← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·21. 5. 2025

4Stk/10/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200481.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
ZA-30S/215/2022
IČS
5022200481
Citované
2× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Capital Investment Cars s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47787309, právne zastúpený: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36858820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/215/2022 - 189 zo dňa 19. júna 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Banskej Bystrici podľa ust. § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca v správnej žalobe nerozporoval zdokumentovaný skutkový priebeh správnych deliktov, aj keď v správnej žalobe uviedol, že žiada zrušiť správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane aj podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v bode IV. správnej žaloby „Opätovné otváranie účtovných kníh“ poukázal na ustanovenie § 16 ods. 9 a 10 a na ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve, a ďalej poukázal na informácie zverejnené na stránke finančnej správy a argumentoval, že porušenie ustanovení zákona o účtovníctve predpokladá aj samotná finančná správa.

K týmto žalobným námietkam správny súd uviedol, že voči žalobcovi bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za dva správne delikty a tieto ustanovenia zákona o účtovníctve by mohli byť zohľadnené len pri vyvodení zodpovednosti za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve. Z ustanovenia § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve podľa názoru správneho súdu vyplýva, že po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak zákon o účtovníctve neustanovuje

inak. Podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobca zostavil účtovnú závierku za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 dňa 07.06.2018 a táto bola schválená dňa 26.06.2018.

Takto bola uložená účtovná závierka za rok 2017 ako schválená aj v registri účtovných závierok. Žalobca v roku 2021 otvoril uzavreté účtovné knihy za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a následne účtovnú závierku zostavil ku dňu 15.10.2021, ktorú aj schválil dňa 15.10.2021. Žalobca tieto skutkové zistenia v priebehu administratívneho konania nerozporoval a nijako ich nerozporoval ani v podanej správnej žalobe.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca otvoril uzavreté účtovné knihy, a teda otvoril účtovnú závierku za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, po jej schválení. Z citovaného ustanovenia § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve vyplýva, že možno uzavreté účtovné knihy opätovne otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva, avšak len do schválenia účtovnej závierky. Správny súd uviedol, že žalobca nemôže dôvodiť zákonnosť svojho postupu s odkazom na uvedené ustanovenie zákona o účtovníctve, pretože na žalobcu sa toto ustanovenie nevzťahuje, keďže účtovné knihy, konkrétne účtovnú závierku otvoril po jej schválení. Žalobca ani nepoukazuje na iné ustanovenia zákona o účtovníctve, podľa ktorých by jeho postup obstál.

2. K námietke žalobcu ohľadom aplikácie ustanovenia § 23 ods. 3 zákona o účtovníctve správny súd uviedol, že z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že do registra (ktorý je v zmysle § 23 ods. 1 zákona o účtovníctve informačným systémom verejnej správy, správcom ktorého je Ministerstvo financií SR a prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia ministerstva DataCentrum) môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú závierku podľa ods. 2 (riadne individuálne účtovné závierky, mimoriadne individuálne účtovné závierky, riadne konsolidované účtovné závierky, mimoriadne konsolidované účtovné závierky, súhrnné účtovné závierky verejnej správy, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22, správy audítorov, individuálne výročné správy, konsolidované výročné správy, ročné finančné správy podľa osobitného predpisu, oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky), ktorú zostavila z vlastného podnetu. Z tohto zákonného ustanovenia teda vyplýva oprávnenie pre účtovnú jednotku zverejniť aj takú účtovnú závierku, ktorá bude zostavená

účtovnou jednotkou z jej vlastného podnetu, pričom ale z tohto ustanovenia zákona o účtovníctve nevyplýva pre účtovnú jednotku oprávnenie otvoriť a akokoľvek zasahovať do už zostavenej a schválenej účtovnej závierky. Toto ustanovenie sa týka len zverejnenia, respektíve uloženia účtovnej závierky v registri účtovných závierok. 3. Žalobca ďalej poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne uviedol, že medzi orgány spoločnosti patrí valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti a do jeho pôsobnosti patrí v zmysle §125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka schvaľovanie

riadnej individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo o úhrade strát. Žalobca poukazoval na to, že kompetencie valného zhromaždenia upravené v §125 Obchodného zákonníka môžu byť rozšírené len spoločenskou zmluvou alebo zakladateľskou listinou a poukázal na ustanovenie zakladateľskej listiny s tým, že do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj rozhodovanie o zrušení predchádzajúcich rozhodnutí valného zhromaždenia. V tejto súvislosti uviedol, že sa rozhodol pristúpiť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia o schválení účtovnej závierky za rok 2017, pretože v účtovníctve neboli zaúčtované významné účtovné skutočnosti a došlo ku schváleniu novo zostavenej účtovnej závierky za rok 2017. K týmto námietkam správny súd uviedol, že jeho názor, keď dôvodil, že postupoval zákonne s odkazom na Obchodný zákonník a dobrú vieru s tým, že chcel, aby účtovníctvo zodpovedalo skutočnému stavu, nie je správny.

