4Sfk/92/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200019.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/4/2018
- IČS
- 1018200019
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: A.L.K. Humenné, spol. s r.o., so sídlom Udavské 507, IČO: 36471046, zastúpeného: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 29, Prešov, IČO: 47253177, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného Číslo spisu: 3187/2017-640, Číslo záznamu: 23753/2017 zo dňa 23.10.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/4/2018-60 z 24. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
I. Výsledky administratívneho konania a konanie pred správnym súdom
1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 3187/ 2017-640, Číslo záznamu: 23753/2017 z 23.10.2017 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Poľnohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj „PPA“, alebo „platobná agentúra“) č. 500/1906/17546/2010 zo dňa 02.08.2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
2. Prvostupňovým rozhodnutím PPA neschválila pre rok 2010 žalobcovi poskytnutie podpory v poľnohospodárstve formou jednotnej platby na plochu (platba SAPS), ani formou vyrovnávacieho príspevku na znevýhodnené oblasti (platba LFA).
Súčasne bolo rozhodnuté o schválení poskytnutia podpory formou doplnkovej platby na plochu (platba DPP) v sume 0,00 EUR. Dôvodom rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca nepreukázal hospodárenie na vymedzených kultúrnych dieloch, pričom naddeklarácia pre platby SAPS a LFA činila 35,48 %, a došlo k porušeniu podmienok krížového plnenia.
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/4/2018-60 z 24. marca 2022 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“). V odôvodnení okrem iného uviedol, že žaloba bola koncipovaná veľmi všeobecne a namietané skutočnosti sú v nej uvedené abstraktne. Žalobca v žalobe nenamietal porušenie žiadnych konkrétnych ustanovení právnych predpisov Slovenskej republiky, resp. Európskej únie, ku ktorým malo vydaním preskúmavaných rozhodnutí a konaním konajúcich orgánov verejnej správy dôjsť.
Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci sa tak súdu javila ako čisto formálna, pretože správny súd nevedel posúdiť, ktoré právne predpisy mali byť nesprávne interpretované, resp. aplikované. Podľa súdu žalobca neuviedol, aký konkrétny nesprávny úradný postup bol konajúcimi orgánmi verejnej správy v konaní uplatnený. Všeobecné tvrdenia žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci správny súd nepreveril, keďže žalobca neuviedol, aké konkrétne dôkazy, ktoré v administratívnom konaní navrhoval, neboli zo strany PPA, resp. žalovaného vykonané.
4. Správny súd sumarizoval, že na výzvu na doplnenie dokazovania žalobca reagoval písomne, avšak nedomáhal sa vykonania dôkazov, žiadnych svedkov neoznačil a doklady preukazujúce obhospodarovanie daných pôdnych dielov nepredložil; žalobca počas celého priebehu administratívneho konania nepredložil a ani nežiadal vykonať také dôkazy, ktoré by spochybnili zistenia PPA o vyčíslenej naddeklarácii pri obhospodarovaní posudzovaných pôdnych dielov, ktoré uviedol vo svojej žiadosti na rok 2010. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili kontrolné zistenia, neuviedol svedkov (zamestnancov), ktorí mali v rozhodnom období vykonávať poľnohospodárske práce na sporných pozemkoch, ani nepredložil iné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia, že sporné pôdne diely v rozhodnom období obhospodaroval on a nie iný subjekt. Bez aktívnej súčinnosti žalobcu (označenie svedkov), PPA nemohla takéto dôkazy vykonať, konštatoval tiež správny súd.
5. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že v konaní nedošlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalobcovi bolo riadne osobne prevzatou výzvou žalovaného zo dňa 28.09.2017 umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia s možnosťou navrhnutia jeho doplnenia, na čo však žalobca nereagoval.
6. Správny súd zhrnul, že z obsahu podanej žaloby nevyplývajú žiadne konkrétne porušenia právnych predpisov, ktorých sa mali konajúce orgány verejnej správy pri rozhodovaní danej veci dopustiť a ani vady administratívneho konania, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a tiež ani zistenia skutkového stavu veci podstatné pre jej posúdenie.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného
7. Žalobca podal včas kasačnú sťažnosť, v ktorej tvrdil nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Po sumarizácii priebehu administratívneho konania a citácii podstatnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku sťažovateľ uviedol, že naďalej považuje postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie za nezákonné, ukracujúce ho na jeho právach. 9. Tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie je arbitrárne, nie je v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky a EÚ/ES, je založené na osvojení si nesprávnych skutkových zistení a nesprávnych právnych záverov správneho orgánu prvého stupňa (PPA). 10. Poukázal na to, že doposiaľ bol proti žalovanému úspešný na preskúmanie jeho rozhodnutí pre neposkytnutie podpory v poľnohospodárstve za roky 2005 až 2008 vo viacerých obdobných konaniach na Krajskom súde v Bratislave. Všetky tieto rozsudky boli podľa sťažovateľa založené na zisteniach súdov, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nezákonne postupovali najmä tým, že nezistili spoľahlivo a riadne skutočný stav veci a nevykonali dôkazy navrhnuté sťažovateľom, nevykonali riadne a dôsledne kontroly za účelom zistenia hospodárenia žalobcu na sporných pozemkoch, pričom napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa neuvádzali rozbor ani hodnotenie dôkazov a ani nereagovali na pripomienky a návrhy sťažovateľa a odôvodnenie rozhodnutí neobsahovalo skutkovú a správnu oporu v správnej úvahe správneho orgánu neuvedenej v napadnutých rozhodnutiach a zo špecifikácie platieb v prílohe rozhodnutí správneho orgánu
prvého stupňa nebolo možné vyvodiť akýkoľvek právny záver, ktorý by bol zrozumiteľný pre účastníka konania a odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo sťažovateľ, ako uviedol, namieta aj v tomto konaní.
