4Stk/10/2022

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 5S/171/2015-113 zo dňa 05.06.2018 (ďalej ako „rozsudok“) rozhodol tak, že zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 28 zo dňa 12.02.2015 a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Na základe prípisu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), krajský súd dňa 17.01.2022 pod č.k. 5S/171/2015-146 vydal vo veci opravné uznesenie, ktorým odstránil kasačným súdom vytýkané nedostatky v záhlaví rozsudku.

II. Stručný opis administratívneho konania, vybrané zistenia z administratívneho spisu

14. Dňa 30.12.2014 bolo žalobcovi doručené podanie Okresného riaditeľstva PZ v Malackách označené ako „Začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru - upovedomenie“ (č.: ORPZ-MA-OPP-387-001/2014) - č. l. 3 administratívneho spisu.

16. Podaním zo dňa 07.01.2014 požiadal zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ OPP Okresného riaditeľstva PZ v Malackách o nahliadnutie do spisu v trestnej veci žalobcu (č.l. 10 administratívneho spisu), na ktorú žiadosť obdržal odpoveď dňa 15.01.2015 v tom zmysle, že nie je osobou oprávnenou nahliadať do vyšetrovacieho spisu. Zároveň mu ale bola poskytnutá - pre potreby personálneho konania - správa (ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015) - č.l. 11 administratívneho spisu.

Zo Stupavy poznali osobu menom Z., ktorého keď zavreli, začali obchodovať so žalobcom. Svedok potvrdil, že sa so žalobcom stretli asi 3x, vždy na čerpacej stanici Zamarovce, pričom pri týchto stretnutiach bol prítomný aj M. N.. Peniaze za kovy im vyplácal žalobca priamo do rúk.

Okrem iného prichádzali do styku aj s tyčovým cínom bez obsahu železa a s rôznym obsahom striebra. Popísal, ako vyzerá tyčový cín, ktorý majú na sklade, pričom poukázal na jeho nezameniteľnosť s produktom z inej spoločnosti. Uviedol, že menované fyzické osoby (P..

- fotodokumentácia tyčového cínu - č.l. 59 - 64 administratívneho spisu (s úradným záznamom na č.l. 64 administratívneho spisu, že fotodokumentácia bola obstaraná so súhlasom A. C. - fotodokumentácia tyčových cínov poškodenej spoločnosti, ktoré boli predmetom krádeží) - pozn. kasačného súdu: nejedná sa o fotodokumentáciu ukradnutých a následne predaných kovových tyčí, ale o ilustračné fotografie tyčí, ktoré boli kradnuté zo skladu poškodenej spoločnosti a následne obchodované - list č. ORPZ-MA-OPP-8-033/2015 zo dňa 5.2.2015 (č.l. 66 administratívneho spisu) adresovaný základnej organizácii OZP č. 8/54 pri Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave - výzva na zaujatie stanoviska k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru - list č. OZ-3/BA-5-2015 (zo dňa 06.02.2015) - list odborového zväzu polície v SR (základná organizácia č. 8/54) - č.l. 67 administratívneho spisu - nesúhlas s prepustením žalobcu zo služobného pomeru, keďže žalobca nebol doteraz disciplinárne potrestaný a doteraz nebol právoplatne odsúdený a jeho protiprávne konanie, za ktoré mu bolo vznesené obvinenie, nesúviselo s výkonom jeho služby. - služobné hodnotenie žalobcu (č.l. 68 administratívneho spisu) - hodnotenie policajta (č.l. 71 administratívneho spisu) - vypracované riaditeľom OO PZ Stupava (Z.. S.. S. A.) - obsahujúce informáciu, že v minulosti bol žalobca disciplinárne postihnutý (zníženie služobného platu o 5% na dobu 1 mesiaca, nakoľko porušil základné povinnosti policajta) - poznámka kasačného súdu: zahladené (č.l. 73/77 administratívneho spisu) - návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru (č.l. 78 administratívneho spisu) - výzva na oboznámenie sa návrhom na prepustenie zo služobného pomeru a k dôkazným materiálom (č.l. 84 administratívneho spisu) - vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.02.2015 (č.l. 85 administratívneho spisu) - prvostupňové rozhodnutie (č.l. 91 administratívneho spisu) - rozklad žalobcu zo dňa 26.02.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu (č.l. 98) - druhostupňové rozhodnutie (č.l. 109 administratívneho spisu) 18. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že orgán verejnej správy v rámci personálneho konania so žalobcom vykonal okrem kľúčových dôkazov uvedených vyššie aj ďalšie dôkazy, a to: výsluch N. A. (č.l. 31 administratívneho spisu), výsluch Z. E. (č.l. 40 administratívneho spisu), výsluch Q. B. (č.l. 43 administratívneho spisu), výsluch Z. U. (č.l. 45 administratívneho spisu), výsluch A. O. (č.l. 46 administratívneho spisu), výsluch A. S. (č.l. 47 administratívneho spisu), výsluch R. N. (č.l. 48 administratívneho spisu), výsluch žalobcu (č.l. 50 administratívneho spisu), výsluch manželky žalobcu (č.l. 53 administratívneho spisu). 19. Orgán verejnej správy obstaral v priebehu personálneho konania o prepustení žalobcu zo štátnej služby aj dodatočné listiny, a to napr. plán služieb (č.l. 54 administratívneho spisu), podpisová doložka k oboznámeniu žalobcu s Vestníkom MV SR č. 18/2008 zo dňa 12.03.20089 (č.l. 72 administratívneho spisu), prehľad o odmenách a trestoch (č.l. 73 administratívneho spisu), záznam o odmenách a trestoch (č.l. 75 administratívneho spisu), stanovisko vyšších nadriadených k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru (č.l. 82 administratívneho spisu), stanovisko nadriadeného k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru (č.l. 90 administratívneho spisu).

