4Stk/11/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200155.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 15Sa/1/2023
- IČS
- 5023200155
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: APAGE SATANAS (predtým: EuroSpotrebiteľ), združenie so sídlom Ul. Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 514281 48, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Obvodné oddelenie Policajného zboru Žilina- západ, so sídlom Kuzmányho 26, 010 75 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení blokovej pokuty č. L2015035 zo dňa 09.05.2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Sa/1/2023-20 zo dňa 13. júla 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa odmieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobou označenou ako „SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH SPRÁVNEHO TRESTANIA O (ÚDAJNOM) PRIESTUPKU o preskúmanie ne/zákonnosti postupu a ne/ zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) žalovaného“, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení blokovej pokuty (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) č. L2015035, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) uložil žalobcovi dňa 09.05.2023 pokutu vo výške 10 eur. Žalobným petitom navrhol rozhodnúť o správnej žalobe tak, aby súd vecne nesprávny blokový akt - blokovú pokutu č. L2015035 vo výške 10 € z 09.05.2023 zrušil, zrušil nezákonné (protiprávne) konanie (protiprávne opomenutie) tomuto žalovanému aktu predchádzajúce, a aby konanie vo veci samej súd
zastavil; inak (subsidiárne) toto vrátil späť na nové konanie a rozhodnutie do štádia pred porušením (obchádzaním) zákona a etického kódexu príslušníka Policajného zboru. 2. Žalobca v žalobe vo vzťahu k svojej aktívnej procesnej legitimácii uviedol, že dňa 09.05.2023 Jaroslav Šutý ako štatutár vykonával v mene žalobcu na príkaz žalobcu resp. dozornej rady žalobcu, stretnutie s klientom spotrebiteľom a vykonával kontrolu v nemenovanom podniku v Žiline, na ktoré štatutár žalobcu šiel vypožičaným motorovým vozidlom, spolu so spolujazdcom P..
D.. Počas cesty späť boli náhle na majáky hliadkou svojvoľne zastavení, za nimi podozrivo jazdiacou hliadkou OO PZ, absolútne bez príčiny, vraj „náhodná kontrola“, pričom rýchlosť jazdy dodržiavali, čo im ani za vinu kladené nebolo.
Po dychovej skúške a kontrole dokladov bol Jaroslav Šutý vyzvaný na zaplatenie pokuty 10 Eur za nepredloženie dokladu PZP, ktoré sa vodičovi v rýchlosti nepodarilo vo vypožičanom aute nájsť, toto sa našlo spolujazdcom v kope dokladov a manuálov od vozidla, ktoré boli v aute, až po tom ako si policajt vyzval a ihneď prevzal 10 Eur z majetku žalobcu a vydal blok na pokuty s tým, že už ho nezaujímalo, že PZP je platné a doklad sa vo vozidle reálne aj nachádza po spísaní bloku. 3.
Správny súd uznesením č. k. 15Sa/1/2023-20 zo dňa 13. júla 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správnu žalobu žalobcu z dôvodu absencie aktívnej procesnej legitimácie žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 4. Správny súd zo žalobných bodov, no najmä z predloženého listinného dôkazu - blokovej pokuty č. L2015035 zo dňa 09.05.2023 mal preukázané, že žalovaný, ako orgán verejnej správy, uložil blokovú pokutu za priestupok fyzickej osobe - Jaroslavovi Šutému, za porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch) a za porušenie povinnosti mať pri sebe platné doklady predpísané zákonom (podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke). Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v spojení s § 2 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vyplýva, že páchateľom priestupku je špecifický subjekt, ktorým je vodič motorového vozidla, ktorý porušil všeobecne záväzný právny predpis na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - cestný zákon tým, že
nesplnil povinnosť mať pri sebe platné doklady predpísané cestným zákonom alebo osobitným predpisom. 5. V odôvodnení ďalej uviedol, že ohľadom aktívnej procesnej legitimácie je nevyhnutné mať za ustálené, že súdnej ochrany svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov sa domáha nositeľ tohto (svojho) subjektívneho práva, ktorého ochrany sa správnou žalobou domáha, tvrdiac, že bol ukrátený na svojich právach. Pokiaľ z ustanovenia § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP vyplýva, že žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, je tak zrejmé, že subjekt vystupujúci ako žalobca v predmetnej žalobe nebol účastníkom administratívneho konania o priestupku, ktorého preskúmania sa v rámci správnej žaloby domáha.
