4Sfk/95/2022

1. Uznesením č.k. 7S/35/2021-49 zo dňa 3. mája 2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) rozhodol tak, že žalobu žalobcu odmietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Z bodu 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal za to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal „preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100303/1/211102/2015/5309 zo dňa 25.05.2015“, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801402/5/203903/2015/Kreš zo dňa 27.01.2015. Predmetnými rozhodnutiami bol žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty (DPH) v sume 215830,78 eura za zdaňovacie obdobie august 2013. 3. Krajský súd v priebehu konania vo veci dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným už v totožnej veci prebiehalo na krajskom súde súdne konanie vedené vtedy pod sp. zn. 7S/ 88/2015, ktoré bolo skončené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.06.2018 (právoplatné dňa 12.09.2018) - v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/5/2019 zo dňa 10. decembra 2019 - zamietnutie kasačnej sťažnosti žalobcu proti uvedenému rozsudku krajského súdu. 4. Na predmetnom závere následne krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v rámci konania vyvstala procesná prekážka, ktorá bráni riadnemu konaniu a rozhodnutiu vo veci („res iudicata“). Skonštatoval, že právoplatné rozhodnutie vo veci predstavuje procesnú prevenciu proti porušeniu základného právneho princípu ne bis in idem, čo vylučuje možnosť vec znova prejednať. Ide o neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia vedie k odmietnutiu žaloby vo forme uznesenia podľa § 98 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Krajský súd tento svoj záver následne detailne rozvinul, a to najmä v rovine skúmania totožnosti sporových strán predmetu konania.

5. Proti predmetnému rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť, v ktorej okrem meritórnej argumentácie prezentoval aj názor, že krajský súd konal nezákonne, keď odmietol jeho žalobu. Nezákonnosť odmietnutia videl v tom, že predmetom jeho žaloby zo dňa 26.03.2021 bolo rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100016890/2021 zo dňa 07.01.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101407210/2020 zo dňa 09.09.2020, t.j. nie rozhodnutia, ktoré krajský súd označil v napadnutom rozhodnutí ako predmet žaloby. 6. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Uviedol, že z rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100016890/2021 zo dňa 07.01.2021 a rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101407210/2020 zo dňa 09.09.2020 pre neho vyplýva povinnosť uhradiť peňažnú sumu, ktorá by vážne ohrozila jeho hospodárenie. 7. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2021 uviedol, že „Dôvody kasačnej sťažnosti, ktoré uviedol sťažovateľ, sú zamerané na postup krajského súdu, ktorý neposudzoval správnu žalobu podanú žalobcom zo dňa 26.03.2021 (vo veci vyrubeného úroku z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie 08/2013), ale správnu žalobu zo dňa 20.07.2015 (vo veci vyrubeného rozdielu dane za zdaňovacie obdobie 08/2013), ktorá tvorila len prílohu samotného podania, nakoľko s týmto konaním súvisela. Podľa sťažovateľa o správnej žalobe zo dňa 23.06.2021 tak krajský súd nielenže vôbec nerozhodoval, ale ani ju vôbec nevzal do úvahy a podanú správnu žalobu preto nezákonne zamietol pre prekážku rozhodnutej veci, ktorá v tomto prípade neexistuje.“ Žalovaný následne vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žaloba žalobcu (sťažovateľa) zo dňa 26.03.2021, ktorá sa mala týkať vyrubeného úroku z omeškania za zdaňovacie obdobie 08/2013, nebola Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky doručená a ani v predmetnom uznesení krajského súdu nie je zmienka o podaní žaloby zo dňa 26.03.2021. 8. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že rozhodnutia, na ktoré krajský súd odkazuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa týkali rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty (za mesiac 08/2013), o ktorých v minulosti rozhodoval tak krajský súd, ako aj kasačný súd. Zároveň poukázal na to, že žalovaný neskôr vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane vo veci úrokov z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej za zdaňovacie obdobie 08/2013 [pozn. zvýraznenie textu realizované kasačným súdom].

