4Stk/11/2022

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 22. septembra 2021, č. k. 30S/4/2021-52 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 6. novembra 2020, číslo OU-ZA-OOP3-2020/038047-002, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) z dôvodu, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval čas spáchania skutku, zmenil vo výrokovej časti prvostupňové správne rozhodnutie z 10. augusta 2020, číslo OU-ZA-OSZP-2020/031535-003/ Mrh tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 500,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 40 ods. 1 zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

2. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím z 10. augusta 2020, číslo OU-ZA- OSZP-2020/031535-003/Mrh podľa § 40 ods. 1 zákona č. 216/2018 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,- eur za porušenie povinnosti plynúcej z § 6 ods. 6 menovaného zákona, keď ako užívateľ rybárskych revírov č. 2-0510-1-1 Dunaj č. 3 a č. 2 2-0620-1-1 č. 4 nenavrhol na zabezpečenie hospodárenia okresnému úradu rybárskeho hospodára podľa § 6 ods. 7 zákona č. 216/2018 Z. z. zabezpečuje vo vymedzenom rozsahu systematickú starostlivosť užívateľa o rybárske revíry, pre ktoré je vymenovaný.

4. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány vec správne právne posúdili, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci; nezistil tiež porušenie žiadneho ustanovenia Správneho poriadku ani iného právneho predpisu.

jeho súčasťou, bola podpísaná dňa 8. októbra 2019, t.j. ešte pred dátumom vykonania kontroly dňa 8. júna 2020. 5. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 8. Konkrétne uvádzal, že nemal vedomosť o skutočnosti, že p. X. L. nevykonáva činnosť hospodára. Skutočnosť, že došlo k ukončeniu príkaznej zmluvy na výkon činnosti rybárskeho hospodára nemá vplyv na plnenie povinnosti uvedenej v § 6 ods. 6 zákona č. 216/2018 Z. z. Samotný zákon neupravuje povinnosť vstúpiť s rybárskym hospodárom do akéhokoľvek zmluvného vzťahu, prípadne s ním v zmluvnom vzťahu zotrvať počas výkonu funkcie hospodára. Zákon takisto neurčuje formu zmluvného vzťahu. P. X. L. do dnešného dňa neoznámil, že nemá záujem vykonávať funkciu hospodára na predmetnom revíri. O skutočnosti, že fakticky nevykonáva činnosť sa žalobca dozvedel dňa 4. augusta 2020 sprostredkovane od správneho orgánu, ktorý zaslal jeho stanovisko, ktoré poskytol k danej veci Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Pred týmto dňom žalobca požiadal okresný úrad o vymenovanie ďalšieho rybárskeho hospodára na predmetný revír tak, aby bola zabezpečená starostlivosť v súlade so zákonom č. 216/2018 Z. z. Mal za to, že povinnosť vymenovať rybárskeho hospodára splnil už vymenovaním p. L. za rybárskeho hospodára. Tento bol následne doplnený na základe informácií, ktoré poskytol okresný úrad o ďalšieho rybárskeho hospodára. Žalobca teda nemohol porušiť povinnosť plynúcu z § 6 ods. 6 zákona č. 216/2018 Z. z. Nebolo preukázané, že zo strany žalobcu nebolo zabezpečené hospodárenie v revíri, pre ktorý bol p. L. vymenovaný ako rybársky hospodár. Zo strany súdu došlo k uplatneniu extenzívneho výkladu, keďže v § 6 ods. 6 menovaného zákona nie je uvedené, kedy má zo strany užívateľa dôjsť k navrhnutiu nového rybárskeho hospodára. Zákon zjavne neustanovuje akýkoľvek časový rámec, kedy je potrebné navrhnúť odvolanie, prípadne vymenovanie rybárskeho hospodára okresnému úradu. Dodal, že súd je povinný pri rozhodovaní aplikovať princíp nullum crimen, nulla poena sine lege aj na správne trestanie. Tento princíp ustanovuje, že len zákon môže určiť, čo je trestným činom a stanoviť zaň trest, ale aj princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie (nullum crimen, nulla poena sine lege stricta). Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla poena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z jej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť. 9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a cit.: „ (...) vec mu vracia na ďalšie konania“.

10. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 26. januára 2022 v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný. Z ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 216/2018 Z. z. v znení cit.: „Užívateľ je na zabezpečenie hospodárenia v rybárskych revíroch povinný navrhnúť okresnému úradu rybárskeho hospodára“ je zrejmé, že povinnosť navrhnúť rybárskeho hospodára je nevyhnutná z dôvodu zabezpečenia hospodárenia v rybárskych revíroch, pričom podľa ustanovenia § 6 ods. 1 menovaného zákona hospodárenie v rybárskych revíroch je cieľavedomá odborná činnosť užívateľa smerujúca k optimálnemu využitiu prírodného bohatstva vôd. Je nepochybné, že táto činnosť je vykonávaná nepretržite, preto je povinnosťou užívateľa navrhnúť okresnému úradu rybárskeho hospodára vždy, keď má vedomosť o tom, že aktuálne túto funkciu pre konkrétny rybársky revír nikto nevykonáva, pretože v tom čase nie je v revíre zabezpečené hospodárenie, tak ako to vyplýva z príslušného zákona. Uvedené ustanovenie preto nemožno interpretovať spôsobom ako uviedol žalobca, že navrhnutím rybárskeho hospodára je zabezpečené hospodárenie v rybárskych revíroch, ale tak, že z dôvodu zabezpečenia hospodárenia v rybárskych revíroch je užívateľ povinný navrhnúť rybárskeho hospodára. V danom prípade je konštrukcia právnej povinnosti jasne definovaná a neumožňuje alternatívny výklad. S výkladom, ktorý zaujal žalobca sa nemožno stotožniť, nakoľko ním možno dospieť k absurdnému záveru, že hospodárenie v rybárskych revíroch v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona je zabezpečené aj v prípade, kedy činnosť rybárskeho hospodára nevykonáva žiadna osoba. To, že žalobca musel mať vedomosť o nevykonávaní funkcie rybárskeho hospodára je zrejmé z dohody o ukončení príkaznej zmluvy, ktorej kópia je súčasťou predloženého spisového materiálu. Predmetná dohoda bola podpísaná dňa 8. októbra 2019, a teda evidentne pred dátumom vykonania kontroly dňa 8. júna 2020, z ktorej vyhotovený záznam bol podkladom k začatiu konania vo veci uloženia pokuty za správny delikt. K námietke žalobcu, že zákon neupravuje povinnosť vstúpiť s rybárskym hospodárom do akéhokoľvek zmluvného vzťahu, prípadne s ním v zmluvnom vzťahu zotrvať počas výkonu funkcie hospodára a takisto neurčuje formu zmluvného vzťahu, žalovaný uviedol, že ak však takýto zmluvný vzťah existuje a dôjde k jeho zániku bez toho, aby bola medzi dotknutými subjektmi uzatvorená nová zmluva, je táto skutočnosť dostatočným dôkazom k preukázaniu skutkového stavu, že p. X. L. funkciu rybárskeho hospodára nevykonával, obzvlášť, ak je tento ďalej podporený čestným prehlásením p. X. L. z 31. júla 2020, že po termíne 14. decembra 2019 pre žalobcu ako užívateľa nezabezpečoval žiadne úlohy ako rybársky hospodár. Žalobca počas konania hodnoverným spôsobom nepreukázal a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že v rozhodnom období od 15. decembra 2019 pre vybrané rybárske revíry niekto reálne vykonával funkciu rybárskeho hospodára. 11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 19.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 6. novembra 2020, číslo OU- ZA-OOP3-2020/038047-002, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval čas spáchania skutku, zmenil vo výrokovej časti prvostupňové správne rozhodnutie z 10. augusta 2020, číslo OU-ZA-OSZP-2020/031535-003/Mrh tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 500,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 40 ods. 1 zákona č. 216/2018 Z. z., ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že porušil povinnosti stanovené v § 6 ods. 6 zákona č. 216/2018 Z. z., t.j. ako užívateľ rybárskych revírov č. 2-0510-1-1 Dunaj č. 3 a č. 2-0620-1-1 Dunaj č. 4 v období

