezei je spoločníkom spoločnosti MEZEI WOOD. Kft. a Pro-Gép Kft od roku 2011, p. Viktor Mezei je vyšetrovaný v Maďarskej republike a prebieha vyšetrovanie v súvislosti s obchodnými aktivitami spoločnosti MEZEI - WOOD Kft.

Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). „Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní toky mezi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021).

50. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť.

Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).

vyššie. Je logické, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania (objektívny test) zároveň zakladajú aj podozrivosť transakcie a teda i nutnosť vedomosti daňového subjektu o nej (subjektívny test) (daňovému subjektu však nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až po zdaniteľnej transakcii). Vyššie uvedené objektívne okolnosti vo svojom súhrne opäť podľa kasačného súdu nasvedčujú záveru, že osoby odberateľa tovaru, ktoré boli personálne prepojené s osobou dodávateľa (p. Viktor Mezei) dokonca osobou priameho bezprostredného odberateľa a dodávateľa sťažovateľa v jednej osobe (v prípade Mezei, s.r.o, a MEZEI WOOD Kft). bola pochybná a že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Konateľ sťažovateľa Ing. Viktor Mezei, je zároveň spoločníkom maďarskej spoločnosti MEZEI-WOOD Kft. a podľa vykonaného dokazovania je udržateľný záver správnych orgánov , že mal blízko aj k ďalším obchodným spoločnostiam začlenených v reťazci (Bielo Faker Kft., V. N. Narexim Kft., Anol Pack Trade Kft., Pro-Gép Kft., Niko Recycling s.r.o. a Chrome RC s.r.o./resp. CHROME - RC, s.r.o. a Steel Energo s.r.o.).

Medzi elementárne preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, patrí aj preverenie si oprávnenia fyzickej osoby konať v mene potencionálneho dodávateľa, ktorá voči daňovému subjektu ako jediná vystupuje v mene tohto dodávateľa a uzaviera s ním zdaniteľný obchod. Uvedené sťažovateľ nevykonal. Bežne obozretný podnikateľ by pri obchode o hodnote niekoľko desiatok tisíc eur s takouto osobou mal byť obzvlášť opatrný, vykonať ďalšie šetrenie nad rámec overenia verejne dostupných dát a pri nevyvrátení vzniknutých pochybností, že ide o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod nemal uzavrieť.

53. Finančné orgány podľa názoru kasačného súdu zistili skutkový stav dostatočne a v súhrne identifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti sťažovateľa na daňovom podvode ako aj opak konania sťažovateľa v dobrej viere, kedy vyhodnotili prijaté opatrenia sťažovateľa za nedostatočné. Takto zistený skutkový stav následne aj správne právne posúdili, keď ho podriadili pod inštitút daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03).

55. Kasačný súd sa teda stotožnil s krajským súdom v tom, že bolo preukázané, že sťažovateľ musel vedieť a ak nevedel, tak s ohľadom na všetky okolnosti mohol a mal vedieť, že sa zapája do reťazca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými môže byť spojený podvod na dani.

57. Nakoľko finančné orgány zhromaždili dostatočné množstvo dôkazov svedčiacich o existencii daňového podvodu, a teda skutkový stav zistili dostatočne, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.