9. Prejednávaná vec bola dňa 25.08.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) a bola náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Sfk/2/2021. Kasačný súd v súdnom spise zistil viacero nedostatkov, a to najmä spornosť preukázania právneho zastúpenia sťažovateľa, ako aj indície preukazujúce, že krajský súd vo veci žaloby žalobcu (sťažovateľa) zo dňa 26.03.2021 nerozhodol správne, resp. nerozhodol vôbec. Z uvedeného dôvodu prípisom zo dňa 20.10.2021 vrátil kasačný súd krajskému súdu vec (bez rozhodnutia) s pokynom ďalšieho postupu. Kasačný súd v prípise podľa predchádzajúcej vety krajskému súdu uviedol, že sa javí, že tento rozhodol nie o žalobe sťažovateľa zo dňa 26.03.2021, ale o žalobe, ktorá tvorila prílohu žaloby žalobcu zo dňa 26.03.2021 (a to konkrétne o žalobe, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté). 10. Krajský súd súdny spis vrátil kasačnému súdu dňa 08.09.2022 (veci bola pridelená spisová značka 4Sfk/95/2022), a to tak, že do súdneho spisu bola doložená plná moc explicitne oprávňujúca advokáta sťažovateľa na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/35/2021-49 zo dňa 03.05.2021. Hoci predmetná plná moc je datovaná ku dňu 24.01.2022, kasačný súd ju akceptoval, keď ju vyhodnotil ako doplnenie, resp. konkretizáciu pôvodnej plnej moci, ktorá bola v súdnom spise založená, avšak ktorá bola vo viacerých aspektoch zmätočná (napr. síce len demonštratívne, ale odkazovala na konanie vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/88/2015). 11. Krajský súd zároveň v prípise zo dňa 30.08.2022 doručeným kasačnému súdu dňa 08.09.2022 uviedol, že „šetrením bolo zistené, že po elektronickom doručení správnej žaloby zo dňa 26.03.2021 s prílohami do podateľne tunajšieho súdu došlo síce k zaevidovaniu predmetného podania ako to vyplýva z č. l. 1 spisu, ale nedopatrením nebola vytlačená správna žaloba zo dňa 26.03.2021, ktorá z uvedeného dôvodu nebola ani zažurnalizovaná v spise, ale správna žaloba zo dňa 20.07.2015, ktorá mala byť zažurnalizovaná ako príloha špecifikovanej správnej žaloby.“ Krajský súd zároveň uviedol, že vzhľadom na uvedené „správny súd rozhodol o nesprávnej žalobe“. Správna žaloba sťažovateľa zo dňa 26.03.2021 bola následne riadne zažurnalizovaná na č.l. 88 - 130 súdneho spisu.

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. a/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté. 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti a dospel k záveru o jej dôvodnosti.

15. Predmetom kasačného konania je napadnuté uznesenie, ktorým krajský súd odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. a/ SSP. 16. Z vyššie uvedeného (čl. II. a čl. III. tohto rozhodnutia) bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že o správnej žalobe žalobcu zo dňa 26.03.2021 krajský súd vôbec nerozhodol, ale rozhodol o „prílohe“ tejto žaloby predpokladajúc, že ide o podanie vo veci samej.

18. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že ak by sa žalobou zo dňa 23.06.2021 domáhal sťažovateľ prieskumu tých istých rozhodnutí, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní pred krajským súdom - sp. zn. 7S/88/2015, postup krajského súdu odmietajúci opätovný súdny prieskum v tej istej veci by bol správny a zákonný. Keďže však táto situácia vo veci žalôb sťažovateľa nenastala, t.j. predmet žalôb nie je zhodný, v novom konaní rozhodne krajský súd o žalobe sťažovateľa, ktorá bola dodatočne zažurnalizovaná na č. l. 88-130.

19. Kasačný súd zároveň rozhodol o návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti tak, že tento návrh zamietol, keď po predbežnom preskúmaní veci dospel k záveru, že vo veci jeho žaloby nebolo krajským súdom meritórne rozhodnuté a po ustálení, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu sa netýka rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré sťažovateľ žalobou zo dňa 26.03.2021 napáda.

21. V súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadrenom v § 5 ods. 7 SSP kasačný súd rozhodol jedným uznesením o podanej kasačnej sťažnosti a aj o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 22. Podľa § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd. 23.

V Bratislave dňa 21. septembra 2022