Je nepochybné, že spoločnosť s ručením obmedzeným ako jeden z typov obchodnej spoločnosti (podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania a spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie)

je predmetom právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník upravuje aj o orgány obchodnej spoločnosti a ich kompetenciu (podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách). Zo žalobcom citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka vyplýva oprávnenie valného zhromaždenia rozhodovať o schválení

riadnej individuálnej účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, o rozdelení zisku a aj o úhrade straty. Žalobca poukázal aj na ustanovenie zakladateľskej zmluvy, ktorá valnému zhromaždeniu ako orgánu spoločnosti umožňuje zrušiť svoje predchádzajúce

rozhodnutie. K tejto námietke správny súd uviedol, že žalobca ale vôbec nereflektuje na to, že oprávnenia valného zhromaždenia napĺňajúce jeho kompetenciu v zmysle Obchodného zákonníka môžu (a ak majú byť vyhodnotené ako zákonné aj musia) byť realizované len tak, že budú reflektovať na oprávnenia a povinnosti vyplývajúce pre obchodnú spoločnosť aj z iných právnych predpisov, v tomto prípade zo zákona o účtovníctve.

V tomto prípade bolo konštatované porušenie zákona o účtovníctve a bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za správne delikty podľa zákona o účtovníctve, pričom skutková podstata týchto správnych deliktov je vymedzená v zákone o účtovníctve a je vymedzená ako porušenie povinnosti účtovnej jednotky vyplývajúcej zo zákona o účtovníctve.

Preto poukazoval na ustanovenia Obchodného zákonníka izolovane, bez zohľadnenia povinností a oprávnení vo vzťahu k oprave údajov uvedených v účtovnej závierke, nesvedčí podľa správneho súdu o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

4. Správny súd k žalobcovej námietke, že konateľ žalobcu ako obchodnej spoločnosti je poľským občanom a došlo k nedorozumeniu pri komunikácii z dôvodu jazykovej bariéry medzi ním a jeho účtovníčkou s tým, že on požadoval faktúry za nákup vozidiel zaúčtovať ako majetok a myslel ako majetok na sklade, t. j. tovar, avšak účtovníčka to zaúčtovala ako dlhodobý majetok uviedol, že ani tieto námietky nie sú spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že by tieto okolnosti mohli byť takým dôvodom, pre ktoré by žalobca nebol zodpovedný za spáchanie správnych deliktov, za ktoré voči nemu bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť.

Ako už bolo uvedené, v tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Ak by aj teoreticky došlo k nejakému nedorozumeniu pri komunikácii, pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti nemožno brať na tieto skutočnosti ohľad, ako to správne uviedol žalovaný a aj správca dane.

Postačuje, že k porušeniu povinnosti došlo a tým bol porušený alebo ohrozený záujem chránený právnym predpisom (v tomto prípade záujem na vedení účtovníctva, ktoré bude poskytovať verný obraz o pomeroch obchodnej spoločnosti v zmysle zásad podrobne upravených v zákone o účtovníctve). Navyše ide opäť len o všeobecné tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo ničím osvedčené a preukázané.

5. K žalobcovej námietke ohľadom porušenia zásady ne bis in idem s tým, že správca dane aj žalovaný už za uvedené porušenie zákona o účtovníctve žalobcu sankcionovali, a to rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100465402/2022 zo dňa 13.03.2022, ako aj rozhodnutím Daňového úradu Žilina - pobočka Čadca č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021, v ktorom bola už za totožné porušenia uložená totožná pokuta vo výške 8.000 eur, správny súd uviedol, že ju nepovažoval za dôvodnú. Zásada ne bis in idem predstavuje záruku pre predídenie takej situácii, aby páchateľ protiprávneho konania bol za ten istý skutok potrestaný

dvakrát. Ide o zásadu, ktorá je jednou zo základných zásad trestného práva upravujúceho vyvodzovanie zodpovednosti za trestné činy (zločiny a prečiny). Prostriedkom dôsledného uplatňovania tejto zásady je aj dôraz kladený v rámci trestného konania na vymedzenie skutku vo výroku odsudzujúceho rozhodnutia - s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania a ďalších skutočností dostatočne identifikujúci skutok, za ktorý sa vyvodzuje zodpovednosť, a to spôsobom vylučujúcim zameniteľnosť skutku s iným skutkom, a tým aj zabezpečenie, aby nedošlo k opätovnému postihu za ten istý skutok. Keďže vo veciach správneho trestania sa analogicky uplatňujú zásady trestného práva, judikatúra správnych súdov vyslovila rovnakú požiadavku aj na výroky rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. V prejednávanej veci nie je pochybnosť o tom, že administratívnoprávna zodpovednosť bola vyvodzovaná v súvislosti s kontrolovaným účtovným obdobím rok 2017 (Podľa § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje

a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len „účtovné obdobie“). Podľa § 3 ods. 3 zákona o účtovníctve účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o účtovníctve účtovným obdobím môže byť aj hospodársky rok. Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom.) Spáchanie správnych deliktov bol vyhodnocované vo vzťahu ku kontrolovanému účtovnému obdobiu kalendárny rok 2017, ku ktorému sa viažu povinnosti vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.

Pokiaľ bola vyvodená zodpovednosť za iné účtovné obdobia, nejde o potrestanie za totožný skutok, čo by bolo porušením zásady ne bis in idem. Žalobca nepreukázal, že by už bol potrestaný za totožný skutok, týkajúci sa totožného účtovného obdobia.

6. K namietanej jazykovej bariére (konateľ žalobcu a účtovníčka), v dôsledku ktorej vzniklo nedorozumenie a chyba v účtovníctve súd uviedol, že tieto skutočnosti ale boli a sú žalobcom len tvrdené a neboli nijako preukázané. Navyše ide o také skutočnosti, ktoré by s ohľadom na ich povahu a aj na časový odstup ani nebolo možné s istotou preukázať. Pokiaľ žalobca mal

snahu o opravu svojho účtovníctva tak, aby zodpovedalo skutočnému stavu, bolo na mieste zvoliť taký prostriedok opravy, ktorý zákon o účtovníctve v prípade, že sú zaznamenané chyby a nedostatky v účtovníctve, pripúšťa ako zákonný. Pokiaľ žalobca zvolil taký spôsob opravy svojich účtovných dokladov, ktorý má za následok záver o porušení ustanovení zákona o účtovníctve, musí niesť aj následok spojený s takýmto konaním. Navyše je potrebné poukázať na to, že ani po úprave účtovnej závierky účtovný stav nezodpovedal skutočnému stavu k 31.12.2017, preto nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že išlo o snahu odstrániť pochybenie, keďže toto nebolo úplne odstránené. Súčinnosť žalobcu v rámci miestneho zisťovania a v rámci celého konania nie je pre uloženie výšky pokuty v zmysle § 38 ods. 5 zákona o účtovníctve rozhodujúca.

Zároveň nebolo nijakým spôsobom ani preukázané, že by nedošlo k zmene daňových povinností žalobcu, najmä keď došlo k zmene v sume účtovných odpisov. Orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočne odôvodnili úvahu, ktorá predchádzala stanoveniu výšky úhrnnej pokuty za dva správne delikty a zohľadnili kritéria stanovené v 38 ods. 5 zákona o účtovníctve, pričom postupovali aj podľa § 155a Daňového

poriadku. Bolo zohľadnené aj to, že došlo k zmene v sume účtovných odpisov (čím sa ovplyvňuje základ dane), vo vykazovanej sume straty, ako aj to, že ani po otvorení účtovnej závierky a po vypracovaní novej účtovnej závierky nebolo účtované k 31.12.2017 tak, že by účtovný stav zodpovedal skutočnému stavu.

7. Pokiaľ žalobca namietal, že nebola vykonaná daňová kontrola ale správca dane pristúpil len k miestnemu zisťovaniu, ani túto žalobnú námietku nevyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve v znení platnom a účinnom v čase vyvodzovania zodpovednosti za správne delikty daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona a na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje

daňový poriadok. Z uvedeného vyplýva, že Daňový poriadok sa vzťahuje na vykonávanie kontroly podľa zákona o účtovníctve, pričom pojem kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve je potrebné chápať tak, že pod neho spadajú všetky inštitúty Daňového poriadku, na základe ktorých je možné realizovať kontrolovanie dodržiavania jednotlivých ustanovení zákona o účtovníctve, a teda aj inštitút miestneho zisťovania. Žalobca bol upovedomený o miestnom zisťovaní oznámením č. 101837602/2021 zo dňa 30.09.2021, bol účastný miestneho zisťovania (aj prostredníctvom právneho zástupcu) - zápisnica č. 102264240/2021 zo dňa 15.11.2021, mal možnosť predkladať dôkazy, bolo mu umožnené vyjadriť sa (podanie zo dňa 02.11.2021) a svoj nesúhlas proti rozhodnutiu správcu dane vyjadril aj v podanom riadnom opravnom prostriedku (odvolaní). Súd konštatoval, že žalobcovi neboli upreté žiadne procesné

práva. 8. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia aj mimo žalobných bodov v zmysle § 195 SSP a nezistil, že by zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo že by skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu, nezistil že by došlo k uplynutiu lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt (dodržaná subjektívna lehota 1 rok od kedy sa správca dane dozvedel o správnom delikte (miestne zisťovanie) a objektívna lehota 5 rokov od skončenia účtovného obdobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo), nezistil, že by boli porušené základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie alebo zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

