4Shk/3/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobcov (sťažovateľov): 1. M.Cup s.r.o., IČO: 31327435, so sídlom Rybárska brána 8, 811 01 Bratislava, 2. MPL STAVING spol. s r.o., IČO: 31407455, so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, 3. RECORD TK spol. s r.o., IČO: 31391915, so sídlom Bojnická 18, Bratislava 831 04, všetci spoločne právne zastúpení: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47244895, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Plátennícka 2, 821 09 Bratislava , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2019/DOH/POK/R/42 z 19. decembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 67/2020-720 z 20. októbra 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

V každom z týchto verejných obstarávaní pritom zvíťazila spoločnosť M.Cup s.r.o. Žalovaný si následne od všetkých dotknutých verejných obstarávateľov vyžiadal originály súťažných podkladov. Išlo o Obec Ďapalovce, Obec Demjata, Obec Hriadky, Obec Radvaň nad Laborcom, Obec Rudno nad Hronom a Mesto Snina.

2. Analýzou súťažných podkladov, ktoré boli predložené verejnými obstarávateľmi s vyhodnotením podozrenia, že medzi uchádzačmi v predmetných verejných obstarávaniach došlo k uzatvoreniu dohody obmedzujúcej súťaž, žalovaný začal 16. septembra 2016 správne konanie č. 0022/OKT/2016 vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 4 písm. a), c), a f) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii

Na základe žiadostí všetkých účastníkov konania sa uskutočnilo ústne pojednávanie v zmysle § 21 ods. 1 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), o čom bola spísaná zápisnica. Účastníci konania následne na to doručili žalovanému vyjadrenie k výzve pred vydaním rozhodnutia. 3. Žalovaný 7. novembra 2018 vydal rozhodnutie č. 2018/DOH/POK/1/38 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým vo výroku I. rozhodol, že konanie podnikateľov M.Cup s.r.o., MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o., spočívajúce v koordinácii týchto podnikateľov v procese prípravy súťažných ponúk, v období od 23. septembra 2014 do 23. októbra 2014 s cieľom umožniť víťazstvo vopred určenému uchádzačovi vo verejných obstarávaniach s predmetom zákazky „Výstavba multifunkčného ihriska" vyhlásených verejnými obstarávateľmi Obec Radvaň nad Laborcom, Obec Hriadky, Obec Demjata, Obec Rudno nad Hronom, Obec Ďapalovce, Mesto Snina a Gymnázium - Gimnázium Kráľovský

4. Výrokom II. žalovaný podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom do 17. apríla 2016 za konanie uvedené vo výroku I. uložil: a) podnikateľovi M.Cup s.r.o. pokutu vo výške 16760,00 eur, b) podnikateľovi MPL STAVING spol. s r.o. pokutu vo výške 50465,00 eur a c) podnikateľovi RECORD TK spol. s r.o. pokutu vo výške 50465,00 eur, u všetkých s povinnosťou úhrady do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

b) podnikateľovi MPL STAVING spol. s r.o. zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia a c) podnikateľovi RECORD TK spol. s r.o. zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia.

relevantnom trhu. K cieľovým dohodám patria napr. dohody o rozdelení trhu, určení ceny alebo kontrole odbytu, pričom špeciálnym typom týchto dohôd je kolúzia vo verejnom obstarávaní, resp. verejnej obchodnej súťaži (ako súčasť tzv. bid riggingových praktík), ktorá zahrňuje tak znaky dohody o určení cien, ako aj znaky dohody o rozdelení trhu. 7. Žalovaný konštatoval, že vychádzajúc zo skutočnosti, že účastníci konania koordinovali svoje správanie v rámci účasti a predkladania ponúk v predmetných verejných obstarávaniach, konanie účastníkov konania žalovaný kvalifikoval ako kolúziu vo verejnom obstarávaní, ktorej súčasťou bolo aj priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok a rozdelenie trhu. Vzhľadom na uvedenú kvalifikáciu zakázanej dohody, ktorá svojou povahou patrí medzi tzv. cieľové dohody, žalovaný v súlade s európskou, ako aj slovenskou judikatúrou konštatoval, že v predmetnom konaní nebude trh dotknutý dohodou vymedzovať detailne a ani sa nebude zaoberať konkrétnym dopadom dohody na tento trh. Z uvedeného dôvodu žalovaný v tomto rozhodnutí nedáva detailnú definíciu trhu, ale len popisuje, akej oblasti sa dohoda týkala.

Z tohto dôvodu žalovaný skúmal, akých tovarov, služieb alebo stavebných prác sa týkali posudzované verejné obstarávania a v akej oblasti účastníci konania pôsobili. V posudzovanom konaní išlo o verejné obstarávania s predmetom zákazky „Výstavba multifunkčného ihriska." Predmet zákazky bol špecifikovaný v súťažných podkladoch k predmetným obstarávaniam.

(i) Priebeh verejného obstarávania s predmetom zákazky „Výstavba multifunkčného ihriska" 9. Vo vestníku verejného obstarávania boli zverejnené výzvy na predkladanie ponúk do verejného obstarávania s predmetom zákazky „Výstavba multifunkčného ihriska" · 23. septembra 2014 verejného obstarávateľa Obec Radvaň nad Laborcom, · 23. septembra 2014 verejného obstarávateľa Gymnázium - Gimnázium Kráľovský Chlmec, · 25. septembra 2014 verejného obstarávateľa Obec Hriadky, · 25. septembra 2014 verejného obstarávateľa Obec Demjata, · 25. septembra 2014 verejného obstarávateľa Obec Rudno nad Hronom, · 29. septembra 2014 verejného obstarávateľa Obec Ďapalovce, · 6. októbra 2014 verejného obstarávateľa Základná škola Pavla Országha Hviezdoslava, Snina, na realizáciu ktorých bola obstarávateľmi splnomocnená spoločnosť E-aukcie, s.r.o.

Pri verejnom obstarávaní Mesta Snina ponuku predložil aj podnikateľ Ing. Jaroslav Pčola REINTER. Kritériami na stanovenie víťaznej ponuky boli celková cena, splnenie predloženia technického riešenia a lehota výstavby v súlade so súťažnými podkladmi. Víťaznou ponukou sa pri všetkých predmetných súťažiach vyššie uvedených verejných obstarávateľov stala ponuka podnikateľa M.Cup s.r.o., s ktorou následne obstarávatelia uzatvorili zmluvy o diela. Celková ponuková cena s DPH v eurách a lehota výstavby sa pri predmetných verejných obstarávaniach líšila nasledovne (pozn. uchádzači sú zoradení podľa výsledného poradia): · Obec Radvaň nad Laborcom: 1. M.Cup s.r.o. - 61465,58 eur, 9 dní (100% možných bodov),

MPL STAVING spol. s r.o. - 54731,90 eur, 15 dní (83,22% možných bodov), 3. RECORD TK spol. s r.o. - 55627,04 eur, 17 dní (76,08% možných bodov), · Obec Demjata: 1. M.Cup s.r.o. - 47107,14 eur, 15 dní (100% možných bodov), 2.

2. MPL STAVING spol. s r.o. - 80279,59 eur, 15 dní (81,6% možných bodov), 3. RECORD TK spol. s r.o. - 76473,05 eur, 17 dní (77,995% možných bodov), · Obec Ďapalovce: 1. M.Cup s.r.o. - 46525,13 eur, 10 dní (100% možných bodov), 2.

MPL STAVING spol. s r.o. - 86562,62 eur, 15 dní (66,70% možných bodov), 3. RECORD TK spol. s r.o. - 89958,25 eur, 17 dní (57,67% možných bodov), 4. Ing. Jaroslav Pčola REINTER - 61126,79 eur, 30 dní (65,625% možných bodov). (ii) Posúdenie súťažných podkladov a súvisiacej dokumentácie žalovaným 11. Žalovaný uviedol, že koordinácia postupu vo verejnom obstarávaní sa uskutočňuje tajne, a preto nie vždy disponuje priamymi dôkazmi, ktoré by výslovne preukazovali protisúťažné správanie. Väčšinou iba účastníci dohody poznajú schému, akou sa koordinácia postupu realizovala.

12. Pri vyhodnocovaní podozrenia, že v súvislosti s predmetnými verejnými obstarávaniami došlo ku koordinácii postupu podnikateľov, žalovaný posudzoval cenové ponuky predložené v rámci verejných obstarávaní jednotlivými uchádzačmi, ako aj ďalšie podklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli. Vzhľadom na vyššie skutočnosti žalovaný spracoval dôkazy a iné súvislosti, ktoré vyplynuli z analyzovania dokumentácie nachádzajúcej sa v spise a ktoré podľa žalovaného preukazujú kolúziu v predmetných verejných obstarávaniach. Ide o nasledovné: (A) spôsob stanovenia cien, (B) zhody v ponukách uchádzačov, (C) ďalšie skutočnosti. A. Spôsob stanovenia cien

14. Súčasťou súťažných podkladov bol aj verejným obstarávateľom vypracovaný návrh Zmluvy o dielo, kde v zmysle článku IV. každý uchádzač uviedol cenu za zhotovenie diela, ktorá predstavovala jeho ponuku v predmetnom verejnom obstarávaní. Z časti B. - Opis predmetu zákazky - súťažných podkladov vyplynulo, že predmet zákazky v predmetných verejných obstarávaniach pozostával zo 4 technologických celkov. Boli to „Stavebné práce" (tento celok vo výkaze výmer obsahoval časti Zemné práce, Základy, Podkladové vrstvy a Presun hmôt), „Športový povrch", „Mantinelový systém" a „Príslušenstvo ihriska".

To znamená, že cenová úroveň identických položiek výrazne kolíše medzi jednotlivými obstarávaniami, a to dokonca aj v prípade cenových položiek nacenených tými istými spoločnosťami. S jedinou výnimkou všetky položky súvisia s technologickým celkom „Stavebné práce". Pozn. kasačný súd pre porovnanie a predstavu uvádza dva nasledovné

· RECORD TK spol. s r.o. - min. 2 eur (Hriadky, Kráľovský Chlmec), max 15 eur (Snina), rozdiel 650%. 17. Žalovaný v závere k zhodne sa vyskytujúcim cenovým anomáliám skonštatoval, že všetci účastníci konania vo svojich vyjadreniach uviedli, že svoje cenové ponuky vypracovali sami, pričom na ocenenie stavebných prác použili aj softvér CENKROS (M.Cup s.r.o. a MPL STAVING spol. s r.o.), resp. ODIS (RECORD TK spol. s r.o.). Po analýze cenových ponúk, ktoré boli zo strany účastníkov konania predložené všetkým obstarávateľom v takmer identickom čase, žalovaný dospel k záveru, že oceňovanie jednotlivých cenových položiek v predmetných verejných obstarávaniach zo strany všetkých účastníkov konania nemá logické zdôvodnenie. Podľa názoru žalovaného vyššie uvedené veľké cenové rozdiely v oceňovaní jednotlivých položiek medzi jednotlivými obstarávaniami predstavujú významný nepriamy dôkaz, že ceny neboli stanovené nezávisle jednotlivými uchádzačmi s použitím predmetných stavebných oceňovacích softvérov. Podľa žalovaného to potvrdzujú aj iné skutočnosti uvedené v ďalšom texte. A.II Cenové zhody

Pozn. kasačný súd pre porovnanie a predstavu uvádza dva nasledovné príklady: Položka č. 20 - Hĺbenie nezapažených jám a zárezov. Príplatok za lepivosť horniny 4. Ďapalovce Demjata Radvaň nad Laborcom Položka M.CUP MPL STAVING RECORD TK M.CUP MPL STAVING RECORD TK M.CUP MPL STAVING RECORD TK Hĺbenie nezapažených jám a zárezov. Príplatok za lepivosť horniny 4. 1,38 2,00 2,00 0,38 0,38 0,38 1,38 1,38 1,38

Radvaň nad Laborcom Demjata Snina Položka M.CUP MPL STAVING RECORD TK M.CUP MPL STAVING RECORD TK M.CUP MPL STAVING RECORD TK Hĺbenie nezapažených jám a zárezov. Príplatok za lepivosť horniny 4. 1,38 1,38 1,38 1,38 2,00 2,00 1,29 2,00 2,00 19. Žalovaný k prvej vyššie uvedenej tabuľke na vysvetlenie uviedol, že zatiaľ čo vo verejnom obstarávaní pre obec Demjata ocenili predmetnú položku všetci traja uchádzači zhodne na úrovni 0,38 eur, v súťaži pre obec Radvaň nad Laborcom bola cena opäť úplne zhodná, ale už na úrovni 1,38 eur za mernú jednotku. V súťaži pre obec Ďapalovce ponúkli dvaja uchádzači (MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o.) znova zhodnú cenu za túto položku, a to 2 eur, tretí uchádzač ponúkol cenu 1,38 eur. Pre Kráľovský Chlmec ponúkli MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. cenu 2 eur, uchádzač M.Cup s.r.o. cenu 4,50 eur.

Jediným prijateľným vysvetlením v takomto prípade je podľa neho koordinácia medzi uchádzačmi pri príprave cenových ponúk. Rovnakú schému cenového správania sa uchádzačov bolo možné nájsť aj v ďalších položkách predmetných verejných obstarávaní. 20. Žalovaný v závere k cenovým zhodám uviedol, že zhody cien za jednotlivé položky sa vyskytujú hlavne v technologických celkoch „Stavebné práce" a „Mantinelový systém", ktoré boli zároveň aj najrozsiahlejšie. Čo sa týka stavebných prác, ako už bolo uvedené vyššie, účastníci konania uviedli, že používali stavebné oceňovacie softvéry CENKROS (M.Cup s.r.o. a MPL STAVING spol. s r.o.) a ODIS (RECORD TK spol. s r.o.), čo by za istých okolností mohlo vysvetľovať rovnaké oceňovanie tých istých položiek zo strany uchádzačov vo verejných obstarávaniach. Avšak práve skutočnosť, že v určitom konkrétnom verejnom obstarávaní boli jednotlivé položky veľmi často ocenené rovnako, ale táto zhodná cena sa medzi rôznymi obstarávaniami líšila, a to vo viacerých prípadoch veľmi výrazne, je ďalším nepriamym dôkazom, ktorý spochybňuje nezávislé používanie vyššie uvedených oceňovacích

Z celkového počtu 71 položiek ponúkli všetci účastníci konania rovnakú cenu v 54 prípadoch. Z toho až 32 položiek bolo rovnako ocenených v rámci technologického celku „Stavebné práce", ktorý obsahoval celkovo 41 položiek. Okrem toho spoločnosti MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. v rámci tohto technologického celku ocenili zhodne ďalšie 4 položky, spoločnosti M.Cup s.r.o. a MPL STAVING spol. s r.o. 2 položky a M.Cup s.r.o. a RECORD TK spol. s r.o. 1 položku. V technologickom celku „Mantinelový systém" všetci uchádzači ocenili zhodne 17 položiek z 23. Spoločnosti M.Cup s.r.o. a RECORD TK spol. s r.o. v tomto technologickom celku stanovili zhodné ceny v ďalších 4 prípadoch. V technologickom celku

22. V prípade obce Hriadky sa v technologickom celku „Stavebné práce" nevyskytla pri žiadnej položke zhodná cena u všetkých troch podnikateľov. Podnikatelia MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. stanovili rovnakú cenu v 14 prípadoch z celkového počtu 24 položiek. V rámci analýzy predmetného technologického celku dospel žalovaný zároveň k záveru, že veľké cenové rozdiely medzi jednotlivými obstarávaniami uvedené v bode „Zhodne sa vyskytujúca cenová anomália" sú z veľkej časti spôsobené práve cenovými ponukami spoločnosti M.Cup s.r.o. v obci Hriadky, kedy táto spoločnosť vo väčšine prípadov stanovila ceny výrazne nižšie, ako uchádzači, vrátane tejto spoločnosti v iných verejných obstarávaniach.

V ostatných troch technologických celkoch „Športový povrch", „Mantinelový systém" a „Príslušenstvo ihriska" ponúkli všetci podnikatelia rovnakú cenu v 23 položkách z 30 a aspoň dvaja z nich v ďalších troch. 23. V prípade obce Demjata sa v rámci technologického celku „Stavebné práce", ktorý obsahoval 46 položiek, vyskytla rovnaká ponuková cena všetkých troch uchádzačov v 14 prípadoch.

V rámci technologického celku „Príslušenstvo ihriska" sa cenová zhoda nevyskytuje. 24. Žalovaný pokračoval, že v obci Ďapalovce obsahoval technologický celok „Stavebné práce" 44 položiek, rovnaká ponuková cena všetkých troch uchádzačov sa vyskytla v 12 prípadoch.

