4Stk/10/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Capital Investment Cars s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47787309, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36858820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/215/2022 - 189 zo dňa 19. júna 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca v správnej žalobe nerozporoval zdokumentovaný skutkový priebeh správnych deliktov, aj keď v správnej žalobe uviedol, že žiada zrušiť správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane aj podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v bode IV. správnej žaloby „Opätovné otváranie účtovných kníh“ poukázal na ustanovenie § 16 ods. 9 a 10 a na ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve, a ďalej poukázal na informácie zverejnené na stránke finančnej správy a argumentoval, že porušenie ustanovení zákona o účtovníctve predpokladá aj samotná finančná správa.

inak. Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca zostavil účtovnú závierku za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 dňa 07.06.2018 a táto bola schválená dňa 26.06.2018.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca otvoril uzavreté účtovné knihy, a teda otvoril účtovnú závierku za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, po jej schválení. Z citovaného ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve vyplýva, že možno uzavreté účtovné knihy opätovne otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva, avšak len do schválenia účtovnej závierky. Správny súd uviedol, že žalobca nemôže dôvodiť zákonnosť svojho postupu s odkazom na uvedené ustanovenie zákona o účtovníctve, pretože na žalobcu sa toto ustanovenie nevzťahuje, keďže účtovné knihy, konkrétne účtovnú závierku otvoril po jej schválení. Žalobca ani nepoukazuje na iné ustanovenia zákona o účtovníctve, podľa ktorých by jeho postup obstál.

účtovnou jednotkou z jej vlastného podnetu, pričom ale z tohto ustanovenia zákona o účtovníctve nevyplýva pre účtovnú jednotku oprávnenie otvoriť a akokoľvek zasahovať do už zostavenej a schválenej účtovnej závierky. Toto ustanovenie sa týka len zverejnenia, respektíve uloženia účtovnej závierky v registri účtovných závierok. 3. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne uviedol, že medzi orgány spoločnosti patrí valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti a do jeho pôsobnosti patrí v zmysle §125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka schvaľovanie

Je nepochybné, že spoločnosť s ručením obmedzeným ako jeden z typov obchodnej spoločnosti (podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania a spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie)

riadnej individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, o rozdelení zisku a aj o úhrade straty. Žalobca poukázal aj na ustanovenie zakladateľskej zmluvy, ktorá valnému zhromaždeniu ako orgánu spoločnosti umožňuje zrušiť svoje predchádzajúce

V tomto prípade bolo konštatované porušenie zákona o účtovníctve a bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za správne delikty podľa zákona o účtovníctve, pričom skutková podstata týchto správnych deliktov je vymedzená v zákone o účtovníctve a je vymedzená ako porušenie povinnosti účtovnej jednotky vyplývajúcej zo zákona o účtovníctve.

4. Správny súd k žalobcovej námietke, že konateľ žalobcu ako obchodnej spoločnosti je poľským občanom a došlo k nedorozumeniu pri komunikácii z dôvodu jazykovej bariéry medzi ním a jeho účtovníčkou s tým, že on požadoval faktúry za nákup vozidiel zaúčtovať ako majetok a myslel ako majetok na sklade, t. j. tovar, avšak účtovníčka to zaúčtovala ako dlhodobý majetok uviedol, že ani tieto námietky nie sú spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že by tieto okolnosti mohli byť takým dôvodom, pre ktoré by žalobca nebol zodpovedný za spáchanie správnych deliktov, za ktoré voči nemu bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť.

Postačuje, že k porušeniu povinnosti došlo a tým bol porušený alebo ohrozený záujem chránený právnym predpisom (v tomto prípade záujem na vedení účtovníctva, ktoré bude poskytovať verný obraz o pomeroch obchodnej spoločnosti v zmysle zásad podrobne upravených v zákone o účtovníctve). Navyše ide opäť len o všeobecné tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo ničím osvedčené a preukázané.

dvakrát. Ide o zásadu, ktorá je jednou zo základných zásad trestného práva upravujúceho vyvodzovanie zodpovednosti za trestné činy (zločiny a prečiny). Prostriedkom dôsledného uplatňovania tejto zásady je aj dôraz kladený v rámci trestného konania na vymedzenie skutku vo výroku odsudzujúceho rozhodnutia - s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania a ďalších skutočností dostatočne identifikujúci skutok, za ktorý sa vyvodzuje zodpovednosť, a to spôsobom vylučujúcim zameniteľnosť skutku s iným skutkom, a tým aj zabezpečenie, aby nedošlo k opätovnému postihu za ten istý skutok. Keďže vo veciach správneho trestania sa analogicky uplatňujú zásady trestného práva, judikatúra správnych súdov vyslovila rovnakú požiadavku aj na výroky rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. V prejednávanej veci nie je pochybnosť o tom, že administratívnoprávna zodpovednosť bola vyvodzovaná v súvislosti s kontrolovaným účtovným obdobím rok 2017 (Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje

Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.) Spáchanie správnych deliktov bol vyhodnocované vo vzťahu ku kontrolovanému účtovnému obdobiu kalendárny rok 2017, ku ktorému sa viažu povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.

6. K namietanej jazykovej bariére (konateľ žalobcu a účtovníčka), v dôsledku ktorej vzniklo nedorozumenie a chyba v účtovníctve súd uviedol, že tieto skutočnosti ale boli a sú žalobcom len tvrdené a neboli nijako preukázané. Navyše ide o také skutočnosti, ktoré by s ohľadom na ich povahu a aj na časový odstup ani nebolo možné s istotou preukázať. Pokiaľ žalobca mal

Zároveň nebolo nijakým spôsobom ani preukázané, že by nedošlo k zmene daňových povinností žalobcu, najmä keď došlo k zmene v sume účtovných odpisov. Orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočne odôvodnili úvahu, ktorá predchádzala stanoveniu výšky úhrnnej pokuty za dva správne delikty a zohľadnili kritéria stanovené v 38 ods. 5 zákona o účtovníctve, pričom postupovali aj podľa § 155a Daňového

7. Pokiaľ žalobca namietal, že nebola vykonaná daňová kontrola ale správca dane pristúpil len k miestnemu zisťovaniu, ani túto žalobnú námietku nevyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve v znení platnom a účinnom v čase vyvodzovania zodpovednosti za správne delikty daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje

práva. 8. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia aj mimo žalobných bodov v zmysle § 195 SSP a nezistil, že by zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo že by skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu, nezistil že by došlo k uplynutiu lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt (dodržaná subjektívna lehota 1 rok od kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte (miestne zisťovanie) a objektívna lehota 5 rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo), nezistil, že by boli porušené základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie alebo zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

Peňažná moderácia je ale moderačným prostriedkom prípustným pri všeobecnej správnej žalobe, a to pri rozhodnutí zaväzujúcom žalobcu ako účastníka administratívneho konania na peňažné plnenie alebo na peňažnú náhradu škody. Žalobca v správnej žalobe predniesol návrh na moderáciu, ktorý v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania nie je prípustný.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

11. V odôvodnení kasačnej sťažnosti uviedol, že zo strany žalovaného a následne aj zo strany správneho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Sťažovateľ udáva, že si je vedomý svojho porušenia vo vzťahu k oprave účtovnej závierky za obdobie roku 2017 a vloženie jej upravenej verzie do Registra účtových závierok dňa 15.10.2021, zdôraznil, že si svoju povinnosť splnil dobrovoľne prvýkrát v lehote a následne po tom, čo bola zistená potreba opravy toho ako aj nasledujúceho účtovného obdobia roku 2021 a to bez toho, aby na takúto opravu bol vyzývaný. Namietal nedostatok úvahy vo vzťahu k určeniu výšky úhrnnej pokuty a teda metodológiu jej výpočtu vo vzťahu k miere zavinenia závažnosti porušenia ako aj okolnostiam, za ktorých k porušeniu došlo a ani nepredloženie inej dokumentácie, ktorá by preukazovala, že rovnakým spôsobom správca dane ako aj žalovaný postupovali v skutkovo a právne zhodných prípadoch. V tejto súvislosti sťažovateľ upozornil na proklientské opatrenia, podľa ktorých mala finančná správa svojich klientov upozorniť na správne ukladanie účtovných závierok do Registra účtovných závierok, resp. na skutočnosť, že finančná správa

o ktorom bolo rozhodnuté aj správnou žalobou zo dňa 19.06.2024 Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 30S/129/2022. 13. Ďalej v kasačnej sťažnosti namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pričom mal za to, že v tomto prípade bolo porušené právo účastníka konania na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia a jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 04.10.2024 uviedol, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní aj v žalobe. Žalovaný s argumentáciou sťažovateľa uvedenej v kasačnej sťažnosti nesúhlasil a v celom rozsahu zotrvával na skutkovej aj právnej argumentácii uvedenej v rozhodnutí č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022. Žalovaný vyjadril názor, že pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky zákonom vyžadované náležitosti ako aj na všetky ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vydanie napadnutého

III. Konanie na kasačnom súde

16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, ktorým tento podľa ust. § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022.

18. Na základe výsledkov miestneho zisťovania, po zohľadnení vyjadrenia žalobcu, orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 100437727/2022 zo dňa 08.03.2022 rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 2 písm. c) a § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve, v nadväznosti na § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ukladá žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 8000 eur za správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 (správneho deliktu sa mala dopustiť účtovná jednotka nedodržaním ustanovenia § 17 zákona o účtovníctve) a podľa § 38 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie roku 2017 (účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa § 8 zákona o účtovníctve a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke).

Stav, keď účtovný stav nezodpovedal reálnemu stavu, považoval orgán verejnej správy prvého stupňa za závažné porušenie zákona o účtovníctve, nakoľko účtovníctvom sa má poskytovať verný a pravdivý obraz o spoločnosti, k čomu v tomto prípade nedošlo. Pokuta bola uložená pod hranicou zákonom maximálne stanovenej výšky pokuty a pri jej ukladaní vychádzal prvostupňový orgán z finančnej situácie daňového subjektu, pričom pokuta preň nie je likvidačná. Miera zavinenia je plne na účtovnej jednotke a čas trvania stavu bol od roku 2017 do 15.10.2021 (4 roky) s tým, že ani po opakovanom schválení účtovnej závierky nie sú zverejnené údaje, ktoré by korešpondovali so stavom k 31.12.2017. Pôvodným účtovaním o vozidlách na účtoch majetku 022 si žalobca uplatňoval daňové odpisy aj účtoval o účtovných odpisoch a uplatňovaním daňových odpisov ovplyvňoval základ dane.

Tento stav pretrvával dlhodobo, a preto bolo opodstatnené považovať toto porušenie zákona za závažné. Nie je zrejmé, akým spôsobom dochádzalo k inventarizácii majetku, inventúrne súpisy musela podpisovať zodpovedná osoba, nie je zrejmé, prečo k zisteniu pochybenia došlo za rok 2017 až v roku 2021, kedy niektoré vozidlá boli predané. Pri ukladaní pokuty sa vychádzalo z úvahy, že kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve a následné ukladanie sankcií má mať nielen represívny, ale aj výchovný charakter.

21. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, o ktorej bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Správneho súdu v Banskej Bystrici.

22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. (2) Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o a) stave a pohybe majetku, b) stave a pohybe záväzkov, c) rozdiele majetku a záväzkov, d) výnosoch, e) nákladoch, f) príjmoch, g) výdavkoch, h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, (ďalej len „účtovné prípady“).

24. Podľa § 8 ods. 1 - 5 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. (2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. (3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. (4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. (5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je

25. Podľa 16 ods. 9, 10 a 11 zákona o účtovníctve; (9) Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak. (10) Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). (11) Ak

26. Podľa § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.

28. Podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak porušila ustanovenia § 17. 29. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve; Daňový úrad uloží pokutu za

c) podľa odseku 1 písm. h) až m) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 100000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100000 eur.

31. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 32. Úlohou správneho súdu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupov správneho orgánu je posudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 33.

34. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

36. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Trenčín v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. o Finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vykonal dňa 15.11.2021 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti sťažovateľa. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve za účtovné obdobie roku 2017.

37. Z dikcie vyššie citovaného ust. § 16 podľa kasačného súdu nesporne vyplýva, že účtovanie bežného účtovného roka začína otvorením a končí uzatvorením účtovných kníh. Rozhodujúce dni, ku ktorým sa účtovné knihy otvárajú a zatvárajú sú upravené v zákone o účtovníctve a sú taxatívne stanovené. Účtovné knihy sa zásadne otvárajú k prvému dňu účtovného obdobia a zatvárajú sa k poslednému dňu účtovného obdobia (súvahový deň). Podľa dôvodu uzatvorenia účtovných kníh môže ísť o riadne alebo mimoriadne účtovné obdobie.

39. Pri otváraní a uzatváraní účtovných kníh v účtovníctve je účtovnej jednotke stanovená povinnosť dodržať bilančnú kontinuitu. V podvojnom účtovníctve je podstatou, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú k súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho obdobia. 40.

41. Ako ďalšie pochybenie (výrok II. prvostupňového rozhodnutia) v účtovníctve sťažovateľa vyhodnotil prvostupňový správny orgán nevykázanie majetku v účtovnej závierke. Pri kontrole účtovníctva daňový úrad zistil, že účtovná jednotka (sťažovateľ) po otvorení účtovných kníh za rok 2017 preúčtoval z účtu 022 - Samostatné hnuteľné veci na účet 132 - Tovar na sklade a v predajniach u nasledovných motorových vozidiel: Formula (Radical XN.XN.), McLaren O.XXX O., Lamborgini O.XXXO.). V pôvodnej účtovnej závierke, resp. v pôvodných účtovných knihách bolo účtované na účte 022 o vozidlách Range Rover Sport O.XXXO. a Jaguar XF O.XXXO., pričom v prepracovaných účtovných knihách za rok 2017, nie je o týchto vozidlách účtované ani na účtoch účtovnej triedy 0 - Dlhodobý majetok ani na účtoch účtovnej triedy 1 - Účtovné zásoby. Z uvedeného je zrejmé, že pri kontrole účtovníctva sťažovateľa zamestnanci finančnej správy zistili rozdiely na účte 022 pri samostatných hnuteľných veciach a súboroch hnuteľných vecí.

44. Na základe zistených skutočností daňový úrad uložil sťažovateľovi pokutu za dva správe delikty a to podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. i) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. K tomuto deliktu konštatoval, že k nemu došlo opätovným otváraním uzavretých účtovných kníh po zostavení a schválení účtovnej závierky.

správne delikty mu bola podľa ustanovenia § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve uložená pokuta do výšky 2% z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe za preverované účtovné obdobie. Daňový úrad následne pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 8%, pričom horná hranica pokuty bola stanovená podľa vyššie citovaného ustanovenia až na 28.068,72 Eur.

46. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s nimi senát Najvyššieho správneho súdu stotožnil v celom rozsahu považujúc správne posúdenie veci správnym súdom za správne.

48. Aj podľa názoru kasačného súdu v preskúmanej veci je nesporné, že sťažovateľ sa dopustil správnych deliktov podľa ust. § 38 ods. 1 písm. i) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 38 ods. 1 písm. f) citovaného zákona v nadväznosti na ust. § 155a ods. 1, ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., za čo mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 8.000 Eur. Podľa názoru kasačného súdu bolo nesporne preukázané, že za účtovné obdobie roku 2017 sa sťažovateľ dopustil podľa ust. § 38 ods. 1 písm. i) citovaného zákona správneho deliktu za porušenie ust. § 17, 8 zákona o účtovníctve. Správca dane pri stanovení výšky pokuty postupoval správne, keď vychádzal z ust. § 155a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a sťažovateľovi uložil úhrnnú pokutu podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou pokuty. Ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich.

49. Kasačný senát sa nemohol stotožniť s námietkami sťažovateľa, v ktorých tento poukazoval na všeobecné štatistiky, poukazoval na skutočnosti, že finančná správa neinformuje dostatočne daňové subjekty, v prípade, že tieto si neplnia svoje povinnosti, čo však na uloženie predmetnej pokuty nemá žiaden vplyv, nakoľko účtovná jednotka (sťažovateľ) je zodpovedný za dodržanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. sám. Účtovná jednotka (sťažovateľ), ak poverí vedením svojho účtovníctva inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, nezbaví sa týmto zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky ani za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu zákona o účtovníctve.

51. Najvyšší správny súd vyhodnotil námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti ako nedôvodné. Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu mal dostatočne za preukázané, že správca dane ako aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými správnymi predpismi a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Bolo nesporne preukázané, že sťažovateľ vo vedení svojho účtovníctva pochybil a to v súvislosti so zostavením účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2017, keď otvoril uzavreté účtovné knihy z vlastného podnetu po schválení ročnej účtovnej závierky. Sťažovateľ zverejnil dve odlišné schválené účtovné závierky za rok 2017 a to zo dňa 26.06.2018 a zo dňa 15.10.2021.

53. Kasačný súd rovnako za nesporné považoval rozhodnutie o výške pokuty, pri ktorej určení správca dane prihliadol na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu, pričom jej výšku uložil v spodnej hranici.

O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa ust. § 170 písm. a) SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak ,že neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 21. mája 2025