4Sfk/89/2023

1. Správca dane, Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2017. Daňová kontrola bola začatá 22.02.2018, v deň uvedený v oznámení o vykonaní daňovej kontroly. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100337776/2019 zo dňa 25.01.2019. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou a následným vyrubovacím konaním správca dane vydal rozhodnutie č. 102024810/2019 zo dňa 26.08.2019, ktorým daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 13.800,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017.

3. V novom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 100582727/2021 zo dňa 13.04.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu (žalobcovi) rozdiel v sume 13.800 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 11.317,33 Eur a vyrubil daň v sume 2482,67 Eur. 4.

plnení. Podľa žalovaného predloženie faktúr nebolo postačujúcim dôkazom na preukázanie nároku na odpočítanie dane, pričom plnenia uvedené na faktúrach sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované. Uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach od dodávateľa nepreukázal žalobca a nepotvrdil ich ani dodávateľ.

6. K návrhu na opätovné vypočutie svedkyne Veroniky Šavyovej (Juhásovej), žalovaný vysvetlil, že žalobca neuviedol, ktoré skutočnosti potrebuje doplniť opätovnou výpoveďou tejto svedkyne. 7. Za nedôvodný považoval žalovaný návrh, aby odvolací orgán doplnil podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku dokazovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vykonal dôkazy z informačného systému finančnej správy, že dodávateľ Media Net Europe s.r.o. uviedol obchodné prípady v kontrolných výkazoch, DPH na výstupe uviedol v daňovom priznaní a DPH na výstupe vysporiadal so štátnym rozpočtom, aby dopočul konateľa spoločnosti ku skutočnostiam potrebným na doplnenie daňového konania tak, ako sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane a dopočul na pojednávaní Veroniku Šavyovú ku skutočnostiam potrebným na doplnenie daňového konania.

Správca dane preukázateľne spochybnil uskutočnenie plnení uvedených na faktúrach od dodávateľa Media Net Europe s.r.o. a žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil tým, že by predložil presvedčivé dôkazy, ktoré by preukazovali deklarované plnenia.

II. Konanie pred správnym súdom

10. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

11. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v zmysle § 27 ods. 1 daňového poriadku v súvislosti s oboznamovaním výsledkov vyrubovacieho konania, správny súd uviedol, že procesné nedostatky možno brať do úvahy a na základe toho zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu len pri naplnení podmienok vyjadrených znením ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého možno zrušiť rozhodnutie správneho orgánu, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Následne v zmysle princípu úplnej apelácie (§ 74 ods. 2 daňového poriadku) bol žalovaný oprávnený preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu z hľadiska namietaných materiálnych či procesných pochybení. Neposkytnutie lehoty podľa § 27 ods. 1 daňového poriadku podľa názoru správneho súdu preto nemohlo mať vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorého námietkami sa z hľadiska predmetu konania správne orgány v plnej miere zaoberali; procesné pochybenie by malo relevanciu len v prípade naplnenia definície podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, čo v danom prípade zistené nebolo (nešlo o „podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy“, ktoré by sa dotklo práv žalobcu).

Podľa správneho súdu žalobca nešpecifikoval konkrétne okolnosti znamenajúce potrebu ďalšieho vypočutia svedkyne. Jednoduchá námietka nerešpektovania právneho názoru správneho orgánu druhého stupňa bez konkrétneho vysvetlenia, v čom konkrétne správca dane pochybil (zároveň za situácie, že druhé rozhodnutie správcu dane odvolací správny orgán potvrdil) nebolo spôsobilým predmetom prieskumu zo strany správneho súdu. Ak žalobca poukázal

konaní. Za daných okolností je námietka skúmania, či bol obchodný reťazec vykonštruovaný alebo nie, bezpredmetná, keďže správne orgány ustálili dôvod nepriznania nároku na odpočítanie dane na nepreukázaní reálnosti zdaniteľného plnenia deklarovaného faktúrou vystavenou spoločnosťou Media Net Europe, s.r.o.

14. Správny súd sa vyjadril k námietke žalobcu, že správca dane poukázal na to, že nedošlo k zdieľaniu stránok spoločnosti Media Net Europe, s.r.o. cez Facebook a Google AdWords, pričom uvedené nebolo predmetom zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou Media Net Europe, s.r.o. Z obsahu označenej zmluvy uzavretej dňa 27.10.2017 vyplýva vymedzenie jej predmetu okrem iného ako „1x reklamný banner o veľkosti 728x312“ s pokrytím na webových stránkach www.spravy-media.sk, www.lifestyle-media.sk, www.zabava-media.sk.

dodávateľom. Svedkyňa poukazovala na spôsob vytvárania bannerov, ich umiestňovanie na označených webových stránkach a napokon na zdieľanie stránok prostredníctvom subdodávateľa (EU motor company s.r.o., neskôr PURimex s.r.o.), ktorý uvedené zabezpečil cez služby Facebook a Google AdWords, čo sa ukázalo ako nezodpovedajúce realite.

