4Stk/10/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. T. Q., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX B., 2. U. Q., nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX B., žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát s.r.o., AK so sídlom: Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, IČO: 36863408, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, IČO: 00151866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2016/031334/ GEC zo dňa 25.08.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.: 5Sa/34/2016-105 zo dňa 6. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.: 5Sa/34/2016-140 zo dňa 7. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

OU-KE-OVVS2-2016/003287, č. priestupku: 2015/1715/LAK zo dňa 29.04.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím boli žalobcovia v 1. a 2. rade uznaní vinnými zo spáchania priestupku, a to: - žalobca v 1. rade zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. l písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.04.2015 v čase okolo 19:20 hod. v záhradkárskej lokalite pod ulicou Wuppertálskou v Košiciach sa vyhrážal ujmou na zdraví oznamovateľke J. B. a D. B. slovami „koho tu má zmlátiť, komu má pripásať", následne sa pred oznamovateľkou oháňal palicou a touto ju udrel po hlave, pričom keď vyberala z vrecka mobilný telefón, presne nezisteným spôsobom ju udrel po ľavej ruke a týmto jej spôsobil podľa lekárskej správy zo dňa 06.04.2015 zmliaždenie spánkovej časti hlavy vľavo a zmliaždenie ľavého lakťa s dobou liečenia do 7 dní a následne udrel palicou po chrbte psa

Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- eur. 2. Krajský súd v rámci konania o podanej správnej žalobe dospel k záveru o zákonnosti a správnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, že priestupok sa stal a tento spáchali žalobcovia tak, ako je to uvedené v skutkových vetách prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

z uvedenej správy tiež vyplýva, že tento úraz bol spôsobený úderom tupým predmetom, t.j. mohol byť spôsobený mechanizmom opísaným svedkyňou. 4. Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval správny súd za potrebné vykonať ďalší dôkaz, navrhovaný žalobcami - oboznámenie nimi zhotoveného zvukového záznamu z uvedeného dňa, ktorý navyše nebol zadovážený zákonným spôsobom (t.j. bol vyhotovený bez súhlasu dotknutých osôb).

rozhodnutia. 6. Krajský súd zároveň konštatoval, že správanie sa žalobcov nemožno posúdiť ani ako nutnú obranu v zmysle § 2 ods.2 písm. a/ zákona o priestupkoch, keďže z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že zo strany svedkov nedošlo k narušeniu integrity ich obydlia ani k fyzickému zásahu do ich osobnej integrity.

7. Proti rozsudku krajského súdu podali kasačnú sťažnosť žalobcovia (ďalej ako „sťažovatelia“). Právne ju odôvodnili ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t.j. tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe

. .“. Toto tvrdenie U. Q. (t.j. skorší verbálny útok J. B. na jeho adresu) má dokazovať aj zvukový záznam predložený sťažovateľmi v priebehu konania, ktorý však správne orgány a ani krajský súd, nevykonali (pozn. kasačného súdu: má sa jednať o zvukový záznam zachytávajúci prejavy viacerých osôb bez ich súhlasu). Predmetný zvukový záznam

použiť nadávku „tlstá sviňa“, pretože keď mu nadávala, tiež si servítku pred ústa nekládol.“. Sťažovatelia majú za to, že krajský súd nemohol ustáliť kredibilitu svedeckých výpovedí, keďže nevykonal nimi navrhnutý dôkaz - zvukový záznam zo dňa 06.04.2015, pričom z tohto zvukového záznamu má - okrem iných - vyplývať aj „deliktuálny prejav J. B. a spol.“. Majú za to, že krajský súd mal vo veci uplatniť test proporcionality a bez ohľadu na spôsob obstarania tohto zvukového záznamu, krajský súd mal tento dôkaz vykonať.

Za podstatný v tejto súvislosti považoval správny súd dôkaz - lekársku správu UNLP Košice, Oddelenia urgentného príjmu zo dňa 06.04.2015, ktorá jednoznačne potvrdila, že poškodená svedkyňa J. B. utrpela ľahký úraz (pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vľavo a zmliaždenie ľavého lakťa) s dobou liečenia do 7 dní, pričom z uvedenej správy tiež vyplýva, že tento úraz bol spôsobený úderom tupým predmetom, t.j. mohol byť spôsobený mechanizmom opísaným uvedenou svedkyňou.