25. V obci Rudno nad Hronom sa v rámci technologického celku „Stavebné práce", ktorý obsahoval 41 položiek, vyskytla rovnaká ponuková cena všetkých troch podnikateľov v 7 prípadoch. Jednalo sa o všetky položky v častiach „Podkladové vrstvy a „Presun hmôt" tohto technologického celku.

jednom prípade. V týchto dvoch technologických celkoch teda len v prípade jednej položky bola zo strany všetkých troch uchádzačov stanovená rozdielna cena. V rámci technologického celku „Príslušenstvo ihriska" sa cenová zhoda nevyskytuje. 26.

27. V ponuke pre Kráľovský Chlmec oceňovali uchádzači 69 položiek. Účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. ocenili úplne rovnako 64 z nich. Tieto spoločnosti síce uviedli, že používajú oceňovacie softvéry, ale rozdielne (CENKROS, resp. ODIS). Rovnaké ocenenie zo strany všetkých troch účastníkov konania sa vyskytli pri 14 položkách. 28. Žalovaný uzavrel, že z údajov uvedených v tejto časti vyplýva mimoriadna frekvencia zhodných cien položiek dvoch alebo všetkých troch uchádzačov v jednotlivých verejných obstarávaniach (s určitou výnimkou v obci Hriadky), čo predstavuje ďalší nepriamy dôkaz, že uchádzači nevypracovali svoje ponuky nezávisle. B. Zhody v ponukách uchádzačov 29. Žalovaný ďalej pri posudzovaní ponúk uchádzačov v predmetných verejných obstarávaniach okrem cien, ktoré sa nachádzali v časti „Kritériá" predmetných ponúk, analyzoval aj ďalšie skutočnosti, predovšetkým informácie, ktoré účastníci konania predložili v časti „Ostatné" (preukázanie osobného postavenia, ekonomického, finančného a technického pre splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní). Žalovaný zistil, že spoločnosť M.Cup

Podľa žalovaného súťažné podklady síce obsahovali niektoré z použitých formulácií, avšak nie v takej forme a tak detailne, aby to vysvetľovalo vyššie uvedenú zhodu v dokumentácii predloženej účastníkmi konania v časti „Ostatné". V tejto súvislosti žalovaný dodal, že podklady - čestné vyhlásenia predložené štvrtým uchádzačom Ing. Jaroslav Pčola REINTER vo verejnom obstarávaní mesta Snina boli formulované úplne odlišne. 31. Žalovaný v tejto časti pokračoval, že ponuky všetkých uchádzačov v predmetných verejných obstarávaniach obsahovali v časti „Kritériá" aj dokument „Technický podrobný popis realizácie diela - mantinelový systém". Zatiaľ čo ponuka uchádzača M.Cup s.r.o. obsahuje v tejto časti vo všetkých obstarávaniach podrobný technický text, ponuky spoločností MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. sú vždy len v podobe úplne zhodných piatich odrážok, v ktorých sa vyskytujú aj rovnaké pravopisné chyby.

33. Žalovaný sa 3. marca 2017 obrátil listom na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO") so žiadosťou o informáciu, či ÚVO vykonáva kontrolu v súvislosti s predmetnými siedmimi verejnými obstarávaniami. ÚVO informoval žalovaného, že kontroly uvedených verejných obstarávaní prebehli a žalovanému zaslal požadované protokoly o výsledku kontroly postupu zadávania zákazky. Z predložených protokolov vyplynulo, že verejní obstarávatelia vo všetkých obstarávaniach pochybili, keď v rámci vyhodnotenia ponúk uchádzačov MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. nezohľadnili skutočnosť, že uvedení podnikatelia nepredložili vzorky navrhovaných materiálov a výrobkov použitých pri výstavbe ihriska, napriek tomu, že v zmysle súťažných podkladov uchádzači mali povinnosť predmetné vzorky predložiť. Žalovaný tak v tejto súvislosti skonštatoval, že nepredloženie požadovaných vzoriek materiálov a výrobkov predstavuje ďalší nepriamy dôkaz, ktorý potvrdzuje, že uchádzači MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. podali len krycie ponuky a vedeli, že v predmetných verejných obstarávaniach nezvíťazia.

Ich posúdením zistil existenciu nepriamych dôkazov, ktoré poukazujú na kolúziu v predmetných obstarávaniach. Jednalo sa predovšetkým o veľmi často vyskytujúce sa zhody a zároveň anomáliu cien pri jednotlivých položkách výkazu výmer v ponukách účastníkov konania. Taktiež prakticky identický obsah, forma spracovania a formulácia textu v dokumentácii predloženej uchádzačmi v časti „Ostatné" v predmetných verejných obstarávaniach, ako aj skutočnosť, že účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. vo svojich ponukách pri všetkých predmetných verejných obstarávaniach nepredložili niektorú z potrebných náležitostí, ktorá bola požadovaná v zmysle súťažných podkladov. 35. Žalovaný ďalej pokračoval, že nepriame dôkazy v tomto prípade predstavovali predovšetkým ekonomické dôkazy, ktoré sa vo všeobecnosti týkajú trhových podmienok a aktivít podnikateľov, ktoré naznačujú, že by títo mohli jednať v zhode. Nepriame dôkazy sú vo všeobecnosti celosvetovo akceptované, čo vyplýva aj z prehľadu kartelových prípadov prešetrovaných v krajinách OECD. Ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. zakazuje

Bayer AG v. Komisia, Zb. 2000, s. II-03383, body 66 až 69] považuje nielen každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ale súhlasný prejav vôle môže byť vyvodený aj z konania podnikateľov. Žalovaný v priebehu správneho konania síce nezískal jednoznačný priamy dôkaz o uzavretí dohody obmedzujúcej súťaž, v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 písm. a) zákona 136/2001 Z. z. však skúmal, či z konania uvedených podnikateľov možno vyvodiť súhlasný prejav vôle, ktorého cieľom alebo následkom bolo obmedzenie hospodárskej súťaže.

Táto skutočnosť vyvracia tvrdenie účastníkov konania o tom, že pri oceňovaní stavebných prác vychádzali aj z oceňovacích softvérov CENKROS, resp. ODIS a súčasne, že tieto ponuky vytvárali nezávisle. Na základe tejto skutočnosti dospel žalovaný k záveru, že ponuky uchádzačov boli vypracované na základe vzájomnej koordinácie, či už priamo medzi samotnými uchádzačmi alebo nepriamo prostredníctvom tretej osoby, a to tak, aby sa víťazom stala spoločnosť M.Cup s.r.o. 37. Žalovaný skonštatoval, že podmienky výstavby multifunkčných ihrísk nemohli byť z nákladového hľadiska v prípade jednotlivých verejných obstarávaní také rozdielne, aby mohli do istej miery logicky vysvetliť zistené anomálie cien, nakoľko cenové rozdiely pri identických položkách boli medzi obstarávaniami veľmi výrazné. Uchádzači sa zároveň zhodli pri týchto položkách na rovnakej cene, čo žalovaný považuje za možné len za predpokladu ich vzájomnej koordinácie. Nakoľko existencia protisúťažného správania je jediným prijateľným vysvetlením vyššie uvedených skutočností, žalovaný dospel s poukazom na relevantnú rozhodovaciu prax

Podľa žalovaného k tomuto dôkazu pristupujú navyše aj ďalšie nepriame dôkazy, ktorými sú identický obsah, forma spracovania a formulácia textu v ponukách účastníkov konania, ako aj nepredloženie niektorých náležitostí požadovaných v zmysle súťažných podkladov zo strany MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o.

Zameral sa predovšetkým na skutočnosti, ktoré sa opakovali v každom z predmetných verejných obstarávaní. Všetky obstarávania organizovala spoločnosť E-aukcie, pričom v každom verejnom obstarávaní sa vyskytlo viacero spoločností, ktoré si vyžiadali súťažné podklady a nikdy nepodali ponuky s výnimkou obstarávania v Snine. Žalovaný tak skúmal, či tieto skutočnosti nie sú výsledkom širšej protisúťažnej schémy, ktorá by nezahŕňala len dohody účastníkov konania, ale aj ďalších

dokonaním. Pri posudzovaní správneho deliktu sa použije zákon účinný v čase, kedy bol daný delikt spáchaný. Žalovaný tak konanie účastníkov konania vyhodnotil ako sedem samostatných dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré boli uzatvorené v období september až október 2014. S prihliadnutím na termíny vyhlásenia predmetných verejných obstarávaní a termíny na predkladanie ponúk dospel k záveru, že účastníci konania koordinovali svoj postup v jednotlivých obstarávaniach v mesiacoch september a október 2014. Žalovaný preto v ďalšom konaní postupoval, pokiaľ ide o hmotnoprávne ustanovenia, v zmysle zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom do 17. apríla 2016. Pri aplikovaní procesnoprávnych ustanovení zákona sa žalovaný riadil časom začatia konania, preto postupoval podľa zákona v znení noviel platných a účinných v čase konania, t. j. v znení noviel č. 125/2016 Z. z. a č. 350/2016 Z. z. 41. Žalovaný skonštatoval, že 18. apríla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 343/2015 Z. z., v zmysle ktorej bol žalovaný povinný podľa § 38h ods. 1 zákona uložiť podnikateľovi zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak tomuto podnikateľovi uložil pokutu

Podľa § 44e zákona č. 136/2001 Z. z., resp. podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 18. apríla 2016, žalovaný uloží zákaz podľa § 38h, aj ak ide o uloženie pokuty za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, ku ktorému došlo pred 18. aprílom 2016, ak by na základe osobitného predpisu o verejnom obstarávaní účinného do 17. apríla 2016 tento podnikateľ v dôsledku takéhoto rozhodnutia žalovaného nespĺňal podmienku osobného postavenia z dôvodu, že mu bolo preukázané závažné porušenie odborných povinností vo forme účasti na dohode obmedzujúcej súťaž. (v) Právne posúdenie žalovaným 42. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na okolnosti prípadu, t. j. predovšetkým skutočnosť, že sa mu nepodarilo preukázať, že vyššie popísané skutočnosti sú výsledkom širšej protisúťažnej schémy, dospel k záveru, že bude predmetné konania účastníkov konania posudzovať samostatne vo vzťahu k siedmym samostatným správnym deliktom.

s § 4 ods. 1 cit. zák. zakázaná. Keďže žalovaný posúdil predmetnú dohodu podnikateľov M.Cup s.r.o., MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. ako dohodu, ktorá mala obmedzenie súťaže ako svoj cieľ, takáto dohoda tak nemohla mať zanedbateľný účinok na súťaž. Žalovaný tiež dodal, že účastníci konania mu nepredložili dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že boli naplnené podmienky pre uplatnenie ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 136/ 2001 Z. z., pričom vzhľadom na skutkové okolností prípadu nie je ani možné predpokladať, že by tieto podmienky mohli byť naplnené, a preto nie je možné cit. ustanovenie aplikovať. (vi) Uloženie pokuty A. Východiská pre výpočet pokuty 43. Žalovaný uviedol, že pri uložení pokuty hodnotil protiprávne konanie podľa kritérií určených v § 38 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom do 17. apríla 2016 a podľa Metodického pokynu účinného od 1. septembra 2018, pričom hodnotenie deliktu z pohľadu jednotlivých kritérií sa vykonáva v súlade so zásadou správnej úvahy.

ak podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá nie je podnikateľom, za predchádzajúce účtovné obdobie dosiahla obrat podľa § 3 ods. 5 do 330 eur alebo nemala žiadny obrat podľa § 3 ods. 5, alebo jej obrat podľa § 3 ods. 5 nemožno vyčísliť, žalovaný uloží za porušenia podľa § 38 ods. 1 a § 38a ods. 1 a 2 pokutu do 330000 eur, ak § 38d neustanovuje inak. V zmysle § 38 ods. 3 zákona v znení účinnom do 17. apríla 2016 žalovaný pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania. Žalovaný pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, prípadne dopad na trh a veľkosť relevantného

46. V zmysle Metodického pokynu účinného od 1. septembra 2018 sa pod relevantným obratom rozumie hodnota predajov dosiahnutá podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa obmedzenie súťaže priamo alebo nepriamo dotýka v príslušnej geografickej oblasti v Slovenskej republike za posledný ukončený hospodársky rok jeho účasti na porušení zákona. Pri výpočte relevantného obratu sa vychádza z hodnoty predaja tovarov a služieb bez daní (DPH, spotrebné dane). Ak to vyplýva z povahy porušenia, relevantným obratom nemusí byť len hodnota z predaja tovarov a služieb, ale akákoľvek iná hodnota, ktorá v kontexte danej praktiky a podmienok na trhu najlepšie reprezentuje relevantný obrat, t. j. je najlepšou referenčnou hodnotou na vyhodnotenie očakávaných ziskov z protisúťažného správania.

47. Preto na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný rozhodol, že v tomto prípade bude pri výpočte relevantného obratu vychádzať zo súčtu hodnôt víťazných ponúk (bez DPH), ktoré predložil podnikateľ M.Cup s.r.o. B. Závažnosť porušenia, dĺžka porušenia a iné skutočnosti zohľadnené pri výpočte pokuty 48. Žalovaný uviedol, že základným východiskom pre stanovenie výšky pokuty, resp. pre posúdenie jej primeranosti, je skutočnosť, že trest by mal predovšetkým zodpovedať povahe a závažnosti správneho deliktu, za ktorý je uložený. Pri určení konkrétnej výšky pokuty je potrebné zohľadniť jednak typovú, jednak konkrétnu závažnosť konania, ktoré je predmetom správneho konania. Žalovaný pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy povahu porušenia, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu.

49. Podľa záverov žalovaného došlo k uzatvoreniu dohody obmedzujúcej súťaž, a teda správanie podnikateľov možno hodnotiť ako správny delikt spočívajúci v porušení § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 4 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom do 17. apríla

50. Podľa žalovaného pri posudzovaní závažnosti porušenia treba zohľadniť veľké množstvo okolností, ktorých povaha a význam sa líšia v závislosti od typu predmetného porušenia a konkrétnych okolností tohto porušenia. Žalovaný preto vzal do úvahy predovšetkým skutočnosť, že koordinácia podnikateľov vo verejnom obstarávaní obsahujúca prvky priameho alebo nepriameho určenia cien a rozdelenia trhu patrí medzi tzv. ťažké kartely, ktoré priamo obmedzujú hospodársku súťaž, a preto sa zaraďuje k protisúťažným deliktom s najvyššou mierou závažnosti. Zároveň sa jedná o horizontálnu dohodu, ktorej cieľom je obmedzenie

51. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalovaný pri stanovení základnej sumy pokuty určil percentuálny koeficient za závažnosť v súlade so zákonom a Metodickým pokynom účinným od 1. septembra 2018 na úrovni 15% z celkovej hodnoty (bez DPH) všetkých zákaziek v predmetných verejných obstarávaniach. 52. Ďalej žalovaný k dĺžke porušenia uviedol, že v zmysle Metodického pokynu účinného od 1. septembra 2018 sa v odôvodnených prípadoch koeficient odrážajúci dĺžku trvania porušenia zákona neaplikuje (napr. v prípadoch verejných obstarávaní, kde relevantný obrat bude predstavovať hodnotu víťaznej ponuky alebo predpokladanú hodnotu zákazky).

konania. Na základe tejto skutočnosti dospel žalovaný k záveru, že spoločnosť M.Cup s.r.o. bola iniciátorom koordinácie medzi účastníkmi konania pri predkladaní ponúk do predmetných verejných obstarávaní. Z tohto dôvodu žalovaný spoločnosti M.Cup s.r.o. navýšil základnú sumu pokuty o 15%. C. Výška pokuty 54. Žalovaný v tejto časti rozhodnutia odkázal na ustanovenie § 38 ods. 1 a § 38c ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení účinnom do 17. apríla 2016, z ktorých pri stanovení výšky

55. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný uplatnil nasledovný postup pri stanovení výšky pokuty pre jednotlivých účastníkov konania: M.CUP s.r.o. MPL STAVING spol. s r. o. RECORD TK spol. s r. o. Celková hodnota verejných obstarávaní v € (bez DPH) 336430,13336430,13336430,13 Doba porušovania - - - % závažnosti 15% 15% 15%