15. Za nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie rozporne uvádza rôzne dôvody pre nepriznanie práva na odpočítanie dane - že nebolo preukázané právo na odpočítanie dane podľa zákona o DPH a zároveň, že tu došlo k podvodnému konaniu.

V prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že tu „nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení“, s čím sa žalovaný stotožnil a poukázal na dôkazné bremeno žalobcu v tejto otázke. Nie je pravdou, že by správne orgány v danej veci formulovali svoje právne závery dvojako a navyše odporujúcim si spôsobom (spochybnenie reálnosti plnenia a zároveň prezentovanie názoru o daňovom podvode).

jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne

17. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že daňovým subjektom predložené písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami môže dôvodne spochybniť, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti.

18. Podľa správneho súdu bola neopodstatnená argumentácia žalobcu vo vzťahu k potrebe vykonania dokazovania listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že dodávateľ Media Net Europe s.r.o. uviedol obchodné prípady v kontrolných výkazoch, listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že dodávateľ Media Net Europe s.r.o. uviedol DPH na výstupe vo svojom daňovom priznaní a listinnými dôkazmi preukazujúcimi, že dodávateľ Media Net Europe s.r.o. má vysporiadanú DPH na výstupe so štátnym rozpočtom. Samotné doklady majúce charakter formálnej podmienky pre odpočítanie dane môžu byť základom pre vyhovenie požiadavke žalobcu len za splnenia aj materiálnej podmienky odpočítania dane - reálnej existencie plnenia, ktoré bolo spochybnené na základe rozsiahleho dokazovania. Toto dokazovanie a jeho výsledky boli následne argumentačne podrobne vysvetlené v prvostupňovom i odvolacom rozhodnutí. Skutkový základ pochybností daňových orgánov o reálnosti obchodov deklarovaných predloženými faktúrami považoval správny súd za dostatočne jasný, pričom dôkazy na preukázanie opaku žalobca v správnom konaní neprodukoval.

III. Kasačná sťažnosť

20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že správny súd rozhodol na základe nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101879169/2021 zo dňa 06.10.2021 a súčasne zrušuje aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100582727/2021 zo dňa 13.04.2021 a vec vracia orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie. 21. Sťažovateľ uviedol, že správnou žalobou sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) SSP, správny súd sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou uvedenou v správnej žalobe a s dôkazmi, ktoré sú v daňovom spise a preukazujú reálne dodanie reklamných služieb. 22. Správny súd sa podľa sťažovateľa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dvoma skutkovými závermi a dvojakým právnym posúdením žalovaného a správcu dane v ich rozhodnutiach. To svedčí o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci žalovaným a správcom dane, a preto návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov, najmä vypočutie konateľa žalobcu a svedka Veroniky Šavyovej bolo opodstatnené na odstránenie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a odstránenia dvojitého právneho posúdenia v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou. Správny súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že v daňovom spise sa nachádzajú dôkazy predložené žalobcom a aj svedkom Veronikou Šavyovou, ktoré preukazujú reálne dodanie reklamných služieb a tento materiálny základ je v rozpore s nepriznaním práva na odpočítanie DPH na vstupe za zdaňovacie obdobie.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

29. Podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.

inak. 31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 32.

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI. Právne názory kasačného súdu

36. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 37. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 38. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/222/2021-129 zo dňa 22. mája 2023, ktorým tento podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101879169/2021 zo dňa 06.10.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100582727/2021 zo dňa 13.04.2021. Správca dane určil daňovému subjektu (sťažovateľovi) rozdiel v sume 13.800 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, nepriznal nadmerný odpočet v sume 11.317,33 Eur a vyrubil daň v sume 2482,67 Eur. 39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

reklamné bannery za mesiac november 2017. Ku každej faktúre bola priložená zmluva o dielo, v zmysle ktorej predmetom zmluvy boli reklamný banner, pokrytie na stránkach www.spravy- media.sk, www.lifestyle-media.sk, www.zabava-media.sk, vyhotovenie reklamných bannerov, spolupráca v oblasti grafických návrhov, poradenská činnosť v oblasti internetovej reklamy. Dátum podpísania zmlúv bol 27.10.2017, znenie zmlúv bolo totožné, menil sa len rozmer bannera a cena. Súčasťou faktúr boli prílohy, ktoré uvádzali, koľkokrát sa daný banner zobrazil (počet impresií) na stránkach v danom mesiaci a koľkokrát došlo k prekliku (došlo k presmerovaniu na stránku inzerenta).

