← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·22. 1. 2025

4Sfk/9/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201455.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-2S/209/2019
IČS
1019201455
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): M - P COM, s.r.o., so sídlom Klincová č. 37, 821 08 Bratislava IČO: 36496472, zastúpeného spoločnosťou: HUDZÍK & Partners, s.r.o., AK so sídlom Mnoheľova č. 830/15, 058 01 Poprad IČO: 472516 54, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42499500 - o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102036610/2019 zo dňa 27.08.2019 - v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/209/2019-71 zo dňa 21. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Vybrané zistenia z administratívneho konania, konanie pred Krajským súdom v Bratislave

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102036610/2019 zo dňa 27.08.2019 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101332951/2019 zo dňa 03.06.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 cit. zákona uložená žalobcovi pokuta vo výške 708,40 €, a to za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) cit. zákona, pri uplatnení nadmerného odpočtu za zdaňovanie obdobie november 2013 vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal daňový subjekt uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z.

2. Rozhodnutia orgánov verejnej správy podľa bodu 1 tohto odôvodnenia boli koncipované na skutkovom zistení, že za zdaňovacie obdobie november 2013 bol u žalobcu zistený rozdiel v sume nadmerného odpočtu. Po uskutočnení daňovej kontroly u žalobcu, správca dane dňa 06.04.2018 vydal rozhodnutie č. 100678547/2018, ktorým mu určil za zdaňovacie obdobie november 2013 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7.084,00 €, t. j. znížil mu nadmerný odpočet zo sumy 7.211,46 € na sumu 127,46 €.

Na základe odvolania daňového subjektu žalovaný rozhodnutím č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018 rozhodnutie správcu dane č. 100678547/2018 potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č. 101254497/2018 žalobca prevzal dňa 09.07.2018, kedy rozhodnutie správcu dane (vydané v predmetnom vyrubovacom konaní) v spojení s rozhodnutím žalovaného, nadobudlo právoplatnosť. [ďalej súhrnne aj ako „rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní“]

3. Keďže trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 13.04.2018, t. j. ku dňu doručenia rozhodnutia správcu dane č. 100678547/2018 zo dňa 06.04.2018 nedosiahol 10 %, správca dane uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 % v zmysle § 155 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie november 2013 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 7.084,00 €, čiže pokuta bola vypočítaná nasledovným spôsobom: 0,10 x 7084,00 = 708,40 €.

O uvedenej pokute bolo rozhodnuté práve rozhodnutiami uvedenými v bode 1 tohto odôvodnenia. 4. Proti rozhodnutiam o uložení pokuty (bod 1 a bod 3 tohto odôvodnenia) podal žalobca správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) o nej rozhodol rozsudkom č. k. 2S/209/2019-71 zo dňa 21.09.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) a to tak, že návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel a zároveň v merite žalobu zamietol. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

5. Vychádzajúc zo žalobných bodov, krajský súd ustálil, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť právoplatného rozhodnutia žalovaného, na základe ktorého bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 cit. zákona uložená žalobcovi pokuta vo výške 708.40 €, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) cit. zákona, pri uplatnení nadmerného odpočtu za zdaňovanie obdobie november 2013 vo výške, ktorá bola väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal daňový subjekt uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“).

6. Krajský súd skonštatoval, že ustanovenie § 154 Daňového poriadku upravuje jednotlivé skutkové podstaty správnych deliktov na úseku daní a že ustanovenie § 155 uvedeného zákona ustanovuje sankcie (pokuty), ktoré správca dane ukladá za porušenie povinností daňových

subjektov. Doplnil, že správneho deliktu sa podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku dopustí daňový subjekt v prípade, ak si uplatní nárok podľa zákona o DPH vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť. V takýchto prípadoch pritom správca dane

ukladá pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov (§ 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku).

Uviedol tiež, že ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa ods. 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa ukladá vo výške 10% ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).

7. Podľa krajského súdu, v súdnej veci bolo nesporné, že správca dane, ako aj žalovaný postupovali podľa citovaných právnych predpisov a v súlade so zisteniami z daňovej kontroly žalobcu na dani z príjmu za zdaňovacie obdobie november 2013 (nadmerný odpočet znížený zo sumy 7.211,46 € na sumu 127,46 €, rozdiel: 7.084 Eur).