20. Proti rozsudku krajského súdu, ktorým bolo zrušené prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy, podal dňa 27.07.2018 kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“).

22. Sťažovateľ namietal závery krajského súdu, že by vo veci neboli dostatočne zistené skutkové okolnosti veci, resp. že by zistený skutkový stav neodôvodňoval prepustenie žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.

23. Sťažovateľ poukázal na to, že uskutočnil rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého využil listiny založené v administratívnom spise (okrem iných - hlásenie Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby (ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 28.12.2014) a zaslané vyrozumenie vyšetrovateľa - ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015, ako aj výsluchy svedkov a ďalšie podklady obstarané priamo orgánom verejnej správy (mimo rámca trestného konania vedeného proti žalobcovi).

25. Sťažovateľ uviedol, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v prípade žalobcu v tom, že tento nebol čestný a disciplinovaný, keď v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech opakovane vykupoval tyčový cín a meď od osôb, ktoré ich predtým odcudzili na svojom pracovisku a tieto následne so ziskom predával pod menami osôb, ktorých osobné údaje zistil nelegálnou lustráciou v informačnom systéme MV SR alebo iným nezisteným spôsobom a ktoré (osoby) tento predaj podľa ich vlastných výpovedí nerealizovali, ani sa na ňom nezúčastňovali. Žalobca - podľa názoru sťažovateľa - vzhľadom na stav tyčového cínu, jeho pôvodné balenie z výroby, označenie výrobným číslom, puncom a čiarovým kódom, ako aj vzhľadom na situáciu a okolnosti odkúpenia ako skúsený príslušník PZ s dlhoročnou praxou mal a mohol vedieť, že tieto kovy pochádzajú z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou. Osobné údaje osôb, pod menami ktorých chcel kovy predať, sa pokúšal zistiť aj v súčinnosti s kolegom, ktorý však takýto úkon v prospech žalobcu odmietol vykonať.

Podľa názoru sťažovateľa je preto zrejmé, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ.

tovaru. Nepriamo však jednoznačne poukazujú na to, že mal a mohol vedieť, že tento tovar pochádza z nekalej činnosti vzhľadom na jeho charakter, okolnosti nákupu a situáciu. 28. Sťažovateľ tvrdil, že spojenie „vedieť mal a mohol“ nie je žiadnym svojvoľným a ničím nepodloženým dohadom alebo hypotézou nadriadeného. Poukazuje na to, že obdobné slovné spojenia sa využívajú aj v trestnom práve napr. na vymedzenie nedbanlivosti.