58034 eur. Nakoľko však pokuta pre spoločnosť M.Cup s.r.o. prekračovala zákonom stanovenú hranicu 10% z celkového obratu tohto podnikateľa za rok 2017, žalovaný bol nútený stanoviť pokutu na úrovni 16760 €, ako maximálne možnej. Táto pokuta, na rozdiel

podnikateľov. D. Iné sankcie uložené žalovaným 57. Keďže predmetom tohto správneho konania sú dohody obmedzujúce súťaž, ktoré spočívali v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní žalovaný skonštatoval, že rozhodnutím v súlade s § 38h ods. 1 zákona 136/2001 Z. z. uložil podnikateľom zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. (vii) Námietky účastníka konania M.Cup s.r.o. a stanovisko žalovaného k námietkam 58. Žalovaný vydal 16. mája 2018 výzvu pred vydaním rozhodnutia (ďalej len „Výzva"), ku ktorej účastník konania M.Cup s.r.o. doručil žalovanému vyjadrenie 26. júna 2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. 59. Účastník konania M.Cup s.r.o. namietal, že všetky dôkazy zhromaždené žalovaným v priebehu prešetrovania a správneho konania sú iba nepriamymi podozreniami, keďže ako žalovaný vo Výzve sám priznal, v priebehu správneho konania sa mu nepodarilo získať ani jeden relevantný priamy dôkaz jednoznačne preukazujúci uzavretie dohody obmedzujúcej

Tomu zodpovedajú najvýraznejšie odchýlky pri stanovení cien podnikateľa M.Cup s.r.o. napr. v obci Hriadky, kde mala spoločnosť o víťazstvo eminentný záujem. Účelová ad hoc úprava cien vybraných položiek zo strany účastníkov je tak logickým a dôveryhodným vysvetlením vytýkaného podozrenia, ktoré predstavuje bežnú obchodnú praktiku účelovo využívanú podnikateľmi v

Podľa žalovaného tak nemá logické vysvetlenie, aby všetci podnikatelia - účastníci správneho konania - „účelovo" upravovali vo väčšine verejných obstarávaní tie isté položky, a to v mnohých prípadoch na rovnakú úroveň s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnú cenu. Čo sa týka tvrdenia spoločnosti M.Cup s.r.o., že žalovaný nezistil v rámci ponukových cien žiaden index alebo vzorec, žalovaný uviedol, že to nie je z jeho pohľadu rozhodujúce, pretože podstatné sú charakteristiky správania sa účastníkov konania v priebehu predmetných verejných obstarávaní vrátane obsahu ich súťažných ponúk, ako aj ďalších skutočností súvisiacich s týmito verejnými obstarávaniami. 62. Žalovaný pokračoval, že účastník konania M.Cup s.r.o. vo svojom vyjadrení zároveň uvádza, že uchádzači v predmetných verejných obstarávaniach účelovo naceňovali položky výkazu výmer s cieľom ponúknuť verejnému obstarávateľovi výslednú cenu pohybujúcu sa v jednotlivých obstarávaniach približne na rovnakej úrovni, a to aj napriek tomu, že vždy oceňovali iný počet položiek. Rozsah predpokladaných prác pri výstavbe jednotlivých ihrísk

Podľa žalovaného sa tak nedá hovoriť o približne rovnakých cenách. 63. Účastník konania M.Cup s.r.o.tiež uviedol, že žalovaný zistil, že účastníci konania použili na oceňovanie stavebných prác oceňovacie softvéry (M.Cup s.r.o. a MPL STAVING spol. s r.o. používali softvér CENKROS a podnikateľ RECORD TK spol. s r.o. softvér ODIS). Oceňovanie položiek softvérmi prebehlo vo vzťahu k položkám technologického celku „Stavebné práce".

64. Podľa účastníka konania na rozdiel od štandardných stavebných prác položky vstupujúce do technologického celku „Mantinelový systém" predstavujú špecializované stavebné práce. Spoločnosť M.Cup s.r.o. sa ako jediná z účastníkov konania reálne zaoberá špecializovanou stavebnou činnosťou a ponuka jej služieb v tejto oblasti je verejne dostupná na jej webovej stránke, okrem iného aj vo výkaze výmer. Podnikatelia MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. vo všeobecnosti špecializované stavebné produkty neponúkajú, preto, ak chceli udržať svoju ponuku na konkurenčnej úrovni, je dosť možné, že zohľadnili ceny ponúkané spoločnosťou M.Cup s.r.o., ktoré sú/boli verejné dostupné na internete.

Podľa spoločnosti M.Cup s.r.o. zo záverov žalovaného vo Výzve tiež vyplýva, že v niektorých verejných obstarávaniach neboli preukázané žiadne, resp. iba veľmi minimálne zhody v malom množstve položiek. Konkrétne ide o verejné obstarávania v obciach Hriadky a Rudno nad Hronom a v meste Snina.

výziev na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania po ich predloženie (niekoľko týždňov) boli položky výkazu výmer vo všetkých verejných obstarávaniach oceňované na porovnateľnej úrovni. Podľa žalovaného aj pri akceptovaní prípadného „účelového" naceňovania nie je možné pri používaní oceňovacích softvérov logicky vysvetliť také výrazné cenové rozdiely stavebných prác v položkách výkazu výmer medzi jednotlivými

Konkrétne technologický celok „Mantinelový systém" dostupný na webovej stránke spoločnosti M.Cup s.r.o. obsahuje 9 položiek, pričom výkazy výmer v predmetných verejných obstarávaniach v rámci tohto technologického celku obsahovali až 38 položiek.

Z pohľadu žalovaného počet zhodných cenových položiek v ponukách účastníkov konania nie je rozhodujúci pre preukázanie protisúťažného konania, podstatné je ich zhodné správanie sa v kontexte všetkých posudzovaných verejných obstarávaní. 69. K tvrdeniu, že žalovaný ako podozrivé vyhodnotil prípady tak rozdielnych cien, ako aj zhodných cien, čo svedčí podľa účastníka konania M.Cup s.r.o. o účelovosti argumentácie, žalovaný uviedol, že k posúdeniu ponukových cien pristúpil komplexne.

Na druhej strane podnikatelia MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. predložili len jednoduchý text v niekoľkých odrážkach. Keďže spoločnosť M.Cup s.r.o. sa na výstavbu viacúčelových ihrísk vo svojej praxi špecializuje, predložila podrobné a komplexné technické riešenie. Podnikatelia MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. nie sú špecializovanými stavebnými spoločnosťami.

Rozhodujúca bola skutočnosť, že popis technického riešenia mantinelového systému bol u týchto dvoch uchádzačov úplne identický, vrátane pravopisných chýb, rozloženia textu v dokumente a pod. Žalovaný tak dospel k záveru, že pri nezávislom vypracovaní súťažných ponúk zo strany uchádzačov, nie je možné dosiahnuť takúto zhodu textu. 72. Účastník konania M.Cup s.r.o. mal za to, že žalovaný sa pri výpočte výšky pokuty výrazne odklonil od svojej doterajšej praxe pri ukladaní pokút a nepostupoval ani v súlade so zásadami Metodického pokynu, ani v súlade s požiadavkami § 38 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. Podľa účastníka konania žalovaný vychádzal pri výpočte pokuty za údajnú protisúťažnú koordináciu správania účastníkov konania zo súčtu hodnôt víťazných ponúk s DPH, ktoré predložil podnikateľ M.Cup s.r.o. . Účastník konania M.Cup s.r.o. sa stotožnil so žalovaním, že v prípade bid riggingu je primerané brať za relevantný obrat hodnotu zákazky, avšak nerozumel, prečo žalovaný do relevantného obratu zarátal aj DPH.

74. Ku koeficientu miery závažnosti účastník konania M.Cup s.r.o. uviedol, že jeho aplikácia pri výpočte pokuty je bezprecedentná a nepochopiteľne vysoká v kontexte rozhodovacej praxe žalovaného, čo podľa neho spôsobilo flagrantné porušenie zásady legitímnych očakávaní účastníka konania.

V jednotlivých prípadoch koluzívneho konania v rámci tendra (bid rigging) žalovaný pravidelne aplikuje mieru závažnosti vo výške 5%, čo už potvrdil aj príslušný súd. Žalovaný však hodnotí kartelové dohody, ktoré sú najzávažnejším porušením súťažného práva, v konkrétnych prípadoch, kedy napr. nie je dohodou pokrytá celá časť trhu, nižšou mierou závažnosti, a to dokonca vo výške 1%.

75. Žalovaný uviedol, že z judikatúry, okrem iného, vyplýva, že horizontálne kartely v oblasti cien alebo dohody, ktorých cieľom je najmä rozdelenie zákazníkov alebo rozdelenie trhu, sa na základe svojej povahy kvalifikujú ako veľmi závažné porušenia (rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136; Groupe Danone/Komisia, bod 147, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 279). Takéto dohody teda postačujú na kvalifikovanie porušenia ako veľmi závažného bez ohľadu na ich zemepisný rozsah alebo dopad na trh (rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, bod 178). Žalovaný má záujem, aby ním uložené pokuty zabezpečili odstrašenie podnikateľov od ďalšieho protisúťažného

76. V uvedenej súvislosti žalovaný zároveň skonštatoval, že od 1. septembra 2018 je účinný nový Metodický pokyn. V kontexte tohto Metodického pokynu žalovaný v odôvodnených prípadoch aplikuje kritériá závažnosti a relevantného obratu inak ako v minulosti a posudzuje ich viac vo vzájomných súvislostiach. Týka sa to aj praktiky koordinácie vo verejnom obstarávaní, kde relevantným obratom môže byť hodnota víťaznej ponuky (viď bod 10 tohto Metodického pokynu).

Táto skutočnosť sa odrazila aj v predmetnom Metodickom pokyne, kde v zmysle bodu 17 v prípade horizontálnych dohôd, ktorých cieľom je obmedzenie súťaže sa bude žalovaným ukladané percento za závažnosť pohybovať v hornej polovici rozpätia (15% a viac). Žalovaný teda v tomto prípade postupuje v súlade s Metodickým pokynom účinným od

obstarávaní. Nepodložené podozrenie žalovaného vo vzťahu k postaveniu spoločnosti M.Cup s.r.o. v rámci koordinovaného postupu žalovaný pretavil do priťažujúcej okolnosti s navýšením základnej sumy pokuty o 50%, s čím účastník konania nesúhlasil. 78. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že identifikoval viaceré aspekty nasvedčujúce porušovaniu zákona, pričom sa nestotožnil s tvrdením účastníka konania, že priebeh a výsledky verejných obstarávaní súviseli výhradne s líderským postavením spoločnosti M.Cup s.r.o. na trhu. Žalovaný zotrval na svojich záveroch, že skutočnosť, že spoločnosť M.Cup s.r.o. mala najväčší zisk z protisúťažného konania, dáva logický predpoklad, že bola iniciátorom dohody. U ďalších dvoch účastníkov konania žalovaný nezistil žiadny prospech z takéhoto konania, napr. formou poskytovania subdodávok, aj keď nemožno vylúčiť iné formy ich kompenzácie zo strany víťaznej spoločnosti. Žalovaný však prihliadol na námietku účastníka konania o neprimeranej výške koeficientu za priťažujúcu okolnosť a znížil ju na 15% (pozn. v bodoch 55 a 56 je uvedená pokuta už po zohľadnení tejto pripomienky a jej úprave).

80. Vo svojom vyjadrení na úvod prehlásili, že nekomunikovali, či už medzi sebou navzájom, či s inými uchádzačmi (resp. účastníkmi tohto konania), nekoordinovali svoj postup v posudzovaných verejných obstarávaniach a nikdy neuzatvorili s inými uchádzačmi akúkoľvek dohodu (či neprejavili ani konkludentný súhlas) s postupom narušujúcim hospodársku súťaž. Naopak, svoje ponuky vypracovávali nezávisle od seba s cieľom dodržania súťažného aspektu a predostretia najlepšej ponuky v súlade s požiadavkami konkrétneho verejného obstarávateľa.

MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. tak podotkli, že všetci účastníci tohto konania sídlia v Bratislave, a preto nemožno hovoriť „o úspechu miestneho uchádzača" v tom-ktorom posudzovanom verejnom obstarávaní. Súčasne je podľa

82. Žalovaný k tomu uviedol, že vo svojich rozhodnutiach štandardne charakterizuje koordináciu podnikateľov vo verejných obstarávaniach, príp. verejných súťažiach aj ako praktiku priameho alebo nepriameho určenia cien tovaru a rozdelenia trhu. Vo svojej podstate

rozdeleniu trhu. Podľa žalovaného nie je pritom podstatné, či uchádzači sídlia v rôznych regiónoch, resp. či dochádza k rotácii víťazov a zároveň z jeho pohľadu nie je rozhodujúce, či je zrejmá motivácia, prečo neúspešní uchádzači uzatvoria s víťazom tendra protisúťažnú

Z uvedeného je tak zrejmé, že spoločnosti boli vo všetkých posudzovaných verejných obstarávaniach oslovené samotnými verejnými obstarávateľmi, aby predložili ponuky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Výstavba multifunkčného ihriska". Skutočnosť,

S poukazom na uvedené je podľa ich názoru vylúčené, aby podnikatelia medzi sebou uzatvorili akúkoľvek dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž, na podklade ktorej by vedeli zabezpečiť víťazstvo niektorej zo spoločností vo verejnom obstarávaní ako vopred určeného víťaza. 84. Žalovaný k tomuto uviedol, že z dokumentácie, ktorú má k dispozícii, jednoznačne nevyplýva, že by účastníkov konania vyzývali na predloženie ponúk podľa § 100 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní samotní obstarávatelia, nakoľko žiaden z nich to nepotvrdil. Naopak, na otázku žalovaného vo väčšine prípadov uviedli, že spoločnosti M.Cup s.r.o., MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. oslovil organizátor predmetných verejných obstarávaní, t. j. spoločnosť E-aukcie, aj keď táto to poprela. Žalovaný zároveň konštatuje, že opakované vyzývanie účastníkov konania na predloženie ponúk v zmysle § 100 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní im nepripisuje na ťarchu. Žalovaný ďalej zastal názor, že účastníci konania predpokladali, že práve oni budú vyzývaní na predkladanie ponúk podľa § 100 ods. 5

V prípade verejných obstarávaní/verejných súťaží sa v takom prípade môže znížiť pravdepodobnosť víťazstva člena kartelu, ale vždy existuje možnosť, že súťaže sa zúčastnia len účastníci kartelovej dohody, príp. ďalší uchádzač ponúkne ešte vyššiu cenu. Žalovaný je presvedčený, že nepriame dôkazy, ktoré získal v priebehu prešetrovania, resp. správneho konania, potvrdzujú uzatvorenie protisúťažnej dohody vo forme praktiky bid - rigging, napriek tomu, že existovala možnosť účasti aj ďalších záujemcov v predmetných verejných súťažiach. 85. Účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. na svoju obhajobu ďalej uviedli hoci sa môže jednať o kvázi rovnaký predmet stavebných prác - „Výstavba multifunkčného ihriska", v každom jednom prípade je potrebné zohľadniť určité špecifiká, ktoré možno rozdeliť do viacerých skupín: (i) požiadavky konkrétneho verejného obstarávateľa; (ii) osobitné vlastnosti stavby (multifunkčného ihriska) a osobitné špecifiká miesta, na ktorom má byť stavba umiestnená; (iii) osobitosti na strane uchádzača.

úspešný. V jednotlivých verejných obstarávaniach bola predpokladaná hodnota zákazky v prípade verejných obstarávaní obce Ďapalovce a obce Demjata stanovená na 45000 eur bez DPH, vo zvyšných verejných obstarávaniach vo výške 70000 eur bez DPH.