Spoločnosť Websupport s.r.o., ohľadom domén spravy-media.sk, lifestyle-media.sk, zabava-media.sk uviedla, že do obsahu alebo presmerovania domén nikdy nezasahovala a ani inak nepracovala s uvedenými doménami a domény boli spoločnosťou zaregistrované na základe objednávok klientom, a to spoločnosťou Media Net Europe, s.r.o. Následne preveril správca dane daňový subjekt Media Net Europe s.r.o. a zistil, že u tohto subjektu bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie september 2017 a pri miestnom zisťovaní bolo zistené, že sídlo spoločnosti je len virtuálne, na adrese podľa obchodného registra sa síce nachádza označenie spoločnosti na poštovej schránke aj na dverách administratívnej budovy, ale zo spoločnosti sa tam málokto zdržiava.

43. Zo spisu daňového subjektu PURimex s.r.o. správca dane zistil, že u ktorého boli vykonané daňové kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 a december 2017. Bývalá konateľka uvedenej spoločnosti Ing. Monika Taligová uviedla, že za spoločnosť vykonával činnosť jej manžel K. T., spoločnosť začala reálne vykonávať činnosť v októbri

činnosťou. 44. Svedok K. T. uviedol, že od septembra 2017 bol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti EU motor company s.r.o. v obchodných veciach. Spoločnosť sa venovala propagačnej reklamnej činnosti a čiastočne aj dodávateľskej činnosti v stavebníctve, nemala zamestnaných zamestnancov a nevlastnila žiaden majetok. K. T. potvrdil spoluprácu so spoločnosťou Media Net Europe s.r.o. a uviedol, že spolupracovali od októbra 2017.

45. Na overenie tvrdenia, že spoločnosť PURimex s.r.o. fakturovala spoločnosti Media Net Europe s.r.o. reklamné kampane v sieti Google AdWords a Facebook, požiadal správca dane o informácie, či spoločnosť Google Ireland a Facebook poskytli reklamné služby a či vystavili pre spoločnosť PURimex s.r.o. faktúry za poskytnutie týchto reklamných služieb prostredníctvom svojich reklamných nástrojov. Z odpovede írskeho správcu dane spoločnosti Google Ireland vyplýva, že požadovaný subjekt nemá žiadne informácie o spoločnosti PURimex s.r.o., nemá k dispozícii žiadne faktúry ani zmluvy. Z odpovede spoločnosti Facebook vyplýva, že rovnako ani tejto nebola spoločnosť PURimex s.r.o. známa.

Svedok uviedol, že služby pre spoločnosť Media Net Europe s.r.o. boli realizované v priebehu mesiaca máj 2017 a po dodaní služieb bola spolupráca s Media Net Europe s.r.o. ukončená. Jednalo sa o optimalizáciu programátorského kódu webových stránok. V priebehu mesiaca máj 2017 bola práca vykonaná aj odovzdaná a ďalej spoločnosť TRYNET s.r.o. na stránke nepracovala.

48. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ich získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

50. Kasačný súd konštatuje, že správca dane vykonal podrobné preverovanie jednotlivých subjektov dodávateľského reťazca obchodných partnerov súvisiacich s predmetným obchodovaním žalobcom formou dožiadaní zaslaných miestne príslušným správcom dane vykonávaných miestnych zisťovaní kontrolórmi vykonávajúcimi daňové kontroly a taktiež zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. U jednotlivých spoločností zapojených do predmetného reťazca boli vykonané adekvátne preverovania, ktorými sa nepodarilo preukázať poskytnutie fakturovanej služby. Zo zistení daňových orgánov možno zhrnúť, že reklamné bannery boli umiestnené na stránkach zabava-media.sk, spravy-media.sk a lifestyle- media.sk s neurčitou návštevnosťou, zverejnené články boli bez autora či odkazu na zdroj a po otvorení boli nečitateľné. Kasačný súd považoval závery daňových orgánov potvrdené v rozsudku správneho súdu za vecne správne. Konštatoval, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení sťažovateľovi spoločnosťou Media Net Europe s.r.o. tak, ako je deklarované na dodávateľských faktúrach, pričom spoločnosť PURimex s.r.o, ktorá mala

Bolo tiež preukázané, že nedošlo k zdieľaniu stránok spoločnosti Media Net Europe s.r.o. cez Google AdWords a Facebook, nebola preukázaná návštevnosť na stránkach, na ktorých sa mali zobrazovať predmetné bannery. Z tohto dôvodu nebolo preukázané ani zobrazenie reklamy v určenom počte podľa zmlúv, preberacích protokolov pripojených k predmetným faktúram medzi sťažovateľom a ním tvrdeným dodávateľom. Z uvedeného dôvodu tvrdenia na posudzovaných daňových a účtovných dokladoch sťažovateľa nemohli daňové orgány akceptovať a o ich hodnovernosti sťažovateľ nepresvedčil ani súd.