11. Podľa sťažovateľa žalovaný odôvodňuje svoje rozhodnutie a postup prvostupňového správneho orgánu nesprávnou aplikáciou právnych predpisov na nesprávne a nehodnoverné skutkové zistenia, pričom tieto závery nemali oporu v novom dokazovaní a náležitom zistení skutkového stavu postupom podľa § 32 až 40 Správneho poriadku. Žalovaný sa podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v podstate stotožnil so skutkovými zisteniami PPA. Sťažovateľ tvrdil, že skutkový stav veci ohľadom vzniknutých rozdielov vo výmerách na jednotlivých dieloch opísal dostatočne vo svojom podaní zo dňa 06.09.2010, priložených k jeho odvolaniu, označenom ako Špecifikácia nezrovnalostí - zaslanie, kde uviedol, ktorý diel ošetroval žalobca a ako vznikol rozdiel naddeklarácie. Sťažovateľ obom správnym orgánom vyčítal, že sa týmto stavom v jeho tvrdeniach vôbec nezaoberali, čím postupovali v rozpore s § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 Správneho poriadku.
12. Podľa sťažovateľa rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu veci malo byť vykonané riadne zisťovanie správnych orgánov, kto sporné diely a spornú výmeru v skutočnosti obrobil a prečo došlo účelovo zo strany tretích osôb do zásahov u časti pozemkov ním užívaných, čo sťažovateľ dostatočne v konaní preukázal správnemu orgánu prvého stupňa a čo navrhoval preukazovať ďalšími dôkazmi, ktoré správne orgány nevykonali. 13. Žalovaný ani PPA nevykonali podľa sťažovateľa riadne dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, vôbec nevyužili postup podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
14. Sťažovateľ tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na posúdenie veci, pričom v konaní žalovaného boli vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a týmto rozhodnutým bol žalobca ukrátený na svojich právach formou porušenia zákona a postupu žalovaného spočívajúce v jeho nesprávnom postupe a nesprávnom posúdení
veci. 15. PPA mala podľa sťažovateľa na spornej výmere neurčiť stanovenú plochu už len za prispenia takých okolností, že druhý žiadateľ Lazor-SHR nikdy nemal v k.ú. G. uzatvorenú nájomnú zmluvu na poľnohospodárske pozemky so SPF, ďalej, že tam nevlastní žiadne stavby slúžiace na poľnohospodársku výrobu a že predložil niekoľko nájomných zmlúv, z ktorých absolútne nebolo možné posúdiť, z dôvodu veľkej rozdrobenosti parciel, akú výmeru mal na sporných plochách zazmluvnenú, pričom túto skutočnosť ani PPA neskúmala, keďže vždy rozhodla na základe kontroly na mieste, že L. C. spornú plochu obrobil.
16. Už skutočnosť, že SPF prenajíma sťažovateľovi bližšie označené parcely, bol podľa sťažovateľa dostatočne relevantný dôvod, aby PPA postupovala podľa §16c ods. 1 a na spornej výmere neurčila stanovenú plochu, keďže sa viedol súdny spor o nájomnú zmluvu, a nájomné zmluvy predložené druhým žiadateľom by ho nestavali do pozície oprávneného detentora, keďže SPF prenajímala na základe nájomnej zmluvy pozemky, ktoré na týchto KD tvoria viac ako 50% z celkovej nahlásenej plochy. 17. Žalovaný sa podľa sťažovateľa vôbec nezaoberal najpodstatnejšou skutočnosťou, a to, komu svedčí právo užívania predmetných kultúrnych dielov. Po medializácii mnohých káuz neoprávnených poberaní dotácií, úmyselných vytváraní naddeklarácií iným subjektom s cieľom ich poškodiť a pozastavením akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúre, došlo podľa sťažovateľa k obratu výkladu predmetných vyššie uvedených nariadení EÚ s tým, že v prípade duplicitného nahlásenia kultúrnych dielov dvomi žiadateľmi sa sporná výmera neurčí, resp. nebude na túto výmeru poskytnutá ani jednému žiadateľovi platba do vyriešenia práva
užívania, ale naopak za ostatnú nahlásenú a obrobenú plochu sa platby žiadateľovi poskytnú, nie ako tomu bolo nesprávnym výkladom, že sa stanovila viac ako 20% naddeklarácia, čím žiadateľovi boli zamietnuté všetky platby aj za plochy, ktoré neboli sporné, resp. nahlásené
dvomi žiadateľmi. Sťažovateľ tvrdil, že napadnutým rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva sa len znovu potvrdzuje nesprávny úradný postup a svojvôľa PPA a ani Ministerstvo pôdohospodárstva nepostupuje v intenciách informácie Odboru komunikácie k podmienkam poskytovania podpory.