Zároveň nedospel k záveru, že by uložený druh sankcie a jej výška vybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 9. K návrhu na peňažnú moderáciu podľa § 192 SSP správny súd uviedol, že správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania (§ 194 SSP a nasl.) a pri tomto type správnej žaloby je zakotvený osobitný moderačný prostriedok v § 198 SSP - sankčná moderácia. Žalobca predniesol návrh na peňažnú moderáciu v zmysle § 192 SSP.

Peňažná moderácia je ale moderačným prostriedkom prípustným pri všeobecnej správnej žalobe, a to pri rozhodnutí zaväzujúcom žalobcu ako účastníka administratívneho konania na peňažné plnenie alebo na peňažnú náhradu škody. Žalobca v správnej žalobe predniesol návrh na moderáciu, ktorý v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania nie je prípustný.

Navyše nebolo ani preukázané, že by výška pokuty bola neprimeraná a žalobca ani nepreukázal, že by pre neho pokuta bola likvidačná.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

10. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 22.08.2024 kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

11. V odôvodnení kasačnej sťažnosti uviedol, že zo strany žalovaného a následne aj zo strany správneho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Sťažovateľ udáva, že si je vedomý svojho porušenia vo vzťahu k oprave účtovnej závierky za obdobie roku 2017 a vloženie jej upravenej verzie do Registra účtových závierok dňa 15.10.2021, zdôraznil, že si svoju povinnosť splnil dobrovoľne prvýkrát v lehote a následne po tom, čo bola zistená potreba opravy toho ako aj nasledujúceho účtovného obdobia roku 2021 a to bez toho, aby na takúto opravu bol vyzývaný. Namietal nedostatok úvahy vo vzťahu k určeniu výšky úhrnnej pokuty a teda metodológiu jej výpočtu vo vzťahu k miere zavinenia závažnosti porušenia ako aj okolnostiam, za ktorých k porušeniu došlo a ani nepredloženie inej dokumentácie, ktorá by preukazovala, že rovnakým spôsobom správca dane ako aj žalovaný postupovali v skutkovo a právne zhodných prípadoch. V tejto súvislosti sťažovateľ upozornil na proklientské opatrenia, podľa ktorých mala finančná správa svojich klientov upozorniť na správne ukladanie účtovných závierok do Registra účtovných závierok, resp. na skutočnosť, že finančná správa

mala rozposlať priateľské upozornenia (softwarning), ktorým by klientov upozornila na splnenie povinnosti. Dôvodil, že od finančnej správy takúto žiadosť o uloženie účtovnej závierky do Registra účtovných závierok neobdržal a svoje povinnosti si splnil dobrovoľne. Poukázal na tú skutočnosť, že ku dňu 31.07.2020 nemalo splnenú povinnosť uloženia účtovnej závierky podľa jeho zistení až 26726 účtovných jednotiek. 12. Ďalej v kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal neprimerane vysokú pokutu, pričom upozornil na štatistické výkazy finančnej správy a upozorňuje na počty uložených pokút a ich celkovú výšku, z čoho usúdil, že jemu uložená pokuta nezodpovedá priemerne uloženej výške pokút. Ďalej namietal porušenie zásady ne bis in indem, pričom upozorňuje na tú skutočnosť, že žalovaný už za uvedené porušenie zákona o účtovníctve uložil sankciu a to rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 100465402/2022 zo dňa 13.03.2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu v Žiline - pobočka Čadca č. 102291780/2021 zo dňa 16.11.2021,

o ktorom bolo rozhodnuté aj správnou žalobou zo dňa 19.06.2024 Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 30S/129/2022. 13. Ďalej v kasačnej sťažnosti namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pričom mal za to, že v tomto prípade bolo porušené právo účastníka konania na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia a jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 04.10.2024 uviedol, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní aj v žalobe. Žalovaný s argumentáciou sťažovateľa uvedenej v kasačnej sťažnosti nesúhlasil a v celom rozsahu zotrvával na skutkovej aj právnej argumentácii uvedenej v rozhodnutí č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022. Žalovaný vyjadril názor, že pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky zákonom vyžadované náležitosti ako aj na všetky ďalšie rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vydanie napadnutého

rozhodnutia. Rovnako je názoru, že Správny súd v Banskej Bystrici sa vo svojom rozsudku podrobne zaoberal podstatou veci ako aj všetkými námietkami vznesenými v správnej žalobe a navrhol, aby Najvyšší správny súd SR rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.1, § 443 ods. 1 SSP) a keďže ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) vo veciach v zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa ust. § 461 SSP zamietol.

16. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, ktorým tento podľa ust. § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022.

17. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) preveril u žalobcu dodržiavanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v príslušnom znení - platnom a účinnom do 31.12.2017 alebo do 31.12.2021 (ďalej aj len „zákon o účtovníctve“). Bolo vykonané miestne zisťovanie podľa § 37 až 39 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“), o ktorom bola spísaná zápisnica č. 102264240/2021 zo dňa 15.11.2021. Žalobca sa k záverom miestneho zisťovania vyjadril v podaní zo dňa 02.11.2021.

18. Na základe výsledkov miestneho zisťovania, po zohľadnení vyjadrenia žalobcu, orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 100437727/2022 zo dňa 08.03.2022 rozhodol tak, že podľa § 38 ods. 2 písm. c) a § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve, v nadväznosti na § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ukladá žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 8000 eur za správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 (správneho deliktu sa mala dopustiť účtovná jednotka nedodržaním ustanovenia § 17 zákona o účtovníctve) a podľa § 38 ods. 1 písm. e) zákona o účtovníctve za kontrolované účtovné obdobie roku 2017 (účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa § 8 zákona o účtovníctve a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke).

19. Za spáchanie uvedených dvoch deliktov orgán verejnej správy prvého stupňa uložil podľa § 155a Daňového poriadku úhrnnú pokutu vo výške 8000 eur, čo predstavuje 28 % hornej hranice možnej sankcie. Poukázal na ustanovenie § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve a uviedol, že žalobca ako účtovná jednotka uviedol v súvahe za kontrolované účtovné obdobie rok 2017 majetok netto sume 1403436 eur, teda horná hranica pokuty v zmysle uvedených ustanovení tvorí 28068,72 eur. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na kritériá ukladania pokuty podľa § 38 ods. 5 Daňového poriadku s tým, že prihliadal na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správnych deliktov.

Stav, keď účtovný stav nezodpovedal reálnemu stavu, považoval orgán verejnej správy prvého stupňa za závažné porušenie zákona o účtovníctve, nakoľko účtovníctvom sa má poskytovať verný a pravdivý obraz o spoločnosti, k čomu v tomto prípade nedošlo. Pokuta bola uložená pod hranicou zákonom maximálne stanovenej výšky pokuty a pri jej ukladaní vychádzal prvostupňový orgán z finančnej situácie daňového subjektu, pričom pokuta preň nie je likvidačná. Miera zavinenia je plne na účtovnej jednotke a čas trvania stavu bol od roku 2017 do 15.10.2021 (4 roky) s tým, že ani po opakovanom schválení účtovnej závierky nie sú zverejnené údaje, ktoré by korešpondovali so stavom k 31.12.2017. Pôvodným účtovaním o vozidlách na účtoch majetku 022 si žalobca uplatňoval daňové odpisy aj účtoval o účtovných odpisoch a uplatňovaním daňových odpisov ovplyvňoval základ dane.

Po otvorení účtovných kníh za rok 2017 došlo k preúčtovaniu motorových vozidiel, oprava bola vykonaná v roku 2021 a následne bolo podané dodatočné daňové priznanie za rok 2017 s tým, že pôvodne bol vyčíslený účtovný odpis zaúčtovaný na ťarchu účtu 551 v sume 292478 eur a po oprave účtovníctva bol účtovný odpis spolu 51989 eur. Účtovníctvo nebolo vedené predpísaným spôsobom, je nepreukazné, nesprávne, nekorešponduje s reálnym stavom.

Tento stav pretrvával dlhodobo, a preto bolo opodstatnené považovať toto porušenie zákona za závažné. Nie je zrejmé, akým spôsobom dochádzalo k inventarizácii majetku, inventúrne súpisy musela podpisovať zodpovedná osoba, nie je zrejmé, prečo k zisteniu pochybenia došlo za rok 2017 až v roku 2021, kedy niektoré vozidlá boli predané. Pri ukladaní pokuty sa vychádzalo z úvahy, že kontrola dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve a následné ukladanie sankcií má mať nielen represívny, ale aj výchovný charakter.

20. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101677262/2022 zo dňa 06.06.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.

21. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, o ktorej bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Správneho súdu v Banskej Bystrici.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave jednoduchého účtovníctva. (2) Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o a) stave a pohybe majetku, b) stave a pohybe záväzkov, c) rozdiele majetku a záväzkov, d) výnosoch, e) nákladoch, f) príjmoch, g) výdavkoch, h) výsledku hospodárenia účtovnej jednotky, (ďalej len „účtovné prípady“).

23. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve; Účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

24. Podľa § 8 ods. 1 - 5 zákona o účtovníctve; (1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. (2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. (3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila dokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. (4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu. (5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je

zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).

25. Podľa 16 ods. 9, 10 a 11 zákona o účtovníctve; (9) Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku 10, ak tento zákon neustanovuje inak. (10) Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má zabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva (§ 7). (11) Ak

sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila, a uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach.

26. Podľa § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve; Informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé. Informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa. Informácie v účtovnej závierke sú zrozumiteľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 8 ods. 5; informácie nemôžu byť vylúčené iba z dôvodu, že sú nezrozumiteľné pre používateľa. Informácie sú porovnateľné, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 3 a 4. Informácie v účtovnej závierke sú spoľahlivé, ak spĺňajú požiadavky podľa § 7 ods. 1 a ak sú úplné a včasné. Úplnosť informácií v účtovnej závierke sa zabezpečuje s dodržaním významnosti a so zohľadnením nákladov na ich získanie. Informácie v účtovnej závierke sú včasné, ak spĺňajú požiadavky podľa odseku 5.

27. Podľa § 38 ods. 1 písm. f) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej závierke.

28. Podľa § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve; Správneho deliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak porušila ustanovenia § 17. 29. Podľa § 38 ods. 2 písm. b) a c) zákona o účtovníctve; Daňový úrad uloží pokutu za

správny delikt b) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1000000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1000000 eur,

c) podľa odseku 1 písm. h) až m) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac 100000 eur, 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100000 eur.

30. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

31. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 32. Úlohou správneho súdu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupov správneho orgánu je posudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 33.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

34. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

35. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu, nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

36. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Trenčín v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. o Finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vykonal dňa 15.11.2021 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti sťažovateľa. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve za účtovné obdobie roku 2017.

Bolo zistené, že sťažovateľ viedol podvojné účtovníctvo podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona. Previerkou daňový úrad zistil, že (výrok I. prvostupňového rozhodnutia) sťažovateľ otvoril uzavreté účtovné knihy za rok 2017 po schválení účtovnej závierky za rok 2017. Predmetná účtovná závierka za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 bola zostavená 07.06.2018 a schválená dňa 26.06.2018. Táto bola takto uložená v Registri účtovných závierok . V roku 2021 sťažovateľ otvoril uzatvorené účtovné knihy za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 a zostavil účtovnú závierku dňa 15.10.2021, ktorú toho istého dňa aj schválil. Účtovná závierka za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, ktorá bola zostavená 15.10.2021 vykazovala iné sumy zostatkov na jednotlivých riadkov v porovnaní s pôvodne zostavenou účtovnou závierkou za rovnaké obdobie, ktorá bola schválená dňa 26.06.2018.

37. Z dikcie vyššie citovaného ust. § 16 podľa kasačného súdu nesporne vyplýva, že účtovanie bežného účtovného roka začína otvorením a končí uzatvorením účtovných kníh. Rozhodujúce dni, ku ktorým sa účtovné knihy otvárajú a zatvárajú sú upravené v zákone o účtovníctve a sú taxatívne stanovené. Účtovné knihy sa zásadne otvárajú k prvému dňu účtovného obdobia a zatvárajú sa k poslednému dňu účtovného obdobia (súvahový deň). Podľa dôvodu uzatvorenia účtovných kníh môže ísť o riadne alebo mimoriadne účtovné obdobie.

38. V zásade platí, že uzatvorené účtovné knihy účtovná jednotka už nemôže otvárať s výnimkou ustanovenou v § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve. Podľa tohto ustanovenia možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť len do schválenia účtovnej závierky a iba v záujme toho, aby sa zabezpečil verný a pravdivý obraz účtovníctva. Ak po schválení účtovnej závierky účtovná jednotka zistí, že údaje v účtovnej závierke za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné, účtovná jednotka neotvára účtovné knihy. Údaje opraví v účtovnom období, keď chybné skutočnosti zistila a túto skutočnosť uvedie v poznámkach účtovnej závierky.

39. Pri otváraní a uzatváraní účtovných kníh v účtovníctve je účtovnej jednotke stanovená povinnosť dodržať bilančnú kontinuitu. V podvojnom účtovníctve je podstatou, že konečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú k súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia musia byť zhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho obdobia. 40.

Z obsahu administratívneho spisu je dostatočne zrejmé, že v roku 2021 sťažovateľ opakovane otvoril svoje uzavreté účtovné knihy za rok 2017 po schválení účtovnej závierky a nanovo zostavil za rok 2017 účtovnú závierku dňa 15.10.2021. Uvedený postup je v rozpore s ust. § 16 ods. 11 zákona o účtovníctve, v dôsledku čoho prvostupňový správny orgán rozporoval zákonnosť tohto postupu v zmysle ust. § 16 ods. 11 v spojení s ust. § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve.

