4Stk/11/2023

1. Žalobou označenou ako „SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH SPRÁVNEHO TRESTANIA O (ÚDAJNOM) PRIESTUPKU o preskúmanie ne/zákonnosti postupu a ne/ zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) žalovaného“, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení blokovej pokuty (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) č. L2015035, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) uložil žalobcovi dňa 09.05.2023 pokutu vo výške 10 eur. Žalobným petitom navrhol rozhodnúť o správnej žalobe tak, aby súd vecne nesprávny blokový akt - blokovú pokutu č. L2015035 vo výške 10 € z 09.05.2023 zrušil, zrušil nezákonné (protiprávne) konanie (protiprávne opomenutie) tomuto žalovanému aktu predchádzajúce, a aby konanie vo veci samej súd

D.. Počas cesty späť boli náhle na majáky hliadkou svojvoľne zastavení, za nimi podozrivo jazdiacou hliadkou OO PZ, absolútne bez príčiny, vraj „náhodná kontrola“, pričom rýchlosť jazdy dodržiavali, čo im ani za vinu kladené nebolo.

Správny súd uznesením č. k. 15Sa/1/2023-20 zo dňa 13. júla 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správnu žalobu žalobcu z dôvodu absencie aktívnej procesnej legitimácie žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

nesplnil povinnosť mať pri sebe platné doklady predpísané cestným zákonom alebo osobitným predpisom. 5. V odôvodnení ďalej uviedol, že ohľadom aktívnej procesnej legitimácie je nevyhnutné mať za ustálené, že súdnej ochrany svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov sa domáha nositeľ tohto (svojho) subjektívneho práva, ktorého ochrany sa správnou žalobou domáha, tvrdiac, že bol ukrátený na svojich právach. Pokiaľ z ustanovenia § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP vyplýva, že žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, je tak zrejmé, že subjekt vystupujúci ako žalobca v predmetnej žalobe nebol účastníkom administratívneho konania o priestupku, ktorého preskúmania sa v rámci správnej žaloby domáha.

7. V závere napadnutého uznesenia správny súd poučil žalobcu o jeho práve v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia správneho súdu podať kasačnú sťažnosť na správny súd. Rovnako bol poučený aj o povinnom spísaní kasačnej sťažnosti advokátom a aj o povinnom právnom zastúpení sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti.

8. Proti napádanému uzneseniu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. c). f), g), h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnuté uznesenie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol podľa § 33 SSP, do konania pribrať ako účastníka- fyzickú osobu Jaroslav Šutý.

10. K otázke povinného právneho zastúpenia v kasačnom konaní podľa § 449 ods. 1 SSP uviedol, že kasačnú sťažnosť podáva bez právneho zastúpenia, pričom poukázal na „nezmyselnosť obligátorneho právneho zastúpenia v spore o 10 €, kde by trovy advokáta boli premrštené a asi tak 30 krát presiahli predmet sporu“. Zároveň odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 As/9/2023 zo dňa 23.02.2023, podľa ktorého má za to, že na povinnom zastúpení v kasačnom konaní nie je potrebné trvať, keďže uvedené je potrebné iba v prípade, ak sťažovateľ brojí proti rozhodnutiu vo veci samej.

11. Následne sťažovateľ podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.08.2023 doplnil dôvody kasačnej sťažnosti o sťažnostný bod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, pričom bližšie nekonkretizoval jeho dôvody. 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením správneho súdu nesúhlasí so všetkými dôvodmi kasačnej sťažnosti. Aktívna procesná legitimácia sa skúma podľa jednotlivých typov konaní, v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Nedostatok tejto procesnej podmienky je neodstrániteľná podmienka konania a správny súd pri jej zistení žalobu odmietne.

13. Sťažovateľ vyjadrením zo dňa 20.03.2024 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a navrhol, aby Najvyšší správny súd konanie prerušil a podal návrh na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, obzvlášť z dôvodu, že podľa neho protistrana nemusí rovnocenne dodržiavať ustanovenia zákona o povinnom právnom zastúpení v konaní. Následne v ďalšom vyjadrení zo dňa 28.03.2024 uviedol, že právnickým osobám Centrum právnej pomoci neposkytuje právnu pomoc ani v prípade sporov s obligatórnym právnym

III. Právne názory kasačného súdu

vzťahu k splneniu podmienky spísania kasačnej sťažnosti advokátom podľa § 449 ods. 1 SSP. 15. Podľa ustanovenia § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

17. V súvislosti s predmetným ustanovením dáva kasačný súd do pozornosti, že podmienka právneho zastúpenia sťažovateľa v kasačnom konaní nie je samoúčelná, ide o legitímnu požiadavku, ktorá „má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom rade ochrana práv žalobcu, resp. sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom sa v rozhodujúcej miere riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad právnych predpisov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan 29/2019 zo dňa 11. decembra 2019, bod 18, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 28/2019 zo dňa 11. júla 2019, sp. zn. 5 Sžfk 27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a iné). Súčasne súvisí aj s povahou správneho súdnictva a kasačného konania, v ktorých dochádza k striktnej koncentrácií uplatňovania sťažnostných či žalobných bodov v lehote na podanie či už správnej žaloby (§ 183 a § 134 ods. 1 a 2 SSP), alebo kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

19. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že napadnuté uznesenie správneho súdu obsahuje poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu ako aj o podmienke povinného právneho zastúpenia v kasačnom konaní (§139 ods. 1 SSP samostatne ako aj v spojení s § 147 ods. 2 a § 149 ods. 1 SSP).

sťažnosti. 20. Z povinného zastúpenia advokátom v kasačnom konaní pripúšťa SSP v ust. § 449 ods. 2 výnimky, konkrétne pokiaľ má sťažovateľ sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ďalej vo vzťahu k správnej žalobe v sociálnych veciach, k správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia a v prípade konania, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Centrum právnej pomoci. Výnimka z povinného zastúpenia advokátom v kasačnom konaní sa nevzťahuje na konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.

rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa jedná o odlišnú skutkovú a právnu situáciu, keď Najvyšší správny súd Českej republiky v kontexte daného rozhodnutia uviedol: „Konanie o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu súdu o týchto návrhoch nevybočuje z vymedzeného rámca, jeho výsledkom nie je nič iné než len konečné rozhodnutie o procesnej otázke podstatnej pre súdneho konanie, ktoré pred krajským súdom aj v dobe rozhodovania Najvyššieho správneho súdu stále beží“.

22. K ďalšej sťažnostnej námietke, v ktorej sťažovateľ namietal, že Centrum právnej pomoci neposkytuje právnu pomoc právnickým osobám, (hoci bola podaná po lehote na podanie kasačnej sťažnosti ako „úvaha k rozhodovaniu kasačného súdu“) kasačný súd uvádza, že uvedená skutočnosť vyplýva zo samotného znenia § 3 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. podľa ktorého: „Za podmienok ustanovených týmto zákonom sa právna pomoc vo vnútroštátnych sporoch poskytuje všetkým fyzickým osobám;.

kasačnej sťažnosti advokátom a povinného zastúpenia advokátom v konaní o kasačnej sťažnosti (advokátsky primus) je odôvodnená predovšetkým tým, že v konaní o kasačnej sťažnosti sa spravidla rozhodujú zložitejšie prípady a vedie sa spravidla spor o výklad práva, pričom zhromaždenie relevantnej argumentácie pre kasačný súd vyžaduje vysokú mieru právnej zručnosti a znalosti množstva právnych predpisov a rozhodnutí súdov (viď. aj Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. novembra 1986 vo veci Gillow proti Spojenému Kráľovstvu, sťažnosť č. 9063/80).

Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej sťažnosti konať. Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považovať za neodôvodnené. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.“ Uvedené rozhodnutia a v ňom obsiahnutá argumentácia je pre súdenú vec zásadnejšia, ako sťažovateľom citovaná česká judikatúra aplikujúca český právny poriadok.

26. Vzhľadom na to, že v zmysle § 449 ods. 1 SSP sa vyžaduje, aby kasačná sťažnosť bola spísaná advokátom, zatiaľ čo v prejednávanom prípade táto podmienka splnená nebola, napriek riadnemu poučeniu sťažovateľa o tejto povinnosti podľa § 449 SSP, kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 459 písm. d) SSP ako neprípustnú odmietol.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.