8. Krajský súd mal teda za preukázané, že skutková podstata správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi pokuta uložená, bola naplnená, resp. výpočet výšky príslušnej pokuty vychádzal zo sumy 7.084 Eur (t. j. pokuta bola žalobcovi uložená v sume 10% z tejto sumy, a teda v súlade so zákonom), a preto rozhodnutie žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane) o uložení pokuty (bod 1 tohto odôvodnenia) vyhodnotil krajský súd ako zákonné.

9. Krajský súd reagoval aj na námietku žalobcu, v ktorej tento tvrdil, že rozhodnutia z vyrubovacieho konania (bod 2 tohto odôvodnenia), ktoré tvorili právny základ pre uloženie pokuty, tento napadol v režime správneho súdneho prieskumu. Uviedol, že žalobca síce predmetné rozhodnutia správnou žalobou naozaj napadol (konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/145/2018) a požiadal aj o priznanie odkladného účinku žaloby, avšak krajský súd napokon uznesením č. k. 5S/145/2018-48 zo dňa 12.07.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/145/2018-51 zo dňa 05.08.2019 návrh na priznanie odkladného účinku zamietol a rozsudkom č. k. 5S/145/2018-58 zo dňa 18.02.2020 (nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2020) žalobu žalobcu proti rozhodnutiam vydaným vo vyrubovacom konaní zamietol. Uviedol, že podanie správnej žaloby neznamená, že orgán verejnej správy postupoval pri vydaní napadnutých rozhodnutí (bod 1 tohto rozhodnutia) v rozpore so zákonom, a preto krajský súd považoval námietku žalobcu o predčasnosti, resp. že správca dane mal konanie

prerušiť a „vyčkať“ do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 5S/145/2018 - za neopodstatnenú. 10. Krajský súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania [§ 100 ods. 2 písm. a) SSP - návrh žalobcu na prerušenie konania, kým je ukončený súdny prieskum vo veci sp. zn. 5S/145/2018], dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Zosumarizoval, že žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy, ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil.

11. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu - v merite - ako nedôvodnú v súlade s § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) zamietol.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej, ďalšie vyjadrenie žalobcu k veci

12. Proti rozsudku krajského súdu (č. k. 2S/209/2019-71 zo dňa 21. septembra 2022) podaním zo dňa 31.10.2022 podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý ju formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci zo strany krajského súdu. 13. Materiálne kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že na rozhodnutie krajského súdu v tejto veci (prieskum rozhodnutia o uložení pokuty vo výške 708,40 Eur) má podstatný vplyv rozhodnutie súdu vo veci jeho kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/ 145/2018 (pozri bod 9 vyššie). Doplnil, že proti uvedenému rozsudku krajského súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba proti rozhodnutiam vydaným vo vyrubovacom konaní podal kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu (vo veci sp. zn.

5S/145/2018) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V čase podania kasačnej sťažnosti v tejto veci však ešte Najvyšší správny súd o tejto inej kasačnej sťažnosti nerozhodol. 14. Uviedol tiež, že „vzhľadom na nadväznosť konaní“ podal aj samotný návrh na prerušenie konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 2S/209/2019 (pozn. kasačného súdu: tomuto návrhu krajský súd nevyhovel - k tomu pozri bod 10 vyššie), keď skonštatoval, že výsledok kasačného konania proti rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 5S/145/2018 má podstatný vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci.

15. Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že samotná skutočnosť, že rozsudok krajského súdu vo veci sp. zn. 5S/145/2018 je právoplatný „ešte neznamená, že Kasačný súd svojím rozhodnutím nemôže zvrátiť a zmeniť Rozsudok súdu sp. zn. 5S/145/2018-51 v zmysle § 462 SSP.“ 16.

Napokon uviedol, že „v prípade právoplatnosti rozsudku sp. zn. 2S/209/2019-59 v zmysle § 145 ods. 5 [. . .] by bolo žalobcovi odňaté právo na nové rozhodnutie vo veci, čím by mohlo dôjsť ku kurióznej situácii - uplatnenie pokuty za obdobie november 2013, ktorá je percentuálne vypočítaná z rozdielu dane za obdobie november 2013 a samotná neexistencia rozdielu dane za obdobie november 2013, t. j. (pokuta vypočítaná z neexistujúcej istiny).“

17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 2S/209/2019) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok a ostatné trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to všetko v rozsahu 100%.