30. Podľa názoru sťažovateľa je bezpredmetné, že protiprávneho konania sa žalobca dopustil v čase osobného voľna. 31. Sťažovateľ poprel závery krajského súdu o použití výstupov ITP prostriedkov v správnom konaní, keď uvádza, že nikde v spisovom materiáli „sa neuvádza, že by skutkový stav bol zistený a preukázaný vyšetrovateľom ÚIS MV SR vo vyšetrovacom spise za využitia informačno-technických prostriedkov a sledovania osôb. Skutkový stav v konaní o prepustení bol zistený nadriadeným najmä výsluchmi osôb a žalobca bol so všetkými podkladmi pre toto konanie riadne oboznámený. Teda konštatovanie súdu v rozsudku, že žalovaný použil nezákonný dôkazný prostriedok nie je na mieste.“. Sťažovateľ poukázal na to, že nadriadenému žalobcu nebolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu vo veci žalobcu, ale mu bola poskytnutá správa od vyšetrovateľa z vyšetrovacieho spisu a takto získaný materiál bol využitý len ako podporný.

33. Sťažovateľ poprel, že by vo veci neboli splnené zákonné podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, ako aj to, že by skutkové okolnosti veci neboli dostatočne zistené. Má za to, že i z opisu skutkových a právnych okolností veci v kasačnej sťažnosti, jednoznačne vyplýva, že žalobca svojím protiprávnym konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

rozhodol, že sa skutok nestal, avšak administratívny orgán túto skutočnosť pre účely správneho konania (o prepustení žalobcu zo služobného pomeru) ignoruje. Žalobca poukázal na to, že ak o určitom skutku už všeobecný súd právoplatne rozhodol, že sa nestal, nie je možné na túto skutočnosť neprihliadať v súvisiacom administratívnom konaní. Žalobca uvádza, že nie je zrejmé, na základe čoho má sťažovateľ za to, že § 16 písm. b/ trestného zákona je použiteľný aj v rámci konania o prepustení zo služobného pomeru.

. .]“. 38. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú (podľa § 461 SSP). 39. Vyjadrenie žalobcu bolo kasačnému sťažovateľovi zaslané (na vedomie) dňa 15.03.2019.

40. Prejednávaná vec bola dňa 30.05.2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená

niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý po oboznámení sa s vecou zistil, že v písomnom vyhotovení rozsudku krajského súdu sú nedostatky, ktoré boli následne odstránené opravným uznesením krajského súdu

41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná (k tomu pozri toto odôvodnenie nižšie). Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 SPP).

Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca prepustený zo stálej štátnej služby vo funkcii starší referent špecialista Obvodného oddelenia PZ zboru Stupava, odboru poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra SR.

polície - v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon“ alebo „zákon č. 73/1998 Z.z.“). Skutkovým základom pre jeho prepustenie malo byť to, že žalobca v čase mimo výkonu služby na parkovisku čerpacej stanice ÖMV Zamaravce na diaľnici D1 v smere na Žilinu najmenej v troch prípadoch v dňoch 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 odkúpil od P.. Q. U. a Z.. M. N.

Uvedené farebné kovy v celkovej hodnote 24.024,31 Eur P.. Q. U. a Z.. M. N. predtým odcudzili z pracoviska zo skladu spoločnosti Power one, s.r.o., Dubnica nad Váhom, pričom sa u cínu jednalo o nové nepoužité cínové tyče, zabelené v pôvodných baleniach ako boli dodané spoločnosťou Medeko Cast, s.r.o., Orlove 255, Považská Bystrica, od ktorej spoločnosť Power one, s.r.o., Dubnica nad Váhom, tieto nakupovala. Menovaný následne uvedené odkúpené farebné kovy so ziskom odpredal do spoločnosti Medeko Cast, s.r.o., Orlove 255, Považská Bystrica pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné údaje zistil neoprávnenou lustráciou v Informačnom systéme MV SR bez služobného dôvodu, alebo iným nezisteným spôsobom.