Sťažovatelia namietajú, že lekárska správa je dôkazom o tom, že J. B. bola spôsobená ujma na zdraví, avšak táto nepreukázala, že sa tohto konania dopustil žalobca v 1. rade („nedokazuje to, že by práve a len T. Q. mal spôsobiť J. B. tento úraz“). V tomto kontexte opätovne replikujú to, že závery orgánov verejnej správy o tom, že sa tohto protiprávneho konania (ublíženia na zdraví) dopustil T. Q. (žalobca v 1. rade) vychádzali z výpovedí svedkov (výpovede J. B., T. N., S. S., L. S. a D. B. - body 14, 18, 19, 23 a 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom týchto svedkov považujú sťažovatelia za nedôveryhodných.

Sťažovatelia odkazom na čl. 16 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“) v spojení s čl. 3 CSP argumentovali že tento dôkaz mal byť vykonaný. Uviedli, že ak by aj tento dôkaz nebol obstaraný v súlade so zákonom, správne orgány boli povinné reagovať na ich požiadavku „na vykonanie testu proporcionality“. Namietali, že príslušný správny orgán mal vyhodnotiť, či vykonanie takéhoto dôkazu je spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby, a to aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti veci. Mal riešiť povahu nahrávky, spôsob jej obstarania, vzájomné postavenie osoby, ktorá nahrávku obstarala a osôb, ktoré sú na nahrávke zachytené, miesto obstarania nahrávky a

III. Konanie pred kasačným súdom

Košiciach č.k.: 5Sa/34/2016-140 zo dňa 7. júla 2021) dňa 10.09.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená spisová značka 4Stk/2/2021. Dňa 20.10.2021 bola vec vrátená bez rozhodnutia na odstránenie ďalších nedostatkov krajskému súdu (súdny poplatok za kasačnú sťažnosť). Predmetná vec bola po odstránení nedostatkov dňa 28.12.2021 opätovne predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená spisová značka 4Stk/10/2021, pod ktorou o nej bolo rozhodnuté.

14. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný skutkový stav relevantný pre súdenú vec a opísaný v bodoch 15 až 17 tohto odôvodnenia. 15. Zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 03.12.2015 vyplýva, že na tomto ústnom pojednávaní sa zúčastnili sťažovatelia v 1. a 2. rade ako obvinení zo spáchania predmetného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorí zhodne uviedli, že trvajú na svojich výpovediach, podaných počas trestného stíhania vo veci. Popreli, že sa predmetného priestupku dopustili s tým, že poškodenú (J. B.) ani jeden z nich neudrel a jej výpoveď, ako aj výpovede ostatných svedkov považovali za špekulatívne, keď títo policajtom pôvodne tvrdili, že J. B. palicou udrel sťažovateľ v 2. rade a keď on to poprel, tvrdili, že ju udrel sťažovateľ v 1. rade. Opakovane uviedli aj to, že J. B. sa ich snažila verbálne vyprovokovať, vulgárne im nadávala. Sťažovateľ v 1. rade uviedol, že z jeho strany žiadne nadávky ani vyhrážky neodzneli, sťažovateľ v 2. rade pripustil, že na adresu menovanej použil nadávku „tlstá sviňa“,

Na základe uvedených svedeckých výpovedí v ich vzájomných súvislostiach, v nadväznosti na lekársku správu zo dňa 06.04.2015, ktorá preukázala, že oznamovateľka utrpela ľahký úraz s dobou liečenia do 7 dní - pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vľavo a zmliaždenie ľavého lakťa, nemal prvostupňový správny orgán o vine obvineného sťažovateľa v 1. rade žiadne pochybnosti. Prvostupňový správny orgán taktiež považoval za spoľahlivo preukázané, že obvinený sťažovateľ v 2. rade v rovnakom čase a na rovnakom mieste oznamovateľke nadával slovami "tlstá sviňa", z čoho ho usvedčuje svedecká výpoveď T. N., ktorý dosvedčil, že tento obvinený oznamovateľke nadával slovami "tlstá sviňa, tučná sviňa, piča"; tiež svedecká výpoveď S. S., ktorý dosvedčil, že menovaný vulgárne nadával, ďalej svedecká výpoveď D. B., ktorý dosvedčil, že tento obvinený pokrikoval rôzne vulgárnosti, ako aj priznanie obvineného sťažovateľa v 2. rade, ktorý pripustil, že vyslovil voči oznamovateľke nadávku "tlstá sviňa".

