4Spp/2/2021
ECLI:SK:NSSSR:2024:1021200090.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/13/2021
- IČS
- 1021200090
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobkyne: R.. Q. Q., bytom Y.. L. M. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 112/2020/ 42 zo dňa 16.11.2020 vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/13/2021, o návrhu žalobkyne na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Návrhu žalobkyne na prikázanie veci vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/13/2021 inému správnemu súdu sa nevyhovuje.
Odôvodnenie
I. Návrh na prikázanie veci inému súdu, vyjadrenie
1. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, vedenú pod sp. zn. 1S/ 13/2021, ktorou sa o. i. domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 112/2020/42 zo dňa 16.11.2020. Žalobkyňa už v správnej žalobe navrhla, aby bola táto vec prikázaná inému krajskému súdu „okrem Krajského súdu v Trenčíne, v Nitre a v Košiciach“. 2. Žalobkyňa uvedený návrh odôvodnila tým, že 23 rokov vykonávala funkciu sudkyne na Okresnom súde Bratislava I, kde veľa jej kolegýň a kolegov v súčasnosti pôsobí práve na Krajskom súde v Bratislave, konkrétne viaceré aj v správnom súdnictve, s ktorými je žalobkyňa stále v osobnom či telefonickom kontakte. Tvrdila, že taktiež v predchádzajúcej pozícii vedúcej súdnej správy Okresného súdu Bratislava V prichádzala pravidelne do kontaktu s pracovníčkami Krajského súdu v Bratislave a vzhľadom na mimoriadne citlivé informácie osobitnej kategórie Čl. 9 ods. 1 Nariadenia EÚ - zdravie, ktoré sú hlavne v obsahu dôkazov k správnej žalobe, ako aj vzhľadom na osobu žalobkyne, má za to, že je tu dôvodný návrh na prikázanie veci inému krajskému súdu. 3. Rovnako mimoriadne citlivou je pre žalobkyňu i otázka okruhu osôb, ktoré sa majú možnosť oboznamovať so súdnym spisom, resp. aj neformálnym spôsobom získať informácie, tvoriace obsah spisu. Podľa názoru žalobkyne je v záujme eliminovania akýchkoľvek pochybností o ochrane mimoriadne citlivých osobných údajov a nepravdivých tvrdeniach o jej zdravotnom stave, ako i v záujme nepredlžovania konania podávaním námietok zaujatosti, príp. námietok k postupu súdu vo vzťahu k ochrane osobných údajov, vhodné vec prikázať súdu, na ktorom žalobkyňa nie je s množstvom sudcov v osobnom, priateľskom styku.
4. Žalobkyňa poukázala na to, že podobné dôvody akceptoval už Krajský súd v Bratislave vo veci, v ktorej bola žalobkyňa účastníčkou konania, v uznesení sp. zn. 5NcC/3/2019 zo dňa 14.03.2019, ktorý na základe návrhu žalobkyne prelomil ústavnú zásadu v zmysle Čl. 48 ods. 1 ústavy a vec bola prikázaná z Okresného súdu Bratislava V na Okresný súd Bratislava IV. 5. Ďalším dôvodom na prikázanie veci inému súdu je podľa žalobkyne skutočnosť, že predstavitelia štátnej správy Krajského súdu v Bratislave majú prístup k spisu v rámci svojich právomocí, ktorých konanie bude predmetom správnej žaloby, ale ide aj o okolnosti nasvedčujúce podozreniu zo spáchania trestného činu. Žalobkyňa z dôvodu neoprávnených zásahov do ľudskej dôstojnosti, cti v súbehu s podozrením porušovania domovej slobody v obydlí tretími osobami, súkromia a rodiny, podala viac trestných oznámení pre podozrenie verejných činiteľov konajúcich spôsobmi odporujúcimi zákonu, ktoré nie sú rozhodnuté. 6. Žalobkyňa ďalej v bode c/ návrhu poukázala svoje podozrenia zo spáchania trestného činu
predstaviteľmi štátnej správy (aj Krajského súdu v Bratislave) a tiež na konkrétne podané trestné oznámenia, pričom označila aj predsedu Okresného súdu Bratislava V (JUDr. Srogončíka) a „námestníka“ Krajského súdu v Bratislave (JUDr. T.). Argumentovala aj
skutočnosťami týkajúcimi sa trestného konania vedeného na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/32/2019, v ktorom mala byť obžalovanou (bod d/ návrhu). 7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.08.2021 zaujal stanovisko, že s návrhom žalobkyne
nesúhlasí. Uviedol, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na nutnú delegáciu, pretože nedošlo k vylúčeniu všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný rovnako nevzhliadol dôvodnosť ani návrhu na delegáciu vhodnú, a to s ohľadom na výnimočnosť tohto