systematickú starostlivosť užívateľa o rybárske revíry, pre ktoré je vymenovaný. 23. Zákon č. 216/2018 Z. z. ustanovuje podmienky ochrany rýb, chovu rýb a lovu rýb tak, aby nedochádzalo k narušeniu vodných ekosystémov 1) a k ohrozeniu genofondu 2) pôvodných druhov rýb, práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb pri využívaní vôd 3) na ochranu rýb, chov rýb a lov rýb, štátnu správu na úseku rybárstva a zodpovednosť za porušenie povinností na úseku rybárstva.

25. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 216/2018 Z. z., na účely tohto zákona užívateľ rybárskeho revíru je právnická osoba s prideleným výkonom rybárskeho práva v rybárskom revíri; 26. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 216/2018 Z. z., rybárske právo je oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry a ulovené ryby si privlastňovať, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere pribrežné pozemky.

Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 216/2018 Z. z., užívateľ je na zabezpečenie hospodárenia v rybárskych revíroch povinný navrhnúť okresnému úradu rybárskeho hospodára. Rybárskeho hospodára vymenúva a odvoláva na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo. Evidenciu rybárskych hospodárov vedie okresný úrad.

32. Podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak odsek 2 neustanovuje inak. 33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

37. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

zachytený v protokole o prerokovaní správneho deliktu z 30. júla 2020) žalobca s príslušným podnetom vyjadril nesúhlas, mal za to, že § 6 ods. 6 zákona č. 216/2018 Z. z. neporušil, keďže s rybárskym hospodárom nedošlo k ukončeniu činnosti, - k veci sa vyjadrilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky z 3. augusta 2020 zotrvajúc na zistení, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 6 ods. 6 zákona č. 216/2018 Z. z. [k stanovisku zároveň doložilo stanovisko p. L. z 31. júla 2020, Dohodu o ukončení príkaznej zmluvy na výkon činnosti ichtyológa a rybárskeho hospodára a Výzvu žalobcu na vydanie drobného majetku z 20. júla 2020], - žalobca sa k stanovisku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 3. augusta 2020 vyjadril podaním z 10. augusta 2020 majúc za to, že § 6 ods. 6 zákona č. 216/2018 Z. z. neporušil,

42. Najvyšší správny súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu pri správnej aplikácii právnej úpravy Správneho poriadku a tiež zákona č. 216/2018 Z. z. sledujúc pritom jeho účel a cieľ.

Pojem rybárstvo možno definovať ako činnosť zameranú predovšetkým na ochranu genofondu najmä pôvodných druhov rýb, ako prioritného záujmu spoločnosti pri ochrane národného bohatstva. Súčasť rybárstva predstavuje aj optimálne využívanie produkcie rýb a ostatných vodných organizmov na ich účelné využitie a uspokojovanie spoločenských potrieb.

Ide o primárne zdroje všetkých existujúcich vodných plôch, v ktorých žijú prirodzene ryby ako ich nedeliteľná súčasť. V dôsledku toho je to štát, ktorý spolu s vlastníctvom vôd preberá zodpovednosť za ochranu, chov a lov rýb. Táto zodpovednosť je zároveň právom, ktorého nositeľom je štát a ako taký má možnosť s týmto právom disponovať, pričom základným administratívnym článkom, ktorému štát zveruje dispozíciu s rybárskym právom je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť rybárstva a ochrany rybárskeho práva.

Táto jeho povinnosť vyplýva z potreby čo najpresnejšej evidencie vôd a ich využitia na rybárske účely. Popri evidencii určuje aj účel ich využitia z hľadiska celospoločenských, predovšetkým ochranárskych, záujmov. Cieľom tohto oprávnenia je zachovať pôvodné biotopy a kategorizáciu jednotlivých druhov vôd z hľadiska ich využitia pôvodnými druhmi rýb. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky má dispozičné právo k výkonu rybárskeho práva podľa charakteru vôd, v ktorých možno rybárske právo uplatniť.

