4Snz/2/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200247.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/2/2025
- IČS
- 9625200247
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.. O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXXXX F., G., právne zastúpeného JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 506727 20, proti žalovanému: Okresnému úradu Kežmarok, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Mučeníkov 4, 060 01 Kežmarok, za účasti: 1. Obec Stará Lesná, Obecný úrad Stará Lesná, Hlavná 29/ 9, 059 52 Stará Lesná, 2. Združenie účastníkov pozemkových úprav Stará Lesná, so sídlom Obecný úrad Stará Lesná, Hlavná 29/9, 059 52 Stará Lesná, 3. GS, spol. s.r.o., Stolárska 14, 830 06 Bratislava, IČO: 31595383, 4. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX O., 5. VL industrial park s.r.o., so sídlom 065 02 Vyšné Ružbachy 1105, IČO: 36697541, právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Jenčom, so sídlom 1. mája 221/19, 058 01 Poprad, 6. MIVEKO, s.r.o. so sídlom Ľudovíta Štúra 33, 962 31 Sliač, IČO: 47690151, právne zastúpený JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, 7a. M. J., r. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX O.- A., 7b. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX C., 7c. Q. C., r. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. L. XXXXX, XXX XX Z. E., 7d. Z. M. - C., r. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX O., 7e. L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX C., 7f. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. M. XXXX/ X, XXX XX C., 8. W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX O., 9. T.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX J., v konaní vedenom na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. 5S/2/2025, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KK-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13. augusta 2019, konajúc o námietke zaujatosti žalobcu z 29. septembra 2025 voči sudkyni senátu 5S Správneho súdu v Košiciach JUDr. Petre Vysaníkovej, takto
rozhodol:
Sudkyňa JUDr. Petra Vysaníková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. 5S/2/2025.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa správnou žalobou podanou dňa 14.10.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KK-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13. augusta 2019, ktorým podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pozemkových úpravách“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) rozhodol tak, že podľa § 14 ods. 4 zákona č. 330/1991
Zb. o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.04.2014 schválil vykonanie projektu pozemkových úprav v katastrálnom území A. L., obec Stará Lesná, okres Kežmarok, schváleného rozhodnutím správneho orgánu pod č. OU-KK-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019 (právoplatného dňa 29.03.2019), ktoré boli vykonávané podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o pozemkových úpravách, z dôvodu potreby usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona o pozemkových úpravách.
2. Vec bola pridelená na konanie do senátu 3S, ktorý o nej konal a rozhodol v senáte v zložení predsedníčky senátu JUDr. Katarína Morozová Nemcová a členov senátu JUDr. Marian Hoffman, Phd. a doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD. 3. Po vrátení veci z Najvyššieho správneho súdu SR (R 3Svk/47/2023) bola vec pridelená na rozhodnutie do senátu 5S a vedená pod sp. zn. 5S/2/2025. 4.
Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5S/2/ 2025 listom zo dňa 10.09.2025 oznámil účastníkom konania nové zloženie senátu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, konkrétne, že „s poukazom na Rozvrh práce na rok 2025 v znení jeho dodatku č. 9, účinného od 01.09.2025, s prihliadnutím na zmeny v rozvrhu práce v časti B/ „Výkon súdnictva“, Personálne obsadenie senátov a súdnych oddelení, v zmysle ktorého sa sudkyňa JUDr. Petra Vysaníková zaraďuje do senátu 5S, Sf, Sps, 35Sd, Scud ako riadiaca predsedníčka senátu, že vec je pridelená senátu v zložení:
JUDr. Petra Vysaníková, JUDr. Jozef Sábo, PhD. a JUDr. Erika Klimeková.“. 5. Uvedené oznámenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 22.09.2025. Podaním doručenému správnemu súdu dňa 29.09.2025, žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudkyni senátu 5S Správneho súdu v Košiciach JUDr. Petre Vysaníkovej a to z dôvodu, že „je blízkou osobou, rodinnou príslušníčkou- dcérou spoločníka a konateľa JUDr.
Gabriela Vysaníka s bydliskom na identickej adrese, spoločnosti VL industrial park s.r.o. (bývalý názov GVM s.r.o.), so sídlom 065 02 Vyšné Ružbachy 1105, IČO: 36697541, spolu so spoločníkom a konateľom Ing. Milanom Bališom, bytom Poľná 843/2, Dunajská Lužná 900 42, táto spoločnosť je účastníkom predmetného súdneho konania.“ Zároveň podotkol, že uvedená spoločnosť požiadala o priznanie postavenia účastníka konania v zmysle § 32 ods. 1 a 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), resp. priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní v zmysle § 41 ods. 1 a 2 SSP práve z dôvodu, že rozhodnutie súdu má závažný vplyv na ich nadobudnuté nehnuteľnosti žalovaným rozhodnutím. 6. Sudkyňa JUDr. Petra Vysaníková vo vyjadrení k námietke zaujatosti zo dňa 30.09.2025 uviedla, že sa subjektívna zaujatá necíti aj keď je pravdou, že spoločníkom a konateľom spoločnosti VL industrial park s.r.o., ktorý vystupuje ako účastník konania je jej otec.