18. Sťažovateľ napokon v kasačnej sťažnosti požiadal, aby kasačný súd vydal uznesenie nasledovného znenia: „Súd odkladá vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného, vydanom pod číslom 102036610/2019 zo dňa 27.08.2019, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“. 19.

Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa podaním zo dňa 14.11.2023 (č. 102883241/2023) vyjadril žalovaný. Uviedol v ňom, že na základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 8Sžfk/44/2020 zo dňa 30.11.2022), ktorým došlo k zmene rozsudku krajského súdu vo veci sp. zn. 5S/145/2018 tak, že kasačný súd rozhodnutie žalovaného č. 101254497/2018 zo dňa 02.07.2018 (k tomu pozri bod 2 tohto rozsudku) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane (k tomu pozri bod 2 tohto rozsudku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Zároveň uviedol, že v čase, keď žalovaný rozhodoval o pokute a krajský súd o zákonnosti rozhodnutí o uloženej pokute (k tomu pozri bod 1 tohto rozsudku), kasačný súd ešte nerozhodol vo veci rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní (k tomu pozri bod 19 tohto rozsudku). Skonštatoval, že krajský súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného o pokute v zmysle platných právnych predpisov a na základe preverenia skutkového stavu. 21. Žalovaný napokon poukázal na ustanovenie § 155 ods. 14 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa ods. 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

22. V závere žalovaný navrhol, aby sťažovateľovi nebola priznaná náhrada trov konania. 23. K tomuto vyjadreniu žalovaného produkoval sťažovateľ podanie zo dňa 22.01.2024, v ktorom uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania, nie je potrebné sa k veci viac vyjadrovať, lebo žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol, resp. nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mal vyjadriť. Opätovne navrhol, aby kasačný súd jeho kasačnej sťažnosti vyhovel, napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), keď jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 25. Vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného k podanej kasačnej sťažnosti (k tomu pozri čl. II vyššie), požiadal kasačný súd dopytom zo dňa 19.12.2024 žalovaného o informáciu, či už došlo k právoplatnému skončeniu vyrubovacieho konania (po vrátení veci žalovanému na základe rozsudku najvyššieho správneho súdu na ďalšie konanie - bod 19) a ak áno, ako a rovnako o informáciu, či v súvislosti s rozhodnutím žalovaného o uloženej pokute tvoriacej predmet tohto konania, došlo k akejkoľvek zmene. Na základe predmetného dopytu bolo kasačnému súdu zo strany žalovaného listom zo dňa 20.12.2024 oznámené, že vyrubovacie konanie bolo skončené, a to opäť s rovnakým meritórnym záverom (rozdiel na dani v sume 7.084,00 Eur - za zdaňovacie obdobie november 2013), ďalej že toto rozhodnutie je opäť predmetom súdneho prieskumu (v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Sf/42/2024) a že rozhodnutia orgánov verejnej správy tvoriace predmet tohto konania (pokuta 708,40 Eur) neboli zrušené/zmenené, t. j. že orgány verejnej správy vo vzťahu k predmetným rozhodnutiam žiadne úkony z úradnej moci neuskutočnili. 26. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 27. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 28. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

29. Podľa § 154 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku sa správneho deliktu dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov (zákon o DPH) vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. 30. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 2 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. 31. Podľa § 155 ods. 5 Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f).

32. Podľa § 155 ods. 7 Daňového poriadku sa pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. 33. Podľa § 155 ods. 14 Daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. 34. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

36. Ako to vyplýva z podanej kasačnej sťažnosti, jediným materiálnym dôvodom riadne vymedzeným v jej obsahu je tvrdenie, že - podľa sťažovateľa - krajský súd napadnutý rozsudok vydal bez toho, aby bolo právoplatne skončené konanie, resp. prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným vo vyrubovacom konaní (bod 2 tohto rozsudku).

37. K uvedenému kasačný súd v prvom rade uvádza, že správne súdnictvo je v Slovenskej republike - v súvislosti s prieskumom rozhodnutí správnych orgánov - koncipované na všeobecnom právnom východisku, že tieto sa preskúmavajú až po ich právoplatnosti (v rámci správneho konania), t. j. v čase konania a rozhodovania krajského súdu (ako správneho súdu) boli žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ktorými mu bola uložená príslušná pokuta, právoplatné. Naviac, v rozhodnom čase boli právoplatné, a teda neboli zrušené ani rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní, ktorými bol žalobcovi - v čase rozhodovania správneho súdu - právoplatne znížený nadmerný odpočet dane o sumu 7.084 Eur (za mesiac november 2013).