41. Ako ďalšie pochybenie (výrok II. prvostupňového rozhodnutia) v účtovníctve sťažovateľa vyhodnotil prvostupňový správny orgán nevykázanie majetku v účtovnej závierke. Pri kontrole účtovníctva daňový úrad zistil, že účtovná jednotka (sťažovateľ) po otvorení účtovných kníh za rok 2017 preúčtoval z účtu 022 - Samostatné hnuteľné veci na účet 132 - Tovar na sklade a v predajniach u nasledovných motorových vozidiel: Formula (Radical XN.XN.), McLaren O.XXX O., Lamborgini O.XXXO.). V pôvodnej účtovnej závierke, resp. v pôvodných účtovných knihách bolo účtované na účte 022 o vozidlách Range Rover Sport O.XXXO. a Jaguar XF O.XXXO., pričom v prepracovaných účtovných knihách za rok 2017, nie je o týchto vozidlách účtované ani na účtoch účtovnej triedy 0 - Dlhodobý majetok ani na účtoch účtovnej triedy 1 - Účtovné zásoby. Z uvedeného je zrejmé, že pri kontrole účtovníctva sťažovateľa zamestnanci finančnej správy zistili rozdiely na účte 022 pri samostatných hnuteľných veciach a súboroch hnuteľných vecí.

42. Podrobný priebeh administratívneho konania ako aj realizovaných kontrol bol podrobne opísaný v rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, preto ho kasačný súd nebude znovu rekapitulovať len na ňom v celom rozsahu poukazuje. 43. Je nesporné, že sťažovateľ v danom období v účtovných knihách vykazoval stav, ktorý sa nezhodoval so skutočným stavom k 31.12.2017. Keďže daňový úrad konštatoval rovnaké porušenie zákona o účtovníctve ako v roku 2016, konštatoval opakované pochybenie u sťažovateľa v tej istej veci, ktorý sa počas iného účtovného obdobia dopustil rovnakého porušenia, pričom konštatoval, že mal dostatočný časový priestor na zistenie nezrovnalostí v prípade riadneho vedenia účtovníctva. Valné zhromaždenie schválil správne zostavenú účtovnú závierku za rok 2017 a ak teda následne v roku 2021 bolo zistené, že účtovníctvo nebolo vedené správne, opravy sa vykonávajú v roku, kedy sa o tom účtovná jednotka dozvedela.

44. Na základe zistených skutočností daňový úrad uložil sťažovateľovi pokutu za dva správe delikty a to podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. i) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. K tomuto deliktu konštatoval, že k nemu došlo opätovným otváraním uzavretých účtovných kníh po zostavení a schválení účtovnej závierky.

Keďže informácie v účtovnej závierke, ktorá bola zostavená dňa 29.6.2017, schválená 14.06.2018 neboli ani podľa samotnej účtovnej jednotky (sťažovateľa) správne a neposkytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva. Ďalej bola uložená pokuta podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f) citovaného zákona z dôvodu, že sťažovateľ v poslednej schválenej účtovnej závierke, ktorú zostavil dňa 15.10.2021 a schválil dňa 15.10.2021 nevykázal k 31.12.2017 na účtoch majetku vozidlá, ktoré má vo vlastníctve a o ktorých sám prehlásil, že mali byť účtované ako majetok na sklade, t. j. tovar k 31.12.2017. Za tieto 2

správne delikty mu bola podľa ustanovenia § 38 ods. 2 písm. b) zákona o účtovníctve uložená pokuta do výšky 2% z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe za preverované účtovné obdobie. Daňový úrad následne pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 8%, pričom horná hranica pokuty bola stanovená podľa vyššie citovaného ustanovenia až na 28.068,72 Eur.

45. Senát Najvyššieho správneho súdu po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

46. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s nimi senát Najvyššieho správneho súdu stotožnil v celom rozsahu považujúc správne posúdenie veci správnym súdom za správne.

47. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré sťažovateľ namietal už v konaní pred správnym súdom a s ktorými sa tento súd náležite vysporiadal. Kasačný súd konštatoval, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.

48. Aj podľa názoru kasačného súdu v preskúmanej veci je nesporné, že sťažovateľ sa dopustil správnych deliktov podľa ust. § 38 ods. 1 písm. i) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 38 ods. 1 písm. f) citovaného zákona v nadväznosti na ust. § 155a ods. 1, ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., za čo mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 8.000 Eur. Podľa názoru kasačného súdu bolo nesporne preukázané, že za účtovné obdobie roku 2017 sa sťažovateľ dopustil podľa ust. § 38 ods. 1 písm. i) citovaného zákona správneho deliktu za porušenie ust. § 17, 8 zákona o účtovníctve. Správca dane pri stanovení výšky pokuty postupoval správne, keď vychádzal z ust. § 155a ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov a sťažovateľovi uložil úhrnnú pokutu podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou pokuty. Ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich.