Mal za to, že z vykonaného dokazovania sa jednoznačne a nepochybne preukázalo, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ kúpený tovar pochádza. Namietal, že orgány verejnej správy jeho prepustenie zo služobného pomeru založili na hypotéze, že žalobca ako policajt mal a mohol vedieť, že nakupuje tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti, čo však žalobca považuje v demokratickom štáte za neprípustné. Poukázal na to, že tovar, ktorý mal údajne kúpiť a následne predať nebol nikdy nikým zaistený, a preto považuje za irelevantný dôkaz obstaraný v priebehu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru (fotodokumentácia cínu od p. A. C.). Žalobca ďalej poprel, že by hlásenia, vyrozumenia alebo úradné záznamy spracované vyšetrovateľom PZ mali dôkaznú povahu, keď uvádza, že takéto listiny môžu mať nanajvýš informatívny charakter o tom, že sa v danej veci vedie vyšetrovanie.

Namietal, že orgán verejnej správy na jeho návrh v tomto smere dokazovanie nedoplnil, keď tento uviedol, že v konaní o prepustení zo služobného pomeru takéto výstupy použité neboli, a preto túto požiadavku žalobcu považoval za neopodstatnenú.

Poukazuje na to, že podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je pred vydaním rozhodnutia potrebné presne a úplne zistiť skutočný stav veci a obstarané dôkazy riadne hodnotiť. Má za to, že v jeho veci boli dôkazy hodnotené svojvoľne. Žalobca akceptuje, že zákon presne nedefinuje, akým konaním je možné naplniť hypotézu právnej normy na prepustenie zo služobného pomeru, avšak zároveň má za to, že je pritom potrebné prihliadať na osobu policajta, jeho doterajšie pôsobenie, funkciu, ktorú zastával, ďalej je potrebné prihliadať na čas a situáciu, za ktorej došlo k spáchaniu skutku a pod. Namietal ďalej to, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. si vyžaduje splnenie dvoch podmienok (pre prepustenie zo služobného pomeru), a to samotné porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom - a zároveň - to, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

V. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

46. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života.

e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,

výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, w) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky.

49. Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. 54. Podľa § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (1) Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

56. Bez ohľadu na uvedené, kasačný súd uvádza, že od ústredného orgánu štátnej správy je osobitne v prípadoch tohto typu možné očakávať podávanie vysoko kvalifikovaných kasačných sťažností, ktoré budú bez gramatických nedostatkov a zároveň budú adresne reagovať na rozhodnutie, ktoré sa ním napáda a nebudú len všeobecným replikovaním skutkových okolností vecí, a to ani v prípade, ak je táto argumentácia sťažovateľa relevantná. Kasačná sťažnosť, v ktorej sťažovateľ poukazuje napr. na nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ale robí tak spôsobom, že správny právny názor je vyjadrovaný „roztrúseným“ spôsobom v celom texte sťažnosti, nie je žiaduci jav a najmä nie v prípade sťažovateľa - ústredného orgánu štátnej správy.

Tejto okolnosti sa preto bude kasačný súd venovať detailnejšie v ďalších častiach odôvodnenia tohto rozsudku. 58. Kasačný súd poukazuje na to, že tento právny záver krajského súdu tak, ako vyplýva z odôvodnenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, sa naozaj javí ako predčasný. Krajský súd v bode 54. odôvodnenia správne uviedol, že trestné konanie vedené proti žalobcovi a administratívne konanie o jeho prepustení zo služobného pomeru sú dve

59. Kasačný súd zdieľa názor krajského súdu v tom, že výsledok trestného konania vedeného proti žalobcovi (a jeho právoplatné oslobodenie spod obžaloby za trestný čin podielnictva) nemusí bez ďalšieho a automaticky determinovať výsledok administratívneho konania (o jeho prepustení zo služobného pomeru), avšak následne v rozsudku krajský súd úplne rezignuje na detailné právne posúdenie tejto otázky. Ak aj skutkové zistenia príslušných orgánov verejnej moci napr. nepostačujú na to, aby bola osoba uznaná vinnou z trestného činu (v rovine trestno- právnych dôkazných štandardov), neznamená to, že dôkazy obstarané v administratívnom konaní nemôžu postačovať napr. na prepustenie tejto osoby zo služobného pomeru. Kasačný