18. Sťažovateľ napokon uviedol, že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie oprávnenosti priznania dotácií je právoplatný rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 10.02.2016 č.k. 17C/24/2012-221 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2017 č.k. 23Co/82/2016-254, ktorým súd určil, že nájomná zmluva č. 41937 05 zo dňa 03.09.2005, uzavretá medzi žalobcom a Slovenským pozemkovým fondom, predmetom ktorej je prenájom poľnohospodárskych pozemkov v správe a nakladaní SPF v kat. území G. žalobcovi o výmere 211 ha je platná a účinná na dobu určitú do 03.06.2016, teda nepretržite od roku 2005. 19. Žalovaný vo svojom vyjadrení mal za to, že správny súd správne posúdil vec, a sťažovateľ iba opakuje svoje námietky zo správnej žaloby. Navrhol zamietnutie kasačnej sťažnosti.
I. Posúdenie veci kasačným súdom
20. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 6S. Počas kasačného konania nadobudol účinnosť Rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení opatrenia č. 6. Podľa § 27c písm. A rozvrhu práce v znení účinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a prípadné dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní včasnosti, ako aj splnenia ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/, § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol včas zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.
22. Kasačný súd preskúmal kasačnú sťažnosť žalobcu a dospel k záveru, že je nedôvodná. 23. Predovšetkým je vhodné konštatovať, že sťažovateľ koncipoval kasačnú sťažnosť tak, že formálne síce žiada zrušenie napadnutého rozsudku, ale všetky sťažnostné body, okrem neurčitého poukazu na nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom (čo zaiste nenapĺňa požiadavku § 440 ods. 2 SSP), smerujú priamo proti postupu a rozhodnutiam orgánov verejnej správy. 24.
Z kasačnej sťažnosti však musí byť zrejmé, akých pochybení sa mal dopustiť správny súd (podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že.
. .). 25. Kasačný súd pripomína, že správny súd správnu žalobu sťažovateľa vyhodnotil vo väčšinovej časti ako nekonkrétnu, keď z nej nebolo jasné, k porušeniu ktorých ustanovení právnych predpisov malo dôjsť, ktoré dôkazy navrhnuté v administratívnom konaní neboli vykonané, a k akému nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť. Ďalej správny súd spomenul, že sťažovateľ na výzvu PPA nepredložil dôkazy, ani žiadne nenavrhol. Súhrnne tiež správny súd konštatoval, že správne orgány riadne vyhodnotili zistený skutkový stav a správne ho aj právne posúdili.
26. Poukazy sťažovateľa na jednotlivé skutkové okolnosti, vrátane civilného rozsudku, týkajúceho sa platnosti a účinnosti zmluvy medzi sťažovateľom a SPF, relevantne nespochybňujú postup správneho súdu a jeho rozsudok. Ak tieto argumenty uvedené v bodoch 17-20 kasačnej sťažnosti vôbec mohli mať relevanciu pre súdenú vec, mali byť uplatnené už v správnej žalobe, teda pred správnym súdom, ktorý by ich mohol posúdiť. To sťažovateľ neurobil. Kasačné konanie však neslúži na posudzovanie takýchto novôt súdneho konania (§ 441 SSP), ale na odstraňovanie najzávažnejších pochybení správnych súdov a dohliadanie na správnosť právneho posúdenia veci, na základe kvalifikovaného sťažnostného bodu v riadne formulovanej kasačnej sťažnosti.
27. Sťažovateľ namietal v kasačnej sťažnosti, rovnako ako v správnej žalobe, porušenie ustanovení § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1 Správneho poriadku, avšak rovnako nekonkrétne ako v správnej žalobe. Na tieto námietky mu už dal odpoveď správny súd, a jeho právne posúdenie veci sťažovateľ ničím nespochybnil.
28. Pretože sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate nič nenamietal voči kľúčovému záveru správneho súdu, ktorý vyhodnotil obsah žaloby a (ne)konkrétnosť žalobných bodov, a ani inou argumentáciou nepresvedčil o porušení zákona správnym súdom, kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 491 SSP.
29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdneho spisu nenastali. Preto kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
30. Tento rozsudok prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024