inštitútu. K žalobkyňou uvádzaným dôvodom pre prikázanie veci inému správnemu súdu, sa jednotlivo žalovaný vyjadril nasledovne. 8. Pokiaľ sa jedná o osobné vzťahy žalobkyne, ktoré má mať so sudcami, resp. zamestnancami krajského súdu, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť sama osebe nediskvalifikuje celé správne kolégium krajského súdu z prejednania a rozhodnutia veci. Zároveň ako dôvodné nepovažuje ani pochybnosti žalobkyne o spôsobe nakladania s citlivými údajmi na Krajskom súde v Bratislave, ktoré sú len na úrovni vyjadrených pochybností a nepreukazujú, že by tieto obavy žalobkyne mohli mať akýkoľvek racionálny základ. Poukázal na to, že všetky súdy sú povinné dodržiavať zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý zároveň predstavuje zosúladenie vnútroštátneho právneho poriadku pre oblasť ochrany osobných údajov s
Nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. 9. Rovnako tak konanie žalovaného, ktoré bolo popísané v žalobe, nemôže podľa názoru žalovaného byť dôvodom pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
Uviedol, že ak v žalobe existuje spôsobilý predmet posúdenia, potom by vo veci mal rozhodovať vecne a miestne príslušný súd. 10. Žalobkyňou označené podozrenie zo spáchania trestného činu predstaviteľmi štátnej správy je tak podľa žalovaného založené len na ničím nepodložených tvrdeniach.
Je toho názoru, že prípadné podozrenie zo spáchania trestného činu predstaviteľmi štátnej správy krajského súdu nemôže mať žiaden dopad na povinnosť sudcov správneho kolégia krajského súdu rozhodovať nezávisle a nestranne. Navyše, predmetom žaloby ani nie je zásah akéhokoľvek predstaviteľa správy krajského súdu. 11. Žalovaný uviedol, že nepochopil súvis trestného konania sp. zn. PK-2T/32/2019 s tu prejednávanou vecou a považuje ho za irelevantný pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. 12. Žalovaný je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobkyňou nepredstavujú dostatočný, resp. žiaden podklad pre prikázanie veci inému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti, pričom vôbec nemožno konštatovať, že by takýmto postupom došlo k hospodárnejšiemu, rýchlejšiemu alebo zo skutkovej stránky spoľahlivejšiemu a dôkladnejšiemu posúdeniu veci.
Z hľadiska hospodárnosti konania doplnil, že tak žalobkyňa, ako aj všetci označení žalovaní majú pobyt, resp. sídlo v obvode Krajského súdu v Bratislave a zároveň žalobkyňa vedie v obvode Krajského súdu v Bratislave aj viacero iných súdnych konaní (ako na to sama v žalobe poukazuje).
II. Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky
13. Prípisom zo dňa 22.10.2021 predložil Krajský súd v Bratislave spis Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) na rozhodnutie o návrhu žalobkyne v súlade s ustanovením § 85 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 14. Dňa 29.03.2022 najvyšší správny súd vrátil spis s výzvou na odstránenie vád, pretože zistil, že predmet žaloby žalobkyne je kumulovaný, pričom zahŕňa aj civilné žaloby, o prikázaní ktorých najvyšší správny súd nemá právomoc rozhodnúť. 15. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/13/2021-722 zo dňa 17.10.2022 rozhodol o vylúčení viacerých častí žalobkyne na samostatné konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2022. 16. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 došlo k inštitucionálnym zmenám v rámci režimu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu začal - vo veciach správneho súdnictva - svoju právomoc vykonávať - okrem iných - aj Správny súd v Bratislave. 17. Dňa 21.08.2023 predsedníčka senátu 1S predložila spis vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/13/2021 na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Najvyšší správny súd SR dňa 02.10.2023 vyzval Správny súd v Bratislave na odstránenie vád vo veci sp. zn. BA-1S/13/2021 z dôvodu absencie rozhodnutia o žiadosti o odpustenie súdneho poplatku. 18. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/13/2021-741 zo dňa 20.11.2023 žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Súdny poplatok za prikázanie veci inému súdu bol zaplatený včas, dňa 08.02.2024. 19. Dňa 23.07.2024 referujúca sudkyňa zaslala opätovne spis vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/13/2021 na rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. 20. Najvyšší správny súd prejednal tento návrh ako súd príslušný na rozhodnutie o prikázaní podľa § 85 ods. 4 SSP a dospel k záveru, ktorý odôvodňuje v nasledovnom texte.
