4Stk/1/2023

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 1S/58/2021-45 zo dňa 16. februára 2022 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) v spojení odmietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 205/2020 zo dňa 18.12.2020, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 5000,- EUR za porušenie § 106 ods. 2 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a vrátenia veci

2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že z obsahu podanej žaloby a tam výslovne definovaného žalobného návrhu je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, obce Ždiar, a navrhol toto rozhodnutie zrušiť. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní je viazaný obsahom a rozsahom podanej žaloby, ako aj žalobcom formulovaným petitom (žalobným návrhom), t. j. tým, aké rozhodnutie žiada žalobca preskúmať a na akom právnom základe. Zdôraznil, že žalobca, s kvalifikovaným právnym zastúpením advokátom, v žalobe výslovne označil ako žalovaného Obec Ždiar, a v zmysle žalobného návrhu sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Obcou Ždiar č. 205/2020 zo dňa 18.12.2020.

4. Správny súd konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie obsahovalo správne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, t. j. že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal.

5. Keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému zákon pripúšťa opravný prostriedok, nadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že podaný opravný prostriedok bol správnym orgánom vyhodnotený ako podaný neoprávnenou osobou, t .j. subjektom bez aktívnej legitimácie v prebiehajúcom správnom konaní, správny súd konštatoval, že ide o rozhodnutie, ktoré napĺňa negatívnu podmienku podľa § 7 písm. a) v spojení s § 180 ods. 1 SSP. Napadnuté rozhodnutie označeného žalovaného, Obce Ždiar, je tak rozhodnutím, ktoré správny súd nepreskúmava, keďže ide o právoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pri ktorom účastník konania nevyčerpal pred jeho právoplatnosťou všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd uviedol, že žaloba podaná žalobcom je neprípustná a tak ju podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

8. V súvislosti s odklonom od rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedol, že v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso 11/2010 „Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.“ V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžso 46/2009 „Ak žalobca podal žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni, a pripojil k nej aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, nemôže súd bez skúmania skutočnej vôle žalobcu konanie zastaviť.“ 9. Sťažovateľ záverom poznamenal, že pristúpil k podaniu žaloby z dôvodu toho, že okresný úrad mu zaslal oznámenie, v ktorom spochybňoval plnú moc advokáta a mal za to, že vyčerpal pred právoplatnosťou rozhodnutia žalovaného všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, pričom práve nesprávnym postupom odvolacieho orgánu došlo k tomu, že predmetné rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť. 10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 27.06.2022 uviedol, odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu podala osoba, ktorá nebola aktívne legitimovaná na daný právny úkon v zmysle ustanovenia § 53 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V tomto prípade sa tak nejedná o nesprávny procesný postup, ako sa uvádza v kasačnej sťažnosti sťažovateľa, keď ten nepodal v zákonnej lehote odvolanie. V prípade, ak sťažovateľ utrpel škodu, mal si ju uplatniť voči svojej právnej zástupkyni.

Stavebného zákona a nie na konanie vedené pre správny delikt podľa § 106 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu kvalifikoval odvolanie sťažovateľa ako neprípustné, na odvolanie neprihliadal a v predmetnej veci ďalej nekonal. Sťažovateľ následne podal voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného o uložení pokuty vo výške 5.000,- EUR za správny delikt žalobu.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. c), na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g) je neprípustná. 19. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 22. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo

23. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že správny súd odmietol žalobu ktorou sa sťažovateľ domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie s odôvodnením, že vo veci neboli splnené podmienky, za ktorých by bolo možné pristúpiť k prieskumu predmetného opatrenia. Konkrétne správny súd dospel k záveru, že charakter napadnutého rozhodnutia žalovaného vylučuje, aby toto opatrenia podliehalo súdnemu preskúmavaniu, preto rozhodol o odmietnutí žaloby ako o neprípustnej.

