4Stk/10/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ JURKI-HAYTON s.r.o., Prístavná 2, 821 09 Bratislava, IČO: 31332251, 2/ S.. X.. Q. S., N.., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, XXX XX D., obaja sťažovatelia právne zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o., Domkárska 4, 821 05 Bratislava, IČO: 52164683, proti žalovaným: 1/ Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, Legionárska 5, 012 05 Žilina, 2/ Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00156906, o preskúmanie zákonnosti rozkazu žalovaného 1/ č. 2395200224/5973/73/2024-6267/2024 zo dňa 19.02.2024, o kasačnej sťažnosti žalobcov voči uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 3S/24/2024-55 zo dňa 19. novembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

republiky č. 253/2023 Z. z. o požiadavkách na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu (podľa § 7 ods. 7 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 195/2016 Z. z. v znení platnom v čase zistenia porušenia povinnosti), ktorého sa žalobca 1/ ako účastník konania dopustil tým, že ako prevádzkovateľ stredného stacionárneho zdroja znečisťovania ovzdušia „Čerpacia stanica pohonných látok Jurki, Bratislavská 34, 010 01 Žilina“ (ďalej aj ako „ČS Jurki Žilina“) v roku 2021 a 2022 nepreukázal dodržiavanie ustanovenej účinnosti systému II. stupňa rekuperácie benzínových pár vykonaním oprávneného merania (ďalej len ako „opatrenie“). Žalobcovia žiadali uvedený rozkaz podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Správny súd uviedol, že primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci. Poukázal aj na to, že v uznesením č. k. 3S/24/2024-23 zo dňa 20.05.2024 vyzval žalobcov, aby doplnili správnu žalobu o označenie druhu žaloby a o označenie a doručenie jedného vyhotovenia napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy druhého stupňa, z ktorého by bolo zrejmé vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov. Žalobcovia sa k výzve správneho súdu vyjadrili podaním zo dňa 01.07.2024 s tým, že ide o správnu žalobu (bez uvedenia druhu správnej žaloby). Pokiaľ ide o označenie napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy druhého stupňa, z ktorého by bolo zrejmé vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, žalobcovia uviedli, že žalobkyňa 2/ nemala ako účastník konania riadne doručené prvostupňového rozhodnutie.

5. Správny súd skonštatoval, že žalobcovia v podanej správnej žalobe vymedzili predmet súdneho prieskumu, ktorým bol rozkaz o uložení sankcie za iný správny delikt, ktorým bola žalobcovi 1/ uložená pokuta za správny delikt podľa § 55 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane ovzdušia za porušenie povinnosti ustanovenej v § 34 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane

7. Pokiaľ žalobcovia označili ako žalovaného 2/ Slovenskú inšpekciu životného prostredia - ústredie, správny súd poukázal na § 32 ods. 2 SSP. Uviedol, že žalobcovia neoznačili, a ani na výzvu súdu nepredložili súdu rozhodnutie žalovaného 2/, z ktorého by bolo zrejmé vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov.

9. Správny súd zdôraznil dispozičnú zásadu a koncentračnú zásadu, resp. ich relevanciu v správnom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je striktne časovo limitovaná. Žalobkyňa 2/ žalobný návrh zodpovedajúci správnej žalobe opomenutého účastníka konania neuplatnila a ani z obsahu správnej žaloby po výzve na odstránenie vád nevyplýva, že ide o správnu žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. Zároveň v režime správnej žaloby vo veciach správneho trestania nie je možné sa domáhať uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v doručení napadnutého rozhodnutia či opatrenia žalovaného, ale len jeho zrušenia podľa § 191 SSP, či sankčnej moderácie podľa § 198 SSP. Absencia aktívnej žalobnej legitimácie na podanie správne žaloby vo veciach správneho trestania je tak - podľa správneho súdu - dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, keďže ide o žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

10. Proti napadnutému uzneseniu podali žalobcovia (ďalej len „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j), f) a g) SSP, ktorou žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 11. Sťažovatelia uviedli, že majú za to, že v predmetnej veci sú dané dôvody na zrušenie rozkazu v zmysle § 191 ods. 1, písm. c), d), e) a g) SSP. 12. Sťažovatelia sa ohradili voči záveru správneho súdu o absencii aktívnej žalobnej legitimácie žalobkyne 2/. Namietali, že správny súd tak rozhodol napriek tomu, že sťažovatelia v správnej žalobe, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 01.07.2024 podrobne argumentovali, že žalobkyňu 2/, ako účastníčku konania, o správnom konaní žalovaný 1/ neupovedomil, a ani jej nedoručil svoje rozhodnutie, čím jej odňal jej procesné práva, s poukazom na jej postavenie vlastníka ČS JURKI Žilina. 13. Sťažovatelia tvrdili, že z celej rozsiahlej argumentácie v správnej žalobe je zrozumiteľné a jasné, že vo vzťahu k žalobkyni 2/ sa jednalo o správnu žalobu opomenutého účastníka v zmysle ust. § 179 a nasl. SSP, ktorou sa dožadovala doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, aby mohla v správnom konaní riadne uplatniť svoje procesné práva, ako účastníka správneho konania. Takto to bolo podľa sťažovateľov aj smerom k žalobkyni 2/ jasne vymedzené v žalobných bodoch správnej žaloby, preto všeobecné označenie správnej žaloby nemôže mať za následok nekonanie o jej predmete a žalobných dôvodoch, tak ako boli uvedené a nemôže byť ich prejednaniu na škodu. 14. Podľa sťažovateľov nie je správne tvrdenie správneho súdu, že ani z obsahu správnej žaloby po výzve na odstránenie vád nevyplýva, že ide o správnu žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 SSP, lebo práve z rozsiahleho obsahu správnej žaloby smerom k žalobkyni 2/ je to viac ako jasné.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 17.

Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

Podľa § 183 SSP; žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 22. Predmetom kasačného konania je napadnuté uznesenie, ktorým správny súd výrokom I. podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol správnu žalobu žalobcu 1/ ako neprípustnú (pre absenciu vyčerpania riadnych opravných prostriedkov) a výrokom II. podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol správnu žalobu žalobkyne 2/ (ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou). S ohľadom na uvedené je irelevantná argumentácia tvrdiaca nezákonnosť samotného rozkazu. 23.

24. Sťažnostná argumentácia sa zamerala výlučne voči výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobkyne 2/ ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou. 25. Sťažovatelia namietali, že správny súd nesprávne interpretoval obsah správnej žaloby, z ktorej podľa nich vyplýva, že v rozsahu jeho časti správnej žaloby žalobkyne 2/ išlo o žalobu opomenutého účastníka konania podľa ustanovenia § 179 SSP. Tvrdia, že z podanej správnej žaloby v zmysle jej doplnenia vyplýva, že sa dožadovali doručenia rozkazu žalobkyni 2/, aby žalobkyňa 2/ mohla v správnom konaní riadne uplatniť svoje procesné práva, ako účastníka správneho konania. S týmto sa kasačný súd nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov.

Hoci správny súd v bodoch 28. a 29. napadnutého uznesenia naznačuje, že žalobkyňa 2/ sa mohla domáhať doručenia rozkazu prostredníctvom žaloby opomenutého účastníka konania podľa § 179 SSP, tieto úvahy správneho súdu nie sú úplne správne/presné.

28. Za situácie, ak zákon nestanovuje širší okruh účastníkov konania a účastníkom správneho konania o delikte je v zásade len osoba obvinená, resp. postihnutá z tohto konania (v tomto prípadne žalobca 1/) a ak nie je sporné doručenie právoplatného rozhodnutia zodpovednému subjektu za správny delikt ako jedinému účastníkovi konania (čo v predmetnej veci nie je, rozkaz bol žalobcovi 1/ ako osobe, ktorá sa mala v zmysle tohto právoplatného rozhodnutia dopustiť správneho deliktu doručený dňa 05.03.2024), tak v predmetnej veci ani nie je možné sa domáhať uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni 2/ rozkaz. Inak povedané, aj v prípade, že by žalobkyňa 2/ podala správnu žalobu podľa § 179, táto by bola rovnako odmietnutá podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

30. V zhode s vyššie uvedeným je nesporné, že rozhodnutím o uložení pokuty prevádzkovateľovi zariadenia (žalobca 1/) sa nevstupuje do právnej sféry vlastníka tohto zariadenia (žalobkyňa 2/). 31. Kasačný súd sa zároveň stotožnil so správnym súdom v tom, že zo správnej žaloby v znení jej doplnenia vyplýva, že sa jedná o správnu žalobu vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia - rozkazu, a nie o správnu žalobu podľa § 179 SSP. Uvedené je zrejmé zo žalobného návrhu formulovaného v správnej žalobe. Žalobný návrh je nevyhnutnou obsahovou súčasťou žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to, čoho sa domáha. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhali zrušenia rozkazu podľa ustanovenia § 191 SSP, ako aj sankčnej moderácie podľa ustanovenia § 198 SSP. Zo skutočnosti, že žalobkyňa 2/ v texte žaloby a jej doplnenia deklarovala, že jej rozkaz nebol doručený, za situácie ak v zrozumiteľne formulovanom žalobnom návrhu nie je uvedený návrh na doručenie rozkazu žalobkyni 2/, nie je možné vyvodiť, že sa čiastočne jednalo o správnu žalobu podľa § 179 SSP.

Rovnako správny súd nemôže poučiť žalobcov o tom, ako žalobný návrh upraviť tak, aby mohol byť v konaní úspešný, pretože tým presahuje rámec zákonných poučovacích povinností (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2962/2012).

34. Zároveň kasačný súd poukazuje na to, že kasačný dôvod uvedený sťažovateľmi v texte kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP) nie je na súdenú veci uplatniteľný. Predmetné zákonné ustanovenie totiž upravuje nezákonné odmietnutie „podania“ a dopadá na prípady, kedy žalobca nesúhlasí s procesným rozhodnutím správneho súdu, ktorý odmietol jeho podanie z dôvodu, že žalobca ako jeho podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote toto neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať (k tomu pozri aj § 59 SSP). Odmietnutie správnej žaloby sťažovateľov v súdenej veci však nebolo zo strany správneho súdu uskutočnené na základe toho, že by sťažovatelia nevyhoveli výzve súdu na doplnenie alebo opravu podania.

V súhrne je potrebné uviesť, že napadnuté uznesenie je dostatočne odôvodnené a dostatočne presvedčivé na to, aby bolo možné verifikovať uvažovanie správneho súdu tak v rovine skutkovej, ako aj právnej. 36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 452, § 147 ods. 2 SSP, § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.