38. Obdobne, aj kasačné konanie ako tzv. mimoriadny opravný režim v rámci správneho súdnictva, je koncipovaný na právnom východisku, že Najvyšší správny súd preskúmava už právoplatné rozhodnutie správneho súdu. Kasačná sťažnosť teda nie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý by smeroval proti neprávoplatnému rozsudku správneho súdu, ale - naopak - smeruje proti rozsudku správneho súdu, ktorý je v čase kasačného konania právoplatný.

39. Práve cez uvedenú prizmu je potom následne potrebné skúmať aj zákonnosť postupu krajského súdu a jeho rozsudku aj v tejto veci, a to aj s prihliadnutím na súdny prieskum rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní. 40.

Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nespochybňuje, že právnym základom pre výpočet pokuty v súdenej veci bola suma rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty sťažovateľa za zdaňovacie obdobie november 2013, a to vo výške 7.084,00 Eur. Výška pokuty bola sťažovateľovi určená (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie) ako 10% z predmetného rozdielu dane, t. j. 708,40 Eur.

41. V čase, keď krajský súd rozhodoval o zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uloženej pokute (napadnutý rozsudok je zo dňa 21.09.2022), boli rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní právoplatné (09.07.2018) a bez akýchkoľvek právnych alebo skutkových zmien, ktoré by dopadali na uloženú pokutu (rozhodnutiami uvedenými v bode 1 tohto rozsudku).

Správne potom skonštatoval krajský súd, že rozhodnutia správnych orgánov o pokute nie je možné v tomto kontexte považovať za predčasné. Z tých istých dôvodov potom nebolo relevantné ani to, aby krajský súd uskutočňujúci prieskum rozhodnutí o pokute (toto konanie), „čakal“ do skončenia súdneho prieskumu vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným v rámci vyrubovacieho konania, t. j. aby konanie prerušil.

42. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého - na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy. V čase vydania rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správcu dane o uložení pokutu (708,40 Eur) - bod 1 tohto rozsudku - bolo rozhodnutiami orgánov verejnej správy vydanými vo vyrubovacom konaní právoplatne ustálené, že rozdiel dane sťažovateľa na dani z pridanej hodnoty za mesiac november predstavuje sumu 7.084,00 Eur). Nesprávnosť tejto sumy (rozdielu dane) pritom sťažovateľ v podanej správnej žalobe materiálne nenamietal.

43. Vlastná skutočnosť, že sťažovateľ v inom konaní tieto rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní napadol osobitnou správnou žalobou, nerobí rozhodnutia správnych orgánov o uloženej pokute (bod 1 tohto rozsudku) nezákonnými z dôvodu ich „predčasnosti“ v tom zmysle, že tieto mali s uložením pokuty čakať do skončenia súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní.

44. Keďže žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že na základe rozsudku Najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 8Sžfk/44/2020 došlo zo strany žalovaného k zrušeniu rozhodnutia správcu vydaného vo vyrubovacom konaní (bod 2 tohto rozsudku), kasačný súd požiadal žalovaného o vyjadrenie o štádiu „nového“ konania a jeho záveroch.

Z oznámenia žalovaného vyplýva, že aj „nové“ vyrubovacie konanie je právoplatné skončené, a to tak, že rozdiel na dani ostal nezmenený (7.084 Eur). Rozhodnutia, ktorými bola sťažovateľovi uložená pokuta (708,40 Eur), neboli z úradnej moci zrušené.

45. Kasačný súd dopyt uskutočnil primárne z dôvodu, aby verifikoval, či po podaní kasačnej sťažnosti nedošlo z úradnej moci k zrušeniu rozhodnutí, proti ktorým bola podaná správna žaloba v tejto veci (bod 1 tohto rozsudku) - rozhodnutia vo veciach pokuty, a teda či naďalej existuje predmet prieskumu, ku ktorému sa správna žaloba a sekundárne tento kasačný prieskum viaže, keď zistil, že predmetné rozhodnutia naďalej existujú.

