4Stk/12/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Anton Chmelár - AUTOSÚČIASTKY NOCHA, miesto podnikania: A. Hlinku 3044, 926 01 Sereď, zastúpeného: Mgr. Roman Lauko, MBA, adresa trvalého pobytu: Kukučínova 4443/28, Sereď, proti žalovanému (sťažovateľ): Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/ A, P. O. BOX 29, 827 99 Bratislava 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0146/99/2018 zo 14. januára 2019- konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave - č. k. 14S/58/2022-172 zo dňa 3. apríla 2023 takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Trnave - č. k. 14S/58/2022-172 zo dňa 3. apríla 2023 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom, vybrané zistenia z administratívneho konania

2. Prvostupňový orgán vydal dňa 14.02.2018 rozhodnutie číslo: I/0592/02/2017, a to z dôvodu, že žalobca porušil zákaz uvádzať na trh Slovenskej republiky, sprístupniť na trh Slovenskej republiky alebo ponúkať zvláštne výstražné svietidlá modrej farby, červenej farby alebo kombinácií červenej farby a modrej farby alebo zvláštne výstražné znamenia iným osobám ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať v zmysle ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. (ďalej aj ako „zákon č. 725/2004 Z. z.“ alebo „zákon o podmienkach prevádzky vozidiel“), nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 27.09.2017 bolo v prevádzkarni žalobcu zistené, že v ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzal 1 druh výrobku (1 ks maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC, 12V á 22 eur) v celkovej hodnote 22 eur, ktorý bol inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej aj ako „SOI“) odpredaný do kontrolného nákupu, napriek tomu, že ponuka zvláštnych výstražných svietidiel modrej farby, červenej farby alebo kombinácií

V odôvodnení SOI uviedol zistenia, ktoré sú obsahom inšpekčného záznamu z inšpekčného záznamu vo veci. 3. Žalovaný na základe odvolania žalobcu vydal v administratívnom konaní rozhodnutie (č. SK/0146/99/2018 zo dňa 14. januára 2019), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V rozhodnutí reagoval na námietky žalobcu, keď k jej k meritu najmä uviedol, že v prejednávanom prípade sa neposudzuje samotný predaj týchto zvláštnych výstražných svietidiel, ale fakt, že účastník konania predmetné zvláštne výstražné svietidlá ponúkal iným osobám, ako tým, ktoré na ich používanie majú oprávnenie podľa § 40 zákona č. 8/2009 Z. z., keď táto skutočnosť bola preukázaná inšpektormi SOI, kedy sa predmetné výrobky počas uskutočnenej kontroly dňa 27.09.2017 nachádzali v ponuke predaja, boli označené predajnou cenou a nakoniec boli aj predané bez toho, aby inšpektori SOI boli požiadaní o predloženie oprávnenia na používanie tohto zvláštneho výstražného

V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že nemá možnosť pri posudzovaní zodpovednosti za správny delikt prihliadať na dôvody, ktoré mali vplyv na nezákonné konanie účastníka konania dodajúc, že účastník konania je povinný dodržiavať všetky zákony a právne predpisy, ktoré súvisia s jeho obchodnou činnosťou, je povinný pri výkone predmetu podnikania konať s odbornou starostlivosťou a taktiež je povinný poznať výrobky a právne predpisy vzťahujúce sa na tieto výrobky, ktoré ponúka pre spotrebiteľa dodajúc, že ak si túto povinnosť účastník konania nesplní nemožno potom predpokladať, že je schopný zodpovedne plniť svoje povinnosti, ktoré má ako predajca voči spotrebiteľovi. Zdôraznil, že následkom protiprávneho konania účastníka konania došlo k porušeniu zákazu uvedeného v § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., pričom ide o konanie, ktoré je závažné najmä vo vzťahu k používaniu zvláštnych výstražných svietidiel a znamení neoprávnenými osobami, keďže predstavujú riziko pre bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách a bezpečnosť cestujúcich

V tomto konaní bol potom vydaný rozsudok tvoriaci predmet tohto kasačného konania. 5. V napadnutom rozsudku krajský súd zosumarizoval závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) tak, že kasačný súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že predmetné svietidlo nie je zvláštnym výstražným svietidlom fakticky z dôvodu, že nebolo homologizované pre trh Slovenskej republiky, resp. z dôvodu, že podľa návodu (opisu na obale) nie je určené pre vozidlá s právom prednostnej jazdy (podľa § 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.), ako aj z dôvodu, že na faktúre, ktorou žalobca tovar nadobudol je uvedené, že sa jedná o stroboskopické výstražné svetlo - viacfunkčné výstražné svetlo. Kasačný súd tiež nesúhlasil s názorom správneho súdu, že samotný proces homologizácie by mal byť určujúcim kritériom toho, či sa jedná alebo nejedná o zvláštne výstražné svietidlo - v kontexte prípadného deliktuálneho konania žalobcu. Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 vyhlášky 464/2009 Z. z., ktoré síce určuje, že zvláštne

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti so zrušujúcim rozsudkom kasačného súdu uviedol, že podľa názoru kasačného súdu rozdiel medzi homologizovaným a nehomologizovaným zvláštnym výstražným zariadením spočíva práve v tom, že kým prvé spĺňa technické predpoklady pre realizáciu súvisiacich formálnoprávnych úkonov (napr. pre účely návrhu a montáž zvláštnych výstražných svetiel podľa § 42 vyhlášky č. 131/2018 Z. z. a § 27 vyhlášky č. 134/2018 Z. z.), druhá kategória svietidiel túto podmienku nespĺňa, a preto by napr. návrhu na jeho montáž na osobné motorové vozidlo nemohlo byť vyhovené, keďže absencia homologizácie by bránila kladnému vybaveniu takéhoto návrhu.

V uvedenom kontexte krajský súd skonštatoval, že kasačný súd absenciu homologizačného procesu a informáciu na obale o nemožnosti použitia daného svietidla na pozemných komunikáciách (ako zvláštneho výstražného svietidla) vníma ako spojený kvalitatívny prvok.

V tejto súvislosti najvyšší správny súd tiež uviedol, že v prípade vecí, u ktorých platí osobitná právna regulácia obchodovania s nimi, neviaže sa tento právny režim na formálne označenie tovaru, ale na materiálnu stránku produktu. 8. Kasačný súd sa so skorším právnym posúdením veci zo strany krajského súdu o tom, že sa nejedná o osobitný druh svietidla nemohol stotožniť ani na základe toho argumentu, že faktúra ako daňový doklad, na základe ktorého bolo svietidlo dodané žalobcovi, nevymedzuje tento tovar ako zvláštne výstražné svietidlo. Vymedzenie (špecifikácia) predávaného tovaru na daňových dokladoch nemá - z hľadiska deliktuálneho režimu ich predaja v okolnostiach súdenej veci - záväznú povahu. Naviac - paradoxne - prívlastok „viacfunkčné“ použitý na faktúre môže indikovať niekoľko účelov, na ktoré môže byť svietidlo použité.

10. Kasačný súd tiež uviedol, že zákon 757/2004 Z. z., v ktorom je vymedzená skutková podstata, za ktorú bol žalobca postihnutý (§ 23b ods. 2), neobsahuje taxatívne, resp. exaktné legálne vymedzenie pojmu „zvláštne výstražné svietidlo“, a preto podľa názoru kasačného súdu, nie je bez ďalšieho vylúčené, aby túto podmienku spĺňalo aj svietidlo, ktoré nebolo homologizované, a ktoré na balení obsahuje vyhlásenie výrobcu/dovozcu a/alebo predávajúceho, že daný produkt nie je možné použiť na prevádzku v rámci pozemných

12. Krajský súd napokon v napadnutom rozsudku uviedol, že podľa pokynu kasačného súdu, úlohou správneho súdu bolo v novom konaní verifikovať, či právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje legálne vymedzenie pojmu „zvláštne výstražné svietidlo“ pre účely § 23b ods. 2 písm. c) zákona o podmienkach prevádzky vozidiel.

Uvedené bude následne determinovať aj to, či konanie žalobcu (ktorý sporné svietidlo predal bez overenia osobitného statusu kupujúceho ako oprávneného subjektu) bude alebo nebude napĺňať znaky správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi sankcia uložená.

s právom prednostnej jazdy. Je teda nepochybné, že zákaz uvedený v ustanovení § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. sa vzťahuje na sprístupnenie na trh a ponuku zvláštnych výstražných svietidiel, ktoré sa využívajú výlučne vo vozidlách s právom prednostnej jazdy. Inak povedané netýka sa to predaja výstražných svietidiel využiteľných v iných oblastiach, pričom skutočnosť, že výstražné svietidlo sa využíva aj v priemysle potvrdil aj sám žalovaný a rovnako bola táto skutočnosť potvrdená aj samotným výrobcom tohto tovaru.

15. Doplnil, že z návodu na použitie ohľadne posudzovaného výrobku vyplýva, že tento sa nemá používať na pozemných komunikáciách, nejde o výrobok homologizovaný, čo súčasne znamená, že predávajúci nemal povinnosť žiadať od kupujúceho preukázanie jeho oprávnenia na použitie tohto výrobku vo vozidle s právom prednostnej jazdy a takáto povinnosť mu ani nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 725/2004 Z. z. Podľa názoru správneho súdu ustanovenie § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. nemá logické opodstatnenie pre predávajúceho vo vzťahu k zariadeniu, ktoré predával v tomto konkrétnom prípade (počas realizácie kontrolného úkonu SOI), pretože aj keby ho predal osobe oprávnenej ho používať na cestnej komunikácii, tak v skutočnosti by toto zariadenie na nej používať aj tak nemohol, nakoľko nespĺňa podmienky „zvláštneho výstražného svetla“.

17. Krajský súd potom dospel opäť k záveru, že žalobcom predané svetlo nie je svetlom majúcim osobitný právny režim, pričom práve vo Vyhláške Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 134/2018 Z. z. sú presne a jednoznačne vymedzené požiadavky, resp. podmienky, ktoré musia byť v každom prípade splnené, aby sa takéto zariadenie považovalo za zvláštne

cestnej premávky. 18. Záverom krajský súd doplnil, že pokiaľ by niektorý z účastníkov cestnej premávky použil toto zariadenie na pozemných komunikáciách, ktoré žalobca ponúkal na predaj, tak musí niesť osobnú zodpovednosť za takéto porušenie povinnosti na úseku cestnej premávky.

20. Krajský súd výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 167 ods. 1 SSP s tým, že o ich výške bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

21. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý ju formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. tým, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.

. .] nepochybné, že zákaz uvedený v ustanovení § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. sa vzťahuje na sprístupnenie na trh a ponuku zvláštnych výstražných svietidiel, ktoré sa využívajú výlučne vo vozidlách s právom prednostnej jazdy. Inak povedané netýka sa to predaja výstražných svietidiel využiteľných v iných oblastiach, pričom skutočnosť, že výstražné svietidlo sa využíva aj v priemysle potvrdil aj sám žalovaný a rovnako bola táto skutočnosť potvrdená aj samotným výrobcom tohto tovaru.“

predpokladu pre sankčné postihovanie predajcu, vytvoril by sa tým priestor na obchádzanie zákona pri ponuke, sprístupňovaní a predaji zvláštnych výstražných svietidiel modrej farby komukoľvek - iba na základe toho, že sa nejedná o homologizovaný výrobok, a teda že sa jedná o výrobok nespĺňajúci podmienky uvedenia na trh.

26. Podľa názoru sťažovateľa sú nesprávne aj právne názory krajského súdu uvedené v bode 86 napadnutého rozsudku (k tomu pozri body 14 a 15 tohto rozsudku vyššie), keď má za to, že táto argumentácia krajského súdu je zmätočná, vykonštruovaná, je postavená na špekulácii a fabulácii ovplyvnenej tvrdením žalobcu. Naopak, akcentoval, že správne orgány sú povinné konať podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zopakoval pritom ustanovenie § 23b ods. 2 písm. b) a c) zákone o podmienkach prevádzky vozidiel a doplnil, že žalobca je objektívne zodpovedný za správny delikt práve podľa § 23b ods. 2 písm. c) uvedeného zákona. V kontexte zodpovednosti za správny delikt a postihu žalobcu nie je možné vychádzať z jeho tvrdenia, že „zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované“, pretože - podľa sťažovateľa - samotná skutočnosť, že predmetné výstražné svietidlo nespĺňa zákonom stanovené podmienky, automaticky to neznamená, že sa nejedná o zvláštne výstražné svietidlo, a to bez ohľadu na to, či bolo homologizované alebo nie.

Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky - č. 134/2018 Z. z. Uviedol, že v čase deliktuálneho konania žalobcu bola relevantnou právnou úpravou Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 464/2009 Z. z., pričom samotné „zvláštne výstražné svetlo“ je riešené v § 19 uvedenej vyhlášky s odkazom na OSN EHK Predpis č. 65 Jednotné ustanovenie pre homologizáciu zvláštnych výstražných svetiel pre motorové vozidlá a ich prípojné vozidlá. Z týchto prameňov podľa sťažovateľa vyplýva nasledovné vymedzenie pojmu „zvláštne výstražné svietidlo“ - jedná sa o svietidlo používané na vozidlách, ktoré vyžaruje prerušované modré alebo oranžové svetlo s odkazom na č. 2, ktorý

28. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že účelom osobitného režimu využívania zvláštnych výstražných svetiel je to, aby tieto používali len autá plniace špeciálne úlohy (§ 40 zákona č. 8/ 2009 Z. z.), čím sa má zabezpečiť ich jasné a zreteľné odlíšenie v rámci cestnej premávky.

29. Sťažovateľ poukázal aj na argumentáciu krajského súdu, podľa ktorej prípadné použitie takéhoto zvláštneho výstražného svetla účastníkom cestnej premávky bez toho, aby na to boli splnené podmienky, t. j. použil by ho bez toho, aby na to bol oprávnený, by zakladalo jeho osobnú zodpovednosť. V tejto súvislosti uviedol, že práve vzhľadom na osobitný režim, ktoré takéto vozidlá požívajú, by bolo odhalenie takéhoto účastníka takmer nemožné.

30. Zároveň doplnil, že účelom uvedeného zákonného ustanovenia je prevencia pred nelegálnym konaním spočívajúcim v tom, aby zvláštne výstražné svietidlá neboli na pozemných komunikáciách neoprávnene využívané zo strany osôb, ktoré na ich využitie nemajú oprávnenie. V tomto kontexte - vzhľadom na sledovaný účel právnej regulácie - je potom podľa sťažovateľa bezpredmetné, či uvedené svetlo bolo alebo nebolo homologizované. Osoba, ktorá by takéto svetlo (v rozpore so zákonom mienila použiť), nebude „odradená“ tým, že predmetné svietidlo nemá homologizáciu.

Argumentácia krajského súdu môže - podľa sťažovateľa - predstavovať návod na nepostihnuteľné konanie aj pre iné hospodárske subjekty, ktoré vyhlásením distribútora, dovozcu alebo výrobcu budú uvádzať a sprístupňovať spotrebiteľom výrobky a ich napodobeniny, ktoré nespĺňajú požiadavky predpísané právnymi predpismi, a to nielen v oblasti automobilového priemyslu, ale napr. aj v oblasti určených výrobkov, príp. zbraní.

33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie príslušnému súdu. Zároveň navrhol, aby o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na ich náhradu neprizná.

34. K podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaný vyjadril (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) podaním zo dňa 25.09.2023 doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 26.09.2023. Tento vo svojom vyjadrení uviedol, že kasačný súd žiada, aby jeho skoršie vyjadrenia a podania vo veci považoval za súčasť jeho vyjadrenia k podanej kasačnej sťažnosti

akýchkoľvek pochybností. Takáto striktná interpretácia predmetného ustanovenia uvedeného zákona a zákona č. 8/2009 Z. z. nemôže - podľa žalobcu - obstáť. V uvedenom smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR - sp. zn. I ÚS 155/2017, podľa ktorého „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti.

[. . .] všeobecne záväzných právnych predpisov“. Pokračujúc v tejto argumentačnej línii uviedol, že považuje za neakceptovateľné, aby sa za takéto zvláštne výstražné svietidlo považovalo svietidlo, ktoré nespĺňa podmienky použitia v rámci cestnej premávky, pričom dotknutý výrobok žalobcu mal na obale výslovne uvedené „Nepoužívať na pozemných komunikáciách“, a preto aj z toho dôvodu nemôže byť považované za zvláštne výstražné svietidlo podľa zákona o prevádzke vozidiel. 37.

resp. s tým, čo bolo krajskému súdu uložené zrušujúcom rozsudkom kasačného súdu vo veci. 39. Žalobca tiež rozporoval argumentáciu sťažovateľa odkazom na vyhlášku č. 464/2009 Z. z., resp. na Pravidlo č. 65, keď poukázal na to, že z právnej úpravy vyplýva, že vymedzenie pojmu „zvláštne výstražné svetlo“ sa viaže na to, že sa musí jednať o svietidlo „používané na vozidlách“, čo však vzhľadom na neexistenciu homologizácie v súdenej veci splnené nie je a nemôže sa preto jednať o takéto svietidlo v osobitnom právnom režime.

40. Z formálneho hľadiska (a to aj odkazom na rozhodnutie kasačného súdu vo veci sp. zn. 10Szak/11/2020 zo dňa 18. novembra 2020) žalobca sťažovateľovi vytkol, že tento v kasačnej sťažnosti - hoci ju podal aj odkazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP (ako nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom), neuviedol, v čom konkrétne mal krajský súd pochybiť pri právnom posudzovaní veci.

Slovenskej republiky.

47. Podľa § 2 písm. k) zákona č. 128/2002 Z. z., kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, dodržiavanie povinností pri uvedení na trh a sprístupnení na trhu typu vozidla, systému, komponentu, samostatnej technickej jednotky, nebezpečnej časti alebo vybavenia a spaľovacieho motora necestných pojazdných strojov podľa osobitných predpisov. 48. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. 49. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., v premávke na pozemných komunikáciách sa môžu podľa osobitného predpisu prevádzkovať vozidlá, ktoré sú vybavené zariadeniami umožňujúcimi používanie zvláštnych výstražných svetiel alebo zvláštnych výstražných znamení. 50. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z., okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlá oranžovej farby a podrobnosti o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných znamení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. 51. Podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., je zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky, sprístupniť na trh Slovenskej republiky alebo ponúkať zvláštne výstražné svietidlá modrej farby, červenej farby alebo kombinácií červenej farby a modrej farby alebo zvláštne výstražné znamenia iným osobám ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať. 52. Podľa § 101a zákona č. 725/2004 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dohľad nad trhom a ukladá pokuty podľa § 108b a 108c; inak pri výkone dohľadu postupuje primerane podľa osobitných predpisov. 53. Podľa § 19 ods. 1 vyhlášky č. 464/2009 Z. z. (v znení účinnom v relevantnom čase), zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované podľa týchto technických požiadaviek: a) predpisu EHK č. 65, b) predpisu EHK č. 10 alebo osobitného predpisu, c) predpisu EHK č. 26 5) alebo osobitného predpisu.

54. Úvodom tejto časti odôvodnenia rozsudku kasačný súd v prvom rade uvádza, že ako je to zrejmé aj z čl. I tohto rozsudku, krajský súd v rámci nového konania a rozhodovania vo veci mal vychádzať z právnych názorov kasačného súdu vyjadrených v jeho zrušujúcom rozsudku, ktoré krajský súd v napadnutom rozsudku aj komplexne zreprodukoval.

· „[. . .] je potom bezpredmetné aj to, aký text je uvedený na obale svietidla, resp. či je tam uvedené, že svietidlo nie je vhodné na používanie v rámci cestných komunikácií. . . . Kasačný súd teda absenciu homologizačného procesu a informáciu na obale o nemožnosti použitia daného svietidla na pozemných komunikáciách (ako zvláštneho výstražného svietidla) vníma ako spojený kvalitatívny prvok. Informácia na obale výrobku (o tom, že tento nie je vhodný na použitie v rámci cestnej premávky) preto podľa názoru kasačného súdu nie je „ďalším dôkazom“ toho, že by predmetné svietidlo nebolo možné vnímať ako „zvláštne výstražné svietidlo“ pre účely § 23b ods. 2 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ale ide o priamy dopad toho, že svietidlo nebolo homologizované.“ (bod 49 zrušujúceho rozsudku kasačného súdu), · „[.

. .] kasačný súd poukazuje na to, že hoci mu neprináleží vyslovovať špekulatívne úvahy o argumentácii žalobcu, jeho tvrdenie o tom, že ide o svietidlo, ktoré má byť používané v priemysle napr. pri elektrických skratoch, pôsobí pochybne, ak sa prihliadne na skutočnosť, že žalobca tovar predáva v rámci svojho podnikania s autosúčiastkami a zároveň samotné svietidlo z hľadiska prípojky bolo konštrukčne uspôsobené na použitie v motorovom vozidle (12V).“ (bod 52 zrušujúceho rozsudku kasačného súdu), · „[.

56. Všetky uvedené právne východiská vyslovené najvyšším správnym súdom v jeho zrušujúcom rozsudku pritom krajský súd správne zosumarizoval (k tomu pozri aj čl. I tohto rozsudku), avšak javí sa, že ich opomenul v plnom rozsahu aplikovať pri posudzovaní veci, resp. pri formulovaní súvisiacich právnych názorov v napadnutom rozsudku.

Požiadavky na reflektovanie kasačného rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu.

v otázke, ktorá v čase rozhodovania súdu, ktorý kasačné rozhodnutie vydal, nebola celkom uspokojivo vyriešená, reflektujúc tak okrem iných aj rozhodnutia najvyššieho súdu.“). Krajský súd v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, prečo neprihliadal na právne názory kasačného súdu (pre účely tohto rozsudku stručne uvedené v bode 55 vyššie).

V odôvodnení napadnutého rozsudku sa však vôbec nevenuje tomu, či a ak áno, ako dopadá na jeho právne závery materiálna stránka výrobku. V bode 85 napadnutého rozsudku rozlišuje krajský súd medzi zvláštnymi výstražnými svietidlami určenými na použitie vo vozidlách a zvláštnymi výstražnými svietidlami určenými na použitie v iných oblastiach, keď konštatuje, že sám žalovaný, ako aj výrobca (dodávateľ produktu) vo vzťahu k žalobcovi potvrdili, že zvláštne výstražné svietidlá sa používajú aj v priemysle. Tento záver však sám osebe neznamená, že z dôvodu absencie homologizácie je sporný výrobok produktom, ktorý má byť používaný v priemysle. Krajský súd napr. aj v novom konaní nechal bez povšimnutia technické parametre produktu (12V-ové napájanie v rámci motorového vozidla, resp. magnet na výrobku určený na pripevnenie svietidla na karosériu vozidla, samotná farba svetla - modrá a i.).

60. Krajský súd však napriek tomu v napadnutom rozsudku - ani v rámci nového konania a rozhodovania - neskúmal materiálnu stránku sporného produktu a v rozpore s právnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku ako určujúce kritérium pre neuznanie sporného produktu ako zvláštneho výstražného svetla podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona o podmienkach prevádzky vozidiel opätovne určil fakticky to, že sporný výrobok predávaný žalobcom nebol homologizovaný.

62. Odhliadnuc od skorších názorov kasačného súdu vyslovených vo veci, tento záver - tak ako je formulovaný v napadnutom rozsudku - sa javí byť v rozpore s celkovou koncepciou predaja regulovaných výrobkov. Analogicky (i keď nie identicky) by to totiž mohlo znamenať, že protiprávneho konania by sa napr. nedopustil predajca alkoholických nápojov, ak by osobám nespĺňajúcim minimálny zákonný vek na kúpu takýchto výrobkov, alkoholický nápoj predal na základe toho, že na ich obale by bolo uvedené, že tento výrobok nebol vyrobený v úradne schválenej prevádzke, príp. že pri výrobe tohto výrobku neboli dodržané hygienické podmienky určené zákonom na ich výrobu, a preto nie je určený na priamu konzumáciu a pod. Obdobne by to mohlo platiť napr. vo vzťahu k pyrotechnickým výrobkom a pod.

63. Hoci kasačný súd v zrušujúcom rozsudku poukázal na to, že je potrebné skúmať aj materiálne znaky sporného produktu pre posúdenie toho, či je tento možné považovať za zvláštne výstražné svetlo podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel, krajský súd tak neurobil a posúdenie právnej povahy veci opäť redukoval len na formálne aspekty (chýbajúca homologizácia a návod konštatujúci nemožnosť použitia výrobku v cestnej premávke) - k tomu pozri najmä body 50 a 55 zrušujúceho rozsudku vo veci.

65. Pre úplnosť je pritom potrebné dodať, že minimálne vo vzťahu k niektorým otázkam uvedeným v bode 55 tohto rozsudku a vychádzajúcim zo zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, javí sa, že krajský súd v rámci nového konania a rozhodovania vo veci nerešpektoval právne názory kasačného súdu vyslovené v predmetnom rozsudku, čím by bol daný kasačný dôvod aj podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP. Ani tento kasačný bod sťažovateľ vo svojej sťažnosti výslovne neoznačil, ale z obsahu kasačnej sťažnosti je možné zistiť, že vo svojej podstate žalovaný brojil práve proti tomu, že krajský súd neprihliadal na skutočnú povahu veci, pričom takýto pokyn mu bol daný aj zo strany kasačného súdu.

67. Ak na str. 5 kasačnej sťažnosti žalobca odkázal na bod 87 napadnutého rozsudku, v ktorom mal krajský súd - podľa žalobcu - splniť povinnosť uloženú mu kasačným súdom v zrušujúcom rozsudku, k tomu najvyšší správny súd uvádza, že z dôvodov uvedených vyššie v tomto rozsudku najvyšší správny súd tento záver žalobcu nemohol akceptovať. Kasačný súd už v zrušujúcom rozsudku uviedol, že samotná informácia na obale výrobku, že tento nie je určený na použitie v rámci cestnej premávky, príp. nedostatok homologizácie, samé osebe neznamenajú, že sporný výrobok nemôže byť tzv. zvláštnym výstražným svetlom pre účely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel. Preto argumentácia žalobcu, ktorá tieto závery (aj v nadväznosti na názory krajského súdu) replikuje v predmetnom vyjadrení, nebola z dôvodov uvedených vyššie v tomto rozsudku spôsobilé privodiť zamietnutie kasačnej sťažnosti, ako sa toho žalobca domáhal. Obdobne to platí vo vzťahu k tvrdeniu, že predmetné svetlo je možné použiť aj v priemysle. Toto by sporný výrobok bez ďalšieho nevyraďovalo z toho, aby

68. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu nie je správne ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný neuviedol, v čom považuje právny názor krajského súdu za nesprávny (podľa § 440 ods. 2 SSP). Z podanej kasačnej sťažnosti je nepochybné, v čom identifikoval žalovaný nesprávnosť právneho názoru krajského súdu a naviac - ako to uviedol kasačný súd vyššie v tomto rozsudku - príslušné námietky bolo možné subsumovať aj pod iné zákonné ustanovenia podľa § 440 ods. 1 SSP. 69.

70. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že prípadné chyby vo vyhotovení napadnutého rozsudku, príp. skoršieho rozsudku krajského súdu vo veci, nemôžu byť bez ďalšieho vnímané ako indícia toho, že sa krajský súd vec nedostatočne alebo nesprávne posúdil (ako to namietal žalovaný v kasačnej sťažnosti).

Práve vzhľadom na skutočnosť, že ide o vec správneho trestania, je potrebné venovať osobitnú pozornosť správnemu vymedzeniu právnej úpravy vzťahujúcej sa na vec. 72. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd opäť zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (vzhľadom na inštitucionálne zmeny v správnom súdnictve v podmienkach Slovenskej republiky) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V Bratislave dňa 30. júla 2024