III. Právne predpisy, posúdenie návrhu najvyšším správnym súdom
21. Podľa § 85 ods. 3 SSP vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.
22. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. 23. Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch ustanovuje, že zákonný sudca je sudca, ktorý predovšetkým vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde. Správny súdny poriadok upravuje príslušnosť správnych súdov v § 9 až 17. Prikázanie veci podľa § 85 SSP je tak zásahom do zákonom určenej príslušnosti súdov a tým aj do práva všetkých účastníkov na zákonného
sudcu. 24. V prípade prikázania podľa § 85 ods. 3 SSP (delegácia vhodná) je potrebná existencia prevažujúceho záujmu na tom, aby o veci rozhodoval iný súd než ten, ktorý je podľa zákona príslušný. Inak povedané, keďže prikázanie veci je zásahom do zákonom určenej príslušnosti súdu, musia byť dôvody vhodnosti uvedené v § 85 ods. 3 SSP dostatočne závažné a celkom presvedčivé (porov. podrobný prehľad názorov doktríny a judikatúry v ods. 14 a 18 cit. v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 8Nds/1/2020).
25. V prvom rade najvyšší správny súd ustálil, že má za to, že hoci pôvodný návrh bol podaný v čase, keď o veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave a v súčasnosti o veci rozhoduje Správny súd v Bratislave, žalobkyňa zjavne na svojom pôvodnom návrhu trvá. Uvedené implicitne vyplýva z jej faktického úkonu, keď na výzvu Správneho súdu v Bratislave dňa 08.02.2024 zaplatila súdny poplatok za návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, t. j. aj keď je zrejmé, že vo veci už Krajský súd v Bratislave nekoná. Žalobkyňa tak vykonala procesný úkon (zaplatenie príslušného súdneho poplatku), bez ktorého by nebolo možné konanie o návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti meritórne prejednať.
26. Najvyšší správny súd sa oboznámil s dôvodmi, ktoré uviedla žalobkyňa v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti. Okolnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, v podstate spočívajú v síce - čo do rozsahu - rozsiahlom, ale - čo sa týka konkrétnych okolností - strohom, resp. málo konkrétnom konštatovaní o pochybnostiach o zákonnosti, objektivite a ochrane osobných údajov pri postupe a rozhodovaní na Krajskom súde v Bratislave (analogicky na Správnom súde v Bratislave). Skutočnosť, že na niektorom z týchto súdov (Krajskom súde v Bratislave, resp. na Správnom súde v Bratislave) pracuje alebo pracovalo viacero sudcov a iných zamestnancov, ktorí v minulosti pôsobili na Okresnom súde Bratislava I a mali, resp. mohli mať so žalobkyňou kolegiálny vzťah, nijako nenasvedčuje obave žalobkyne, že by bolo nezákonne nakladané s jej citlivými, resp. osobnými údajmi. Tiež tvrdenie o tom, že s viacerými (menovite neoznačenými) sudcami je žalobkyňa v kontakte, nebolo dostatočne konkrétne a odôvodnené tak, aby to odôvodňovalo prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. 27.