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Bez ohľadu na to, že podľa názoru kasačného súdu sú kasačné body obsiahnuté v podanej sťažnosti subsumovateľné pod iné zákonné ustanovenia ako to uviedli sťažovatelia, najvyšší správny súd uplatnil vo veci materiálny prístup k obsahu podania sťažovateľov a takto zaujme aj právne názory k jednotlivým kasačným bodom.

24. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že zo skutkového aj právneho hľadiska je potrebné rozlišovať medzi protiprávnym konaním sťažovateľov (z priestupkov, z ktorých spáchania boli uznaní vinnými) a prípadným protiprávnym konaním tretích osôb (napr. poškodenej - J. B.). Nepochybne, nie je vylúčené, že určitým konaním (ak by toto bolo preukázané), znaky skutkovej podstaty priestupku (vo vzťahu k sťažovateľovi, resp. sťažovateľom) mohla naplniť aj J. B.. To, či sa dňa 06.04.2015 pri incidente, v súvislosti s ktorým boli uznaní za vinných z priestupkov sťažovatelia, dopustila priestupku použitím vulgárnych pojmov aj poškodená, je však pre toto súdne konanie bezpredmetné.

26. Prípadná snaha sťažovateľov spochybniť v tomto zmysle svedecké výpovede celého „kvóra svedkov“ (k tomu pozri str. 2, druhý odsek kasačnej sťažnosti) je potom bez skutočnej relevancie vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam priestupku, z ktorého bol uznaný sťažovateľ v 2. rade za vinného. Nič nebránilo sťažovateľovi v 2. rade, aby sám inicioval priestupkové konanie proti J. B., ak mal za to, že aj ona svojím konaním dňa 06.04.2015 naplnila skutkovú podstatu obdobného, príp. iného priestupku - voči jeho osobe, napr. tým, že použila na adresu sťažovateľa v 2. rade vulgarizmy. Práve v takomto konaní, ktoré by inicioval sťažovateľ v 2. rade, by bolo relevantné skúmať, či je možné a dôvodné vykonať ako dôkaz zvukovú nahrávku zo dňa 06.04.2015, ktorá údajne zachytáva - okrem iných - aj to, že to bola práve poškodená, ktorá konflikt verbálnym atakom na sťažovateľa v 2. rade vyvolala.

Za daných okolností má potom aj kasačný súd za to, že nebolo dôvodné detailnejšie skúmať právne možnosti vykonania nahrávky, príp. vykonať nahrávku zo dňa 06.04.2015 - pre účely preukázania priestupku sťažovateľa v 2. rade, keď sám sťažovateľ v 2. rade nepoprel, že predmetné slovné spojenie na adresu J. B. vyslovil, pričom to, že sa tak stalo po tom, čo údajne ona mala vysloviť iný vulgarizmus na adresu sťažovateľa v 2. rade, žiadnym spôsobom neneguje naplnenie znakov skutkovej podstaty predmetného priestupku zo strany sťažovateľa v 2. rade.

. .“. Kasačný súd sa s týmito závermi stotožňuje. 29. To, že krajský súd tento postup orgánov verejnej správy svojím rozsudkom z právneho hľadiska akceptoval, ako aj to, že on sám pre účely predmetného súdneho prieskumu zvukový záznam zo dňa 06.04.2015 nevykonal, z vyššie uvedených dôvodov nevyhodnotil kasačný súd ako vadu konania pred krajským súdom, resp. nezákonnosť rozsudku krajského súdu, ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie najvyšším správnym súdom.

31. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje s názorom sťažovateľov, že lekárske potvrdenie zo dňa 06.04.2015 samo osebe nedokazuje, že pomliaždeniny na tele J. B. boli spôsobené sťažovateľom v 1. rade. Takýto konštatačný záver by nepochybne z lekárskej správy ani nemohol kvalifikovaným spôsobom vyplývať, keď ošetrujúci lekár nemá zákonné oprávnenie, resp. právomoc verejno-mocensky ustáliť, kto spôsobil určitú ujmu ošetrovanej osobe. 32.

33. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

37. Prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil, prečo považoval predmetné zistenia o fyzickom útoku sťažovateľa v 1. rade na J. B., resp. na jej psa - vrátane súvisiacich slovných prejavov sťažovateľa v 1. rade - za dostatočne preukázané, pričom v tomto zmysle kasačný súd neidentifikoval žiadne také okolnosti, ktoré by indikovali odklon od racionálneho a logického hodnotenia vykonaných dôkazov pre účely predmetného priestupkového konania.

K tomuto záveru dospel aj prvostupňový správny orgán, ktorý to explicitne uvádza na str. 6 prvostupňového rozhodnutia „V súvislosti s údajným zvukovým záznamom správny orgán konštatuje, že z podstaty veci je zrejmé, že zvukovým záznamom nemožno ani vyvrátiť ani potvrdiť fyzické napadnutie oznamovateľky a úder do chrbta psa.

. .“. Následne v bode 44 krajský súd doplnil, že vykonanie tohto dôkazu považoval za bezpredmetné aj ako dôkaz preukazujúci údajne vulgárne prejavy J. B. vo vzťahu k sťažovateľom, keď tieto neboli predmetom rozhodovania orgánov verejnej správy, a teda nie sú ani predmetom správneho súdneho

40. Vychádzajúc z vyššie sumarizovaných skutočností, kasačný súd uvádza, že dôkazom toho, že sa priestupku (tak, ako bol z neho uznaný za vinného) sťažovateľ v 1. rade dopustil, nebolo len lekárske potvrdenie zo dňa 06.04.2015, ale aj ďalšie vykonané dôkazy, ktoré prvostupňový správny orgán hodnotil v ich vzájomných súvislostiach. Tieto dôkazy pre účely správneho súdneho prieskumu akceptoval aj krajský súd a kasačný súd nevidí dôvod, aby sa od týchto názorov a hodnotení (správnych orgánov a krajského súdu) odklonil.

42. Kasačný súd v súvislosti so zvukovou nahrávkou predloženou v priebehu konania pre úplnosť uvádza, že podľa rozhodovacej praxe kasačného súdu, ani nahrávky získané bez súhlasu osôb, ktorých hlasy, resp. podobizne sú na nich zachytené, nie sú bez ďalšieho vylúčené ako dôkaz v správnom konaní. Ako je uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/32/2019 zo dňa 14.01.2020, „V správnom konaní sa nezriedka vyskytujú dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, avšak ich použitie resp. vykonanie môže byť za splnenia určitých podmienok prípustné. Pôjde najmä o obrazovo- zvukové záznamy vyhotovené bez vedomia alebo súhlasu osoby, ktorej osobný prejav je na zázname zachytený. Pri predmetných záznamoch vzniká konflikt s ustanoveniami občianskeho práva upravujúcimi ochranu osobnosti a prejavov osobnej povahy (§ 11 a nasl.

. . 13. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by mal správny orgán v rámci testu proporcionality posúdiť, či sa v danom prípade jedná o natoľko výnimočné okolnosti, že iný postup nie je možný a nepripustením takéhoto dôkazu by hrozila zrejmá nespravodlivosť, či napriek pripusteniu dôkazu, ktorý bol získaný v rozpore so zákonom, budú zachované garancie spravodlivého procesu vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania a či v danom prípade bude s ohľadom na princíp proporcionality odôvodniteľné uprednostnenie verejného záujmu, resp. záujmu poškodenej strany, pred ochranou záujmu subjektov dotknutých takýmto dôkazom.

43. Pre verifikáciu, či krajský súd a správne orgány boli oprávnené vykonať dokazovanie prostredníctvom zvukovej nahrávky obstaranej sťažovateľmi bez súhlasu dotknutých osôb, resp. či by takýto úkon bol dôvodný a možný, kasačný súd pristúpil k vykonaniu testu proporcionality. Tento test je metodikou na riešenie ústavnosti konfliktu medzi dvoma základnými právami, v predmetnej veci medzi právom sťažovateľov na obhajobu a právami dotknutých osôb na súkromie.