46. Vychádzajúc z tohto záveru potom skúmal, či je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia (o pokute) vzhľadom na to, že pôvodné rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní boli na základe rozsudku iného senátu kasačného súdu zrušené, keď nové rozhodnutia určili sťažovateľovi za zdaňovacie obdobie november 2013 rovnaký rozdiel dane ako pôvodné rozhodnutia orgánov verejnej správy.

47. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd ako na základné východisko svojich právnych úvah vo veci odkazuje na to, že časový okamih prieskumu zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, ku ktorému sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho súdu na základe podanej kasačnej sťažnosti, je zákonom jasne vymedzený, a to konkrétne v ustanovení § 454 SSP, podľa ktorého, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

48. Napadnutý rozsudok vydal krajský súd dňa 21.09.2022 a právoplatným sa stal dňa

03.11.2022. Rozhodnutie žalovaného vydané vo vyrubovacom konaní (tvoriacim východiskový základ pre výpočet pokuty) bolo zrušené až následne - rozsudkom Najvyššieho správneho súdu dňa 30.11.2022 (sp. zn. 8Sžfk/44/2020).

49. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bodoch 47 a 48 tohto rozsudku potom kasačný súd nemôže v tomto konaní - v súvislosti s prieskumom napadnutého rozsudku krajského súdu vo veci uloženej pokuty - ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozsudku, resp. žalobou napadnutých rozhodnutí vnímať to, že dodatočne došlo k zrušeniu rozhodnutí žalovaného a správcu dane vydaných v pôvodnom vyrubovacom konaní. Táto zmena v právnych a skutkových okolnostiach veci zároveň nemôže byť spätne vnímaná ako dôvod na prerušenie súdneho konania (ktorého sa žalobca domáhal v konaní pred krajským súdom), ktorý by tu už existoval v minulosti, resp. ako dôvod, na základe ktorého mal krajský súd napadnutým rozsudkom zrušiť rozhodnutia správnych orgánov o uloženej pokute (z dôvodu, že táto bola uložená predčasne - ako to tvrdil žalovaný).

50. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že aj keby odhliadol od toho, že pre prieskum zákonnosti napadnutého rozsudku je z pohľadu kasačného súdu relevantný dátum jeho vyhlásenia (k tomu pozri bod 47 vyššie), kedy je nesporné, že v tento deň rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní (bod 2 vyššie) ešte právoplatne určovali, že rozdiel sťažovateľa na dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2013 je vo výške 7.084 Eur, kasačný súd nevidí dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozsudku, resp. rozhodnutia žalovaného a správcu dane o pokute (708,40 Eur) ani z materiálneho hľadiska.

51. Je totiž zrejmé (k tomu pozri bod 25 vyššie), že aj v novom vyrubovacom konaní bol sťažovateľovi určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za mesiac november 2013 práve vo výške 7.084 Eur, a teda základ pre výpočet pokuty (v čase rozhodovania kasačného súdu) ostal nezmenený (t. j. pokuta vo výške 708,40 Eur), keď je dôležité doplniť, že výrok rozhodnutia o uložení pokuty (bod 1) neviaže skutok, za ktorý sa pokuta ukladá, na rozhodnutie konkrétneho čísla, ale na skutkové zistenie, že rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 bol u sťažovateľa určený vo výške 7.084 Eur, čo v podmienkach súdenej veci ostalo nezmenené.

52. Uvedený prístup kasačného súdu je dôvodný aj vzhľadom na to, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj, ktorý sťažovateľovi poskytuje možnosť dosiahnuť zmenu výšky pokuty za predmetný delikt, príp. úplné zrušenie takéhoto rozhodnutia aj dodatočne, pričom túto zákonnú možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej sumy rozdielu dane, od ktorej sa odvíja výška pokuty. Ustanovenie § 155 ods. 14 Daňového poriadku totiž určuje, že ak bola „novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená“, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku § 155 ods. 1 písm. f); ako aj to, že novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Novým právoplatným rozhodnutím - v súdenej veci - však suma rozdielu dane vo vzťahu k sťažovateľovi upravená nebola.

53. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že ustanovenie § 155 ods. 14 Daňového poriadku neuvádza ako právny základ pre zmenu rozhodnutia o pokute len vlastné zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, ale dôvodom pre takúto zmenu má byť úprava (rozumej: zmena) samotnej sumy rozdielu dane, ktorá je základom pre výpočet

pokuty. Tento zákonný prístup považuje kasačný súd za súladný aj s princípom právnej istoty, kedy by nepochybne nebolo žiaduce, aby právoplatne skončené konanie o uložení pokuty bolo napr. zrušené len preto, že zrušenie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bolo odôvodnené napr. jeho nedostatočným odôvodnením.

54. Preto ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že by mohla nastať situácia, kedy by bolo zrušené rozhodnutie, ktoré tvorí základ pre výpočet pokuty, avšak „pokuta by bola naďalej platná bez možnosti domôcť sa nového rozhodnutia o pokute“, práve na riešenie tejto situácie slúži ustanovenie § 155 ods. 14 Daňového poriadku, ktorý orgánom verejnej správy ukladá dokonca z úradnej moci povinnosť pristúpiť k zmene alebo k zrušeniu pokuty, ak sú na to splnené zákonné predpoklady (a to zmena v sume rozdielu dane).

55. V prípade, že by v rámci nového súdneho prieskumu (vo vzťahu k novým rozhodnutiam vydaným vo vyrubovacom konaní) došlo k ich zrušeniu (či už správnym súdom alebo kasačným súdom) a následne by v novom vyrubovacom konaní právoplatným rozhodnutím došlo k úprave rozdielu dane (t. j. došlo by k materiálnej zmene v rozhodnutiach, a to v časti sumy rozdielu dane), sťažovateľovi by v takom prípade patrila zákonná ochrana spočívajúca v povinnosti orgánu verejnej moci pokutu ustáliť tak, aby zodpovedala tomuto novému rozdielu dane, príp. ju zrušiť en bloc. Neuplatnenie tohto postupu zo strany príslušného orgánu by zároveň mohlo byť vnímané ako jeho nečinnosť.

56. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, keď tieto dôvody sumarizuje nasledovne: a) orgány verejnej správy o pokute rozhodovali (k tomu pozri bod 1 tohto rozsudku) v čase, keď bolo právoplatne ustálené (09.07.2018), že rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013 je u sťažovateľa v sume 7.084 Eur (k tomu pozri bod 2 tohto rozsudku) a na základe toho mu uložili za predmetný delikt pokutu vo výške 708,40 Eur (10% zo sumy 7.084 Eur) - predmet tohto konania. Ich rozhodnutie o pokute preto nie je možné v tomto kontexte považovať za predčasné.

b) krajský súd v rámci prieskumu rozhodnutí o uvedenej pokute konal a rozhodoval v čase, kedy rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní síce boli predmetom iného súdneho prieskumu, avšak neboli zrušené a zároveň bol zamietnutý návrh na odkladný účinok žaloby, ktorý sťažovateľ podal v rámci prieskumu rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní.

Na strane krajského súdu preto nebol dôvod „čakať“ na skončenie súdneho konania v uvedenej veci, keď tu zároveň musel vychádzať z ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia

orgánu verejnej správy. V tomto čase bola suma rozdielu právoplatne ustálená vo výške 7.084 Eur a teda bola správne určená aj výška pokuty 708,40 Eur. c) po právoplatnom skončení konania na krajskom súde a vydaní napadnutého rozsudku síce kasačný súd v inom konaní zrušil rozhodnutie žalovaného vydané vo vyrubovacom konaní (sp. zn. 8Sžfk/44/2020), avšak táto zmena nastala až po rozhodnutí krajského súdu vo veci, pričom pre posúdenie zákonnosti postupu a rozsudku krajského súdu je pre kasačný súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania napadnutého rozhodnutia správneho súdu (§ 454 SSP), d) naviac, ani po vrátení veci orgánom verejnej správy zo strany kasačného súdu nebol sťažovateľovi na dani z pridanej hodnoty určený za zdaňovacie obdobie november 2013 iný rozdiel na dani ako tomu bolo skôr, čo znamená, že nedošlo ani k zmene v sume, ktorá tvorí výpočtový základ pre určenie pokuty (10% zo sumy 7.084 Eur = pokuta v sume 708,40 Eur), a teda v čase rozhodovania kasačného súdu v tejto veci už existovalo nové rozhodnutie, ktoré rovnako určovalo rozdiel sťažovateľa na jeho daňovej povinnosti (DPH) za mesiac november