V týchto prípadoch je podľa nich rovnako potrebné zvážiť možné vzniknuté náklady a otázku využitia externých pracovníkov, či využitie subdodávateľských firiem, ktoré majú rovnako vplyv na výslednú cenu a to najmä zohľadňujúc prípady, ak by bol ten istý uchádzač úspešný vo viacerých konaniach a lehota realizácie prác by bolo obdobná. Konečnú cenu ďalej v

Podľa účastníkov konania ďalej cena súčasne závisí od podmienok danej lokality, ako napr. od prírodných podmienok, dopravných podmienok, infraštruktúry a v súvislosti s tým aj od otázky odlišnej potreby dispozičného, konštrukčného a prevádzkového riešenia, či už stavebných prác alebo použitých komponentov. Každá oblasť môže mať totiž podľa nich a aj má reálne odlišný druh a konzistenciu zeminy a podľa toho sa prihliada aj na obtiažnosť výkonu samotných výkopových prác, hĺbenia, či odkopávok. Uvedené rovnako súvisí aj s výkonom prác, ako sú betónovanie, či osádzacie

ponuky. 86. Žalovaný na argumenty účastníkov konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. vyššie, ktoré by mali odôvodniť výrazné kolísanie cien položiek výkazov výmer medzi jednotlivými obstarávaniami, uviedol, že predpokladaná hodnota zákazky, rozmery ihriska, vzdialenosť miesta realizácie od sídla účastníkov konania - ktorá bola vo väčšine prípadov obdobná - či prírodné a dopravné podmienky a infraštruktúra miesta realizácie stavby, ako aj ďalšie uvádzané faktory nemôžu vysvetľovať skutočnosť, že ceny tých istých položiek predovšetkým stavebných prác sa v jednotlivých obstarávaniach u každého uchádzača bežne líšili rádovo o stovky až tisícky percent. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že všetci účastníci konania sa vyjadrili, že pri príprave svojich ponúk vychádzali aj zo softvérov na oceňovanie stavebných prác.

tvrdenia účastníkov konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. o zohľadnení osobitostí a špecifík miest, na ktorých mali byť stavby (multifunkčné ihriská) umiestnené. Ani jedna z dokumentácií 7 verejných obstarávaní neobsahuje zápis z obhliadky miesta stavby a ani žiadnu zmienku o obhliadke miesta stavby. Žalovaný preto považuje odôvodnenia špecifík cien jednotlivých stavebných prác odvolávajúce sa na osobitné vlastnosti tej - ktorej stavby a osobitné špecifiká toho - ktorého miesta, na ktorom má byť stavba umiestnená zo strany MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. za čisto teoretické, účelovo vykonštruované a ničím nepodložené, keďže ani v jednom zo 7 verejných obstarávaní nebol inštitút obhliadky miesta stavby využitý. Účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. tak žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázali, že miesto realizácie stavby pred podaním cenovej ponuky skutočne obhliadli a vykonali prieskum podlažia budúceho multifunkčného ihriska, ktoré by vykonať mali, pokiaľ by pri naceňovaní svojich ponúk skutočne hodlali zohľadniť špecifiká, na ktoré sa vo svojom vyjadrení k Výzve

jednotiek. 87. Účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. rovnako ako účastník konania M.Cup s.r.o. namietali, že je prirodzené, že podnikatelia podnikajúci v rovnakom odvetví majú vedomosť o svojich konkurentoch, a preto spoločnosti MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o., ako osoby znalé trhových podmienok, využili ekonomickú stratégiu, keď pri prieskume jednotlivých stavebných spoločností (do úvahy pripadajúcich konkurentov) zameriavajúcich sa na výstavbu ihrísk prihliadali k cenovým ponukám uverejneným konkurenčnými spoločnosťami na webových stránkach týchto spoločností, vrátane spoločnosti M.Cup s.r.o. 88. Žalovaný k tomu uviedol, že súčasná verzia vzorového rozpočtu výstavby multifunkčného ihriska (vzorový výkaz výmer) M.Cup s.r.o. sa z hľadiska jednotlivých položiek výrazne líši - má oveľa menej položiek - v porovnaní s výkazmi výmer v predmetných verejných obstarávaniach. Žalovaný si tak zastal názor, že vzorový rozpočet spoločnosti M.Cup s.r.o. uverejnený na webovej stránke spoločnosti M.Cup s.r.o. nemôže ani čiastočne vysvetliť skutočnosti namietané žalovaným v súvislosti s cenovými ponukami uchádzačov.

89. Účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. uviedli, že hoci žalovaný namieta údajné koluzívne správanie medzi účastníkmi konania aj v časti stavebné práce, zhoda medzi všetkými troma účastníkmi konania v tejto časti je pri zohľadnení pomeru celkového počtu položiek a položiek, ktoré všetci traja účastníci konania nacenili v rovnakej výške, veľmi nízka, a tak de iure zanedbateľná. Účastníci konania vyčíslili percento zhody v cenových položkách ponúk účastníkov konania v časti „Stavebné práce", pričom priemerné percento zhody je len vo výške 25,19%. To podľa nich jednoznačne nesvedčí o koluzívnom správaní účastníkov konania, ich koordinácii, či komunikácii medzi nimi o výške cenových ponúk zaslaných do posudzovaných verejných obstarávaní. Zhoda v cenových položkách

90. Žalovaný sa k tejto námietke vyjadril tak, že berie na vedomie skutočnosť, že v rámci technologických celkov iných ako stavebné práce ponukové ceny uchádzačov v obstarávaniach ovplyvňujú aj ceny, za ktoré nakúpili určitý materiál alebo príslušenstvo.

V Radvani nad Laborcom sa pritom ponukové ceny všetkých troch uchádzačov zhodovali v 78% položiek. V žiadnom prípade sa teda nedá hovoriť o zanedbateľnej zhode. 91. Ďalej podľa účastníkov konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. dal žalovaný vo Výzve do pozornosti aj zhodu cien zo strany účastníkov konania v jednotlivých položkách zahrnutých v časti „Mantinelový systém", kde sa vo viacerých čiastkových úkonoch objavuje zhoda medzi všetkými troma účastníkmi konania.

príslušenstva. Taktiež je podľa nich si potrebné uvedomiť, že spoločnosti sídlia v rovnakom meste (Bratislava), a preto je vysoko pravdepodobné, že v mnohých prípadoch pokiaľ ide o samotné komponenty, spolupracujú so zhodnými subdodávateľmi, resp. že cenová relácia jednotlivých komponentov medzi viacerými subdodávateľmi je relatívne obdobná, či zhodná. 92. Žalovaný k vyššie uvedenej námietke znova uviedol, že verzia vzorového rozpočtu výstavby multifunkčného ihriska sa výrazne líši od výkazov výmer v predmetných verejných

Skutočnosť, že všetci účastníci konania majú sídlo v Bratislave, nevysvetľuje podľa neho skutočnosti tvrdené žalovaným, predovšetkým existenciu cenových anomálií, a to aj v súvislosti s technologickým celkom „Mantinelový systém." 93. Účastníkom konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. nebolo zrejmé v čom žalovaný videl údajnú koordináciu postupu spoločností v časti „Ostatné", nakoľko jeden z troch uchádzačov (podnikateľ M.Cup s.r.o.) predložil všetky vyžadované potvrdenia a zvyšní dvaja podnikatelia naopak využili svoje právo nahradiť niektoré z požadovaných dokladov

Možno podľa nich v danom prípade uviesť, že charakter čestného vyhlásenia má určitú zaužívanú formu, podobu, pričom jednotlivé vzory čestných vyhlásení sú voľne verejne dostupné či už na úradoch, webových stránkach rôznych inštitúcií, či voľne prístupné v globále na internete. Účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. uviedli, že samotný verejný obstarávateľ v meste Snina naformuloval svoje požiadavky v časti „Ostatné" týkajúce sa znenia čestných vyhlásení tak, že možno nesporne konštatovať, že znenie predložených čestných vyhlásení, na ktoré poukázal žalovaný, je takmer absolútne doslovne totožné so súťažnými podmienkami a to vrátane čiarok, či prípadných veľkých a malých písmen.

súťaže. Vo svojej argumentácii však poukázal na zhodné formulácie a vzhľad týchto čestných vyhlásení u oboch uchádzačov. Žalovaný v tejto súvislosti tiež uviedol, že súťažné podklady, napr. v meste Snina, neobsahovali úplne zhodný text, ako čestné vyhlásenia MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o., vrátane čiarok a veľkých a malých písmen.

žalovaného rozhodujúce.

bodoch, ale MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. ich podľa žalovaného nedodržali. Obstarávateľ napr. hneď v prvom bode požadoval popis použitého materiálu na športový povrch ihriska - typ umelého trávnika a jeho špecifické parametre.

súťažných ponúk v ďalších 5 verejných obstarávaniach (s termínmi 14., 15. a 23. októbra 2014) strany v predkladaných súťažných ponukách neočíslovali vôbec, za jasný, relevantný a nespochybniteľný dôkaz toho, že pri predkladaní súťažných ponúk postupovali koordinovane a ich ponuky boli len krycie. Žalovaný dal do pozornosti aj skutočnosť, že písmo, ktorým boli dodatočne očíslované strany v ponukách uchádzačov MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. v prípade verejných obstarávaní v Radvani nad Laborcom a v Kráľovskom Chlmci javí známky zhody. 97. Žalovaný sa tiež vyjadril, že relevantné nepriame dôkazy o koordinácii podnikateľov v procese tvorby a predkladania súťažných ponúk sú podporené aj ďalším relevantným nepriamym dôkazom, a to nepredložením vzoriek navrhovaných materiálov a výrobkov použitých pri výstavbe multifunkčného ihriska podnikateľmi MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o., hoc predloženie takýchto vzoriek bolo obligatórnou povinnosťou uchádzačov v zmysle súťažných podkladov. V súvislosti s nesprávne napísaným menom konateľa spoločnosti MPL STAVING spol. s r.o. žalovaný zistil, že písmeno „l" chýba aj

Podľa žalovaného všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú závery žalovaného, že MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. podali len krycie ponuky, pričom tieto ponuky boli s najväčšou pravdepodobnosťou vypracované tou istou osobou/subjektom. Žalovaný túto časť zhrnul tak, že posudzoval všetky indície, ktoré mal k dispozícii vo vzájomných súvislostiach.

kontrolovaný subjekt (konkrétny verejný obstarávateľ), kto postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní v rámci vyhodnotenia uchádzačmi predložených ponúk a tým súčasne postupoval v rozpore s princípom transparentnosti. V zmysle zákona o verejnom obstarávaní mala príslušná komisia pri vyhodnocovaní ponúk písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky vo vzťahu k absencii vzoriek navrhovaných materiálov a výrobkov použitých pri výstavbe ihriska. Účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. ďalej uviedli, že nedopatrením opomenuli zaslať spolu so súťažnými ponukami aj požadované vzorky, pričom ak by na túto skutočnosť boli zo strany verejného obstarávateľa upozornení toto nedopatrenie by odstránili a ozrejmili.

spol. s r.o. nepredložili vzorky materiálov a výrobkov použitých pri výstavbe ihriska. Zároveň žalovaný skonštatoval, že táto skutočnosť - nepredloženie vzoriek - predstavuje ďalší nepriamy dôkaz, ktorý potvrdzuje, že MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. podali len krycie ponuky a vedeli, že v predmetných verejných obstarávaniach nezvíťazia.

Podľa účastníkov konania sa žalovaný nesprávne domnieval, že oni sú tí, ktorí boli zaťažení dôkazným bremenom a ktorí sú povinní predostrieť hodnovernú obranu. Účastníci konania zastali názor, že je to naopak žalovaný, ktorý znáša dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť na úseku ochrany hospodárskej súťaže, pričom odkázali na ustálenú rozhodovaciu prax.

dôkazným bremenom vo výzve uviedol dvakrát: (i) v bode 147 Výzvy v súvislosti s prípadnou aplikáciou § 6 ods. 1 zákona („Ak účastník konania tvrdí, že sa na jeho konanie alebo činnosť vzťahuje § 4 ods. 2 alebo ods. 5 alebo § 5, je povinný túto skutočnosť žalovanému preukázať."), resp. čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 („Podnik alebo združenie podnikov nárokujúce si výhody článku 101 ods. 3 Zmluvy znáša dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku."), (ii) v bode 111 Výzvy v časti Zhrnutie predbežných záverov žalovaného, po tom ako predostrel rozhodujúci dôkaz o protisúťažnom konaní účastníkov konania a ďalšie nepriame dôkazy, ktoré k rozhodujúcemu dôkazu pristupujú. Opierajúc sa o európsku judikatúru žalovaný skonštatoval, že uvedené skutočnosti predstavujú síce nepriame dôkazy, ale zároveň dostatočne relevantné dôkazy o koordinovanom konaní podnikateľov, a preto sú účastníci konania zaťažení dôkazným bremenom, aby v rámci svojho procesného práva na obranu hodnoverne vysvetlili túto mimoriadnu zhodu, ako aj anomáliu v cenových ponukách

102. V súvislosti s odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe, účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. vo svojom vyjadrení poukázali na viacero prípadov, v ktorých žalovaný právoplatne zastavil konania v zmysle § 32 ods. 2 písm. g) zákona č. 136/2001 Z. z., keďže nemal k dispozícii dostatočné dôkazy, ktoré by svedčili o preukázateľnej existencii protisúťažného správania aj s uvedením percenta cenovej zhody v ponukách uchádzačov porušujúceho hospodársku súťaž. Taktiež poukázali aj na prípady, v ktorých žalovaný právoplatne zastavil konania v zmysle § 32 ods. 2 písm. c) cit. zák., keďže na podklade zistených skutočností dospel k záveru, že dôvod pre začatie konania nebol daný. 103. Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že pri rozhodovaní v predmetnom spojenom správnom konaní dbal na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a preto pri rozhodovaní zohľadňoval precendenčnú zásadu.

Uvádzané konania zastavené podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona neboli skutkovo zhodné alebo obdobné s týmto správnym konaním, a teda v súvislosti s nimi nemožno namietať neaplikovanie precedenčnej zásady. Podľa žalovaného tak možno uzavrieť, že že k zastaveniu uvedených správnych konaní, bez ohľadu na percento cenovej zhody zistených indexov, došlo z dôvodu dôkaznej núdze, čo však podľa žalovaného nebol prípad tohto správneho konania. Žalovaný mal za to, že v tomto konaní majú zistené vzájomne sa dopĺňajúce a na seba nadväzujúce nepriame dôkazy dostatočnú relevanciu na preukázanie dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Keďže žalovaný nemal pochybnosť o dostatočnom preukázaní protisúťažného správania účastníkov konania, nevidel ani dôvod na zastavenie konania. 104. Účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. vo svojom vyjadrení namietali aj zásadu in dubio pro reo a in dubio pro mitius, keď k definícii správneho deliktu uviedli, že výrok rozhodnutia žalovaného neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti výroku v zmysle ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/

105. Žalovaný k uvedenej námietke nedostatku definovania miesta, času a spôsobu spáchania správneho deliktu (uzatvoreniu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž v siedmich verejných obstarávaniach) vo výroku rozhodnutia uviedol, že pre posúdenie prípadu nebolo nevyhnutné ustáliť presné miesta a časy, kde a kedy sa uchádzači predmetných verejných obstarávaní dohodli na vzájomnej koordinácii pri predkladaní súťažných ponúk s cieľom umožniť víťazstvo vopred vybraného uchádzača a ani detaily akým spôsobom sa dohodli.

minimum. Z toho vyplýva, že ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obyčajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné vyvodiť niektoré detaily prostredníctvom

K výške pokuty účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. rovnako ako účastník M.Cup s.r.o. namietli, že žalovaný pri výpočte pokuty vychádzal z celkovej hodnoty zákaziek v predmetných verejných obstarávaniach, keď tento údaj použil spolu so zodpovedajúcou DPH, čo je v rozpore s Metodickým pokynom, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalovaný túto námietku o nesprávnom zarátaní DPH do hodnoty verejných obstarávaní akceptoval a pokutu upravil (pozn. v bodoch 55 a 56 je uvedená pokuta už po zohľadnení tejto pripomienky a jej úprave). 107. Ďalej sa účastníci konania MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. vyjadrili k stanovenej percentuálnej výške za závažnosť porušenia, ktorá mala vplyv na výpočet pokuty. Uviedli niekoľko príkladov, keď žalovaný stanovil percento závažnosti za praktiku bid rigging vo výške 5%, resp. 6%. Účastníci konania tak považujú určenie percenta závažnosti vo výške 15% vo Výzve za arbitrárne, ako aj v rozpore s precedenčnou zásadou, a preto je podľa nich stanovená výška 15% závažnosti za porušenie zákona mimo rámec zákonnej správnej úvahy.

poslednej dobe. Zároveň znovu uviedol, že od 1. septembra 2018 je účinný nový Metodický pokyn, v ktorom žalovaný upravil metodiku výpočtu relevantného obratu v prípade praktiky bid - rigging, keď relevantným obratom môže byť hodnota víťaznej ponuky.

Podľa účastníkov konania na európskej úrovni má obdobné znenie bod 24 Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003. Z uvedeného, ako aj rozhodovacej praxe Európskej komisie podľa nich vyplýva, že pri posudzovaní dĺžky trvania protisúťažnej dohody Európska komisia vždy berie do úvahy aj mesiace (niekedy dokonca dni), a teda v prípade kartelovej dohody v trvaní menej ako 6 mesiacov by znížila hodnotu pokuty o polovicu. Účastníci konania zastali názor, že z pohľadu dĺžky údajného protisúťažného konania ani jedna z údajných kartelových dohôd nepresiahla dĺžku 30 kalendárnych dní (počítajúc odo dňa zverejnenia výzvy na predkladanie ponúk až do dňa predloženia ponúk dotknutými podnikateľmi), t. j. nepresiahla šesť mesiacov, resp. nepresiahla ani len jeden mesiac.