60. Právny názor krajského súdu, ktorým podporuje svoj záver o nedostatočnom skutkovom zistení okolností v administratívnom konaní je fakticky adresne zhrnutý len v bode 53. odôvodnenia rozsudku. Naviac, krajský súd tento svoj právny názor oprel o to, že v administratívnom konaní nebola preukázaná „vedomosť“ žalobcu „o pôvode tovaru“, t.j. že tovar, ktorý žalobca kupoval od osôb, ktoré sa neskôr k trestnému činu priznali, bol

62. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je prepustenie príslušníka Policajného zboru viazané primárne na porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a to tak, že ponechanie takéhoto príslušníka Policajného zboru v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Je nepochybné, že takéto znenie právnej normy predstavuje úplne inú hmotno-právnu a procesno-právnu úpravu relevantnú pre prípadné prepustenie osoby zo štátnej služby príslušníka PZ ako je právna úprava viažuca sa k jeho odsúdeniu v trestnom konaní.

N. kradli z poškodenej spoločnosti, boli takého balenia, resp. vyhotovenia, že to predmetné tyče robili nezameniteľnými s kovovými tyčami iných subjektov (pozn.: nejedná sa o fotodokumentáciu tyčí, ktoré kupoval priamo žalobca, ale o fotodokumentáciu identického druhu tovaru) 64.

Podľa názoru kasačného súdu je však takýto dôkazný štandard mimo vlastného znenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., keďže tento od orgánov verejnej správy vyžaduje, aby tieto primárne preukázali, že príslušník Policajného zboru porušil služobnú prísahu alebo služobnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, čo je podstatne nižší dôkazný štandard ako je preukázanie vedomosti žalobcu o tom, že tovar, ktorý kupuje, je kradnutý.

ak f/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody“). Zjednodušene povedané, oslobodenie príslušníka PZ spod obžaloby neznamená, že konanie, ktoré bolo predmetnom jeho stíhania, nemôže - za splnenia podmienky, že je riadne preukázané - byť dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru.

68. Skutková veta uvedená v oslobodzujúcom rozsudku Okresného súdu Trenčín (sp. zn. 4T/4/2016) pritom znie nasledovne: „obvinený Z. Y. dňa 23. mája 2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu odkúpil za účelom ďalšieho odpredaja a dosiahnutia zisku od obvineného P.. Q. U. a od obvineného Z.. M. N. tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 188,5 kg a tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 156,60 kg spolu v hodnote 10.922,33 Eur za ktorý na mieste zaplatil 5.070,- Eur a následne 24. júna 2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ÖMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu odkúpil od týchto istých osôb tyčový cín s označením 815L 1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5 kg, tyčový cín s označením UHV031s obsahom olova a striebra 0% o váhe 56,60 kg spolu v hodnote 5.844,53 Eur a 113,1 kg medi v hodnote 475,- Eur, za ktorý tovar spolu zaplatil 3.110,- Eur a napokon dňa 21. júla 2014 v čase o 06.00 hod. na

69. V tom istom rozsudku (str. 5 rozsudku, č. l. 107 súdneho spisu) sa pritom uvádza, že „bolo nepochybne dokázané, že predmetný tovar obžalovaný Z. Y. opakovane tak, ako sa to uvádza v žalovanom skutku v inkriminovanom čase a na inkriminovaných miestach prevzal od t.č. odsúdených P.. Q. U. a Z.. M. N., ktorí tento obaja predtým spoločným konaním odcudzili v poškodenej obchodnej spoločnosti, kde aj pracovali, čo ani sám obžalovaný v rámci uplatňovania svojich procesných oprávnení už nespochybňoval na ostatnom hlavnom pojednávaní, resp. to potvrdil, na druhej strane však súčasne nebolo nezvratne, bez akýchkoľvek rozumových pochybností preukázané tvrdenie v žalovanom skutku, že obžalovaný Z. Y. tak urobil aj napriek tomu, že mal mať vedomosť o nelegálnom pôvode tohto tovaru.“ 70.

71. Podľa názoru kasačného súdu z doterajšieho dokazovania - či už v rámci administratívneho konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru alebo z trestného konania v predmetnej veci - preto nie je sporné, že nákupy kovových tyčí žalobca uskutočňoval tak, ako je to uvedené vyššie (čo vyplýva nielen z dokazovania v administratívnom konaní, ale aj v trestnom konaní). Sporným je výklad a relevancia týchto skutkových okolností pre účely administratívneho konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. 72.