44. V predmetnej veci mal žalobca postavenie užívateľa rybárskeho revíru, ktorému štát reprezentovaný Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky pridelil výkon rybárskeho práva v rybárskom revíri označenom pod číslom 2-0510-1-1 Dunaj č. 3 a pod číslom 2-0620-1-1 Dubaj č. 4. Zákon ukladá užívateľovi každého rybárskeho revíru starať sa o pridelený revír so všetkou potrebnou a náležitou starostlivosťou, s cieľom zachovať rybársky revír pre potreby rybárstva, čo primárne zodpovedá dôležitosti, akú ryby ako živé organizmy, a teda ako zložky životného prostredia predstavujú (§ 2 veta druhá zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov). Je potrebné si tiež uvedomiť, že ryby nie sú z hľadiska právneho len živočíchmi, ktoré požívajú ochranu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, keďže predmet právnej regulácie predstavuje aj hospodársky chov rýb a ochrana rýb ako hospodárskych zvierat. Zákon č. 216/ 2018 Z. z. zvýrazňuje v prvom rade ochranu rýb, ich chov a lov v priamej nadväznosti na

45. Jednou z činností, ktoré prináležia žalobcovi ako užívateľovi rybárskeho revíru je riadne hospodárenie v konkrétnom pridelenom rybárskom revíri so všetkou potrebnou starostlivosťou, s cieľom zachovať rybársky revír pre potreby rybárstva.

na návrh užívateľa okresný úrad, v ktorého územnom obvode má užívateľ sídlo. Rybársky hospodár zabezpečuje vo vymedzenom rozsahu systematickú starostlivosť užívateľa o rybárske revíry, pre ktoré bol vymenovaný. Konkrétne aj s odkazom na vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 381/2018 Z. z. z 29. novembra 2018, ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. (pozri § 42 ods. 1 písm. f/ zákona č. 216/2018 Z. z.) rybársky hospodár plní úlohy užívateľa alebo jeho organizačnej zložky priamo súvisiace so systematickou starostlivosťou o rybárske revíry. Konkrétne, podľa § 6 ods. 2 predmetnej vyhlášky rybársky hospodár pre potreby užívateľa vypracúva návrh na celoročnú starostlivosť o rybárske revíry, pre ktoré bol vymenovaný, vypracúva návrh zarybňovacieho plánu na tri roky a po schválení ministerstvom životného prostredia zabezpečuje jeho plnenie, vedie evidenciu o zverených rybárskych revíroch, spracúva sumarizácie záznamov, ako aj spracovanie štatistického výkazu pre potreby štatistického zisťovania, zabezpečuje označenie

46. S ohľadom na v prechádzajúcich bodoch zvýraznenú dôležitosť úseku rybolovu ako nezastupiteľného prvku v oblasti ochrany životného prostredia a na to nadväzujúce obsahové vymedzenie činnosti rybárskeho hospodára možno uviesť, že činnosť rybárskeho hospodára je nezastupiteľná a zohráva jednu zo zásadných úloh na úseku rybolovu.

navrhnutím rybárskeho hospodára je zabezpečené hospodárenie v rybárskych revíroch najvyšší správny súd vyhodnotil ako formalistické a neodzrkadľujúce samotnú podstatu a význam činnosti rybárskeho hospodára na úseku rybolovu. Formálny prístup žalobcu k povinnosti plynúcej z § 6 ods. 6 zákona by aj podľa názoru mohol znamenať, že hospodárenie v rybárskych revíroch v zmysle § 6 ods. 1 menovaného zákona by bolo zabezpečené aj v prípade, kedy činnosť rybárskeho hospodára nevykonávala žiadna osoba, čo však odporuje samotnej podstate a úlohám, ktoré užívateľ ako „správca“ rybárskeho revíru je povinný plniť. Rovnako je potrebné uviesť, že samotný užívateľ zodpovedá za výber rybárskeho hospodára a s ohľadom na právnu úpravu § 6 ods. 6 zákona užívateľ okresnému úradu nielen navrhuje na vymenovanie rybárskeho hospodára, ale podáva aj návrh na jeho odvolanie.