25. Kasačný súd v tomto smere považuje za preukázané, že sťažovateľ sa správnou žalobou domáhal zrušenia právoplatného prvostupňového rozhodnutia č. 205/2020 zo dňa 18.12.2020 žalovaného ako prvostupňového orgánu (čo sťažovateľ ani nespochybňoval) bez vyčerpania riadnych opravných prostriedkov. Rozhodnutie správneho súdu je tak vecne správne keď žalobu ako neprípustnú odmietol, pričom poukázal aj na ustanovenie § 7 SSP, v zmysle ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

26. Neobstojí ani námietka sťažovateľa, že mal za to, že vyčerpal všetky opravné prostriedky, avšak nesprávnym postupom Okresného úradu došlo k tomu, že predmetné rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť. Správny súd aj v tomto prípade správne v napadnutom uznesení uviedol, že pokiaľ sa sťažovateľ chcel domáhať nápravy v rámci konania pred Okresným úradom, mal sa za účelom ochrany svojich práv domáhať preskúmania a zrušenia oznámenia/opatrenia Okresného úradu č. OU-PO-OVBP2-2021/025878-008 zo dňa 05.10.2021 ako odvolacieho orgánu. Uvedené nemení ani skutočnosť, že podľa sťažovateľa sa jedná o opatrenie, ktoré nie je preskúmateľne v správnom súdnictve.

dotknuté.

Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho správneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov budú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí, pritom nie je v tomto rozhodujúce ako je uvedené rozhodnutie správneho orgánu označené (list, oznámenie, opatrenie či rozhodnutie a podobne).

30. Je nesporné, že ak by sťažovateľ správnou žalobou napadol oznámenie Okresného úradu Prešov, všetky súvisiace otázky, ktoré boli obsahom správnej žaloby, by mohli byť v takomto správnom súdnom konaní relevantné. Kasačný súd však podotýka, že aj keď žalobné či kasačné námietky sťažovateľa ohľadne nesprávneho postupu Okresného úradu Prešov môžu vykazovať relevanciu, mohli by byť podstatnými v prípade, že by sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Nie je možné ich však vyhodnocovať v tomto konaní, nakoľko táto správna žaloba smerovala voči inému rozhodnutiu správneho orgánu a je za daných okolností neprípustnou. Pre účely tohto konania totiž bola relevantná tá skutočnosť, že sťažovateľ podal správnu žalobu proti právoplatnému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného bez vyčerpania riadnych opravných prostriedkov keď zároveň sťažovateľ správnou žalobou nenapadol oznámenie Okresného úradu Prešov. Kasačný súd preto konštatuje, že správnemu súdu tak vo veci nezostávalo nič iné, ako správnu žalobu sťažovateľa odmietnuť

opatrení orgánov verejnej správy v spojení s už vyššie vymedzením súdneho prieskumu týchto opatrení, námietka sťažovateľa ohľadne odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu je tak irelevantná. 32. Pre doplnenie kasačný súd uvádza, že sťažovateľ ani v kasačnej sťažnosti nenamietal, že mal v úmysle preskúmať aj oznámenie Okresného úradu Prešov. Sťažovateľova obrana spočívala práve v potvrdení, že správnou žalobou napadol len rozhodnutie žalovaného a nie oznámenie Okresného úradu Prešov nakoľko mal za to, že uvedeného nie je preskúmateľné v správnom súdnictve. Kasačný súd ešte dopĺňa, že prejednávaná vec sa týka oblasti správneho trestania a mala by byť posudzovaná v zmysle ust. § 194 a nasl. SSP. Správny súd tak nie je v zmysle § 195 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Kasačný súd však podotýka, že neviazanosť správneho súdu rozsahom žaloby v zmysle uvádzacej vety § 195 SSP znamená, že správny súd bude môcť pri zistení dôvodov vymedzených v písmenách a) až e) tohto ustanovenia zrušiť aj iné bezprostredne súvisiace výroky napadnutého rozhodnutia alebo

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú zamietol.

35. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.