Uviedla, že s otcom udržiava len sporadický kontakt a uvedenú spoločnosť nepozná. 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“) posúdil námietku zaujatosti vznesenú žalobcom proti sudkyni senátu 5S správneho súdu JUDr.
Petre Vysaníkovej vzhľadom na jej pomer k účastníkovi konania a konštatoval, že námietka je dôvodná. 8. Podľa § 87 ods. 1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
9. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci pre zaujatosť (§ 87 až 95 SSP) sa v správnom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
10. Nestrannosť sa spravidla definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom konania postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým stranám konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
11. Rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Sudcu preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, nezaujato a spravodlivo. 12. Úprava vylúčenia sudcu vychádza z predpokladu, že iba sudca, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu s účastníkmi konania, ich zástupcami alebo s osobami zúčastnenými na konaní, poskytuje dostatočné záruky na spravodlivé rozhodnutie. Dôvody vylúčenia sú formulované v širokej miere - „možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti“, preto bude postačovať, ak existuje pochybnosť o nezaujatosti sudcu.
13. Z hľadiska rozhodovania o vylúčení sudcu je významný vzťah sudcu k veci, t. j. sudca nemôže vykonávať funkciu vo vlastnej veci, ku ktorej má buď pomer priamy, keď je sudca účastníkom konania, alebo pomer nepriamy, keď nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ale o tomto vzťahu má vedomosť. Ďalej môže ísť o prípady, ak by mal sudca vzťah k prejednávanej veci a mal by na nej osobný záujem, alebo ak by bol ďalším účastníkom, osobou zúčastnenou na konaní, prípadne ak by mal v konaní svedčiť ako svedok.
14. Z hľadiska rozhodovania o vylúčení sudcu je tiež významný vzťah sudcu k účastníkom konania. V takom prípade môže ísť napríklad o rodinný vzťah (rodičovský, manželský, súrodenecký, iný blízky rodinný). Pri posudzovaní dôvodov vylúčenia (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.
15. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (napr. Piersack c. Belgicko). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnej veci a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno (pre vnútornú potrebu). Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt c. Dánsko). Rozhodujúce pre posúdenie však nie je subjektívne stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti.
16. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k jej účastníkom, príp. k ich zástupcom. Nestrannosť sudcu nemôže spočívať len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania alebo samotného sudcu o nedostatku jeho nezaujatosti je objektívne oprávnená.
17. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Možno tak uviesť, že dôvodom vylúčenia sudcu je predovšetkým skutočnosť, že účastník konania je mu osobou blízkou (§ 116 Občianskeho zákonníka), ďalej tiež jeho priateľský alebo nepriateľský vzťah k účastníkovi konania. Ide vždy o osobný vzťah sudcu takej intenzity, ktorý je spôsobilý vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
18. Z námietky zaujatosti podanej žalobcom jednoznačne vyplýva, že sudkyňa JUDr. Petra Vysaníková je dcérou konateľa spoločnosti, ktorá je účastníkom konania. Samotná sudkyňa túto skutočnosť nepoprela, pričom len uviedla, že sa necíti byť subjektívne zaujatá.
V danom prípade bol preto namieste postup podľa ust. § 88 ods. 1 SSP, a síce že túto skutočnosť mala predsedovi súdu bezodkladne oznámiť sudkyňa. 19. Ako však bolo vyššie uvedené, posúdenie nestrannosti a nezaujatosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava strany je objektívne oprávnená. 20.
Najvyšší správny súd tak z objektívneho pohľadu konštatuje, že existencia príbuzenského vzťahu otec- dcéra k jednému z účastníkov súdneho konania, v ktorom by mala rozhodovať, je nesporne skutočnosťou takej intenzity a charakteru, že predstavuje dôvod na vznik legitímnych pochybností o jej nezaujatosti. Aplikujúc všetky subjektívne a objektívne aspekty posudzovania nestrannosti a nezaujatosti sudcu podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky preto Najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 21.
Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že žalobca na konanie o námietke splnomocnil JUDr. Ing. Marcelu Martinkovičovú, advokátku (plnomocenstvo č. l. 31 spisu), preto je v záhlaví tohto rozhodnutia uvedená JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, napriek tomu, že v konaní o merite veci je žalobca zastúpený ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, so sídlom Hurbanova 1243/18, 031 01 Liptovský Mikuláš.
22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 9. októbra 2025