45. V prvom kroku testu proporcionality - teste vhodnosti - sa skúma, či tento zásah sleduje dostatočne dôležitý, legitímny cieľ na ospravedlnenie jeho vykonania a či existuje racionálna väzba medzi zásahom a cieľom zásahu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15.12.2009). V tejto konkrétnej veci je obsahom testu vhodnosti posúdenie, či by prípadným obmedzením práva na súkromie dotknutých osôb vykonaním zvukovej nahrávky bolo možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ - realizáciu iného základného práva (práva sťažovateľov na obhajobu). K obmedzeniu osobnostných práv dotknutých osôb totiž možno pristúpiť len vtedy, ak by vykonanie predmetnej zvukovej nahrávky mohlo objektívne prispieť k realizácii práv sťažovateľov na obhajobu. Kasačný súd teda skúmal, či by bolo vykonanie predmetného dôkazu účelné, vhodné, resp. dôvodné.

Ak by sa totiž aj zvukovou nahrávkou preukázalo, že tak urobil po tom, čo poškodená na jeho adresu použila obdobný vulgarizmus, nenegovalo by to zodpovednosť sťažovateľa v 2. rade za priestupok, z ktorého bol uznaný za vinného, a ktorý bol v konaní dostatočne preukázaný. Ani pre účely skutku sťažovateľa v 1. rade nebolo vykonanie zvukového záznamu dôvodné (účelné), keď kasačný súd má za to, že zvukový záznam by nemohol preukázať, že sťažovateľ poškodenú, resp. jej psa neudrel, a to najmä v prípade, ak toto jeho protiprávne konanie dosvedčilo niekoľko svedkov a zároveň existuje listinný dôkaz (lekárska správa), ktorý - keď je hodnotený spolu s inými dôkazmi (najmä s vykonanými svedeckými výpoveďami) - toto protiprávne konanie sťažovateľa v 1. rade dostatočne preukazuje.

Na strane druhej, tak z rozhodnutí orgánov verejnej správy (k tomu pozri napr. bod 38 tohto odôvodnenia), ako aj z rozsudku krajského súdu (k tomu pozri bod 39 tohto odôvodnenia) vyplýva, že orgány verejnej moci sa predmetným návrhom na doplnenie dokazovania zaoberali a riadne sa s ním vysporiadali. Za týchto okolností potom nemohol najvyšší správny súd prisvedčiť argumentácii sťažovateľov, že nevykonanie predmetnej zvukovej nahrávky v rámci konania (či už pred orgánmi verejnej správy alebo krajským súdom) je takou vadou konania, ktorá robí napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy nezákonnými a odôvodňuje ich

Ide najmä o skúmanie primeranosti uložených sankcií, resp. identifikáciu prípadných procesných pochybení, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (bod 47 a bod 48 rozsudku krajského súdu). 49. Záverom kasačný súd sumarizuje, že predmetom konania pred správnymi orgánmi, ako ani pred krajským súdom nebolo prípadné protiprávne konanie J. B., príp. tretích osôb vo vzťahu k sťažovateľom, a preto napr. námietka sťažovateľov o tom, že to bola J. B., ktorá ako prvá verbálne zaútočila na sťažovateľov, je pre účely tohto konania bezvýznamná.

Za daných okolností potom kasačný súd dospel k záveru, že nevykonanie zvukovej nahrávky zo dňa 06.04.2015 ako dôkazu v priestupkovom konaní, resp. v konaní pred krajským súdom, nepredstavuje takú vadu konania, ktorá by odôvodňovala zrušenie rozsudku krajského súdu, príp. orgánov verejnej správy. Uvedené platí o to viac, že tak orgány verejnej správy, ako aj krajský súd v texte svojich rozhodnutí dostatočne - aj keď vo všeobecnej rovine - odôvodňujú, prečo vykonanie tohto dôkazu nebolo relevantné.

V tomto kontexte kasačný súd dopĺňa, že ani s prihliadnutím na § 195 SSP neidentifikoval vo veci žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovenie kasačnej sťažnosti sťažovateľov. 51. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovatelia v kasačnom konaní úspech nemali a žalovanému náhrada dôvodne vynaložených trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Z týchto dôvodov kasačný súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (výrok II. tohto rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.