6. Aktívna legitimácia podľa správneho súdu v správnom súdnom konaní o priestupku je odvodená od účastníctva administratívneho konania o priestupku, ktorého páchateľom bol vodič motorového vozidla, ako fyzická osoba. Za celkom zjavne neoprávnenú osobu je tak v tomto prípade potrebné - vzhľadom na žalobné body, ako aj listinné dôkazy, považovať žalobcu, ktorý ako právnická osoba celkom zjavne účastníkom administratívneho konania o priestupku nebol, keďže pokuta bola uložená fyzickej osobe „Jaroslav Šutý“ z dôvodu, že táto fyzická osoba bola aj účastníkom administratívneho konania o priestupku.
7. V závere napadnutého uznesenia správny súd poučil žalobcu o jeho práve v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia správneho súdu podať kasačnú sťažnosť na správny súd. Rovnako bol poučený aj o povinnom spísaní kasačnej sťažnosti advokátom a aj o povinnom právnom zastúpení sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia
8. Proti napádanému uzneseniu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. c). f), g), h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnuté uznesenie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol podľa § 33 SSP, do konania pribrať ako účastníka- fyzickú osobu Jaroslav Šutý.
9. Podľa sťažovateľa správny súd „nesprávne vyriešil otázku aktívnej legitimácie, vyvodil nesprávne a neúplne skutkové a právne závery, ktoré ho viedli k formálnemu, protiprávnemu a nesprávnemu rozhodnutiu tak v otázke rozsahu účastníkov konania o žalobe o predmete žaloby, o otázke aktívnej legitimácie žalobcu, v opomenutej nepreskúmateľnej otázke opomenutého nepribratého účastníka blokového konania, ako aj nesprávnosti (i predčasnosti) v procesnej otázke o odmietnutí predmetnej žaloby a to v prvom rade preto, že protiprávne ex offo odmietol do konania pribrať hlavného účastníka blokového konania FO, teda porušil a obišiel ust. § 33 SSP v neprospech účastníka blokového konania a v neprospech žalobcu, čím rozhodol súd predčasne i nesprávne“.
10. K otázke povinného právneho zastúpenia v kasačnom konaní podľa § 449 ods. 1 SSP uviedol, že kasačnú sťažnosť podáva bez právneho zastúpenia, pričom poukázal na „nezmyselnosť obligátorneho právneho zastúpenia v spore o 10 €, kde by trovy advokáta boli premrštené a asi tak 30 krát presiahli predmet sporu“. Zároveň odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 As/9/2023 zo dňa 23.02.2023, podľa ktorého má za to, že na povinnom zastúpení v kasačnom konaní nie je potrebné trvať, keďže uvedené je potrebné iba v prípade, ak sťažovateľ brojí proti rozhodnutiu vo veci samej.
Povinné právne zastúpenie tak podľa sťažovateľa nie je absolútne a nemá mať prednosť pred právom na súdnu ochranu. Záverom poukázal aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 43/95 zo dňa 10.09.1996.
11. Následne sťažovateľ podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.08.2023 doplnil dôvody kasačnej sťažnosti o sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, pričom bližšie nekonkretizoval jeho dôvody. 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením správneho súdu nesúhlasí so všetkými dôvodmi kasačnej sťažnosti. Aktívna procesná legitimácia sa skúma podľa jednotlivých typov konaní, v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Nedostatok tejto procesnej podmienky je neodstrániteľná podmienka konania a správny súd pri jej zistení žalobu odmietne.
Zároveň poukázal na porušenie podmienky obligatórneho zastúpenia pri podaní kasačnej sťažnosti podľa § 449 ods. 1 SSP zo strany sťažovateľa a v tomto smere aj na judikatúru súdov, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/16/2018 zo dňa 30. 06. 2021 a uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/88/2021 zo dňa 27. 02. 2023.
13. Sťažovateľ vyjadrením zo dňa 20.03.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol, aby Najvyšší správny súd konanie prerušil a podal návrh na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, obzvlášť z dôvodu, že podľa neho protistrana nemusí rovnocenne dodržiavať ustanovenia zákona o povinnom právnom zastúpení v konaní. Následne v ďalšom vyjadrení zo dňa 28.03.2024 uviedol, že právnickým osobám Centrum právnej pomoci neposkytuje právnu pomoc ani v prípade sporov s obligatórnym právnym
zastúpením.
III. Právne názory kasačného súdu
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po predložení spisu s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa na rozhodnutie v prvom rade skúmal naplnenie procesných podmienok pre jej prejednanie. Zistil pritom existenciu nedostatkov vo
vzťahu k splneniu podmienky spísania kasačnej sťažnosti advokátom podľa § 449 ods. 1 SSP. 15. Podľa ustanovenia § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
16. Podľa § 449 ods. 2 SSP, povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
17. V súvislosti s predmetným ustanovením dáva kasačný súd do pozornosti, že podmienka právneho zastúpenia sťažovateľa v kasačnom konaní nie je samoúčelná, ide o legitímnu požiadavku, ktorá „má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom rade ochrana práv žalobcu, resp. sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom sa v rozhodujúcej miere riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad právnych predpisov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo dňa 11. decembra 2019, bod 18, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, sp. zn. 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a iné). Súčasne súvisí aj s povahou správneho súdnictva a kasačného konania, v ktorých dochádza k striktnej koncentrácií uplatňovania sťažnostných či žalobných bodov v lehote na podanie či už správnej žaloby (§ 183 a § 134 ods. 1 a 2 SSP), alebo kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Z dôvodu nutnosti včasného uplatnenia argumentov v súdnom konaní, sa požiadavka právneho zastúpenia nevzťahuje len na zastupovanie v kasačnom konaní, ale aj na moment spísania kasačnej sťažnosti. 18. Kasačný súd, po oboznámení sa so súdnym spisom, konštatuje, že zo sťažovateľom podanej kasačnej sťažnosti nevyplýva jej spísanie advokátom. Táto nebola podaná advokátom a súčasne aj zo samotného obsahu kasačnej sťažnosti a následného vyjadrenia sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ vedome a úmyselne nebol právne zastúpený.
19. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že napadnuté uznesenie správneho súdu obsahuje poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu ako aj o podmienke povinného právneho zastúpenia v kasačnom konaní (§139 ods. 1 SSP samostatne ako aj v spojení s § 147 ods. 2 a § 149 ods. 1 SSP).
Z uvedeného dôvodu predstavuje tento nedostatok podmienky konania pokiaľ (i) nebol odstránený v lehote na podanie kasačnej sťažnosti (§ 444 ods. 2 a § 445 ods. 2 SSP) a (ii) pokiaľ bolo poučenie správneho súdu v tomto smere úplné (§ 459 psím. e) v spojení s § 450 ods. 1 SSP), neodstrániteľnú vadu konania, resp. kasačnej
sťažnosti. 20. Z povinného zastúpenia advokátom v kasačnom konaní pripúšťa SSP v ust. § 449 ods. 2 výnimky, konkrétne pokiaľ má sťažovateľ sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ďalej vo vzťahu k správnej žalobe v sociálnych veciach, k správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia a v prípade konania, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Centrum právnej pomoci. Výnimka z povinného zastúpenia advokátom v kasačnom konaní sa nevzťahuje na konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.
21. K námietke sťažovateľa, v ktorej tento poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 As/9/2023 zo dňa 23.02.2023, podľa ktorého má za to, že na povinnom zastúpení v kasačnom konaní nie je potrebné trvať, keďže uvedené je potrebné iba v prípade, ak sťažovateľ namieta proti rozhodnutiu vo veci samej, kasačný súd uvádza, že uvedený rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky reflektuje na inú skutkovú aj právnu situáciu, keď sťažovateľ v uvedenom prípade žiadal príslušný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní na základe odlišnej právnej úpravy. Zároveň je z kasačnej sťažnosti zrejmé, že sťažovateľ mal na mysli uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 As 196/2014-19 zo dňa 9. 6. 2015, z ktorého vyplýva ním poukázané
rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa jedná o odlišnú skutkovú a právnu situáciu, keď Najvyšší správny súd Českej republiky v kontexte daného rozhodnutia uviedol: „Konanie o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o týchto návrhoch nevybočuje z vymedzeného rámca, jeho výsledkom nie je nič iné než len konečné rozhodnutie o procesnej otázke podstatnej pre súdneho konanie, ktoré pred krajským súdom aj v dobe rozhodovania Najvyššieho správneho súdu stále beží“.
V danom prípade Najvyšší správny súd Českej republiky konštatoval, že uvedená povinnosť právneho zastúpenia sa neuplatní v konaniach, v ktorých sa preskúmavajú procesné uznesenie, kde konanie na krajskom súde stále prebieha. V prejednávanej veci sťažovateľa však žaloba sťažovateľa bola odmietnutá podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, teda konanie na správnom súde už neprebieha, ale bolo ukončené.
22. K ďalšej sťažnostnej námietke, v ktorej sťažovateľ namietal, že Centrum právnej pomoci neposkytuje právnu pomoc právnickým osobám, (hoci bola podaná po lehote na podanie kasačnej sťažnosti ako „úvaha k rozhodovaniu kasačného súdu“) kasačný súd uvádza, že uvedená skutočnosť vyplýva zo samotného znenia § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. podľa ktorého: „Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám;.
. .“. 23. Povinnosť právneho zastúpenia v kasačnom konaní však nemožno chápať ako porušenie čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, či čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 65/2017, podľa ktorého: „Kasačná sťažnosť predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Správny súdny poriadok vyžaduje, aby bol sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa boli spísané advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Požiadavka vypracovania
kasačnej sťažnosti advokátom a povinného zastúpenia advokátom v konaní o kasačnej sťažnosti (advokátsky primus) je odôvodnená predovšetkým tým, že v konaní o kasačnej sťažnosti sa spravidla rozhodujú zložitejšie prípady a vedie sa spravidla spor o výklad práva, pričom zhromaždenie relevantnej argumentácie pre kasačný súd vyžaduje vysokú mieru právnej zručnosti a znalosti množstva právnych predpisov a rozhodnutí súdov (viď. aj Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. novembra 1986 vo veci Gillow proti Spojenému Kráľovstvu, sťažnosť č. 9063/80).
24. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalších rozhodnutiach, napríklad uznesenie sp. zn. 6 Sžk 27/2017 zo 17. apríla 2019 a uznesenie sp. zn. 10 Asan 13/2017 z 9. augusta 2017, ktoré prešlo aj testom ústavnosti, pričom ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 271/2018 z 12. júna 2018 ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd v bode 21 daného uznesenia skonštatoval nasledovné: „Pretože v prípade sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ napriek riadnemu poučeniu nesplnil podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 449 SSP, nemožno dospieť k záveru o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie sťažovateľom označených práv.
Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať. Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za neodôvodnené. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.“ Uvedené rozhodnutia a v ňom obsiahnutá argumentácia je pre súdenú vec zásadnejšia, ako sťažovateľom citovaná česká judikatúra aplikujúca český právny poriadok.
25. Záverom tak kasačný súd dodáva, že argumentácia uvedená v českej judikatúre môže byť podporná a príkladná, avšak v žiadnom prípade záväznej povahy, podľa ktorej by mali súdy rozhodovať alebo sa s ňou vyslovene vysporiadať.
26. Vzhľadom na to, že v zmysle § 449 ods. 1 SSP sa vyžaduje, aby kasačná sťažnosť bola spísaná advokátom, zatiaľ čo v prejednávanom prípade táto podmienka splnená nebola, napriek riadnemu poučeniu sťažovateľa o tejto povinnosti podľa § 449 SSP, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 459 písm. d) SSP ako neprípustnú odmietol.
27. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP, t. j. rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keď zistil, že odmietnutie kasačnej sťažnosti síce spôsobil sťažovateľ nepreukázaním splnenia podmienok podľa § 449 SSP (§ 171 ods. 1 SSP), avšak žalovanému zároveň žiadne trovy kasačného konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 28. mája 2024