52. Dôveryhodnosť každej obchodnej a účtovnej operácie sa odvíja od jej ekonomického zmyslu, ktorý daňový subjekt sleduje. Tento ekonomický dôvod či podnikateľský zámer by mal byť z dokladov zrejmý, resp. ľahko vysvetliteľný. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí vedieť preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo a že tento obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.

53. Kasačný súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.).

54. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Isteže môže nastať situácia, kedy z rôznych dôvodov dodávatelia alebo subdodávatelia nevedia preukázať dodanie tovaru alebo služby a tým vznik daňovej povinnosti, ktorá následne u kontrolovaného daňového subjektu podmieňuje právo na odpočítanie dane. Môže nastať situácia, že dodávatelia alebo subdodávatelia kontrolovaného daňového subjektu sú nekontaktní alebo inak porušili právne predpisy týkajúce sa DPH (napr. nepodali daňové priznanie). Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov nevedia preukázať pôvod tovaru alebo služby, spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní. V takom prípade je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu predložiť daňovému orgánu dostatok dôkazov, ktoré potvrdia ním tvrdené (reálne) uskutočnenie obchodu (zdaniteľného plnenia).

56. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o forme (grafické spracovanie)

Takéto dôkazy obozretný podnikateľ uchováva po celú dobu, kedy by mohli byť jeho obchodné transakcie preverované, pretože je povinnosťou daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve aj znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny, elektronickú komunikáciu, fotodokumentáciu) o uskutočnenom obchode.

. Bolo dôvodne spochybnené uskutočnenie zdaniteľných plnení touto spoločnosťou tak, ako je deklarované na dodávateľských faktúrach, keďže zabezpečenie návštevnosti stránok prostredníctvom reklamných nástrojov Google AdWords a Facebook, ktoré mali súhlasiť s návštevnosťou stránok a ktoré mala zabezpečiť spoločnosť PURimex s.r.o. sa neuskutočnili. Hodnou zreteľ v tejto súvislosti je i skutočnosť, že impresie (zobrazenie reklamy) a následné prekliky naviazané na návštevnosť stránok podľa jednotlivých príloh predstavovali v počte 500000 až 1600000 krát. O online aktivite v takom veľkom rozsahu však daňovým orgánom neboli predložené žiadne dôkazy.

59. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vytýkal správnemu súdu, že sa nevysporiadal s tvrdením o nedostatočne zistenom skutkovom stave, najmä za opodstatnený považoval jeho návrh na vypočutie konateľa sťažovateľa a svedkyne Veroniky Šavyovej.

povinnosťou bolo v súhrne preukázať reálne uskutočnenie obchodu, z ktorého sťažovateľovi vznikla povinnosť úhrady (nákladu na vstupe) a právo na odpočítanie dane. 61. Jednou zo zásad administratívneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia. Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je v rámci konania vo veci objasňovania správnych deliktov ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu

62. Kasačný súd poukazuje na to, že ohľadom uskutočnenia zdaniteľného plnenia je právne relevantným dôkaz konvenujúci a nepriečiaci sa ostatným vo veci vykonaným dôkazom, pričom dôkazy potvrdzujúce tvrdenia daňového subjektu musia zodpovedať kontext celého obchodu, dodávateľsko-odberateľského vzťahu, nie len jeho časti. Akceptovať tvrdenia daňového subjektu možno len také, ktoré zodpovedajú ním predloženým písomnostiam.

64. Kasačný súd dodáva, že vo vzťahu k všeobecným námietkam uvedených v kasačnej sťažnosti poukazuje na povinnosť sťažovateľa ustanovenú na § 440 ods. 2 SSP. Kasačný súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať argumenty alebo dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti. Zároveň, pokiaľ účastník tvrdí, že došlo v konaní pred orgánom verejnej správy k procesným pochybeniam, je povinný uvedené tvrdenie dať do logického súvisu s potenciálnym následkom - nezákonnosťou rozhodnutia právneho orgánu. Bolo by preto podľa názoru kasačného súdu nad rámec potrebného odôvodnenia zaoberať sa podrobnejšie námietkami sťažovateľa a rozsah uvedený vyššie považoval za dostatočný.