4Stk/1/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Združenie vlastníkov pozemkov v Jalovci, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Jalovec 2, 032 21 Bobrovec, IČO: 30229006, právne zastúpený: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397000521/1449-5297/Mar zo dňa 22.02.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/ 68/2021-380 zo dňa 20. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/68/2021-380 zo dňa 20. februára 2023 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 3397000521/1449-5297/Mar zo dňa 22.02.2021 sa zrušujea vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Kasačnému sťažovateľovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania aj konania pred krajským súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym orgánom

01.12.2020. 2. Prvostupňový správny orgán žalobcovi podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 543/2002 Z. z.“ alebo ako „zákon o ochrane prírody a krajiny“) v spojení s § 90 ods. 4 zákona č. 543/ 2002 Z. z. v bode I. rozhodnutia uložil pokutu 7000 eur za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že ako obhospodarovateľ lesa za účelom sprístupnenia lesných porastov a ťažby dreva v Jaloveckej doline v bližšie nezistených dňoch v období od 02.07.2019 do 30.07.2019 zrealizoval výstavbu približovacej cesty o celkovej dĺžke 486 metrov v jednotke priestorového rozdelenia lesa (skratka JPRL) č. 145C a 146A v lesnom celku (LC) Liptovský Mikuláš 2, na

3. O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný tak, že toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán sa pri posudzovaní zhotovenej komunikácie opieral o odbornú lesnícku literatúru, o STN 73 6108, ako aj o odborný posudok vypracovaný Národným lesníckym centrom v skutkovo totožnej veci. Predmetný posudok bol vypracovaný na žiadosť prvostupňového správneho orgánu v skutkovo totožnej veci - výstavba účelovej nespevnenej komunikácie s voľnou šírkou cesty 4,0 m, vybudovaná v záreze svahu do výšky 3,0 m, slúžiaca na sezónny vývoz a približovanie dreva zjazdná pre traktory a špeciálne vývozné a približovacie prostriedky. Predmetný posudok odstraňuje rozpor vo vnímaní a jednoznačnom vymedzení, čo je potrebné chápať ako lesnú cestu. Žalovaný poukázal na to, že predmetný odborný posudok bolo vhodné a účelové použiť ako jeden z dôkazných prostriedkov aj v tomto prípade, keďže vysvetľuje a zatrieďuje v širšom kontexte rozdiely medzi jednotlivými kategóriami lesných ciest na základe všeobecne použiteľných princípov, teda podľa názoru

organizácie. Prvostupňový správny orgán spomína predmetný posudok v protokole ako jeden z mnohých podporných dôkazov, na základe ktorého posudzoval činnosť žalobcu v súvislosti s porušením § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019.

Správny orgán poskytol žalobcovi možnosť oboznámiť sa s akýmkoľvek podkladom, a teda postupom v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zistenia, t. j. rozhodnutím vo veci, pričom mu poskytol primeranú 7-dňovú lehotu na vyjadrenie.

. .“. Podľa názoru znaleckej organizácie sa pri kategórii dočasných približovacích ciest ráta so spätnou rekultiváciou, čo podľa žalovaného nie je možné. Podčiarkuje to aj vyjadrenie žalobcu, ktoré uplatnil v konaní o dodatočnom povolení stavby „že táto technologická komunikácia môže svoju úlohu plniť aj niekoľko desiatok (možno aj stoviek) rokov, ide o dlhodobú investíciu.

7. Predmetná približovacia lesná cesta je v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny, pričom o tejto skutočnosti žalobca od začiatku vedel, keďže bol na to upozornený ŠOP Správou TANAP už v liste č. TANAP/524/2018 zo dňa 28.06.2018, ako aj v upovedomení Okresného úradu Liptovský Mikuláš, čo poukazuje na vypočítateľnosť a jasný záver žalobcu, teda existuje predpoklad, že súhlas na výstavbu lesnej cesty by s najväčšou pravdepodobnosťou nebol vydaný, keďže v tejto lokalite sa nachádza biotop hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) a tak účastník konania polemizuje a neguje pojmy stanovené zákonom č. 543/2002 Z. z., ako aj legitímny výklad správneho orgánu k približovacej lesnej ceste, ktorú vybudoval žalobca. 8. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovi už bola rozhodnutím správneho orgánu z 11.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.08.2018, uložená za totožný skutok sankcia, teda žalobca jednoznačne vedel, že na výstavbu približovacej lesnej cesty je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody, ktorým v čase výstavby stavby nedisponoval.

9. Ohľadom námietky, že prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za právny delikt neprimeranú sankciu - pokutu, ktorá je v rozpore so zásadami správneho trestania, ako aj skutkovými okolnosťami, za ktorých mal byť správny delikt spáchaný, keď prvostupňový správny orgán sa neriadil pri ukladaní sankcie zásadami platnými pre správne trestanie v rámci svojej diskrečnej právomoci deklarovanej v § 91 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, dostatočne a zrozumiteľne nevysvetlil svoje úvahy, ktorými sa pri ukladaní sankcie za správny delikt riadil, keď porušil princíp legitímneho očakávania žalobcu, v konaní absentovala predvídateľnosť konania a postupu správneho orgánu, v konaní sa niesla prizma obligatórneho zistenia správneho deliktu a potrestania páchateľa deliktu bez ohľadu na okolnosti spáchania údajného správneho deliktu (stav lykožrútovej kalamity), prístup žalobcu (vykonanie ohlásenia obci ako stavebnému úradu podľa Stavebného zákona), ako aj následky konania žalobcu (minimálne, resp. de facto žiadna zmena vzhľadu prostredia), kedy došlo k rozšíreniu lesného

Eur, ktorá tvorila len 35 % z maximálnej možnej zákonnej sadzby, je vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti prvostupňovým správnym orgánom, primeraná. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán uviedol v rozhodnutí tú skutočnosť, že dôvodom vybudovania približovacej cesty v danej lokalite bola aj plánovaná realizácia opatrení na ochranu lesa a obranných opatrení pred škodami spôsobovanými na lesných porastoch škodlivými ničiteľmi. 10. Žalovaný nepovažoval úvahy žalobcu vo veci, že toto konanie nemožno posudzovať za správny delikt v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, keďže sa ním odvracalo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom č. 543/2002 Z. z. a zákonu o lesoch, za irelevantné. Práve naopak, podľa žalovaného by upustenie od realizácie od výstavby približovacej lesnej cesty bolo v záujme ochrany prírody, na čo bol žalobca viackrát upozornený ŠOP Správa TANAP ako odbornou organizáciou ochrany prírody, ale aj Okresným úradom Liptovský Mikuláš ako orgánom ochrany prírody. Žalovaný odmietol aj námietku

11. Voči tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žalobca.

12. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/68/2021-380 zo dňa 20. februára 2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu (výrok I.) a žalobcovi, ako ani žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).

V prípade, ak uvedená komunikácia tento parameter nespĺňa, v rámci kategorizácie sa táto komunikácia preraďuje v zmysle bodu 6.1.2 do nižšej triedy, t. j. medzi technologické komunikácie a zariadenia. 15. Podľa názoru správneho súdu neurčitosť v zákone nevymedzených pojmov je aj v prípade správneho práva trestného potrebné odstrániť interpretáciou, opatrnosť je na mieste pri rozširujúcom výklade, analógia v neprospech páchateľa je neprípustná.

ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje určité napätie medzi doslovným a teleologickým či systematickým výkladom. (nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. októbra 2011).

Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že zvážnica je druh lesnej cesty, oproti všeobecnému komunikačnému účelu lesnej cesty je pri zvážnici zvýraznený hospodársky význam lesa, spracovanie a ťažba dreva. Správne orgány preto podľa správneho súdu nepochybili, keď rozobrali pojmy lesná cesta a zvážnica vo všeobecnom význame s inšpiráciou v texte STN normy, v odbornej lesníckej literatúre, v odbornom posudku vypracovanom Národným lesníckym centrom v skutkovo obdobnej veci, a nepochybili ani keď pre úplnosť sa zaoberali kategorizáciou podľa STN normy pri začlenení žalobcom zhotovenej komunikácie pod približovaciu lesnú cestu so záverom, že nevideli rozpor ani s touto technickou normou.

19. Naopak, za dostatočne preukázané považoval správny súd to, že činnosťou, ktorú zabezpečoval žalobca ako obhospodarovateľ lesa, za účelom sprístupnenia lesných porastov a spracovania roztrúsenej vetrovej a sústredenej podkôrnikovej kalamity, došlo k výrubu stromov a odstráneniu ich pňov, k odstráneniu vegetačného krytu a vrchnej organickej vrstvy, ktoré tvoria biotop mnohým druhom rastlín a živočíchov. Činnosťou bagra zemnými prácami vo svahu došlo k vybagrovaniu zárezov s výškou steny od 100 do 350 cm, s voľnou šírkou cesty od 300 do 630 cm a takto získaný materiál bol použitý na vytvorenie a rozšírenie telesa cesty vo svahu. Celková dĺžka približovacej lesnej cesty bola 486 m. Z miestneho šetrenia bola vyhotovená fotodokumentácia.

Usnea. Výstavbou cesty a ťažbou stromov mohli byť priamo alebo nepriamo dotknuté viaceré chránené druhy živočíchov. Predmetnou činnosťou mohlo dôjsť k rušeniu druhov v prirodzenom areáli výskytu a ničenie existujúcich hniezdnych úkrytov.“

bežeckú trasu, lyžiarsku trasy, cyklotrasu alebo mototrasu (§ 13 ods. 2 písm. i/ zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/). 22. Pokiaľ je zakázané bez súhlasu budovať mototrasu, cyklotrasu aj peší chodník trvalejšieho charakteru (turistický, náučný) v treťom stupni územnej ochrany prírody a krajiny v Tatranskom národnom parku, bol podľa názoru správneho súdu potrebná predchádzajúci súhlas na zárez do svahu v celkovej dĺžke 486 m a šírke záberu cca 3,5 m, ktorým došlo k poškodeniu pôdneho a vegetačného krytu na ploche približne 1701 m2.

listinnej podobe. Právo žalobcu nahliadnuť do spisu nebolo porušené, pretože prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi. 24. K námietke žalobcu, že správny orgán uložil za správny delikt neprimeranú sankciu v rozpore so zásadami správneho trestania, ako aj skutkovými okolnosťami, za ktorých mal byť správny delikt spáchaný, správny súd uviedol, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty postupovali v intenciách ustanovenia § 91 ods. 1 zákona o ochrana prírody a krajiny, podľa ktorého „pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa tohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania“. Správne orgány prihliadli tak na poľahčujúce ako aj na priťažujúce okolnosti, pričom v predmetnej veci bolo možné žalobcovi pri aplikácii § 90 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny uložiť pokutu až do výšky 19.916,34 eur. Uložená pokuta 7000 eur bola stále v dolnej polovici možného rozpätia sankcie, teda správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk pri ukladaní sankcií a uložil pokutu v rámci

III. Kasačná sťažnosť

Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva a vec mu vracia na ďalšie konanie. 26. Sťažovateľ zotrval na svojej pôvodnej námietke ohľadom nesprávnej kvalifikácie ním vykonanej činnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu pre konštatovanie porušenia § 13 a 14 zákona č. 543/2002 Z. z. Zopakoval (ako v administratívnom konaní), že ním vybudovaná „dočasná približovacia linka“ za účelom sprístupnenia porastov 145c a 146a v k.

27. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne vec po právnej stránke posúdil, pretože k záveru o vybudovaní cesty zvážnice) dospel odignorujúc existenciu STN 73 6108 a technické predpoklady pre zaradenie zhotovenej približovacej linky pod pojem „lesná cesta a zvážnica“. Odmietol pritom použitie Krátkeho slovníka slovenského jazyka z r. 2003 pre potreby definovania lesnej cesty a zvážnice a jeho uprednostnenie pred STN.

29. Sťažovateľ namietal, že správny súd nezohľadnil nedostatok vytýkaný v správnej žalobe týkajúci sa nedostatočne zisteného skutkového stavu z dôvodu odmietnutia odborného posúdenia alebo znaleckého dokazovania. Správny súd v odôvodnení rozsudku rozporuplne uvádzal, že pojem lesná cesta je potrebné objasniť všeobecným výkladom, avšak na druhej strane uvádza, že sa jedná výlučne o skutkovú otázku, ktorá mala byť v administratívnom konaní zistená dostatočným spôsobom. Týmto spôsobom správny súd potom podľa sťažovateľa v napadnutom rozsudku neodstránil objektívnym spôsobom pochybnosti o tom, či sťažovateľ vybudoval lesnú cestu, zvážnicu alebo technologickú linku. Sťažovateľ nesúhlasil

30. Sťažovateľ správnemu súdu ďalej vyčíta kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadom jeho námietky o porušení § 32 Správneho poriadku, keď svoje závery neodôvodnil takým logickým myšlienkovým postupom, na základe ktorého by bol jeho záver uznateľný. Za formalistický označil tvrdenie súdu, že zo Správneho poriadku nevyplýva, že by orgány verejnej správy mali povinnosť v rámci výzvy na oboznámenie sa s pokladmi rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) alebo na osobitnú žiadosť zasielať účastníkom konania vo fotokópii aj fotokópie týchto podkladov, či už v elektronickej alebo v listinnej podobe. Sťažovateľ vytkol správnemu súdu, že v rozsudku mal uviesť vysvetlenie, prečo je toho názoru, že správny orgán nie je povinný zaslať na požiadanie účastníkovi fotokópiu dôkazov, ktorú sú podkladmi pre jeho rozhodnutie.

31. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. na u´zemi´, na ktorom plati´ druhy´ stupenˇ ochrany, sa vyzˇaduje su´hlas orga´nu ochrany pri´rody na vy´stavbu lesny´ch ciest a zva´zˇnic, rekonsˇtrukciu lesny´ch ciest a zva´zˇnic, ktorou sa menia ich technicke´ parametre alebo u´cˇel vyuzˇitia, a budovanie protipozˇiarnych rozcˇlenˇovaci´ch pa´sov. 32. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. na u´zemi´, na ktorom plati´ treti´ stupenˇ ochrany, sa vyzˇaduje su´hlas orga´nu ochrany pri´rody na vykona´vanie cˇinnosti´ uvedeny´ch v § 13 ods. 2 pi´sm. a), c) azˇ e), i), j), l), m), o) a p). 33. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. rozsiahlejsˇie u´zemie, spravidla s vy´merou nad 10000 ha, prevazˇne s ekosyste´mami podstatne nezmeneny´mi lˇudskou cˇinnostˇou alebo v jedinecˇnej a prirodzenej krajinnej sˇtruktu´re, tvoriace najvy´znamnejsˇie pri´rodne´ dedicˇstvo, v ktorom je ochrana pri´rody nadradena´ nad ostatne´ cˇinnosti, mo^zˇe vla´da nariadeni´m vyhla´sitˇ za na´rodny´ park. 34. Podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. orga´n ochrany pri´rody mo^zˇe ulozˇitˇ pokutu do 9958,17 eura a prepadnutie veci podnikatelˇovi alebo pra´vnickej osobe, ktora´ sa dopusti´ protipra´vneho konania ty´m, zˇe vykona´va cˇinnostˇ uvedenu´ v § 6 ods. 2 a 5, § 7 ods. 3, § 13 azˇ 16, § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 28 ods. 4 alebo § 38 ods. 2 bez su´hlasu pri´slusˇne´ho orga´nu ochrany pri´rody, 35. Podľa § 90 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. ak sa dopusti´ osoba ine´ho spra´vneho deliktu podlˇa odsekov 1 azˇ 3 do dvoch rokov po tom, cˇo jej bola za iny´ spra´vny delikt podlˇa tohto za´kona ulozˇena´ sankcia, mo^zˇe jej bytˇ ulozˇena´ pokuta do dvojna´sobku hornej hranice pokuty. 36. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. pri urcˇeni´ vy´sˇky pokuty za iny´ spra´vny delikt podlˇa tohto za´kona sa prihliadne najma¨ na za´vazˇnostˇ a rozsah protipra´vneho konania, okolnosti, ktore´ viedli k protipra´vnemu konaniu a opakovanie protipra´vneho konania. 37. Podľa § 91 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. Orga´n ochrany pri´rody mo^zˇe v rozhodnuti´ o inom spra´vnom delikte podlˇa tohto za´kona povinne´mu ulozˇitˇ, aby v urcˇenej lehote vykonal opatrenia na na´pravu na´sledkov protipra´vneho konania, za ktore´ bola pokuta ulozˇena´. Ak povinny´ v urcˇenej lehote tieto opatrenia nevykona´, mozˇno mu ulozˇitˇ dˇalsˇiu pokutu azˇ do vy´sˇky dvojna´sobku ulozˇenej pokuty, a to aj opakovane.

38. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon

Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech

43. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu.

znicˇitˇ rastliny alebo zˇivocˇi´chy, alebo ich biotopy, povinny´ postupovatˇ tak, aby nedocha´dzalo k ich zbytocˇne´mu u´hynu alebo k posˇkodzovaniu a nicˇeniu. 45. Z dikcie § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) tohto zákona vyplýva, že na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané realizovať výstavbu lesných ciest a zvážnic bez súhlasu orgánu ochrany prírody.

Je zákonnou povinnosťou správneho orgánu v skutkovej vete (vo výroku) rozhodnutia protiprávne konanie obvineného zo spáchania správneho deliktu jednoznačne vymedziť, aby boli zo skutkovej vety nezameniteľne zrejmé všetky zložky protiprávneho konania sťažovateľa tak, ako to predpokladá zákon a zároveň, aby tieto závery mali oporu v odôvodnení príslušného rozhodnutia, resp. vo vykonaných dôkazoch (podkladoch pre rozhodnutie). Následne je povinnosťou správneho orgánu svoj záver uvedený vo výroku rozhodnutia náležite odôvodniť a vysvetliť všetky právne relevantné okolnosti posudzovanej veci, pre konanie významne a rozhodujúce skutočnosti a v prípade sporných otázok poskytnúť odpoveď z akých dôvodov správny orgán hodnotil tú ktorú otázku spôsobom uvedeným v jeho rozhodnutí.

47. Nesprávnou v tomto ohľade bola úvaha správneho súdu, že normatívna neurčitosť môže byť vykladaná spôsobom, ktorý poškodí účastníka. Pokiaľ existoval (ako to vyplýva aj z tvrdenia správneho súdu) rozdielny výklad predmetných pojmov a správny súd si mohol vybrať medzi definíciou pojmu lesná cesta prípadne zvážnica, pričom sa k tomu vyjadrujú viaceré zdroje, nemal sa obrátiť na ten, ktorý v konečnom dôsledku bol na neprospech

48. Súd podotýka že rozhodnutie vydané správnym orgánom musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Aby ho bolo možné za také považovať, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, musí byť kongruentný s administratívnymi spismi a mať v nich oporu. Vyššie spomínaná STN (rovnako ako Krátky slovník slovenského jazyka) nie je záväzným zdrojom výkladu ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. (zákon na ne neodkazuje), oba pramene sa však venujú definičným znakom pojmov použitých zákonodarcom v dotknutých a pre konanie právne relevantných ustanoveniach

pomocou dokazovania. Ak pri zistˇovani´ stavu veci spra´vny orga´n nezistil skutocˇnosti, ktore´ by jednoznacˇne potvrdili, alebo vyvrátili tvrdenia navrhovatelˇa deliktu, pricˇom vykonal vo veci do^kladne´ dokazovanie napr. svedeckými vy´povedˇami, nemo^zˇe rozhodnu´tˇ o vine obvinene´ho, pretozˇe na za´klade vy´povedi´ dospel k za´veru, zˇe existuju´ pochybnosti o tom, cˇi sa obvineny´ zo správneho deliktu skutocˇne dopustil konani´, ktore´ sa mu kladu´ za vinu. Ak vina obvinene´ho nie je spolˇahlivo preuka´zana´, je nevyhnutne´ v pri´pade pochybnosti´ rozhodnu´tˇ v prospech obvinene´ho. Vadu konania a rozhodovania by zakladal pri´pad, v ktorom by sa spra´vny orga´n nevyporiadal so skutocˇnostˇami relevantny´mi pre rozhodnutie a ktore´ by odo^vodnˇovali za´ver, zˇe spra´vny orga´n svojim postupom porusˇil za´kladne´ za´sady spra´vneho konania a konania o správnych deliktoch.

Taka´to situa´cia vznikne, ak spra´vny orga´n ulozˇi´ obvinene´mu sankciu za uvedeny´ správny delikt a pritom nezisti´ do^sledne skutocˇny´ stav veci. Odvolaci´ spra´vny orga´n zas nemo^zˇe sa obmedzitˇ iba na tie skutocˇnosti a do^kazy, na ktore´ poukazuje prvostupnˇovy´ spra´vny orga´n.

Bezpochyby tak spra´vny orga´n urobi´ vtedy, kedˇ konanie o spra´vnom delikte podriadi za´sada´m, na ktory´ch je postavene´ trestne´ konanie, ako aj dˇalsˇi´m za´sada´m, na ktory´ch je postavena´ trestno-pra´vna zodpovednostˇ, a to v rozsahu v akom absentuje osobitna´ u´prava pre konanie o spra´vnom delikte, resp. pre spra´vne trestanie. Orga´n verejnej moci je povinny´ aj pri dodrzˇani´ uvedeny´ch za´sad preuka´zatˇ obvinene´mu naplnenie za´konom ustanoveny´ch znakov spra´vneho deliktu. Ak teda orga´n verejnej moci podlˇa su´dnej judikatu´ry preuka´zˇe obvinene´mu porusˇenie za´konnom ustanovenej povinnosti, uniesol bremeno do^kazu pri vyvodzovani´ administrati´vnopra´vnej zodpovednosti.

53. Predmetom postihu za správny delikt podľa § 90 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý sa kládol sťažovateľovi v posudzovanom konaní za vinu - porušenie povinnosti nevykonať určitý druh činnosti bez predchádzajúceho súhlasu orga´nu ochrany pri´rody, v danom prípade upravené vo vyššie citovaných ustanoveniach § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. môže byť vybudovanie lesnej cesty alebo zvážnice realizované len so súhlasom orgánu ochrany prírody.

Možno zhrnúť, že pojem zvážnica je pojmom užším ako lesná cesta a predstavuje druh lesnej cesty. 56. STN 73 6108 rozčleňuje lesne´ cesty podlˇa dopravnej do^lezˇitosti a u´cˇelu a priestorove´ho usporiadania. Technická norma rozlišuje medzi lesnými cestami a dopravnými komunika´ciami, ktoré triedi ďalej podľa dopravne´ho vy´znamu a u´cˇelu vyuzˇitia.

Minima´lna sˇi´rka jazdne´ho pruhu je 3,0 m, volˇna´ sˇi´rka koruny cesty minima´lne 4,0 m. Maxima´lny pozdl´zˇny sklon nivelety cesty je 10 %, v extre´mnych horsky´ch poloha´ch na niektory´ch u´sekoch najviac 12 %.

59. Lesne´ cesty 3. triedy sú priblizˇovacie cesty slu´zˇiace na vy´voz a priblizˇovanie dreva zjazdne´ pre traktory, sˇpecia´lne vy´vozne´ a priblizˇovacie prostriedky. V priaznivy´ch podmienkach je mozˇny´ odvoz dreva. Minima´lna volˇna´ sˇi´rka cesty je 4,0 m. Obmedzuju´cim faktorom je pozdl´zˇny sklon, u´nosnostˇ podlozˇny´ch zemi´n a ich na´chylnostˇ na ero´ziu. Povrch mo^zˇe bytˇ vybaveny´ preva´dzkovy´m spevneni´m, cˇiastocˇny´m preva´dzkovy´m spevneni´m alebo je bez spevnenia. Technicka´ vybavenostˇ je obmedzena´ len na pri´padne´ spevnenie povrchu, zlepsˇenie podlozˇia a na nevyhnutne´ odvodnenie. 60.

61. Približovacia linka zrejme nie je lesnou cestou, pretože nespĺňa niektorý z jej parametrov. Na druhej strane, ako vyplýva z opisu vybudovanej komunikácie sťažovateľom v ods. 2 odôvodnenia tohto rozhodnutia, v niektorých jej častiach (nie po celom úseku) by mohlo teleso vybudované sťažovateľom spĺňať definičné znaky lesnej cesty v zmysle príslušnej STN, ako sú pomenované vyššie. Preto v podmienkach tohto prípadu bolo potrebné podrobnejšie posúdenie komunikácie, pričom nebolo vylúčené, za predpokladu, že by si to okolnosti vyžadovali (sťažovateľ to i navrhoval), na posúdenie tejto odbornej otázky ustanoviť znalca.

spáchaný. Ide totiž o to, že okrem lesnej cesty alebo zvážnice sú v § 14 zákona č. 543/2002 Z. z. definované aj iné činnosti, ktoré nie je možné vykonať bez predchádzajúceho súhlasu orgánu ochrany prírody alebo, ktoré sú v treťom stupni ochrany priamo zakázané, pričom je na správnom orgáne (jeho úradnou povinnosťou) všetky tieto činnosti zanalyzovať.

63. Druh činnosti v rozpore s povinnosťami podľa zákona č. 543/2002 Z. z, či už ide o vybudovanie lesnej cesty, zvážnice alebo inej činnosti, napr. narušenie pôdneho krytu vykonaním terénnych úprav, je z dôvodu rozdielnej škodlivosti pre životné prostredie právne významnou skutočnosťou pre presné skutkové vymedzenie spáchaného deliktu a následné uloženie sankcie. Kasačný súd dopĺňa, že bez ohľadu na to, či sťažovateľ vybudoval lesnú cestu alebo približovaciu linku, mohol tak (napr. vzhľadom na technickú nevyhnutnosť zásahu do pôdneho krytu) pri jej budovaní urobiť len so súhlasom orgánu ochrany prírody.

V prípade potreby, pokiaľ by podklady nepostačovali na vydanie zákonného rozhodnutia, nič nebráni správnemu orgánu podklady doplniť. 65. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.