47. V predmetnej veci žalobca ako užívateľ rybárskeho revíru navrhol rybárskeho hospodára p. L. a tento bol následne okresným úradom vymenovaný. Zároveň za účelom výkonu činnosti rybárskeho hospodára (a tiež ichtyológa) bola medzi žalobcom ako užívateľom príslušného rybárskeho revíru a p. L. ako rybárskym hospodárom uzatvorená príkazná zmluva podľa § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá bola následne ku dňu 30. septembra 2019 ukončená na základe dohody o ukončení príkaznej zmluvy z 8. októbra 2019.

Z uvedeného je zrejmé, že počnúc 1. októbrom 2019 žalobca nemal zabezpečenú systematickú starostlivosť o príslušné rybárske revíry. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že uvedený dátum bol nadväzne na vyjadrenie samotného p. L. z 31. júla 2020 korigovaný, keď tento potvrdil, že ešte do 14. decembra 2019 plnil úlohy plynúce mu z postavenia rybárskeho hospodára, ale po tomto dátume, t.j. počnúc 15. decembrom 2019 už činnosť rybárskeho hospodára nevykonával, čoho dôkazom malo byť napríklad to, že žalobca jarné zarybnenie dotknutých rybárskych revírov zabezpečoval už bez jeho účasti. Predmetné stanovisko p. L. bolo žalobcovi doručené dňa 4.

Rovnako možno poukázať na rozpor vo vyjadrení žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdil, že o skutočnosti, že p. L. nevykonáva činnosť rybárskeho hospodára sa dozvedel až dňa 4. augusta 2020 a na strane druhej uvádzal, že už pred týmto dňom podal návrh na okresný súd na vymenovanie ďalšieho rybárskeho hospodára na predmetný revír tak, aby bola zabezpečená starostlivosť v súlade so zákonom č. 216/2018 Z. z. Možno tiež poukázať na zápisnicu zo zasadnutia žalobcu konaného dňa 14. decembra 2019, z ktorého bolo tiež zrejmé, že došlo k ukončeniu predmetnej príkaznej zmluvy z dôvodu zákazu súbehu funkcie prezidenta Slovenského rybárskeho zväzu (ktorým bol v danej

hospodára. 48. K námietke žalobcu, že v oblasti správneho trestania platí princíp nullum crimen sine lege - nulla poena sine lege [teda žiaden trestný čin (a analogicky správny delikt bez zákona; pozn.) - žiaden trest bez zákona], pričom zvýraznil tiež princíp, podľa ktorého trestné právo nesmie byť aplikované extenzívnym spôsobom v neprospech obvineného, najmä prostredníctvom analógie, najvyšší správny súd uvádza, že v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 216/2018 Z. z. je užívateľ na zabezpečenie hospodárenia v rybárskych revíroch povinný navrhnúť okresnému úradu rybárskeho hospodára, ktorý zabezpečuje vo vymedzenom rozsahu systematickú starostlivosť užívateľa o rybárske revíry, pre ktoré bol vymenovaný, pričom hospodárenie v rybárskych revíroch zákon definuje ako cieľavedomú odbornú činnosť užívateľa smerujúcu k optimálnemu využitiu prírodného bohatstva vôd.

V konaní bolo riadne preukázané, že žalobca ako užívateľ rybárskeho revíru nemal počnúc 15. decembrom 2019 zabezpečené hospodárenie a za účelom jeho riadneho zabezpečenia nenavrhol okresnému úradu rybárskeho hospodára za účelom jeho vymenovania, čím porušil povinnosť obsiahnutú v § 6 ods. 6 zákona.

Na základe uvedeného najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená na dolnej hranici sadzby vo výške 500,- eur, pričom horná hranica sadzby dosahuje výšku 3.000,- eur, z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, prihliadol aj na fakt, že u žalobcu išlo o prvé porušenie povinnosti a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil.

51. Vady podľa § 195 SSP najvyšší správny súd nezistil. 52. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu prednesené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

54. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.