2013 v sume 7.084 Eur (rovnako ako skoršie rozhodnutia vo veci). 57. Prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane o predmetnej pokute by za všetkých vyššie uvedených okolností vykazovalo aj určitú mieru formalizmu, ktorá je v podmienkach správneho súdnictva Slovenskej republiky dlhodobo reprobovaná - k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.

decembra 2002 „[. . .] Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. [. . .]“), pričom potrebu odmietnutia tohto prístupu podčiarkuje v podmienkach súdenej veci aj existencia osobitného právneho nástroja (§ 155 ods. 14 Daňového poriadku), prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť zmenu rozhodnutia o pokute, ak sa dodatočne/neskôr, t. j. po právoplatnosti rozhodnutia o pokute - nanovo právoplatne ustáli výška rozdielu na dani z pridanej hodnoty v inej sume ako bola ustálená v čase pôvodného rozhodovania o nej.

V tomto kontexte je pritom zároveň z ústavnoprávneho hľadiska potrebné zopakovať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky existuje právny nástroj na zmenu výšky uloženej pokuty, ktorá sa na sťažovateľa bez ďalšieho vzťahuje (keďže sa uplatňuje ex offo), ak sa kedykoľvek dodatočne (pod vplyvom súdnych, príp. iných prieskumov) definitívne ustáli suma rozdielu dane (ako výpočtového základu pre určenie pokuty) na inej sumy, ako je tá, z ktorej správne orgány pôvodne vychádzali pri určení pokuty (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).

58. Tu potom kasačný súd pripomína, že ak by v súdnom konaní vedenom toho času na Správnom súde v Bratislave (pod sp. zn. 6Sf/42/2024), príp. v nadväzujúcom kasačnom konaní došlo k opätovnému zrušeniu rozhodnutí vydaných vo vyrubovacom konaní a v novom konaní vydané rozhodnutia orgánov verejnej správy by určovali iný rozdiel na dani (za mesiac november 2013), príslušný orgán verejnej správy je povinný uplatniť postup podľa § 155 ods. 14 Daňového poriadku. Nie je preto dôvodná námietka sťažovateľa, že v prípade, ak by v neskoršom štádiu došlo k zmene výpočtového základu/istiny (sumy rozdielu dane), že by mu bolo odňaté právo na nové rozhodnutie vo veci (vo vzťahu k uloženej pokute) - k tomu pozri aj bod 16 tohto rozsudku vyššie.

59. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 60. Záverom kasačný súd dopĺňa, že jeho pozornosti neušlo, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal aj údajné vady odôvodnenia napadnutého rozsudku („Všetky podstatné skutočnosti sme už uviedli v rámci administratívneho konania, napriek tomu sa súd s našou argumentáciu nevysporiadal.“). Tento svoj kasačný bod však nedetailizoval, neuviedol, s ktorou skutočnosťou/ktorými skutočnosťami namietanými v správnej žalobe sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal, t. j. v čom a prečo považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné, a preto nemôže na túto námietku kasačný súd ani kvalifikovane reagovať, resp. ju preskúmať (k tomu porovnaj najmä § 445 ods. 1 písm. c) SSP).

Nie je totiž úlohou kasačného súdu, aby nahrádzal činnosť sťažovateľa a sám dohľadával, v čom je odôvodnenie napadnutého rozsudku neúplné, nepresné a pod. Len pre úplnosť však Najvyšší správny súd uvádza, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za riadne odôvodnený, ktorý v primeranej miere reaguje na všetky podstatné skutočnosti relevantné pre výrok napadnutého rozsudku.

61. Napokon je potrebné doplniť, že v kasačnej sťažnosti žiadal sťažovateľ Najvyšší správny súd aj a o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci.

Odhliadnuc od skutočnosti, že vo veci jeho správnej žaloby (v súvislosti s rozhodnutiami o pokute - bod 1 tohto rozsudku) už bolo právoplatne rozhodnuté krajským súdom (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie), kasačnému súdu účinná právna úprava neumožňuje odložiť vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného (ako o to žiadal sťažovateľ) a keďže ide o návrh smerujúci mimo právomoci kasačného súdu, tento o ňom ani nemohol rozhodnúť.

62. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).

63. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. januára 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Sfk/9/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik