4Stk/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: RD Services, s.r.o., so sídlom Važecká 2319/2, 040 12 Košice, IČO: 50176749, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Baulovič, advokát so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2020/021495-002 zo dňa 04. mája 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/109/2020-40 zo dňa 13. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že po vyhodnotení skutkového stavu veci (ktorý nebol sporným) a následnej aplikácii zákonných ustanovení dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie síce formálne napĺňa skutkovú podstatu administratívnymi orgánmi špecifikovaného správneho deliktu, pri posudzovaní danej veci nebol dôsledne zohľadnený tzv. materiálny znak správneho deliktu (tzn. či ide o také konanie žalobcu, ktoré je spoločensky neprijateľné a to vzhľadom na okolnosti prípadu), a s týmto sa v správnom konaní a ani v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia administratívne orgány dôsledne nevysporiadali. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru súdu tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo má za následok ich nezákonnosť.

Nedostatok alebo nedostačujúci stupeň spoločenskej škodlivosti činu je podľa názoru súdu vhodnejšie riešiť cestou zodpovedania otázky, či ide o také porušenie, ktoré by malo byť trestané uložením pokuty. Argumentácia žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa v naznačenom smere v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje.

Jeho pochybenie spočívalo iba v tom, že v systéme správcu výberu úhrady diaľničnej známky (t.j. v evidenčnom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (ďalej len „NDS“), podľa všeobecných obchodných podmienok tejto spoločnosti nebola ku dňu 22.09.2018 vykonaní zmena registrácie diaľničnej známky.

Podľa názoru súdu však objektívna stránka tohto správneho deliktu (podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke) je založená na porušení povinnosti zaplatiť úhradu za užívanie vymedzeného úseku ciest a nie na nevykonaní zmeny údajov v systéme správcu výberu úhrady diaľničných známok. Takéto konanie nemôže mať za následok jeho deliktuálnu zodpovednosť.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

8. Sťažovateľ vo vzťahu ku kasačnému dôvodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) namietal, že krajský súd sa námietkami sťažovateľa nezaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v súdnom konaní dostal odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúcich sa

9. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP odôvodnil tým, že konajúci súd nekonformne vykladal a aplikoval ustanovenie § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke a to tak, že pri naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu je určujúcim to, či došlo k naplneniu materiálnej stránky správneho deliktu. Odôvodnenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je založené výlučne na absencii vyhodnotenia materiálnej stránky posudzovaného správneho deliktu zo strany žalovaného, a to bez toho, aby krajský súd jasne vytýčil limity, v ktorých sa má trestaný žalobca pohybovať, aby sa nedostal do rozporu so zákonnými povinnosťami a zároveň bez toho, aby určil systematiku orgánu verejnej správy pri správnom trestaní pri každodennej aplikácii zákona o diaľničnej známke.

11. S poukazom na bod 51 sťažovateľ nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, že „skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá preto kľúčovú úlohu v takých prípadoch, kedy neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré nemajú žiadne právne následky“ a má za to, že prijatím záverov krajského súdu o spravodlivosti by bolo prakticky nemožné uložiť sankciu za porušovanie zákonom o diaľničnej známke ustanovených povinností. Zároveň v tejto súvislosti namietal, že dôraz na naplnenie materiálnej stránky je imanentnou súčasťou posudzovania pri priestupkoch a trestných činoch, avšak v danom prípade išlo o správny delikt.

práva.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/109/ 2020-40 zo dňa 13.05.2021, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 16. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prvostupňovým správnym rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150 eur podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke a za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke tým, že dňa 22.09.2018 v čase o 17:31:00 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 380,4 km, smer PO, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. 17. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, nakoľko po preskúmaní rozhodnutia a celého spisového materiálu dospel k záveru, že, účastník konania nepreukázal, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal. 18. V odôvodnení poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v rámci dokazovania požiadal NDS o vyjadrenie k predmetnej záležitosti. NDS vo svojom stanovisku zo dňa 08.01.2020 potvrdzuje, že pre vozidlo s EČV: L. G.XXX bola zakúpená ročná diaľničná známka pre obdobie od 13.09.2018 do 31.01.2019. Kontrolou v rámci evidencie úhrad NDS zistila, že žiadosť o preregistráciu diaľničnej známky z EČV: L.G.XXX na EČV: L.XXXM. bola prevádzkovateľom podaná dňa 21.09.2018 (piatok v čase o 16:01hod.). Žalovaný mal ďalej bezpochyby za preukázané, že zmena v evidencii úhrad bola vykonaná bezodkladne v najbližší pracovný deň, t.j. v pondelok 24.09.2018 (po procese posúdenia a schvaľovania). V ten istý deň bolo prevádzkovateľovi vozidla poskytovateľom služby zaslané stanovisko o vybavení žiadosti, v ktorom poskytovateľ služby zároveň upozorňuje prevádzkovateľa, že diaľničná známka s novým EČV je platná až od okamihu vykonania zmeny t.j. od 24.09.2018. Žalovaný mal za preukázané, že prevádzkovateľ vozidla s EČV: L.XXXM. dňa 22.09.2018 v čase o 17:31:00 hod. ešte nedisponoval žiadnym potvrdením o preregistrácii (nie potvrdením o prijatí žiadosti) v systéme správcu výberu diaľničnej známky a z toho dôvodu v zmysle platnej legislatívy a VOP správcu výberu diaľničnej známky nespĺňal v čase výkonu kontroly dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla podmienky podľa § 4 ods. 2. V konaní neboli predložené dôkazy, ktorých sa účastník konania dovoláva a dôkazy, ktoré predložil nemajú takú výpovednú hodnotu, na základe ktorých by žalovaný bol oprávnený napadnuté rozhodnutie zrušiť.

20. Podľa § 2 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. 22. Podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. 23. Kasačný súd konštatuje, že kľúčové otázky právneho posúdenia tejto veci už boli riešené Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 8Asan 19/2020 zo dňa 20.08.2020 a sp. zn. 3Asan 34/2019 zo dňa 25.03.2020 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 30/2021), ako aj Najvyšším správnym súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Asan/18/2020 zo dňa 28.07.2022, sp. zn. 1Asan/21/2021 zo dňa 30.06.2021, 2Stk/5/2021 zo dňa 27.04.2022 a sp. zn. 5Asan/22/2020 zo dňa 25.05.2022. Na posledné menované rozhodnutie kasačný súd podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje a cituje z neho nasledovne (tam ako body 22-23, 25-26, tu 22-25): 24. „Vychádzajúc zo znenia § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke je zrejmé, že objektom, teda spoločensky chráneným záujmom, skutkovej podstaty sporného správneho deliktu je fiškálny záujem štátu na úhrade diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest. Diaľničná známka má pritom charakter časovo limitovaného poplatku za užívanie vymedzených úsekov ciest konkrétnymi vozidlami alebo jazdnými súpravami (§ 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 3 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 30. júna 2019 a § 2 ods. 1, 2 a 4 zákona o diaľničnej známke v aktuálnom znení). 25. „Takto vymedzený objekt skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke ústi aj do vymedzenia jeho objektívnej stránky. Sankcionuje totiž konanie prevádzkovateľa spočívajúce v porušení jeho povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest konkrétnym vozidlom alebo konkrétnou jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky.“ 26. „Hoci kasačný súd nespochybňuje úvahu žalovaného spočívajúcu v tom, že skutková podstata správneho deliktu môže vyjadrovať aj viacero objektov, jednoznačný text § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke však bezpochyby nesankcionuje a nechráni záujem na správnom uvádzaní údajov do evidencie správcu výberu úhrady diaľničnej známky či záujem na dodržiavaní jeho všeobecných obchodných podmienok.“ 27. „Podľa právneho názoru kasačného súdu zo žiadneho ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že by sa diaľničná známka viazala výslovne len na evidenčné číslo vozidla. Naopak, táto sa uhrádza za užívanie vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou, vzťahuje sa preto na konkrétne vozidlo alebo jazdnú súpravu, vo vzťahu ku ktorým bola zakúpená (§ 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 30. júna

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 Ústavy SR. 29. Pre komplexnosť možno uviesť, že chráneným záujmom predmetného správneho deliktu je ekonomický záujem NDS na inkase zákonom stanovených poplatkov za užívanie vymedzených úsekov ciest. Zo skutkového stavu vyplýva, že tento záujem nebol konaním žalobcu porušený, nakoľko z jeho strany preukázateľne došlo k úhrade diaľničnej známky. Akceptácia výkladu sťažovateľa vo vzťahu k povinnosti ustanovenej § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke by znamenala neexistenciu rozdielu medzi osobou, ktorá zaplatila poplatok za diaľničnú známku, no zadala nesprávne, neúplne údaje a osobou, ktorá za diaľničnú známku nezaplatila vôbec.

31. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa arbitrárnosti odôvodnenia krajského súdu v prejednávanej veci, kasačný súd uvádza, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami účastníkov konania, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom skutočnosť, že sa tieto nezhodujú s predstavami sťažovateľa, ich nerobí nedostatočnými. Kasačný súd v uvedenom nevzhliadol porušenie sťažovateľovho práva na spravodlivý proces.

Zároveň ide o rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu z ktorého odôvodnenia v preskúmavanej veci kasačný súd vychádza. 33. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa poukázaním na § 198 ods. 2 SSP, kasačný súd konštatuje, že tento nie je pre posudzovanú vec použiteľný, nakoľko uvedené ustanovenie sa vzťahuje k sankčnej moderácii, t.j. k situácii, keď správny súd na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmení výšku alebo druh uloženej

Na základe uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

V Bratislave dňa 26. januára 2023