. .“, čo v konečnom dôsledku vyplýva priamo z § 131 Správneho súdneho poriadku. Krajský súd akceptoval skutočnosť, že žalobca nebol právoplatne odsúdený za skutky, za ktoré bol obžalovaný, t.j. že je nevinný, avšak uvedené neznamená, že toto jeho konanie - za ktoré v trestno-právnej rovine postihnutý nebol - nemôže byť zákonným základom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.

Z administratívneho spisu však, paradoxne, vyplýva, že kovové tyče žalobca kupoval od neznámych osôb (resp. od osôb, ktorých mená ani nechcel vedieť), že tak robil aspoň 3x, že tak robil na čerpacej stanici ÖMV Zamarovce, ako aj to, že tento tovar následne predával pod menami iných osôb (ktoré sa pokúšal - neúspešne - v rozpore so zákonom - získať aj od kolegu - S. N.). 74. Úlohou krajského súdu pri posudzovaní toho, či bol žalobca prepustený zo služobného pomeru zákonne nebolo skúmať to, či žalobca mal vedomosť o tom, že ním kupované kovové tyče sú kradnuté (aj keď z bodu 53. odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že to tak bolo), ale mal skúmať, či okolnosti zistené a opísané v odôvodnení rozhodnutí orgánov verejnej správy - ako skutkový základ pre jeho prepustenie zo štátnej služby - predstavujú zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, pre ktoré nie je možné žalobcu ponechať v štátnej službe a ak áno, či sú v tomto rozsahu aj riadne preukázané dôkazmi. Kasačný súd sa pritom stotožňuje so sťažovateľom, že pri posudzovaní tejto otázky je možné

75. Krajský súd v bode 48. odôvodnenia uviedol, že z administratívneho spisu nezistil okolnosti, ktoré by preukazovali kumulatívne splnenie oboch podmienok relevantných pre prepustenie žalobcu zo štátnej služby podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. (porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby), avšak zároveň neuvádza žiadne detaily, ktoré by toto právne posúdenie krajským súdom odôvodňovali. Pozornosti kasačného súdu pritom neušlo, že rozhodnutie žalovaného sa tejto otázke venuje na str. 14 (predposledný odsek). Na predmetné poukazuje sťažovateľ napr. na str. 4 kasačnej sťažnosti (tretí odsek zhora) a str. 7 kasačnej sťažnosti (druhý odsek zhora). Vzhľadom na uvedené sa potom kasačnému súdu javí, že aj posúdenie tejto parciálnej právnej otázky nebolo krajským súdom vykonané správne, resp. v dostatočnej miere.

V novom konaní bude krajský súd v rámci právneho posúdenia veci osobitne prihliadať na to, či vzhľadom na okolnosti súdenej veci nebolo možné konanie žalobcu hodnotiť ako zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti. Preukázanie porušenia, resp. porušenie služobnej disciplíny alebo porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.) je kvalitatívne iné protiprávne konanie ako spáchanie trestného činu, a preto krajský súd v ďalšom konaní preskúma, či v administratívnom konaní obstaranými dôkazmi preukázané konanie žalobcu - hoci mu v trestnom konaní nebolo preukázané, že mal vedomosť o nekalom pôvode tovaru, ktorý kupoval, a preto bol spod obžaloby oslobodený - je možné považovať za porušenie služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti tak, ako to vyplýva z príslušných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

78. Krajský súd v novom rozsudku detailne odôvodní, či časť ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. „a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“ v ustanovení: „e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“ je autonómnou kumulatívnou podmienkou pre prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru alebo či je predmetná časť právnej normy ďalšou konkretizáciou požiadavky, že sa musí jednať o zvlášť hrubý spôsob porušenia služobnej disciplíny alebo služobnej povinnosti. Ak krajský súd dospeje k záveru, že je to autonómna požiadavka, preskúma rozhodnutia orgánov verejnej správy, či splnenie tejto požiadavky z rozhodnutí dostatočne vyplýva, resp. či je dostatočne preukázaná.

79. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd preskúmaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil (§ 462 ods. 1 SSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 80. Podľa ust. § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k navráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.