Za účtovné obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017 sťažovateľ v súvahe vykázal majetok v sume 1.403.436 Eur, z čoho 2% predstavujú sumu 28.068,72 Eur. Správca dane teda za zistené pochybenia uložil pokutu v spodnej hranici 8.000 Eur, čo predstavuje 28,5% hornej hranice možnej sankcie (z 28.068,72 Eur).

49. Kasačný senát sa nemohol stotožniť s námietkami sťažovateľa, v ktorých tento poukazoval na všeobecné štatistiky, poukazoval na skutočnosti, že finančná správa neinformuje dostatočne daňové subjekty, v prípade, že tieto si neplnia svoje povinnosti, čo však na uloženie predmetnej pokuty nemá žiaden vplyv, nakoľko účtovná jednotka (sťažovateľ) je zodpovedný za dodržanie ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. sám. Účtovná jednotka (sťažovateľ), ak poverí vedením svojho účtovníctva inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, nezbaví sa týmto zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky ani za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu zákona o účtovníctve.

50. Kasačný súd sa nestotožnil ani s kasačnou námietkou ohľadom jazykovej bariéry konateľa spoločnosti, túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú. Konateľ spoločnosti si sám zvolil účtovnú spoločnosť, ktorá za neho bude vypracovávať, resp. viesť jeho účtovnú agendu a skutočnosť prípadnej jazykovej bariéry mal vyhodnotiť už v tomto okamihu, tzn. že poverením vedenia účtovníctva mal teda poveriť osobu, ktorá dostatočným spôsobom rozumie jeho jazyku. Dodatočné hľadanie argumentácie, že účtovníctvo nebolo vedené správne z toho dôvodu, že konateľ spoločnosti neporozumel dostatočne jazyku účtovníčky nemohol súd akceptovať. Rovnako za nepodstatnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že o danej veci už bolo raz rozhodnuté. V danom prípade sa jedná o porušenie vedenia účtovníctva za rok 2016, kdežto o predmetnej veci je rok 2017.

51. Najvyšší správny súd vyhodnotil námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti ako nedôvodné. Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu mal dostatočne za preukázané, že správca dane ako aj žalovaný rozhodli v súlade s platnými správnymi predpismi a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Bolo nesporne preukázané, že sťažovateľ vo vedení svojho účtovníctva pochybil a to v súvislosti so zostavením účtovnej závierky za účtovné obdobie roku 2017, keď otvoril uzavreté účtovné knihy z vlastného podnetu po schválení ročnej účtovnej závierky. Sťažovateľ zverejnil dve odlišné schválené účtovné závierky za rok 2017 a to zo dňa 26.06.2018 a zo dňa 15.10.2021.

52. Z administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že rovnako účtovný stav majetku, ktorý v účtovnej závierke z roku 2017 sťažovateľ zverejnil, neposkytol pravdivý obraz o spoločnosti, nakoľko tento nezaúčtoval v roku 2017 dve vozidlá a to Jaguar v obstarávacej cene 35.752,20 Eur a Land Rover v nadobúdacej cene 92.416,49 Eur. Napriek tomu, že v technických preukazoch bol zapísaný ako vlastník ku dňu 31.12.2017 a predmetné vozidlá predal až v roku 2019 a 2020. Sťažovateľ teda o vozidlách účtoval na majetkoch účtovnej triedy 022 a uplatňoval si z tohto majetku odpisy. Po znovuotvorení účtovných kníh z vlastného podnetu už vozidlá neboli zaúčtované v majetku žalobcu. Žalobca v poslednej schválenej účtovnej závierke neuviedol tak svoj majetok v hodnote 128.168,69 Eur.

53. Kasačný súd rovnako za nesporné považoval rozhodnutie o výške pokuty, pri ktorej určení správca dane prihliadol na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu, pričom jej výšku uložil v spodnej hranici.

Pri rozhodovaní o výške pokuty bola vzatá do úvahy aj skutočnosť, že išlo o opakované porušenie zákona o účtovníctve, pretože za účtovné obdobie roku 2016 bola žalobcovi uložená pokuta za rovnaké porušenie zákona. 54. V súlade s citovanými ustanovenia, vyššie uvedenými úvahami kasačný súd si osvojil záver, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie ani zmenu a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa ust. § 461 SSP zamietol. 55.

O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa ust. § 170 písm. a) SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak ,že neúspešnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

56. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. mája 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Stk/10/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik