4Snz/1/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:1021200368.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/51/2021
- IČS
- 1021200368
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: FUTURA SK s.r.o., so sídlom Špitálska 1265/33, 071 01 Michalovce, IČO: 52685799, zastúpený: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42421152, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného číslo spisu: URHH/001755/ 2021-110 zo dňa 04.02.2021 vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/51/2021, o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti sudcom Krajského súdu v Bratislave, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave JUDr. Marta Barková, JUDr. Otília Belavá, Mgr. Marián Degma, JUDr. Michal Dzurdzík, PhD., JUDr. Eva Fulcová, JUDr. Jeannette Hajdinová, JUDr. Renáta Janáková, JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, JUDr. Blanka Malichová, JUDr. Vlastimil Pavlikovský, JUDr. Anna Peťovská, PhD., Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková, JUDr. Zuzana Široká a JUDr. Valéria Žiliaková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/51/2021.
Odôvodnenie
1. Žalobou zo dňa 16.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) elektronicky dňa 23.03.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: URHH/001755/2021-110 zo dňa 04.02.2021, ktorým Rada žalovaného, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - žalovaného Úradu pre reguláciu hazardných hier č. 000246/2020 zo dňa 11.08.2020, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia skončenia nepovolenej činnosti alebo zakázanej činnosti podľa § 92 ods. 1 písm. c/ zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spočívajúca v povinnosti skončenia prevádzkovania hazardnej hry FUTURA a jej modifikácii FUTURA Supernova a FUTURA Eclipse, a sankcia peňažnej pokuty vo výške 500.000,- eur podľa § 92 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 96 ods. 1 písm. k/ zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za spáchanie iného správneho deliktu - prevádzkovania hazardnej hry, na ktorú nebola udelená individuálna licencia alebo vydaná všeobecná licencia. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo), vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému. Vec bola na Krajskom súde v Bratislave pridelená senátu 2S a je vedená na krajskom súde pod sp. zn. 2S/
51/2021. 2. Dňa 23. júna 2021 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená námietka zaujatosti, ktorú vzniesla spoločnosť „FUTURA ML s.r.o. so sídlom Špitálska 1265/33, 071 01 Michalovce, IČO: 52694313“ voči sudcom Krajského súdu v Bratislave.
Dôvodom podania námietky zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Bratislave bola skutočnosť, že sa z verejne dostupných zdrojov spoločnosť FUTURA ML s.r.o. dozvedela, že osoba konajúca v mene žalovaného, O., pôsobil v minulosti na Krajskom súde v Bratislave.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 8Ndz/1/2021 následne listom z 28. júla 2021 vrátil spis Krajskému súdu v Bratislave bez rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti s tým, že nakoľko spoločnosť FUTURA ML s.r.o v súdnom konaní nevystupuje ako účastník konania, námietku zaujatosti nepodala oprávnená osoba v zmysle § 90 ods. 1 SSP. Krajský súd preto na uvedenú námietku nemal prihliadať a ani ju predložiť nadriadenému súdu na rozhodnutie.
4. Dňa 23. júna 2021 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená sťažnosť žalobcu na postup pri vybavení námietky zaujatosti, v ktorej uviedol, že spoločnosť FUTURA ML s.r.o podala námietku zaujatosti v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1S/45/2021 a v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 2S/51/2021, podal námietku žalobca dňa 18.06.2021, k čomu priložil potvrdenie o odoslanej pošte.
5. Námietka zaujatosti žalobcu zo dňa 17.06.2021, doručená krajskému súdu dňa 18.07.2021, smeruje voči sudcom Krajského súdu v Bratislave z dôvodu pomeru k osobám zúčastneným na konaní podľa ustanovenia § 87 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“). Dôvodom podania námietky zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Bratislave bola skutočnosť, že sa žalobca dňa 17.06.2021 z verejne dostupných zdrojov dozvedel, že osoba konajúca v mene žalovaného, O., pôsobil v minulosti na Krajskom súde v Bratislave. Na preukázanie uvedeného tvrdenia žalobca priložil kópiu časopisu „Novácky chemik - mesačník regionálnych zaujímavostí“, december 2008, číslo 12, ročník 9.
V zmysle informácie uvedenej na str. 1 uvedeného časopisu, „O.. . . od roku 1993 prešiel rôznymi pozíciami u zamestnávateľov: Cukrovar a konzerváreň Sládkovičovo, Ministerstvo školstva SR, Krajský súd v Bratislave a Fond národného majetku.“ Žalobca sa vyjadril tak, že predmetná skutočnosť u neho vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či zamestnanci a sudcovia, ktorí v súčasnosti pracujú na Krajskom súde v Bratislave, neboli v minulosti pracovnými kolegami, resp. či O. nemá na predmetnom súde kontakty zo svojho predchádzajúceho pôsobenia v takom rozsahu, aby týmito vplýval na nestrannosť rozhodovacieho procesu.
Z uvedeného dôvodu žalobca žiada, aby najvyšší súd skúmal charakter kolegiálnych vzťahov medzi účastníkom konania a sudcami krajského súdu, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu pri posudzovaní, či ide o vzťah takej intenzity, ktorý môže zakladať dôvod na vylúčenie sudcov. 6.
K podanej námietke zaujatosti sa zhodne vyjadrili členovia senátu 2S na Krajskom súde v Bratislave JUDr. Vlastimil Pavlikovský (predseda senátu vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/ 51/2021), JUDr. Michal Dzurdzík, PhD. a JUDr. Jeannette Hajdinová (členovia senátu vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/51/2021) tak, že účastníkov ani osoby oprávnené konať v mene účastníkov konania nepoznajú. Nepoznajú ani O.. Necítia sa byť ovplyvňovaní v žiadnej forme zo strany účastníkov súdneho konania, nie sú v žiadnom pomere k žiadnemu z účastníkov súdneho konania ani k prejednávanej veci, či v zmysle ustanovenia § 87 ods. 1 a 2 SSP.
V danej veci sa necítia byť zaujatí. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 4Snz/1/2021 následne listom zo dňa 6. decembra 2021 vrátil spis Krajskému súdu v Bratislave bez rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti s tým, že nakoľko žalobcom podaná námietka zo dňa 17.06.2021 smeruje proti všetkým sudcom krajského súdu, na účely posúdenia dôvodnosti námietky a rozhodovania o nej je potrebné doplniť vyjadrenia všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave.
8. Krajský súd v Bratislave vyzval všetkých sudcov občianskoprávneho kolégia, obchodného kolégia, trestnoprávneho kolégia a správneho kolégia, aby sa vyjadrili k námietke zaujatosti z 17.06.2021 vznesenej žalobcom vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/51/2021.
9. Z vyjadrenia sudcov občianskoprávneho kolégia, obchodného kolégia a trestnoprávneho kolégia vyplýva, že sa necítia byť vo veci zaujatí. 10. Z vyjadrenia sudcov správneho kolégia JUDr. Marty Barkovej, JUDr. Otílie Belavej, Mgr. Mariána Degmu, JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., JUDr. Evy Fulcovej, JUDr.
Jeannette Hajdinovej, JUDr. Renáty Janákovej, JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, JUDr. Blanky Malichovej, JUDr. Vlastimila Pavlikovského, JUDr. Anny Peťovskej, PhD., Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, JUDr. Zuzany Širokej a JUDr. Valérie Žiliakovej vyplýva, že sa necítia byť vo veci zaujatí. Sudcovia JUDr. Marta Barková, JUDr. Otília Belavá, Mgr. Marián Degma,
JUDr. Michal Dzurdzík, PhD., JUDr. Eva Fulcová, JUDr. Jeannette Hajdinová, JUDr. Renáta Janáková, JUDr. Blanka Malichová, JUDr. Vlastimil Pavlikovský, Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková a JUDr. Valéria Žiliaková výslovne vo svojom vyjadrení uviedli, že účastníkov konania, resp.
JUDr. Ing. Mariána Karkuša, nepoznajú. 11. Podľa § 87 ods. 1 SSP, sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 90 ods. 1 SSP, účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti. 13. Podľa § 90 ods. 2 SSP, v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije. 14. Najvyšší správny súd posúdil námietku zaujatosti vznesenú voči sudcom Krajského súdu v Bratislave vzhľadom na pomer k osobe oprávnenej konať v mene žalovaného, túto prejednal v intenciách právnej úpravy § 87 a nasl. SSP a dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na vylúčenie dotknutých sudcov. 15. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 87 SSP, je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom, a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť) alebo k účastníkom konania, či k zástupcom účastníkov konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu, tak pozitívneho alebo negatívneho).
16. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, správanie sudcu v danej veci a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.
17. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. mája 2005, sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že cit.: „ (. . .) obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci.“ Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (napríklad sp. zn. I. ÚS 73/97).
18. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva (o.i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup.
19. Aj keď Správny súdny poriadok v § 87 ods. 1 spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti (pozri tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt proti Belgicku, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná - „justice must not only be done, it must also be seen to be done“), nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 87 ods. 1 SSP predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napríklad Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.
20. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší správny súd dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené žalobcom, spočívajúce v tom, že O., ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného, niekedy pred rokom 2008 mohol byť, resp. bol zamestnancom Krajského súdu v Bratislave, samé o sebe nie sú takými skutočnosťami, ktoré by založili pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave v danom konaní. Navyše ani z vyjadrenia jednotlivých sudcov krajského súdu nevyplýva taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala ich vylúčenie z prejednania a rozhodovania v tejto veci.
21. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že navzájom zamestnanci súdov alebo bývalí kolegovia majú medzi sebou kolegiálny vzťah, nemôže indikovať záver o chýbajúcom nadhľade a nezaujatosti pri rozhodovaní jednotlivých právnych sporov, ak sa profesijní kolegovia, resp. bývalí kolegovia, ocitnú v rámci prejednávanej právnej veci v rôznych procesných pozíciách (v tomto prípade v pozícii osoby oprávnenej konať v mene žalovaného a v pozíciách sudcov). Ani skutočnosť, že by nešlo len o abstraktný kolegiálny vzťah v rámci jednej právnickej profesie, ale by sa jednalo o konkrétne pracovné vzťahy možných bývalých kolegov, ktorí spolu pôsobili na pôde jedného pracoviska, ešte sama o sebe neznamená, že povaha takýchto vzťahov automaticky bráni sudcovi zachovať si pri rozhodovaní potrebný profesionálny odstup a vec posúdiť nezaujato.
22. V prejednávanej veci chýbajú okrem namietaných možných bývalých kolegiálnych vzťahov ďalšie atribúty, ktoré by tieto vzťahy povýšili na inú úroveň a opodstatnili by čo i len z objektívneho hľadiska možný záver, že tieto vzťahy sú takej intenzity (či už pozitívnej alebo negatívnej), ktorá by bola spôsobilá vzbudiť pochybnosť o nezaujatosti sudcov pri rozhodovaní. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu, kolegiálny vzťah na pracovisku, bez ďalších pridaných charakteristík vo forme pevnejších, osobných väzieb a vážnej vzájomnej vzťahovej zainteresovanosti, možno vyhodnotiť len ako vzťah neutrálnej povahy, ktorý z objektívneho hľadiska nemôže vyvolať oprávnenú pochybnosť o nemožnosti odpútať sa v profesionálnej rovine od takéhoto vzťahu a pri rozhodovaní naň vôbec neprihliadať. Zjednodušene možno uzavrieť, že pracovisko nemá charakter jednej domácnosti ani priateľského spoločenstva, kde sú životy jednotlivých členov vzájomne previazané a vzťahy medzi nimi citovo zafarbené.
23. Pokiaľ ide o kolegiálne vzťahy ako tvrdený dôvod na pochybnosti o nezaujatosti sudcu, rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v tomto ohľade konštantná. Z mnohých rozhodnutí týkajúcich sa tejto problematiky možno poukázať napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Ndz 3/2012 z 29. októbra 2012, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť ani samotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa stretávajú na pracovisku. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne takto chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.“
24. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, konštantnej judikatúry a procesných zásad, najvyšší správny súd v danej veci nemohol považovať dôvody, ktoré uviedol žalobca v námietke zaujatosti, za dôvody pre vylúčenie sudcov Krajského súdu v Bratislave. 25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 9. marca 2022