. . . .) posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania." Z jazykového a logického výkladu je podľa nich zrejmé, že žalovaný má povinnosť (a nie možnosť) posúdiť dĺžku trvania porušovania zákona a znížiť súčet hodnôt víťazných ponúk bez DPH, ktoré predložil podnikateľ M. Cup o 1, resp. prenásobiť túto sumu koeficientom 0,08 (podľa mesiacov) pre účely výpočtu pokuty. 110. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že kritérium dĺžky trvania porušovania zákona zohľadňuje objem tovarov, resp. služieb, ktoré boli v období protisúťažného konania podnikateľov zasiahnuté protisúťažnou praktikou. V prípade verejných obstarávaní, ako samostatných deliktov, nemá toto kritérium opodstatnenie. Relevantný obrat vypočítaný ako hodnota víťaznej ponuky dostatočne presne vystihuje množstvo tovarov a služieb zasiahnutých protisúťažným konaním. Žalovaný znovu poukazuje na nový Metodický pokyn účinný od 1. septembra 2018.

111. Poslednou zásadnou námietkou účastníkov konania bolo, že podľa bodu 18 Metodického pokynu (platného do 31. augusta 2018) medzi skutočnosťami, na základe ktorých žalovaný zníži pokutu je aj pasívne postavenie podnikateľa. Podľa bodu 26 tohto Metodického pokynu sa za pasívne postavenie podnikateľa považuje predovšetkým skutočnosť, keď podnikateľ len pasívne nasleduje aktivity vodcu pri porušení zákona. MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. tak v tejto súvislosti uviedli, že žalovaný pri výpočte pokuty vo Výzve zobral do úvahy skutočnosť, že všetky posudzované verejné obstarávania vyhrala spoločnosť M.Cup s.r.o., mala teda mať najväčší zisk z protisúťažného konania a byť iniciátorom domnelej kartelovej dohody. Vzhľadom k uvedenému tejto spoločnosti žalovaný zvýšil základnú sumu pokuty o 50%. Účastníci konania tak zastávajú názor, že ak mala mať spoločnosť M.Cup s.r.o. pozíciu iniciátora, tak MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. museli mať pasívnu pozíciu, a teda iba nasledovať konanie vodcu. Uvedenú skutočnosť bol žalovaný povinný zohľadniť pri ukladaní pokuty účastníkom konania MPL STAVING spol. s r.o. a

Podľa žalovaného teda nebol dôvod znížiť im uloženú pokutu. Zároveň dodal, že v Metodickom pokyne účinnom od 1. septembra 2018 už pasívne postavenie podnikateľa nie je taxatívne uvedené medzi poľahčujúcimi okolnosťami. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného

114. Rada žalovaného skonštatovala, že sa stotožňuje s vymedzením oblasti dotknutej dohodou, ako aj s postupom prvostupňového orgánu, ktorý zohľadnil kvalifikáciu zakázanej dohody, ktorá svojou povahou patrí medzi tzv. cieľové dohody a v prvostupňovom rozhodnutí nepovažoval za nevyhnutné vymedziť detailne relevantný trh, ani dopady predmetných dohôd obmedzujúcich súťaž. Rada žalovaného tiež súhlasila, že takýto postup zohľadňuje európsku, ako aj slovenskú judikatúru a odkázala na príslušné rozhodnutia (pozn. z dôvodu účelnosti kasačný súd v ďalšom texte upriami pozornosť len na námietky, ktoré neboli účastníkmi konania vznesené vo vyjadrení k Výzve, resp. argumentácii Rady žalovaného, v ktorej sa Rada odchýlila od argumentácii v prvostupňovom rozhodnutí). 115. Účastníci konania namietli, že výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného neobsahuje určenie času, miesta, spôsobu spáchania skutku (nevyplýva z neho najmä konkrétne a určito určený a vymedzený spôsob spáchania skutku ani konkrétne miesto spáchania skutku) a konkrétne ustanovenie právneho predpisu (teda aj prechodných ustanovení

postupovať podľa „analogie legis", t. j. ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákon , Trestný poriadok). V tejto súvislosti účastníci konania poukázali na znenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), keď Dohovor v čl. 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie", teda nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť, načo poukázal aj Najvyšší súd SR vo svojej judikatúre.

nepríde ani k zásahu do záujmov, resp. hodnôt, na ktorých ochrane je verejný záujem. Z judikatúry českých ako aj slovenských súdov podľa Rady žalovaného jednoznačne vyplýva, že (i) k uplatňovaniu analogie legis s trestným právom a úpravou priestupkového konania v správnom trestaní je potrebné pristupovať vo všeobecnosti skôr rezervovane, (ii) správny poriadok jasne stanovuje požiadavky pre výrok o skutku a sankcii správneho rozhodnutia, (iii) nedostatočná špecifikácia skutku nezakladá automaticky dôvod pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu nezrozumiteľnosti (či nezákonnosti) rozhodnutia správneho orgánu. Ďalej Rada žalovaného k vzťahu správneho konania vedeného žalovaným vo veci správnych deliktov v oblasti hospodárskej súťaže a trestného konania poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 z 13. januára 2016 vo veci Siemens AG. Podľa Ústavného súdu SR napriek interpretácii ESĽP, ktorý zaradil zákon o priestupkoch ako náležiaci do odvetvia trestného práva, interpretácia právneho poriadku SR nemôže byť taká extenzívna, aby sa jej pomocou vyvodilo, že uloženie sankcie podľa akéhokoľvek zákona má povahu trestnoprávnej sankcie

117. Rada žalovaného ďalej pokračovala, že má za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je jasný, určitý, zrozumiteľný, spĺňajúci všetky požiadavky kladené z hľadiska správneho poriadku a správnej teórie, pričom výrok prvostupňového rozhodnutia v preskúmavanom rozhodnutí aj podrobne rozobrala. Podľa Rady žalovaného je dostatočne určité aj vymedzenie skutku, nakoľko v bode I výroku, na ktorý odkazuje bod II výroku prvostupňového rozhodnutia je presne vymedzený skutok, a to nielen zákonným ustanovením, ale aj popisom skutku.

Preto jej nie je zrejmé, v čom podľa účastníkov konania spočíva zameniteľnosť skutku, alebo nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia, s akým skutkom je tento zameniteľný, keď účastníci konania podali pomerne rozsiahle námietky vo vzťahu k predmetu konania. Ak by bol výrok a skutok natoľko nezrozumiteľný, účastníci konania by nemali ako svoje námietky podať, nakoľko by nevedeli, voči akému skutku ich podávajú, k čomu v tomto prípade nedošlo. Takéto vymedzenie skutku vo výroku rozhodnutia bolo podľa Rady žalovaného potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžh/2/2015 zo 6. novembra 2016.

praxi. Výrok prvostupňového orgánu v posudzovanom rozhodnutí zodpovedá výrokovým častiam rozhodnutí Európskej komisie, v ktorých konštatuje porušenie čl. 101 ZES (81), tieto sú obdobného znenia, ako v tomto prípade. Európska komisia uvádza, že sa jedná o porušenie čl. 101 ZES na určitom relevantnom trhu, zo strany určitých podnikateľov, ktoré spočíva napr. v cenovej dohode, dohode o rozdelení trhu a podobne, ak je to relevantné, vymedzuje časové trvanie účasti jednotlivých podnikateľov na karteli. V niektorých prípadoch sa totiž podľa Rady žalovaného ani objektívne nedá určiť presné miesto spáchania deliktu, napr. ak podnikatelia uzatvoria dohodu obmedzujúcu súťaž tým, že stanovia ceny tovaru X za cenu Y, a túto si dohodnú prostredníctvom emailových správ, miesto spáchania deliktu sa v takom prípade jednoducho nedá vymedziť.

zákone taktiež nie je priamo uvedené, že žalovaný má postupovať ukladaním sankcií v jednom rozhodnutí. 119. Rada žalovaného k tejto námietke uviedla, že z ustanovenia § 38h ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. vyplýva, že žalovaný je povinný vždy tam, kde za porušenie zákazu dohôd obmedzujúcich súťaž spočívajúcej v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži ukladá pokutu, súčasne uložiť aj zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

Cit. zákon naopak, ako už bolo uvedené vyžaduje, aby sankcia zákazu účasti vo verejnom obstarávaní bola uložená vždy tam, kde bola konštatovaná dohoda a uložená za ňu pokuta. V prípade, že by zákonodarca mal v úmysle uloženie tejto sankcie časovo odčleniť, nepochybne by takáto požiadavka vyplývala jednoznačne zo znenia cit. zák. Výklad, ktorý uplatnil žalovaný, je v súlade so zákonom. Výklad podávaný účastníkom, naopak, nemá oporu v zákone, nebolo by ani v súlade so zásadou hospodárnosti, keď by sa o dvoch sankciách za to isté konanie rozhodovalo dvoma samostatnými rozhodnutiami, ktoré by boli následne samostatne preskúmavané, čo by mohlo spôsobovať ďalšie právne komplikácie.

Tomu korešponduje aj ustanovenie o plynutí doby zákazu v § 38h ods. 4 cit. zák., ktoré ráta s tým, že uložený zákaz nastúpi až po právoplatnosti rozhodnutia (správneho či súdneho), resp. vtedy, keď je prípadný súdny prieskum definitívne uzavretý. S ohľadom na uvedené žalovaný podľa Rady môže uplatniť § 38h cit. zákona len spôsobom, akým to zákon stanovuje, rešpektujúc zásady ukladania správnych sankcií. Formalistický výklad predmetného ustanovenia, aký podávajú účastníci konania, nemožno uplatniť na úkor zabezpečenia rešpektovania ústavných zásad a princípov.

S týmto tvrdením v prvostupňovom rozhodnutí sa Rada žalovaného nestotožnila. Rada žalovaného rovnako ako žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí považovali skutočnosť, že v ponukách dvoch účastníkov konania sa vyskytlo číslovanie rukou za fakt, ktorý prispieva k dokresleniu situácie, tento ale podľa Rady žalovaného nie je možné považovať za dôkaz, ale za indíciu podporujúcu závery v prvostupňovom rozhodnutí.

Peter Fillo - ako Filo aj s pripojeným podpisom, v ktorom je tiež len jedno písmeno „l". Hlavným argumentom účastníkov konania bolo, že absencia jedného písmena „l" v mene Ing. Filla je chybou z nedopatrenia v písaní a že na porovnávanie podpisov žalovaný nemá kompetenciu, keďže si nezaobstaral znalecký posudok - odborné grafologické skúmanie.

122. Rada žalovaného poukázala aj na ďalší z radu nepriamych dôkazov vyplývajúcich z prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa žalovaného preukazujú, že uchádzači MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. podali len krycie ponuky a vedeli, že v predmetných verejných obstarávaniach nezvíťazia. Ide o skutočnosť, že uchádzači MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. nepredložili vzorky navrhovaných materiálov a výrobkov použitých pri výstavbe ihriska, napriek tomu, že v zmysle súťažných podkladov uchádzači mali povinnosť predmetné vzorky predložiť. Rada žalovaného k tomuto uviedla, že účastníci konania argumentovali, že nepredloženie vzoriek v procese verejného obstarávania nepovažoval za pochybenie ani ÚVO, ktorý vykonal kontrolu predmetných verejných obstarávaní a ten toto nepovažoval za predmet automatickej diskvalifikácie, preto sú závery žalovaného o tom, že nepredloženie vzoriek je znakom krycej ponuky, nesprávne.

123. K aplikácii Metodického pokynu účinného od 1. septembra 2018 a právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania žalovaného, Rada žalovaného zdôraznila, že je potrebné uviesť, že počas rozhodovania žalovaného nedošlo k zmene zákonnej úpravy sankcií v podobe pokuty. Kritériá pre ukladanie sankcií v podobe pokuty, ktoré upravuje výlučne zákon, sa

2015. Rada žalovaného pokračovala, že prijatím Metodického pokynu žalovaný iba deklaruje svoju vôľu postupovať v určitých prípadoch pri ukladaní pokút predpokladaným postupom v Metodickom pokyne. Tento však okrem toho, že musí byť v medziach zákona, nemôže pokryť všetky situácie, ktoré pri aplikácii zákonných kritérií na ukladanie pokút, nastanú.

Na oba prípady sa však vzťahuje požiadavka náležitého odôvodnenia odchýlky. 124. Rada žalovaného ďalej pokračovala, že sa nestotožnila s argumentáciou žalovaného ohľadne vyhodnotenia priťažujúcej okolnosti, keď žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí dospel k záveru, že M CUP bol iniciátorom predmetných dohôd obmedzujúcich súťaž a vzhľadom na to mu žalovaný zvýšil pokutu o 15%. Rada žalovaného po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, ako aj spisového materiálu však neidentifikovala dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preukázať úlohu účastníka konania M CUP ako iniciátora. Podľa Rady žalovaného nie je možné skutočnosť, že podnikateľ M CUP vyhral všetky verejné obstarávania, ktoré boli predmetom konania, a teda mal najväčší zisk z protisúťažného konania, považovať za dôkaz o tom, že M CUP bol iniciátorom predmetných dohôd obmedzujúcich

pokuta bola vypočítaná pre všetkých účastníkov dohody rovnako. Takýto postup vychádza zo skutočnosti, že základ pokuty, ako aj závažnosť bola u všetkých účastníkov rovnaká. 125. Rada žalovaného vo vzťahu k námietkam účastníkov konania ohľadne toho, že pokuty majú na nich likvidačný dopad, uviedla, že ich nepovažovala za relevantné.

dokumentáciou, ktorá by preukazovala pravdivosť uvedených údajov. Rovnako tak tieto údaje žiadnym spôsobom nepreukazujú priamu súvislosť medzi uložením pokuty a ich prípadným odchodom z trhu (predmetná súvislosť, ani žiadna iná dokumentácia preukazujúca tvrdenia účastníkov konania nebola zároveň uvedená ani vo vyjadrení k výzve pred vydaním prvostupňového rozhodnutia). Zo skutočností uvedených v rozklade, ako aj z tabuliek predložených účastníkmi konania, vyplýva, že účastníci boli v strate už v roku 2017, čo však nie je možné zohľadniť ako dôvod neuloženia pokuty. Zároveň Rada žalovaného poukázala na skutočnosť, že u všetkých troch účastníkov konania došlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi k negatívnym finančným výsledkom práve v čase, keď im bolo zrejmé, že dôjde k

126. Na záver mala Rada žalovaného potrebu sa vyjadriť k argumentácii žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí v súvislosti s tým, že pokuta uložená podnikateľovi M CUP po jej úprave (vzhľadom na presiahnutie 10% maximálnej zákonnej hranice z celkového obratu) nespĺňa základné aspekty pokuty, t. j. represívnu a preventívnu funkciu. Podľa Rady žalovaného je takéto vyjadrenie vo vzťahu k uloženej pokute podnikateľovi M CUP žalovaným nesprávne. Podľa Rady žalovaného bola pokuta uložená v súlade so zákonom č. 136/2001 Z. z., ktorý predpokladá postup, v rámci ktorého práve bude uložená pokuta napĺňajúca obe funkcie, preventívnu, aj represívnu. Súčasťou zákonných kritérií je uloženie pokuty v maximálnej výške do 10% celkového obratu podnikateľa. Takáto právna úprava tak podľa žalovaného sleduje uloženie pokuty v takej výške, ktorá nepovedie k likvidácii podnikateľov, čo by bolo kontraproduktívne aj zo súťažného hľadiska.

II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

- námietka aplikácie nepriaznivejšej právnej úpravy (novej metodiky), - námietka stanovenia minimálnej hranice miery závažnosti porušenia zákona na 15 %, - námietka porušenia zásady in dubio pro reo, - námietka neaplikovania koeficientu odrážajúceho dĺžku porušovania v prípade, kde relevantný obrat predstavuje výšku víťaznej ponuky alebo predkladanej hodnoty zákazky.

Je potrebné prihliadať aj na to, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ako „ESĽP") rozlišuje medzi tzv. "tvrdým trestným právom" na jednej strane, kde ide o obvyklé trestné konanie proti fyzickej osobe s vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti, za ktoré môže byť uložený aj trest odňatia slobody a "ostatnými deliktami" na strane druhej, medzi ktoré ESĽP zaradil aj porušenie súťažného práva, pri ktorých nie je nevyhnutné uplatňovať trestnoprávne záruky v plnom rozsahu (Petr, M. K povaze řízení ve věcech hospodářské soutěže. Antitrust. 2/2010). 132.

realizáciu. V nadväznosti na uvedené správny súd skonštatoval, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje základné charakteristiky z hľadiska konkretizácie subjektov, časového rámca protiprávneho konania kladeného im za vinu a jeho zarámcovania v označených verejných obstarávaniach s vymedzeným predmetom zákazky, spolu s právnou kvalifikáciou a spĺňa nevyhnutné zákonné náležitosti pre tento typ administratívneho konania.

vadou. 133. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcov, ktorá sa týkala uloženia sankcie zákazu účasti na verejných obstarávaniach súčasne s výrokom o pokute a stotožnil sa s výkladom právneho predpisu, ktorý aplikoval žalovaný. Zo znenia ustanovenia § 38h ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. aj podľa správneho súdu vyplýva obligatórnosť uloženia sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov, ak sa podnikateľskému subjektu zároveň ukladá pokuta za porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, pričom obe sankcie sú ukladané jedným rozhodnutím, bez toho, aby pred uložením sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní bolo potrebné vyčkať na právoplatnosť výroku ukladajúceho pokutu.

žalovaný. Zo skupiny iných zistených faktov a dôkazov však opodstatnene vyvodil záver a považoval za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá mala za cieľ obmedzenie súťaže v oblasti dodávok stavebných prác a súvisiacich tovarov a služieb na území Slovenskej republiky, zakázanú podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 4 písm. a), c), a f) zákona č. 136/2001 Z. z. Ústredná otázka tohto sporu, prečo tak žalovaný vyhodnotil, vyplývala podľa správneho súdu z posudzovania konania žalobcov ako účastníkov vo verejných obstarávaniach s názvom zákazky „Výstavba multifunkčného ihriska".

135. Správny súd poukázal na ďalšiu podstatnú skutočnosť, konkrétne na to, že žalovaný vyhodnotil aj isté zhody v ponukách uchádzačov, ktoré považoval dokonca za identický obsah. To sa prejavilo aj vo forme spracovania a formulácie textu v dokumentácii predloženej žalobcami v časti „Ostatné" ich ponúk. Za ďalší dôkaz považoval žalovaný orgán verejnej správy formálnu podobnosť predložených čestných vyhlásení a podobnosť dokumentu „Technický podrobný popis realizácie diela - mantinelový systém". Ďalšou indíciou podporujúcou záver o koordinovanom správaní žalobcov vo verejných obstarávaniach, správne identifikovanou žalovaným, bolo aj nepredloženie vzoriek materiálov pre výstavbu ihriska žalobcami v 2. a 3. rade, pritom išlo o položku vyžadovanú súťažnými podkladmi.

136. Správny súd pripomenul, že žalovaný vykonal rozsiahlu analýzu súťažných ponúk, ktoré boli predložené zo strany žalobcov vo verejných obstarávaniach. Listiny k verejným obstarávaniam, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, podľa správneho súdu preukazujú dôvodné závery orgánu verejnej správy, keď v súťažných podkladoch časti B - tzv. Opis predmetu zákazky definoval, že predmet zákazky v predmetných verejných obstarávaniach pozostával zo 4 technologických celkov. Boli to „Stavebné práce" (tento celok vo výkaze výmer obsahoval časti Zemné práce, Základy, Podkladové vrstvy a Presun hmôt), „Športový povrch", „Mantinelový systém" a „Príslušenstvo ihriska". Špecifikácia jednotlivých položiek výkazu výmer bola pritom vo všetkých siedmich verejných obstarávaniach úplne zhodná. Jediný rozdiel medzi jednotlivými obstarávaniami spočíval v tom, že počet položiek výkazu výmer, ktoré bolo treba oceniť (celkovo ich bolo 118, v žiadnom z verejných obstarávaní však nebolo potrebné vyplniť všetky), nebol vo všetkých obstarávaniach rovnaký, t. j. v niektorých obstarávaniach určité položky výkazu výmer bolo treba naceniť, v iných obstarávaniach nie.

Správny súd poukázal na to, že žalobcovia uvedené zistenia nerozporovali, pričom poskytli vlastné dôvody a vysvetlenia spôsobu tvorby ich ponúk s nadväznosťou na skutočnosť, že v každom verejnom obstarávaní je potrebné zohľadniť isté špecifiká, prečo sa

Podľa správneho súdu sa môže zdať na prvý pohľad pri ich argumentácii logické, že uvedené dôvody by mohli súvisieť a byť príčinou finálnej podoby ich predkladaných ponúk v jednotlivých verejných obstarávaniach, no na druhej strane považoval správny súd za dôležité uviesť, že bez reálne preložených dôkazov na podporu týchto tvrdení zostala uvedená argumentácia vo všeobecnej rovine, t. j. bez presvedčivej dôkaznej sily spôsobilej vyvrátiť zistenia žalovaného orgánu verejnej správy v meritórnom posúdení.

Pozornosti správneho súdu neuniklo, že žalobcovia skutočne ponuky tvorili v krátkom časovom období a z hľadiska vzdialeností pri podobných dopravných nákladoch, bez reálneho preukázania výrazných rozdielov v cenách rovnakých položiek medzi rôznymi obstarávaniami.

súd. Ak by sa tak v administratívnom konaní stalo, tvrdenia žalobcov by nadobudli významnejšiu kredibilitu. 139. Za nepresvedčivú správny súd považoval aj argumentáciu o nasledovaní ponuky žalobcu v 1. rade z jeho webovej stránky ako vzoru pre zvyšných žalobcov.

Správny súd pripomenul, že žalobcovia ako podnikateľské subjekty musia viesť príslušnú dokumentáciu (minimálne sa to predpokladá) o svojej činnosti a preto sa javí vysoko podozrivé, z akého dôvodu svoju argumentáciu nepodložili relevantnými dôkazmi, prepočtami atď.

Aj pre správny súd bol v tomto spore nepochopiteľný fakt, že bola zadefinovaná a vysvetlená cena položky v jednom obstarávaní, a preto ju všetci účastníci konania stanovili takto rovnako, z nevysvetlených dôvodov vo verejnom obstarávaní uskutočnenom o pár dní však táto cena už bola výrazne odlišná (buď vyššia, alebo nižšia), a to opäť zhodne u všetkých žalobcov konania, prípadne aspoň 2 z nich. Práve preto boli podľa správneho súdu žalobcovia zaťažení dôkazným bremenom, aby hodnoverne vysvetlili načrtnutú situáciu, čo sa nestalo. Nie je preto možné v danej súvislosti žalovanému vytknúť, že by dôsledne neodôvodnil svoje závery.

142. Správny súd skonštatoval, že pri prieskume dôvodov uvádzaných v administratívnych rozhodnutiach nezistil arbitrárny postup zo stany žalovaného, ktorý svoje závery vyvodil z dôkladnej analýzy cenových ponúk. Ich prieskumom z hľadiska vlastného myšlienkového procesu podľa správneho súdu dôvodne dedukoval protiprávne konanie zo strany žalobcov. Toto spočívalo predovšetkým v predkladaní takých cenových ponúk, kde ceny položiek výkazu výmer boli v určitom verejnom obstarávaní veľmi často uchádzačmi stanovené na rovnakej úrovni, pričom táto zhodná cena v identických položkách sa medzi jednotlivými obstarávaniami značne líšila. Preukázateľne teda existovali zhody a zároveň anomálie cenových ponúk a tieto preukazovali protisúťažný charakter konania žalobcov.

Takýmto koordinovaným postupom sa narušila hospodárska súťaž, čo umožnilo vyhrávať označené verejné obstarávania vybranému podnikateľovi (žalobca v 1. rade). 143. Správny súd následne poukázal na ďalšiu indíciu identifikovanú žalovaným, a to zhodu v časti ponúk „Ostatné". Išlo o identické písomnosti - čestné vyhlásenia o splnení podmienok účasti zo strany žalobcov 2. a 3. Komparáciou uvedených písomností nebolo možné zo strany správneho súdu spochybniť konštatáciu žalovaného o podozrivej obsahovej zhode, samozrejme s výnimkou osobitných identifikačných údajov podnikateľských subjektov. Nepopierateľnou bola aj tá skutočnosť, že vo verejnom obstarávaní mesta Snina predložil

Správny súd sa stotožnil so žalovaným, že súťažné podklady obsahovali niektoré z použitých formulácií, avšak „nie v takej forme a tak detailne, aby to vysvetľovalo takú zhodu v podobe čestných vyhlásení". Vyhodnotenie tohto poznatku z hľadiska dokazovania je podľa správneho súdu nutné považovať ako iba za indíciu možného kolúzneho správania, teda iba ako jeden z nepriamych a podporných dôkazov.

A práve títo uchádzači neboli úspešní vo verejných obstarávaniach, čo síce samo o sebe (izolovane) nepreukazuje kolúziu žalobcov, ale v nadväznosti na ďalšie dôkazy usvedčuje žalobcov z protisúťažného konania. Uvedené konanie teda podľa správneho súdu nie je možné považovať iba za náhodné, ale práve naopak v sústave nazhromaždených nepriamych dôkazov a indícií podporuje úsudok o koordinovanom konaní (postupe) žalobcov v daných verejných obstarávaniach. 145.

nesprávny. 146. Správny súd pred finalizáciou právneho posúdenia dokazovania vykonaného žalovaným argumentačne načrel aj do teoretických aspektov problematiky dokazovania, keď za nepriamy dôkaz vníma taký, ktorý dokazuje síce skutočnosť inú, ale súčasne takú, z ktorej je možné usudzovať, či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania.

Z toho prirodzene vyplýva, že nepriamy dôkaz sám osebe spravidla nevedie - vzhľadom k svojmu sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania - k jej preukázaniu; výsledkom jeho hodnotenia v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou aj s dokazovanou skutočnosťou, však takýto záver byť

a 3. nespochybniteľne identický, vrátane pravopisných chýb a rozloženia textu v dokumente, preto uvedené zistenie zvýraznilo vysokú mieru podozrenia a legitimitu otázky, či je vôbec možné pri nezávislom vypracovaní súťažných ponúk zo strany uchádzačov, deklarujúcich vzájomnú nezávislosť a autentickosť, dosiahnuť takúto zhodu textu.

verejných obstarávaniach. V žiadnom z posudzovaných prípadov nepresahovala zhoda medzi všetkými žalobcami pri posudzovaní všetkých položiek zadaných do výkazu výmer výšku 70 % a vo väčšine sa držala pod hranicou 50 %. V uvedenej súvislosti správny súd konštatoval, že nebolo možné súhlasiť s argumentáciou, že by si žalovaný nesprávne vykladal uplatňovanie zásady legitímnych očakávaní. Legitímne očakávania vo vzťahu k administratívnym rozhodnutiam v tom smere, že o veci páchateľa správneho deliktu bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, nemožno podľa správneho súdu absolutizovať, nakoľko každý prípad nesie celý rad špecifík. Pokiaľ teda rozhodnutia orgánov verenej správy spadajú pod zákonný rámec a nie je možné prijať záver o ich arbitrárnosti - tak ako je podľa správneho súdu aj v predmetnom spore, nie je takúto námietku možné akceptovať. Orgán verejnej správy môže pri aplikačnom procese prehodnotiť vlastný postup, resp. posúdiť špecifiká daného prípadu, nemôže však ísť o zjavný exces, ktorý správny súd nezistil. Koordinovaný postup vo verejnom obstarávaní môže mať množstvo variácií a samotný index

148. K námietke, že žalovaný nedefinoval vo svojom rozhodnutí relevantný trh, správny súd uviedol, že presná definícia relevantného trhu nie je potrebná v každom prípade a uviedol situácie, keď to nie je nevyhnutné. Ide napríklad aj o prípady tzv. „ťažkých kartelov", t. j. dohôd obmedzujúcich súťaž, ktorých cieľom je obmedzenie súťaže (napr. horizontálne dohody o cenách, rozdelení trhov a pod.), keďže tieto sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa a bez ohľadu na ich dopady a na podiel ich účastníkov na trhu (napr. rozsudok ESD zo dňa 21.9.2006 C- 105/04 Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied proti proti EK, Zb. (2006), s. I-8725, bod 125).

Takéto dohody sú zakázané už na základe svojho škodlivého cieľa, ktorý v sebe obsahuje minimálne potenciál negatívneho dopadu na súťaž, pričom preukazovať skutočné konkrétne dopady na určitý trh nie je pre konštatovanie zákazu nutné." Aj vzhľadom na citovanú judikatúru považoval správny súd námietku absencie definície relevantného trhu za neopodstatnenú. 149. Ďalšia námietka žalobcov sa týkala aplikácie tzv. novšieho Metodického pokynu, v dôsledku čoho malo dôjsť k zvýšeniu percenta závažnosti, a teda aj vplyvu na zvýšenie pokuty. Žalobcovia poukazovali na analógiu s trestným právom a zásadu v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Ani túto konštrukciu žalobcov správny súd neakceptoval a skonštatoval, že nie je možné vytknúť žalovanému nezákonný postup pri posudzovaní predmetnej administratívnej veci.

to vzhľadom na nižšiu mieru zásahu na trhu, zohľadniac charakter verejných obstarávaní so špecifikovaným predmetom zákazky (dodávok stavebných prác). To znamená, že žalovaný prehodnotil svoj pôvodný prístup pri takom type kartelu, ale zákon týmto podľa správneho súdu neporušil, čo náležite aj vysvetlil.

Commission, [1983] ECR 1825, body 105 a 106, vec C-289/04 P Showa Denko vs. Commission, [2006] ECR I-5859, bod 16, z ktorých vyplýva, že pokuty ukladané za porušenie čl. 81 a 82 Zmluvy o ES (v súčasnosti ide o čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ) sa stanovujú s cieľom potrestať nelegálne konanie podnikateľov (represívna zložka) a zároveň majú odstrašujúci účinok (preventívna zložka) nielen na takéto konkrétne porušujúce podniky, ale i všeobecne na iné spoločnosti, aby nedochádzalo k porušovaniu súťažného práva do budúcnosti.

Pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžhpu/3/2011 zo dňa 22.05.2013, sp. zn. 1Sžhpu/4/2008 zo dňa 25.01.2011). Pri stanovení výšky pokút je vhodné zobrať do úvahy dĺžku trvania a všetky faktory, na ktoré treba prihliadať pri posúdení

zo dňa 28.06.2005, v spojených veciach Dansk Rorindustri A/S a iní proti Komisii, C-189/ 02 P, C-202/02 P, C-505/02 P až C-208/02 P, C-213/02 P). Pri ukladaní sankcií za správne delikty je podľa správneho súdu potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej, pričom každú sankciu treba diferencovať a individualizovať. 151. V nadväznosti na úvahy z predchádzajúceho bodu správny súd skonštatoval, že podľa neho žalovaný komplexne zanalyzoval časový faktor s odkazom na prax súťažných autorít, ako aj vo vzťahu k povahe protisúťažného správania, i nebezpečnosti skutku. Správny súd tak preto nemohol považovať námietku žalobcov, že sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s odôvodnením osobitostí tohto prípadu, za právne opodstatnenú. Ani námietka o rozpore minimálnej hranice miery závažnosti porušenia zákona na 15% s tým, že ju nestanovuje § 38 ods. 3 zákona 136/2001 Z. z. pri tomto type kartelu, nemohla byť zo strany správneho súdu považovaná za relevantnú, pretože ju tak stanovil správny orgán pri vlastnej diskrečnej právomoci s náležitým odôvodnením a predovšetkým v rámci limitov zákona. 152. V závere napadnutého rozsudku sa správny súd vysporiadal s návrhom žalobcov na sankčnú moderáciu, pričom uviedol, že na jej uplatnenie je nevyhnutné naplniť niekoľko kritérií. Podľa správneho súdu pri zmene druhu a výšky sankcie prichádza do úvahy otázka posúdenia primeranosti sankcie, resp. jej likvidačného dopadu na žalobcov. Správny súd zopakoval, že vo vzťahu k vymedzenému skutku nebolo zistené, že by uložená sankcia vykazovala vyššiu intenzitu neprimeranosti. Podľa správneho súdu sankcia spadala do normového rozsahu s prihliadnutím na povahu a závažnosť spáchaného skutku. Naproti tomu likvidačný charakter sankcie predstavuje stav, kedy druh a výška sankcie by síce boli uložené v zákonom povolenom rámci, ale vzhľadom na subjektívne pomery žalobcov by sankcia mala likvidačný charakter a v takomto prípade by podľa správneho súdu bolo dôležité identifikovať tzv. likvidačný dopad na podnikateľa. Správny súd znova zopakoval, že musela by byť preukázaná súvislosť so vznikom predĺženia, ktoré by malo napr. za následok zánik alebo zrušenie právnickej osoby (napr. v dôsledku konkurzu). Správny súd tak neakceptoval tvrdenia žalobcov o likvidačnom účinku uloženej pokuty a poukázal na hraničný strop výšky pokuty 10% z celkového obratu ustanovený zákonom č. 136/2001 Z. z., ktorý má zabrániť likvidačnému charakteru pokuty. Mal za to, že v prípade žalobcov MPL STAVING spol. s r.o. a RECORD TK spol. s r.o. boli pokuty stanovené nižšie, ako dovoľuje strop 10% z celkového obratu (3,2% a 1,7 %) a ich slabý hospodársky výsledok nemôže byť sám osebe bez ďalších osvedčených skutočností dôvodom na sankčnú moderáciu.

153. Žalobcovia (ďalej len „sťažovatelia") podali proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadali jeho zrušenie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž v znení od 01.09.2018, prípadne Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž v znení od 01.07.2014 na existujúci skutkový stav a porušil zásadu legitímnych očakávaní a zároveň nesprávne právne posudzoval kritériá pre uloženie pokuty a dospel tak k jej nesprávnej výmere, - nesprávne aplikoval Správny poriadok a zákon č. 136/2001 Z. z. tak, že akceptoval nesprávnu a zmätočnú výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia.

156. Pokiaľ ide o „cenové zhody", aj pri tejto kategórii podľa sťažovateľov nie je možné vo všeobecnosti hovoriť o zhodách takého stupňa a kvality, aby mohli byť použité ako dôkaz v kartelovom konaní. Na podklade tabuliek k jednotlivým verejným obstarávaniam poukázali sťažovatelia na to, že priemerná zhoda medzi nimi pri posudzovaní všetkých položiek vo všetkých verejných obstarávaniach bola len 41,08 %. Pritom prax žalovaného bola taká, že konanie voči účastníkom verejných obstarávaní zastavil aj pri zistení cenovej zhody na oveľa vyššej úrovni. Žalovaný tendenčne vyhodnotil konkrétne zhody jednotlivých cenových položiek, a to bez zohľadnenia skutočnosti, že sťažovateľ 1 mal zverejnený cenník služieb na svojom webovom sídle.

základnými zásadami pri vyhodnocovaní dôkazov preukazujúcich kartel dôkazné bremeno na sťažovateľov a zároveň tiež porušili zásadu in dubio pro reo a in dubio mitius. 158. Správny súd podľa sťažovateľov vec nesprávne právne posúdil aj z dôvodu stotožnenia sa so žalovaným v otázke uloženej pokuty. A to najmä tým, že odobril absenciu definície relevantného trhu, nesprávne stanovenie (vyhodnotenie) miery závažnosti so zreteľom na aplikáciu metodických pokynov, nesprávne určenie dĺžky údajného protiprávneho konania, nezákonné spojenie siedmych údajných samostatných dohôd do spoločného konania a vydanie jedného rozhodnutia, nesprávnu aplikáciu zákonných kritérií podľa § 38 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z., keď týmto neprihliadal alebo nesprávne prihliadal na všetky skutočnosti, ktoré bolo potrebné v súvislosti s uložením pokuty posúdiť a vyhodnotiť, najmä nezohľadnil poľahčujúce okolnosti. Správny súd tiež neodhalil (neidentifikoval) porušenie základných procesných a hmotnoprávnych zásad pri ukladaní administratívnych sankcií v odvetví ochrany hospodárskej súťaže.

poukázali. 159. V kontexte nesprávne určenej výmery sankcie sťažovatelia v administratívnom aj správnom súdnom konaní brojili najmä proti aplikácii Metodického pokynu účinného od 01.09.2018, čo bola podľa nich jediná skutočnosť, pre ktorú žalovaný stanovil mieru závažnosti na úrovni 15 %, hoci pri aplikácii Metodického pokynu z roku 2014 bolo pri porovnateľnom protisúťažnom správaní praxou stanovenie miery závažnosti na úrovni 5 %, čo sťažovatelia podporili informáciami z konkrétnych vybraných rozhodnutí žalovaného v iných

Výmera uloženej pokuty jednotlivým sťažovateľom je podľa nich neproporčná a neadekvátne vysoká k povahe skutku kladeného sťažovateľom za vinu, čo je v prípade sťažovateľa 2 a sťažovateľa 3 zvýraznené najmä skutočnosťou, že ani jeden z nich nemal zisk ani iný prospech z verejných obstarávaní. Okrem toho je výmera pokuty pre všetkých sťažovateľov likvidačná, čo podporili poukazom na ich hospodárske výsledky za ostatné roky predchádzajúce prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžhk/1/2016 zo dňa 26.10.2017 pripomenuli súdnou praxou ustálené kritériá, ktoré by rozhodnutie o sankcii uloženej v rámci konania na ochranu hospodárskej súťaže malo spĺňať, aby nebolo pre postihovanú spoločnosť likvidačné, t. j. znamenajúce nutnosť ukončenia jej podnikateľskej činnosti a odchod z trhu. Pripomenuli, že

161. Sťažovatelia v rámci ďalšieho sťažnostného bodu zopakovali svoje výhrady k výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ktorá podľa nich nezodpovedá kritériám vyplývajúcich z právnych predpisov a ustálených súdnou praxou pre rozhodnutia v odvetví administratívneho

162. Napadnutému rozsudku vytkli sťažovatelia napokon aj vadu nepreskúmateľnosti. Správny súd podľa nich len v malom rozsahu zopakoval zdôvodnenie žalovaného a priklonil sa k nemu bez toho, aby sa riadne vysporiadal so všetkými argumentmi, skutočnosťami a alternatívnymi vysvetleniami predloženými sťažovateľmi. Správny súd riadne nepristupoval ani k tým námietkam, ktoré mali pre správne právne posúdenie podstatný význam.

Odôvodnenie

napadnutého rozsudku je nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé. Uvedené zakladá kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 163. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na svoju argumentáciu v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pretože sa stotožnil s právnym posúdením správneho súdu.

IV. Právne posúdenie kasačného súdu

spisovou značkou. 165. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. K žiadosti o nariadenie pojednávania pred kasačným súdom 166. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti požiadal kasačný súd, aby v rámci konania pred kasačným súdom nariadil pojednávanie. Kasačný súd v zmysle § 455 SSP rozhoduje o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné. Je teda na úvahe kasačného súdu, či v konkrétnej veci nariadi

právnu úpravu. Kasačný súd po podrobnom oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti a pripojeného súdneho spisu ako aj administratívneho spisu žalovaného nepovažoval nariadenie pojednávania na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti za potrebné, a to najmä vzhľadom na obšírnosť a komplexnosť doterajšej argumentácie účastníkov konania, majúc za to, že prípadné ústne vyjadrenia účastníkov konania pred kasačným súdom by do právneho diskurzu nevniesli nové argumenty. Kasačný súd pritom zohľadnil aj všeobecný a pomerne strohý obsah žiadosti žalovaného o nariadenie pojednávania, z ktorej nebolo zrejmé, v čom konkrétnom by nariadenie pojednávania prispelo k objasneniu veci. Čo sa týka kategórie verejného záujmu, ktorý by tiež mal byť zohľadnený v súvislosti so zvažovaním potreby nariadenia pojednávania, ani tu kasačný súd nezistil dôvodnosť pre procesný úkon navrhovaný žalovaným.

žalovaného. 167. Po preskúmaní predmetnej veci považuje kasačný súd za vhodné úvodom vlastnej argumentácie uviesť, že sťažovatelia uplatnili v kasačnej sťažnosti v podstate totožné námietky ako v konaní o rozklade a v podanej správnej žalobe, s ktorými sa správny súd v napadnutom rozsudku dostatočne detailne vysporiadal a racionálne odôvodnil svoje úvahy, z ktorých následne vyvodil správne skutkové závery. Správny súd nezistil také dôvody, na základe ktorých by sa mal odchýliť od logických argumentov a právnych záverov komplexne vyjadrených v preskúmavanom rozhodnutí. V tomto názore sa s ním kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.

K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku 169. Ako prvou sa kasačný súd zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorá, ak by bola kasačným súdom zistená, by fakticky zakladala nemožnosť vecného vysporiadania sa s ostatnými sťažnostnými námietkami, čoho prirodzeným dôsledkom by bolo zrušenie napadnutého rozsudku.

zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 Aač. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či sp. zn. II. ÚS 537/2010).

sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 172. Povinnosťou všeobecného súdu je tak poskytnúť účastníkom konania odôvodnenie rozhodnutia, ktoré na kvalitatívne dostatočnej úrovni poskytne odpovede na kardinálne otázky vyplynuvšie z konania. V ideálnom prípade by po vydaní rozhodnutia mali byť všetci účastníci konania „spokojní s rozhodnutím" nie nevyhnutne z hľadiska jeho materiálneho dopadu, ale z hľadiska toho, že poskytuje dostačujúci výklad právneho posúdenia skutkového stavu (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2024-85 zo 7. mája 2025). Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v práve preskúmavanej veci neexistuje relevantný dôvod na vyslovenie porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľov zo strany správneho súdu, nakoľko tento sa s námietkami sťažovateľov primerane vysporiadal vo svojom odôvodnení a racionálne zdôvodnil ním prijaté závery vzhľadom na okolnosti veci.

žalovaný. Už správny súd si totiž všimol (bod 156. napadnutého rozsudku), že sťažovatelia v správnej žalobe namietali v podstate celý postup orgánov verejnej správy v procese zisťovania skutkového stavu a jeho právneho posúdenia.

kasačnej sťažnosti. K európskemu ukotveniu práva na ochranu hospodárskej súťaže vo všeobecnosti 174. Kasačný súd pripomína, že ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z., týkajúce sa protisúťažného konania, v zásade reflektujú čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ.

harmonizované.

subjekt samostatne stanoviť politiku, ktorú chce viesť na vnútornom trhu. Čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, na ktorý reflektuje aj zákaz uvedený v § 4 zákona č. 136/2001 Z. z., bráni akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý môže buď ovplyvniť správanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhaliť takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli sami dodržiavať na trhu alebo ktoré zamýšľajú prijať na tomto trhu, pokiaľ je cieľom alebo výsledkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej súťaže (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26. januára 2017,

nepriamych dôkazov, ktoré sú často vo forme fragmentov, a tieto je následne potrebné vyhodnotiť aj pomocou výkladu. 177. Kasačný súd má tak za to, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný vychádzal len z nepriamych dôkazov a indícii, sporným zostalo to, či tieto nepriame dôkazy a indície boli natoľko relevantné (silné/preukazné), aby žalovaný prijal záver, že konanie sťažovateľov spočívajúce v koordinácii v procese prípravy súťažných ponúk je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá mala za cieľ obmedzenie súťaže v oblasti dodávok stavebných prác a súvisiacich tovarov a služieb na území Slovenskej republiky a takáto dohoda je v zmysle § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 4 písm. a), c) a f) zákona č. 136/2001 Z. z. zakázaná.

Tieto faktory súvisia najmä so správaním podnikateľov v procese predkladania ponúk a stanovovania ceny. Vo vzťahu k správaniu podnikateľov, ktoré môže vyvolávať podozrenie, je možné pozorovať a identifikovať určité modely správania, ktoré môžu naznačovať kolúziu, pričom sa môže jednať napr. o situáciu, keď návrhy alebo ponukové formuláre predkladané rôznymi podnikateľmi obsahujú zhodné nepravidelnosti (napr. rovnaké chyby v kalkuláciách) alebo podobný rukopis, typ písma alebo použitie rovnakých kancelárskych potrieb, prípadne zhodné usporiadanie položiek, čo môže naznačovať, že víťazný uchádzač mohol pripraviť niektoré alebo všetky ponuky neúspešných podnikateľov, alebo môže ísť taktiež aj o podávanie krycej či symbolickej cenovej ponuky a pod. Úlohou žalovaného je v prípade existencie takýchto indikátorov zabezpečiť dôslednú analýzu nepriamych dôkazov a indícií, prípadne zhromaždiť ďalšie dôkazy, aby na ich podklade overil a prípadne aj rozhodol, či došlo k protiprávnemu konaniu

Tento, vychádzajúc z predpokladu všeobecnej známosti zákazu účasti na protisúťažných dohodách a sankcií hroziacich za porušenie tohto zákazu, už dávnejšie poukázal na to, že je bežné, že činnosti, ktoré tieto praktiky a dohody zahŕňajú, prebiehajú tajne, stretnutia sa konajú v utajení, najčastejšie v nečlenskej krajine, a že súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, že aj dôkazy, ak sa ich podarí nájsť, budú zvyčajne len útržkovité a zriedkavé, takže často je potrebné niektoré podrobnosti rekonštruovať dedukciou. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažnej praktiky alebo dohody musí vyvodiť z viacerých náhod a indícií, ktoré spolu môžu, ak neexistuje iné hodnoverné vysvetlenie, predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 07.01.2004, Aalborg Portland et alii / Komisia,

Kvalifikácia nepriameho dôkazu nezávisí od konkrétnej fázy konania, ale od dôkaznej hodnoty dotknutých informácií, keďže dostatočne závažné a zhodujúce sa nepriame dôkazy spojené do „súboru" môžu samy osebe preukázať porušenie a môžu byť použité

Vzhľadom na zásadu efektivity je preto potrebné, aby dôkaz porušenia hospodárskej súťaže mohol byť predložený aj prostredníctvom nepriamych dôkazov (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.01.2016, Eturas et alii, C-74/14, body 35 až 37).

183. Procesnú použiteľnosť nepriamych dôkazov pri preukazovaní protisúťažného konania podporil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to už v rozsudku sp. zn. 1Sžhpu/1/2013 zo dňa 30.12.2013, vychádzajúc z predpokladu, že koluzívne správanie podnikateľov je možné predovšetkým charakterizovať ako utajené. „Uvedený charakter tejto skutkovej podstaty sťažuje, ba priam znemožňuje využitie „klasických" dôkazných prostriedkov, ktoré sú nosičmi priamych dôkazov, a naopak núti dozorný orgán uchyľovať sa k nepriamym dôkazom.

184. K použiteľnosti nepriamych dôkazov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky prihlásil aj v rozsudku sp. zn. 5Sžh/2/2015 zo dňa 02.11.2016, keď uviedol, že „argumentácia žalobcov založená na tvrdení, že vo všeobecnosti jeden nepriamy dôkaz nestačí na preukázanie dokazovanej skutočnosti a tento má dôkaznú silu len v spojení s inými dôkazmi, ako už vyššie odvolací súd naznačil, nemá oporu v zákone." Na inom mieste citovaného rozsudku uviedol: „Preto myšlienka žalobcov (najmä argumentácia žalobcu 3/), že až sústava nepriamych dôkazov, ktorá tvorí uzavretý dôkazný celok, t. j., že ide o logický, ničím nenarušený a konečný rad navzájom sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich skutočností, ktoré sú v príčinnej súvislosti s dokazovanou skutočnosťou, a ktoré vedú výlučne k jedinému záveru, nie je ani podporovaná úniovou judikatúrou." K dôkazom zabezpečeným žalovaným a ich vyhodnoteniu 185. Žalovaný na základe analýzy cenových ponúk, ako aj ďalších súvisiacich podkladov v predmetných verejných obstarávaniach, vyhodnotil nepriame dôkazy, ktoré spočívali (i)

186. Sťažovatelia sa primárne bránili tým, že používali rovnaké oceňovacie softvéry, čo by malo vysvetľovať zhodu v naceňovaní tých istých položiek. Žalovaný však správne uviedol, že „v určitom konkrétnom verejnom obstarávaní boli jednotlivé položky veľmi často ocenené rovnako, ale táto zhodná cena sa medzi rôznymi obstarávaniami líšila, a to vo viacerých prípadoch veľmi výrazne." Aj kasačný súd považuje za logický záver, že ak ponuky boli tvorené v rámci krátkeho časového obdobia, počas ktorého by nestihlo dôjsť k výrazným cenovým výkyvom na trhu a z hľadiska vzdialeností pri porovnateľných dopravných nákladoch, potom bez reálneho preukázania výrazných rozdielov v cenách rovnakých položiek medzi rôznymi obstarávaniami z iných dôvodov by k takýmto výrazným odlišnostiam nemalo

187. Pokiaľ aj sťažovatelia v 2. a v 3. rade namietali, že z internetovej stránky sťažovateľa v 1. rade prevzali vzorový rozpočet výstavby multifunkčného ihriska (vzorový výkaz výmer) a v dôsledku toho došlo k zhode v oceňovaní jednotlivých položiek, resp. že na základe tohto vzorového výkazu vedeli predpokladať, v ktorých položkách budú ponukové ceny obdobné až zhodné a kde by sa mohli od svojich konkurentov odlíšiť, ani tento argument kasačný súd nepovažoval za dostatočne presvedčivý. Uvedená argumentácia sťažovateľov v 2. a 3. rade totiž logicky nevysvetľuje cenovú anomáliu spočívajúcu v tom, že ceny položiek výkazu výmer boli v určitom verejnom obstarávaní veľmi často uchádzačmi stanovené na rovnakej úrovni, pričom táto zhodná cena v identických položkách sa medzi jednotlivými obstarávaniami líšila, a to často veľmi výrazne. Kasačný súd zastáva názor, že aj v prípade akceptovania argumentu o prípadnom „účelovom" naceňovaní pri používaní rovnakých oceňovacích softvérov neboli zo strany sťažovateľov dostatočne logicky zdôvodnené tak výrazné cenové rozdiely stavebných prác v položkách výkazu výmer medzi jednotlivými

svoje dôkazné bremeno. 188. V súvislosti s indíciami, ktoré žalovaný počas administratívneho konania zistil a vyplynuli mu z predložených súťažných podkladov, kasačný súd zastáva názor, že ide o fakty dokresľujúce skutkový stav, ktorý je svojím rozsahom, ako aj obsahom výslednou mozaikou zloženou z jednotlivých skutočností. Rozhodujúcim a kľúčovým faktorom pri preukazovaní existencie dohôd obmedzujúcich súťaž a účasti sťažovateľov na nich bol zhodný prejav vôle sťažovateľov, ktorý spočíval v predložení cenových ponúk, ktoré vykazovali mimoriadnu zhodu v jednotlivých cenových položkách a zároveň pri nich vznikali neodôvodnené cenové

Kasačný súd sa domnieva, že aj z tohto dôvodu Rada žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí ďalej nepracovala s týmto skutočnosťami ako s nepriamymi dôkazmi na rozdiel od žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí, ale posudzovala ich len ako rizikové indikátory, ktoré dotvorili skutkový stav a umocnili dôkaznú silu zistených nepriamych dôkazov.

kasačného súdu nenastala situácia, kedy by prichádzalo do úvahy použitie zásady in dubio pro reo. Uvedený prístup vychádza nielen z konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutie Všeobecného súdu z 12. júla 2018 vo veci T-449/14 Nexans France a Nexans v. Komisia, bod 122 alebo rozhodnutie Súdneho dvora zo 17. septembra 2015 vo veci C-634/

Na to nadväzovala ďalšia súvisiaca námietka, že z výroku podľa nich nie je zrejmé, za čo je sťažovateľom ukladaný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Sťažovatelia totiž vyjadrili názor, že v prípade nedostatku špeciálnej úpravy v administratívnom trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom, ako aj pri ukladaní sankcie, je nevyhnutné postupovať podľa „analogiae iuris", t. j. podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákon, Trestný poriadok). 191.

má povahu trestnoprávnej sankcie a patrí do odvetvia trestného práva. Ochrana hospodárskej súťaže je osobitným ústavným princípom výslovne zaručeným v čl. 55 ods. 2 ústavy. Z dosiaľ uvedeného ústavný súd vyvodzuje čiastkový záver o tom, že niet ústavnoprávneho dôvodu pre subsumpciu ochrany hospodárskej súťaže do kategórie kvázi trestného práva. Právo na ochranu hospodárskej súťaže je súčasťou odvetvia správneho práva (Vozár, J. Právo

hospodárskej súťaže. Tento záver podporuje napr. aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci OOO Neste St. Peterburg and Others v. Russia, č. sťažnosti 69042 z 3. júna 2004, v ktorom ESĽP skonštatoval, že opatrenia majúce za cieľ odstrániť nežiadúce obmedzenia hospodárskej súťaže nepovažuje za trestné obvinenie. Sú skôr regulačného charakteru, zacielené na prevenciu narušenia hospodárskej súťaže a prípadnú nápravu, ak k narušeniu

193. Kasačný súd k obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaného konštatuje, že ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. odkazuje na všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok, ktorý v § 47 ods. 2 ustanovuje základné požiadavky na výrok

Kasačný súd je názoru, že v prejednávanej veci text (obsah) výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaného spĺňa tieto kritéria a žalovaný do neho zakomponoval opis konania sťažovateľov, ktorý nesie jednoznačne konkretizačné prvky i spôsob spáchania predmetného skutku, na čo správne poukázal už správny súd. Navyše Rada žalovaného (bod 60 preskúmavaného rozhodnutia) veľmi detailne rozobrala výrok prvostupňového rozhodnutia s ohľadom na nevyhnuté náležitosti, ktoré v zmysle § 47 ods. 2 správneho poriadku musí obsahovať.

predmetnej veci. To však neznamená, že by z výroku prvostupňového rozhodnutia nebolo možné zistiť, akého skutku sa týka, akého protiprávneho konania sa sťažovatelia dopustili a akú povinnosť, resp. sankciu im v súvislosti s tým žalovaný uložil (k obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžh/2/2015 z 2. novembra 2016, bod 260). Opačný názor by podľa kasačného súdu mohol pri istých zosúladených postupoch veľmi jednoducho vyústiť k návodu na obchádzanie súťažných pravidiel. K uvedenému zaujal právne korektné stanovisko aj správny súd.

Ich interpretácia príslušného ustanovenia smerovala k tomu, že zákaz účasti vo verejnom obstarávaní môže byť uložený samostatným rozhodnutím až potom, ako bola riadnym rozhodnutím uložená pokuta za dohodu obmedzujúcu súťaž. S týmto výkladom

súťažou. Z uvedeného textu nevyplýva, že k uloženiu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní môže dôjsť až potom, ako nadobudne právoplatnosť výrok ukladajúci pokutu, ale jeho zmysel je v tom, že uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je závislé od uloženia pokuty, t. j. prichádza do úvahy vtedy, ak dochádza k uloženiu pokuty. Opačný výklad by podľa kasačného súdu ani nemohol prísť do úvahy, a to nielen vzhľadom na zásadu ne bis in idem, ale aj na možné procesné komplikácie, ktoré by takýto výklad spôsobil.

196. Sťažovatelia namietli, že žalovaný pri rozhodovaní o výmere sankcie vychádzal z novšieho Metodického pokynu účinného od 01.09.2018, čo malo za následok zvýšenie percenta závažnosti a teda aj vplyv na uloženie pokuty vo vyššej výmere, t. j. aplikačný postup vyúsťujúci v neprospech sťažovateľov bol dôsledkom novšieho Metodického pokynu. Kasačný súd v súvislosti s metodickými pokynmi využívanými žalovaným pri vyhodnocovaní závažnosti protisúťažného konania a otázkou ich právnej záväznosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 505/2015 z 13. januára 2016, ktorý vyslovil, že „Interný normatívny pokyn [však] nepatrí medzi všeobecne záväzné právne predpisy, je záväzný iba pre subjekt, ktorý ho vydal, a práva a povinnosti určené v internom normatívnom pokyne nemožno vymáhať na súde." Nadväzujúc na to Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 8Sžhk/1/2019 z 30. novembra 2023 doplnil, že „zmenu interného predpisu, ktorý sa používa ako pomôcka pri určovaní výšky pokuty, nie je možné subsumovať pod zmenu právnej úpravy v prospech sťažovateľa.

197. V rovnakom duchu, ako vyplýva z právnych záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu, citovaných v predchádzajúcom bode, vnímal význam a právnu povahu metodických pokynov aj žalovaný. Rada žalovaného korektne poznamenala, že počas rozhodovania žalovaného nedošlo k zmene zákonnej úpravy sankcií v podobe zmeny dolnej alebo hornej hranice sankčného rozpätia aplikovateľného pri ukladaní pokuty, tzn. že kritéria pre ukladanie sankcií, ktoré upravuje výlučne zákon, sa nezmenili.

K uloženej pokute a jej výmere 198. K námietke týkajúcej sa uloženia pokuty a jej výšky kasačný súd uvádza, že ukladanie pokút za protiprávne konanie regulované normami správneho práva, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje vo sfére tzv. správneho uváženia (diskrečné právo orgánu verejnej správy). Správna úvaha orgánu verejnej správy vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktorý mu ponecháva právny priestor pre výber čo najefektívnejšieho riešenia posudzovanej otázky, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/49/2016 z 23. novembra 2017, rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Asan/5/2021 z 27.októbra 2021, sp. zn. 2Svk/11/2021 z 29. júna 2023). Pokiaľ je zvolené riešenie náležite odôvodnené a neprekračuje hranice uváženia, správnemu súdu neprislúcha, aby nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, nakoľko by neoprávnene vstupoval do jeho právomoci. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze

199. Rada žalovaného pri určovaní výšky pokuty pristúpila ku každému účastníkovi dohody individuálne, skúmala všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu, korigovala závery žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí a svoje vlastné závery v preskúmavanom rozhodnutí

hodnota zákazky pri verejnom obstarávaní). Podľa kasačného súdu skutočnosť, že sťažovatelia 2 a 3 nemali z protisúťažného konania priamy majetkový prospech, nie je možné vyhodnocovať ako poľahčujúcu okolnosť, nakoľko takýto spôsob ich zapojenia bol súčasťou vopred dohodnutej protisúťažnej schémy na základe ich rozhodnutia, pričom v uvedenom kontexte je ich konanie rovnako spoločensky nebezpečné ako konanie sťažovateľa 1.

V tomto smere odkázala na body 12 a 17 Metodického pokynu účinného od 01.09.2018, v ktorých je uvedené, že v prípadoch horizontálnych dohôd, ktorých cieľom je obmedzenie súťaže, sa bude žalovaným ukladané percento za závažnosť pohybovať v hornej polovici rozpätia (15% a viac) z maximálnej hodnoty 30%. Koordinácia podnikateľov vo verejnom obstarávaní obsahujúca prvky priameho alebo nepriameho určenia cien a rozdelenia trhu patrí medzi tzv. ťažké kartely, ktoré priamo obmedzujú hospodársku súťaž, a preto sa zaraďuje k protisúťažným deliktom s najvyššou mierou závažnosti (percento za závažnosť je určované v hornej polovici rozpätia 15% až 30%). Rada žalovaného tak skonštatovala, že uvedené nie je odklonom od predchádzajúcej praxe a zmena nastala len v spresnení vnútorných postupov, ktoré by ale vo výsledku mali rovnako ako pred zmenou viesť k zákonne uloženej pokute v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. Kasačný súd sa s predmetnou konštatáciou stotožňuje a navyše k namietanému odklonu uvádza, že aj v zmysle Metodického pokynu účinného od 01.07.2014 sa

201. Keďže starší Metodický pokyn mal iba jednu špecifikáciu týkajúcu sa percentuálnej hranice za závažnosť v bode 14, kedy sa výška percenta pri kartelových dohodách s veľmi vážnym dopadom na trh mala „blížiť" k hornej hranici 30%, kasačný súd zastáva názor, že predvídateľnejší postup žalovaného sa mu v tomto smere javí práve podľa novšieho Metodického pokynu, ktorý je špecifickejší, pričom ale percentuálnu výšku závažnosti prevzal zo staršieho Metodického pokynu. Žalovaný síce uviedol, že aplikuje vyšší koeficient závažnosti za protisúťažné konanie v porovnaní s predchádzajúcou rozhodovacou praxou, avšak uvedené sa nedá považovať za odklon od doterajšej rozhodovacej praxe žalovaného, ale skôr za vývoj vzhľadom na požiadavku zachovania účinného efektu ukladanej pokuty. Popritom žalovaný v bode 200 prvostupňového rozhodnutia označil konkrétne dve rozhodnutia vo veciach iných účastníkov konania v súvislosti s porušením zákona, zahŕňajúc praktiku bid rigging, keď koeficient závažnosti žalovaný určil v prvom rozhodnutí z 11. apríla 2018 vo výške 10% a v druhom rozhodnutí z 23. augusta 2017 vo výške dokonca 20%.

202. Nadväzujúc na doposiaľ uvedené považuje kasačný súd za potrebné pripomenúť, že „legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Dotknuté osoby sa nemôžu účinne dovolávať nemennosti rozhodovacej činnosti verejnej správy, ani ju však naopak očakávať tam, kde na takúto zmenu neexistuje legitímny dôvod. Platí, že „nelze vždy legitimně očekávat neměnnost tam, kde je dána diskreční pravomoc .

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 147/2019-19 z 11. decembra 2019 vyslovil, že zo samotnej skutočnosti, že v minulosti bola tomu istému alebo inému subjektu uložená nižšia pokuta, nemožno vyvodiť záver, že novo uložená pokuta je neprimeraná.

účtovné obdobie, keď celkový obrat za rok 2017 sťažovateľa v 1. rade bol v sume 167603 eur. Pri zvyšných dvoch sťažovateľoch tento postup žalovaný uplatniť nemohol, keďže celkový obrat za rok 2017 sťažovateľa v 2. rade bol v sume 1560523 eur a sťažovateľa v 3. rade v sume 2996001 eur. Výsledná výška pokuty pre sťažovateľa v 2. rade a v 3. rade bola v sume 50465 eur pre každého z nich. V porovnaní s maximálnym zákonným stropom pokuty do 10% z obratu podľa § 3 ods. 5 cit. zák. za predchádzajúce účtovné obdobie t. j. za rok 2017 (v prípade sťažovateľa v 2. rade 156052,30 eur a sťažovateľa v 3. rade 299600,10 eur), ktorú žalovaný mohol uložiť, predstavuje suma 50465 eur adekvátnu peňažnú sankciu, ktorá podľa kasačného súdu dostatočne plní represívnu funkciu, ako aj funkciu generálnej prevencie.

Taktiež prečo nebola zohľadnená dĺžka trvania porušenia zákona č. 136/2001 Z. z. v predmetnej veci. Kasačný súd už v rozsudku sp. zn. 8Sžhk/1/2019 z 30. novembra 2023 (bod 102) vyslovil, že dopad na trh nie je univerzálnym kritériom determinujúcim pokutu za každé protisúťažné

že v prejednávanej veci nebolo sporné a ani to sťažovatelia osobitne nenamietali, že charakter ich zakázanej dohody bol žalovaným zaradený medzi tzv. cieľové dohody. K uvedenému sa žiada ešte dodať, že aj gramatickým výkladom ustanovenia § 38 ods. 3 zákona č. 136/ 2001 Z. z. možno dospieť k názoru, že kategóriu dopadu na trh vyhodnocuje súťažná autorita len ako eventualitu, tam kde to okolnosti prípadu umožňujú alebo vyžadujú.

Uvedené sa vzťahuje aj na prejednávanú vec, pretože už samotné správanie sťažovateľov malo potenciál narušiť hospodársku súťaž predložením koordinovaných protisúťažných ponúk, z ktorých jedna bola víťazná a vyplývajú z nej podmienky, ktoré sa budú plniť, resp. sa plnili.

V prípade právnických osôb by likvidácia znamenala zničenie majetkovej základne pre ďalšiu podnikateľskú činnosť (uznesenie sp. zn. IV. ÚS 147/2019 z 11. decembra 2019). Dôkazné bremeno na preukázanie likvidačného charakteru zaťažuje dotknutý subjekt (uznesenie sp. zn. IV. ÚS 276/2021 z 25. mája 2021). Podľa kasačného súdu žalovaný správne pristúpil aj k posúdeniu a vyhodnoteniu kategórie likvidačného účinku pokuty na sťažovateľov.

Navyše príčinná súvislosť medzi pokutou a odchodom podnikateľa z trhu sa nepovažuje za preukázanú v prípade, že podnikateľ má tak vážne finančné problémy, že by z trhu odišiel aj bez uloženia pokuty. Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ v rozsudku sp. zn. 1Sžhpu/1/2011 z 31. januára 2012 vyslovil, že nie je povinnosťou orgánu ukladajúceho pokutu za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže zohľadniť stratovú finančnú situáciu podniku, pretože uznanie takejto povinnosti by znamenalo poskytnutie neodôvodnenej súťažnej výhody podnikom najmenej prispôsobeným trhovým podmienkam.

subjektu. 207. Sťažovatelia v predmetnej veci predložili žalovanému nimi vytvorené tabuľky, v ktorých boli uvedené základné finančné ukazovatele. Tieto však neboli podložené (podporené) oficiálnou dokumentáciou, ktorá by preukazovala pravdivosť uvedených údajov a priamu príčinnú súvislosť medzi uložením pokuty a prípadným odchodom sťažovateľov z trhu. Žalovaný správne poznamenal, že práve maximálny zákonný strop pokuty stanovený v § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. je nástrojom, ktorý zaručuje, aby pokuta nebola excesívna a chráni podnikateľov pred ich ekonomickým úpadkom. To dokazuje aj prípad sťažovateľa 1, pri ktorom bol tento mechanizmus aktivovaný, pretože výška pokuty vypočítaná žalovaným presahovala 10% z jeho celkového obratu za rok 2017. V obdobnom duchu sa so sankčnou moderáciou pokuty vysporiadal aj správny súd, ktorý dospel k rovnakému záveru ako žalovaný, a teda, že neakceptoval tvrdenia sťažovateľov o likvidačnom účinku uloženej pokuty s tým, že ich slabý hospodársky výsledok nemôže byť ešte sám o sebe bez ďalších skutočností dôvodom na sankčnú moderáciu. Uvedený záver bol žalovaným, ako aj správnym súdom

V. Záver

208. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľov, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 209. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Kasačný súd urobil tak z dôvodu, že sťažovatelia úspech v kasačnom konaní nemali a kasačný súd súčasne nezistil výnimočné dôvody (§ 168 SSP), pre ktoré by žalovaný mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania. 210. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. júna 2025