Najvyšší správny súd sa teda nestotožňuje s názorom žalobkyne, že by samotná možnosť/ skutočnosť, že viacerí sudcovia a iní zamestnanci v minulosti pôsobili na rovnakom súde ako žalobkyňa, resp. s ňou mohli prísť v minulosti do kontaktu pri činnosti spojenej s riadením a správou súdov, bola dôvodom na odňatie veci miestne príslušnému súdu. Ak by aj na Krajskom súde v Bratislave, resp. na Správnom súde v Bratislave pôsobili len sudcovia, ktorí v minulosti pôsobili na Okresnom súde Bratislava I, resp. sudcovia a iní zamestnanci, ktorí sa v minulosti v rámci svojej pracovnej činnosti stretli so žalobkyňou, neznamená to, že možno len z tohto dôvodu prezumovať, že nebudú zákonne nakladať s osobnými údajmi žalobkyne. Sudca je predstaviteľom súdnej moci a skutočnosť, že v minulosti pôsobil na rovnakom súde ako žalobkyňa, nezakladá bez ďalšieho jeho negatívny či pozitívny osobný vzťah k žalobkyni ani hrozbu nezákonného konania (vo vzťahu k citlivým údajom žalobkyne). Zároveň osobný vzťah, resp. kontakt k niektorým zo sudcov Krajského súdu v Bratislave (ani Správneho súdu v Bratislave) nebol žalobkyňou dostatočne špecifikovaný a konkretizovaný.
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu, účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup.
28. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5NcC/3/ 2019 zo dňa 14.03.2019, aj toto rozhodnutie bolo paradoxne vydané súdom, o ktorom v návrhu tvrdí, že jeho rozhodovanie nie je vhodné, pričom - ako sama uvádza, tak rozhodnutie sp. zn. 5NcC/3/2019 sa týkalo prikázania veci vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava V (na ktorom v minulosti žalobkyňa podľa svojho tvrdenia vykonávala funkciu vedúcej súdnej správy), a nie ku Krajskému súdu v Bratislave.
29. Rovnako žalobkyňa neosvedčila svoje tvrdenia o záujme na nepredlžovaní konania podávaním námietok zaujatosti, príp. námietok k postupu súdu vo vzťahu k ochrane osobných údajov. Žalobkyňa v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepodložila, že by sa sudcovia na miestne príslušnom súde pri postupe a rozhodovaní správali neobjektívne, vystupovali zaujato k stranám sporu, resp. že by si takýto profesionálny nadhľad nezachovali, teda že by bolo ohrozené alebo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces, resp. ochrana jej osobných údajov.
30. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje aj na to, že predmetom žaloby nie je konanie, akéhokoľvek predstaviteľa správy Krajského súdu v Bratislave (ani Správneho súdu v Bratislave) a uvedené súdy nie sú ani účastníkom predmetného súdneho konania.
Dokonca ani v prípade, že by bol správny súd vo veci žalovaným orgánom verejnej správy, toto samé o sebe nezakladá dôvod na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti (k tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 28.03.2013, sp. zn. Nad 97/2012). Rovnako tak žalobkyňou uvedené skutočnosti týkajúce sa trestného konania sp. zn. PK-2T/32/ 2019 neobsahovali žiadne relevantné argumenty, ktoré by mali vplyv na vhodnosť delegácie príslušnosti súdu v prejednávanej veci.
31. Na základe uvedeného, podľa najvyššieho správneho súdu, v posudzovanom prípade také závažné a výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti, nie sú dané. Preto najvyšší správny súd podľa § 85 ods. 3 SSP návrhu žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nevyhovel, majúc na zreteli, že ak by rozhodol o delegácii veci na iný správny súd, bez toho aby na to boli splnené podmienky podľa § 85 ods. 3 SSP, porušil by tým ústavne zaručené právo zakotvené v článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje inštitucionálnu záruku práva na spravodlivý proces.
32. Neušlo pozornosti najvyššieho správneho súdu, že návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti bol formulovaný už v žalobe (k tomu pozri bod 1 tohto rozhodnutia), ktorá bola kumulovaná a zahŕňala viaceré žalobné návrhy, a to civilné aj správne a tiež smerovala voči viacerým žalovaným. Tieto žalobné návrhy boli následne správnym súdom - na základe pokynu kasačného súdu (k tomu pozri bod 15 tohto uznesenia) - vylúčené na samostatné konania.
Najvyšší správny súd však týmto rozhodnutím rozhodol len vo vzťahu k návrhu na prikázanie veci, a to vo vzťahu k veci v pôvodne predloženom spise Krajského súdu v Bratislave - sp. zn. 1S/13/2021 - s predmetom konania vzťahujúcim sa k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 112/2020/42 zo dňa 16.11.2020.
Rozhodnutie najvyššieho správneho súdu v tejto veci teda nedopadá na ďalšie súdne konania, ktoré formálnoprávne vznikli dodatočným vylúčením jednotlivých vecí na samostatné konania (k tomu pozri bod 15 tohto odôvodnenia).
33. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 1. augusta 2024