4Stk/13/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: ÚEOS - Komercia, a.s., so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: AK GRUBER, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31650/2018/153/RK zo dňa 20. marca 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/57/2018-127 zo dňa 10. marca 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. marca 2022, č. k. 6S/57/2018-127, zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

31650/2018/153 zo dňa 26. februára 2018 potvrdila. Uvedeným prvostupňovým správnym rozhodnutím žalovaný v správnom konaní vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca, začatom upovedomením č. 41861/2017/153 zo dňa 15. mája 2017, rozhodol o vine žalobcu, že v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 150/2016, vypracovanom v Bratislave 15. augusta 2016, pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vybraných zložiek majetku SPP-distribúcia, a.s. plynomerov a prepočítavačov v rámci regulačných staníc nachádzajúcich sa v lokálnych centrách (LC) Bratislava, Nitra, Nové Mesto nad Váham, Zvolen, Žilina a Košice, plynovodov a plynových prípojok a vyčlenených zložiek majetku VSD a. s.- elektrické stanice“ k dátumu

ako sa dopracoval k tomuto čiastkovému záveru, pričom k znaleckému úkonu nepriložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie tohto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZoZTP, 4. na strane 6 (časť posudok) uviedol, že koeficient dopytu po hodnotenom zariadení na trhu kPD stanovil vo výške 1,00, ak ide o „zariadenia s platným rokom overenia resp. 2015 a vyšší; zariadenia so šaržou: „v dispozícii“, vo výške 0,10, ak ide o „vstavané zariadenia s neplatným rokom overenia resp. 2014 a nižší; zariadenia so šaržou: „vyradené“, „na vyradenie“, „v oprave", „na opravu"'" a vo výške 0,60, ak ide o „zariadená v sklade s neplatným rokom overenia resp. 2024 a nižší“, avšak z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, aký je základ zmieneného priraďovania hodnoty, pričom takéto členenie nevyplýva z použitej metodiky a z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé ani to, aký bol v jednotlivých prípadoch rok overenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s §17 ods. 6 ZoZTP,

nepredložil žiadne prílohy slúžiace na podloženie použitých údajov, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZoZTP, 8. na stranách 8-10 (časť posudok) pri stanovení všeobecnej hodnoty plynovodov a plynových prípojok nepostupoval podľa prílohy č. 3 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z.“), hoci jeho úlohou bolo stanoviť všeobecnú hodnotu stavieb, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZoZTP v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. d) ZoZTP, § 4 ods. 3 vyhlášky a prílohou č. 3 k vyhláške, čím spáchal iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZoZTP, za čo žalobcovi uložil podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZoZTP peňažnú pokutu vo výške 33.190,-EUR (ďalej aj ako „prvostupňové správne rozhodnutie“).

mája 2017. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo doručené žalobcovi dňa 19. mája 2017, spolu s predvolaním na ústne pojednávanie na deň 13. jún 2017. Na ústne prejednanie veci sa dostavili W.. C. E. - predseda predstavenstva a W.. E. B. - osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti, ktorí popísali svoj pohľad na okolnosti vypracovania úkonu znaleckej činnosti č. 150/2016 a zodpovedali na otázky správneho orgánu.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom sa nestotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu, ani s právnou kvalifikáciou a úvahou o druhu a výške uloženej sankcie. Žalobca namietal právne posúdenie neuvedenia dátumu obhliadky, resp. obhliadok posudzovaných zložiek majetku, neodôvodnenie stanovenia viacerých koeficientov a východiskových hodnôt VH a takisto rozhodnutie o vine spočívajúcej v nesprávnom postupe pri stanovení všeobecnej hodnoty VŠH plynovodov a prípojok. Žalobca sa vyjadril k otázke úvahy o druhu a výške uloženej sankcie, ktorú považoval za nezákonnú, nestotožnil sa s hodnotením údajne nelikvidačným charakterom uloženej peňažnej pokuty. V prípade, ak by rozkladu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, žiadal zmenu rozhodnutia vo vzťahu k uloženiu sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. a) ZoZTP, t.j. písomné napomenutie, resp. aby bolo rozhodnutie zrušené a vrátené prvostupňovému orgánu na nové prejednanie

4. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky na základe návrhu osobitnej komisie rozhodnutím č. 41861/2017/153/RK zo dňa 27.11.2017 s odkazom na § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 3 správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zrušila a vec vrátila prvostupňovému organu na nové prejednanie a rozhodnutie. Ako dôvod zrušenia prvostupňového rozhodnutia ministerka uviedla, že „Dôvod, pre ktorý druhostupňový správny orgán ustálil záver o potrebe rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie je predovšetkým ten, že dal v intenciách rozkladových námietok účastníčky konania, a to najmä jej rozkladovej námietky týkajúcej sa správnej kategorizácie plynovodov a plynových prípojok ako stavieb podľa stavebného zákona a nedostatočného odôvodnenia druhu a výšky uloženej sankcie za pravdu, že napadnuté rozhodnutie neumožňuje jednoznačne ustáliť dôvody, s poukazom na ktoré by bolo možné v celom rozsahu obhájiť správnosť

prvostupňového správneho rozhodnutia) že takýto postup nevyplýva zo správneho poriadku (z § 21 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že ústne pojednávanie sa nariadi vtedy, ak to vyžaduje povaha veci alebo ak to ustanovuje osobitný zákon; a osobitný zákon neupravuje, že ak

7. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal a dospel k záveru, že považuje za preukázané, že žalobca v zistenom rozsahu porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva z príslušného ustanovenia ZoZTP a uložená sankcia bola aplikovaná tiež v súlade so ZoZTP, ďalej, že nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd uviedol, že z obsahu znaleckého úkonu č. 150/2016 z 15. augusta 2016 vyplýva, že v žiadnej časti predmetného posudku nie je uvedený dátum vykonania obhliadky súvisiaci s obsahom predmetu znaleckého posudku časti A, B, C a nie je uvedený ani žiadny odkaz na dohľadanie predmetnej informácie.

9. K námietke žalobcu, že správny orgán nesprávne postupoval, keď svojvoľne vykonal kategorizáciu porušení v činnosti znalca na „závažné“, „menej závažné“ alebo „pochybenie vysokej závažnosti“, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súhlasil, že použitá terminológia ktorú správny orgán použil, nie je súčasťou zákonnej úpravy, avšak podľa názoru súdu, z kontextu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov prvého aj druhého stupňa je zrejmé, že takto použitou terminológiou správne orgány pomenovali závažnosť protiprávneho konania, ako jazykový prejav, čo správny súd nepovažuje za vadu rozhodnutia.

10. Námietku žalobcu, že uložená sankcia a jej výška je nedôvodná a nezákonná, súd vyhodnotil rovnako ako tie predchádzajúce, ako nedôvodnú. Správny súd skonštatoval, že žalovaný sa tak vo svojom prvostupňovom správnom rozhodnutí, ako aj druhostupňovom správnom rozhodnutí rozsiahlo a vyčerpávajúco zaoberal všetkými okolnosťami podľa § 27 ods. 8 ZoZTP, pričom správna úvaha o druhu a výške sankcie dáva jasnú a logickú odpoveď na to, čo všetko a v akej miere prvostupňový správny orgán pri posudzovaní svojho záveru o sankcii zvažoval, najmä závažnosť protiprávneho konania za situácie, keď ZoZTP a ani iné právne predpisy upravujúce výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti bližšie neupravujú pojmy, slovné spojenia, ktoré by mali byť v tejto súvislosti používané (napr. „závažné“, „menej závažné“, „pochybenie vysokej závažnosti“).

rozhodnutí. Rovnako zohľadnil a odôvodnil skutočnosť rozdielu výšky ukladania sankcie vo vzťahu k fyzickej osobe a právnickej osobe; ako aj špecifické okolnosti predmetného znaleckého úkonu spočívajúce v rozsahu ohodnocovaného majetku; a odôvodnenie, prečo nerozhodol o uložení zákazu výkonu znaleckej činnosti ani o uložení vyčiarknutia zo zoznamu.

11. S tým spojenú námietku žalobcu o prekročení právomocí správnych orgánov, ktoré hodnotili, podľa jeho názoru vecnú správnosť záverov znaleckého úkonu, na ktorú nemajú potrebnú kvalifikáciu, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Zo žiadnej časti odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány skúmali vecnú správnosť záverov predmetného znaleckého posudku. A platí to aj vo vzťahu k vytýkanej chybe ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty plynovodov a plynových prípojok ako elektronických zariadení metodikou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a nie metodikou vydanou ministerstvom, ktorou sa stanovuje cenová regulácia v plynárenstve a cenová regulácia v elektroenergetike v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. (pozn. súdu zrejme omylom v rozsudku krajského súdu uvedený odkaz na vyhlášku č. 508/2009 Z.z.). Odôvodnenie správnych orgánov k tejto časti námietky je podľa krajského súdu relevantné, dostatočné a zrozumiteľné.

Keďže nedošlo k zmene obsahu administratívneho spisu a správny poriadok neukladá povinnosť správnemu orgánu duplicitne oboznamovať s podkladmi, ktoré už raz boli poskytnuté účastníkovi, ktorý má vedomosť o ich obsahu, podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu všeobecných zásad správneho konania.

ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04 a I. ÚS 117/05).

II.

16. V úvodnej časti kasačnej žiadosti (žalobcom označenej ako sťažnostný bod 1) žalobca zopakoval svoje námietky nezákonnosti postupu správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia Ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Následne zosumarizoval, že žalovaný nedostatočným spôsobom zistil skutočný skutkový stav a nedostatočným, rozporuplným spôsobom vyhodnotil mnohé skutkové okolnosti, na základe ktorých vydal samotné napadnuté rozhodnutie. Žalovaný nedovoleným spôsobom použil správnu úvahu v príliš extenzívnom rozsahu (pri posudzovaní pochybení, ktorých sa mal žalobca dopustiť, keď prvostupňový správny orgán a žalovaný svojvoľne vytvoril kategorizáciu týchto pochybení, pri úvahe o druhu a intenzite sankcie a pod.), čo malo za dôsledok nezákonné rozhodnutie. 17. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal porušenie jeho práva účastníka správneho konania podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, a to práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom rozhodnutia, spôsobu zistenia týchto podkladov ako aj práva prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré mu bolo odopreté.

orgánom. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Szd/7/2009, z ktorého jednoznačne vyplýva, že už samotné odňatie práva účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia je postačujúcim dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to bez ohľadu na okolnosť, či by rozhodnutie bolo inak vecne

19. K otázke skúmania postupu a rozhodnutí správnych orgánov zo strany žalovaného ako orgánu štátneho dohľadu nad činnosťou znalcov z hľadiska splnenia nielen formálnych, ale aj obsahových náležitostí znaleckého úkonu, je žalobca toho názoru, že pri výkone dohľadu v jeho prípade došlo k excesu pri výkone činnosti pracovníkov žalovaného vykonávajúcich dohľad, nakoľko títo nedisponovali potrebnými odbornými znalosťami, keď vyhodnotili nesprávnosť výberu žalobcom použitej metodiky. V súvislosti s použitou metodikou žalobca zároveň uviedol, že aj v súčasnej dobe prebieha odborná diskusia, ktorá sa zaoberá hrubými systémovými nedostatkami metódy polohovej diferenciácie, ktorá je podľa žalovaného, a teda aj súdu, predpísanou metodikou podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Táto metodika je podľa názoru odbornej verejnosti takmer nepoužiteľná, nakoľko v dnešnej praxi voľného trhu nemá vypovedaciu schopnosť pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností a jej použitie vedie k chybným výsledkom. V prílohe č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. sa uvádza, že metóda polohovej diferenciácie sa používa „spravidla“, a teda nie výlučne, a taktiež, že sa zohľadnia „spravidla“ faktory uvedené v tejto metodike. Vyplýva z toho teda, že žalobca nebol nevyhnutne povinný použiť metódu polohovej diferenciácie v rámci metodiky určenej uvedenou vyhláškou. Navyše žalobca uvádza, že uvedená metodika nereflektuje na špecifickosť sektora (pozn. súdu oblasť regulácie v sieťových odvetviach a energetiky), ktorého sa vypracovanie znaleckého úkonu týka. Žalobca pri spracovaní posudzovaných znaleckých posudkov vychádzal z metodiky vypracovanej Slovenskou technickou univerzitou Bratislava „Metodika na stanovenie všeobecnej hodnoty zariadení na výkon regulovaných činností v sieťových odvetviach“, ktorá obsahuje presné postupy a zdôvodnenie jej použitia v daných prípadoch. Rovnako reflektuje na špecifiká v danej oblasti, pričom žalobca na túto metodiku jednoznačne odkázal v znaleckom posudku, čím adekvátnym spôsobom naplnil aj požiadavku zdôvodnenia použitej metodiky. Konštatovanie žalovaného, že žalobca jednak použil nesprávnu metodiku a použitie tejto metodiky nezdôvodnil, považuje žalobca za nesprávne a nezákonné, a rovnako aj rozsudok krajského súdu v tejto časti. 20. Vo vzťahu k námietke žalobcu, týkajúcej sa technickej nezrovnalosti, spočívajúcej vo vytýkanom nedostatku neuvedenia dátumov obhliadky v predmetnom posudzovanom znaleckom úkone, žalobca opakovane uviedol tú istú argumentáciu ako v správnej žalobe. 21. Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zmenil

rozsudok

krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie Ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky žalovaného č. 31650/2018/153/RK zo dňa 20. marca 2018 a súčasne rozhodnutie žalovaného č. 31650/2018/153 zo dňa 26. februára 2018 a vec vráti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na ďalšie konanie alebo, eventuálne, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania v plnom rozsahu.

- k vade DVD nosiča iba dodal, že DVD nosič obsahuje tabuľky zahŕňajúce určité informácie, no tie sa netýkajú dátumov vykonania obhliadok. Z DVD vyplýva, že údaje boli naposledy editované pred poskytnutím súčinnosti ministerstvu, a teda vzhľadom na plynutie času je nepochybné, že ministerstvo do týchto údajov nijako nezasiahlo; - k použitiu terminológie kategorizácie závažnosti pochybení, žalovaný uviedol, že kasačné sťažnosti podané v iných konaniach týkajúcich sa znaleckej činnosti vykonanej pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ohľadom rovnakej námietky žalobcu, boli zamietnuté. Príkladom vymenoval rozsudky NS SR, sp. zn. 10Asan/10/2019, 1Asan/18/2019 a 2Asan/8/2019; - skonštatoval, že žalobcom napadnuté odseky odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ohľadom uloženej sankcie (pozn. súdu odseky č. 80 a 81) poskytujú zrozumiteľné vysvetlenie toho, prečo krajský súd považuje odôvodnenie ministerstva za dostatočné. Úlohou krajského súdu nebolo posudzovať výšku sankcie, pretože správnou žalobou vo veci správneho trestania nebol podaný návrh na sankčnú moderáciu podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP; - k námietke žalobcu ohľadom použitia nesprávnej metodiky, žalovaný poukázal na odbornú diskusiu týkajúcu sa nedostatkov metódy polohovej diferenciácie stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, na § 4 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, ktorý je podľa sťažovateľa lex specialis. Vo veci použitia rovnakej metodiky ako použil žalobca, už došlo v inom prípade k prieskumu zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu. Kasačná sťažnosť iného znalca bola zamietnutá spomenutým rozsudkom NS SR sp. zn. 10Asan/10/2019. Názor žalobcu je nesprávny, znenie § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. je v tomto jednoznačné, za lex specialis nemožno svojvoľne označovať právne predpisy upravujúce absolútne odlišnú problematiku, ako je stanovenie všeobecnej hodnoty majetku. Všetky relevantné skutočnosti sú jasne uvedené v odseku 79 odôvodnenia napadnutého rozsudku; - k sťažnostnému bodu žalobcu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP žalovaný zdôraznil, že musí ísť o nezákonný postup krajského súdu, nie o nezákonný postup správneho orgánu. K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, sťažovateľ uviedol iba jeden judikát, ktorý sa navyše týka odlišnej situácie. 18. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhuje, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol, pretože je nedôvodná a aby žalobcovi nepriznal náhradu trov konania ani trov kasačného konania. 19. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 1. júna 2022 na vedomie.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o?priestupku, správnom delikte alebo o?sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 25. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Uvedeným prvostupňovým správnym rozhodnutím žalovaný v správnom konaní vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca, začatom upovedomením č. 41861/2017/153 zo dňa 15. mája 2017, rozhodol o vine žalobcu, že v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. 150/2016, vypracovanom v Bratislave 15. augusta 2016, pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vo veci „stanovenia všeobecnej hodnoty vybraných zložiek majetku SPP-distribúcia, a.s. plynomerov a prepočítavačov v rámci regulačných staníc nachádzajúcich sa v lokálnych centrách (LC) Bratislava, Nitra, Nové Mesto nad Váham, Zvolen, Žilina a Košice, plynovodov a plynových prípojok a vyčlenených zložiek majetku VSD a. s.- elektrické stanice“ k dátumu 31. december 2015, porušil povinnosti vyplývajúce z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZoZTP, ako aj povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a prílohy č. 3 k uvedenej

28. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne.

30. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom na právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezožitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zašité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca.

Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. 33. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

35. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe, sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b).

37. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo

39. Podľa § 27 ods. 10 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie. 40. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo sledovaním dodržiavania zákonnosti o správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti.

Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy a správnom konaní. 43. Podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku a postupov v prípadoch, v ktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku vrátane majetku podniku alebo časti podniku, alebo zložiek majetku podniku.

45. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v znení platnom v rozhodnom období, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých so konanie týka, o dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

47. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku v znení platnom v rozhodnom období, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon, Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

49. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku v znení platnom v rozhodnom období, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

činnosti. Rozsah o spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 51. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku v znení platnom v rozhodnom období, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku v znení platnom v rozhodnom období, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 54.

56. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku v znení platnom v rozhodnom období, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 57. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku v znení platnom v rozhodnom období, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

60. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v znení platnom v rozhodnom období, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

62. Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období, pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko- ekonomické určenie uvedených zložiek majetku.

64. V predmetnej veci bolo potrené predostrieť, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu vo veci správneho trestania, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutí správnych orgánov žalovaného o uložení sankcie, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Prieskum zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov spočíva v preskúmaní, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Aj keď je potrebné vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 237/2012), neznamená

65. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. 66. Po preštudovaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ nedodržal povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 382/2004 Z.z. pri vypracovaní znaleckého úkonu č. 150/2016 zo dňa 15. augusta 2016 pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, na základe čoho bola žalovaným konštatovaná jeho nepreskúmateľnosť. Konkrétne, sťažovateľovi boli vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia č. 41861/2017/153 zo dňa 15. mája 2017 vo vzťahu k predmetnému znaleckému úkonu vytýkané viacnásobné pochybenia, ktoré možno zhrnúť v zásade do troch základných skupín: i) neuvedenie dátumu vykonania obhliadky, resp. obhliadok posudzovaných zložiek majetku, ii) neodôvodnenie postupu pri stanovení hodnôt koeficientu morálneho opotrebenia kMO, koeficientu zohľadňujúceho dostupnosť náhradných

Za vytýkané porušenia povinností bola sťažovateľovi uložená podľa § 27 ods. 3 písm. b) peňažná pokuta vo výške 33.190,- EUR. 67. K námietke sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. f) ohľadom porušenia jeho procesného práva ako účastníka konania podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, a to práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia, spôsobu zistenia týchto podkladov, ako aj práva prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, čím podľa sťažovateľa došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že z administratívneho spisu žalovaného, ako aj zo súdneho spisu krajského súdu je zrejmé, že uvedenú námietku sťažovateľ vzniesol v každom štádiu z týchto konaní, počnúc od jeho podania rozkladu voči prvému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalovaného č. 41851/2017/153 zo dňa 11. septembra 2017 (pozn. súdu na strane 7,8 rozkladu), podania rozkladu voči následnému novému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalovaného č. 31650/2018/153 zo dňa 26. februára 2018 (pozn. súdu

žalovaného č. 31650/2018/153 zo dňa 26. februára 2018, je vyjadrený nesúhlasný postoj druhého stupňa správneho orgánu žalovaného k tu vznesenej námietku sťažovateľa. Rovnako aj krajský súd vo svojom rozsudku o správnej žalobe sťažovateľa v bode 83 odôvodnenia rozhodnutia súhlasne so žalovaným uviedol, že nakoľko v druhom kole rozhodovania vo veci správneho deliktu prvostupňový správny orgán nevykonal doplnenie dokazovania (mal za to, že zistenie skutočného stavu veci je dostatočné pre rozhodnutie), z čoho je zrejmé, že vychádzal z podkladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, s ktorými bol žalobca ako účastník konania už oboznámený, preto správny orgán limitujúci včasnosťou vyjadrenia, úplnosťou zistenia podkladov a presnosťou zistenia podkladov rozhodol, že má dostatok podkladov na to, aby sa mohol vysporiadať s uplatnenými námietkami vo svojom rozhodnutí, preto nepostupoval v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Na podporu dodal, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov, teda vedenie konania určuje správny orgán, ktorý tieto

Je vo veľkom rozpore so zákonom, ak sa účastník správneho konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá (nie vlastnou vinou) len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgánu daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. O to viac, ak sa sám tohto oprávnenia domáha, čo je zrejmé práve v tu prejednávanej veci.

Prvostupňový správny orgán tejto žiadosti sťažovateľa nevyhovel s poukázaním na § 21 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého ústne pojednávanie sa nariadi iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. V osobitnom zákone žalovaný takúto možnosť vylúčil, rovnako poukázal aj na absenciu pokynu odvolacieho správneho orgánu nariadiť prvostupňovému orgánu žalovaného v poradí druhé ústne pojednávanie v tu uvedenom správnom konaní. Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 41861/2017/153 z 13. júna 2017, v ktorom zachytené vyjadrenie žalobcu považoval za dostatočné. Obdobne aj Ministerka spravodlivosti SR žalovaného vo svojom rozhodnutí č. 31650/2018/153 zo dňa 20. marca 2018 vyslovila, že sťažovateľovi bol vytvorený dostatočný priestor na možnosť vyjadriť sa v rámci správneho

účastníka konania a?prečo nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné. V?tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 231/2010, z?ktorého vyplýva, že nenariadenie ústneho pojednávania v?prípade rozhodovania o?uložení sankčnej povinnosti za správny delikt v?podobe uloženia peňažnej pokuty je v?rozpore s?princípom verejnosti, ústnosti a?prítomnosti na?prerokovaní veci aspoň na jednom stupni v?konaní pred orgánom verejnej správy. Ústavný súd v?tejto veci judikoval, že porušenie tohto procesného práva účastníka znamená porušenie jeho základného práva na súdnu a?inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v?spojení s?čl. 12 ods.?1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd v?danej veci označil konanie orgánov verejnej správy ako príliš formalistické a?nesprávne. Procesný postup orgánov verejnej správy podľa?ústavného súdu predstavoval protiústavný zásah do označeného základného práva, pretože „účastníkovi konania znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu

Je povinnosťou orgánu verejnej správy vždy posúdiť okolnosti konkrétnej veci, a?najmä v?prípade ak účastník konania žiada nariadiť ústne pojednávanie, ak sú tvrdené skutočností rozporné a?predpokladá sa, že sa tým prispeje k?objasneniu veci, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy pristúpil k?nariadeniu ústneho pojednávania.“

Naopak, s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru v tejto veci, ako aj na žiadosť sťažovateľa o vytýčenie termínu pojednávania, a nevyhovenie uvedenej žiadosti, je toho názoru, že námietka sťažovateľa podľa § 440 ods. 1 písm. g) je dôvodná.

Zmyslom aplikácie § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte „pred vydaním rozhodnutia“ mohol uplatniť svoje výhrady, príp. realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.

väčšom rozsahu. 71. S?ohľadom na argumentáciu týkajúcu sa uloženia (druhu a?výšky) sankcie, kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že orgány verejnej správy majú síce možnosť správnej úvahy pri?ukladaní sankcií, avšak pri úvahe o?druhu a?výške sankcie zákonodarca v § 27 ods. 8 zákona ZoZTP vymenoval kritériá na posúdenie stupňa nebezpečnosti prejednávaného činu pre spoločnosť. Žalovaný ako orgán dohľadu má povinnosť pri ukladaní druhu a?výšky sankcie vychádzať z?povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a?dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia.

Námietku sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci druhu a výšky uloženej sankcie, ktorou sťažovateľ namietal nezákonnosť rozsudku krajského súdu v tejto časti, nakoľko podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil okolnosti ako žalovaný správny orgán odôvodnil zaradenie jednotlivých pochybení sťažovateľa do kategórií, a to najmä z hľadiska vymedzenia povahy, miery zavinenia, intenzity, spôsobu, trvania a možného následku takýchto pochybení, vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú.

V zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok.

73. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o terminológiu („závažné“, „menej závažné“, „pochybenie vysokej závažnosti“), ktorú žalovaný použil pri odôvodňovaní toho, ako zohľadnil závažnosť protiprávneho konania, túto skutočnosť kasačný súd v zhode s krajským súdom nepovažoval za vadu rozhodnutia. Zákon ZoZTP neupravuje pojmy aplikovateľné v procese hodnotenia závažnosti iných správnych deliktov. Vzhľadom na znenie ust. § 27 ods. 8 ZoZTP bol žalovaný pri ukladaní sankcie povinný, okrem iných, tam zmienených skutočností zohľadniť aj závažnosť protiprávneho konania, čo logicky predpokladá hodnotenie závažnosti protiprávnych konaní v rôznych stupňoch.

uložiť mohol. 74. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že napriek čiastkovým námietkam sťažovateľa k otázke (druhu a výške) uloženej sankcie, ktoré nepovažuje za vady rozhodnutia ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozhodnutia (pozn. súdu žalovaným zavedená terminológia stupňov závažnosti pochybenia, či vyhodnotenie možnosti likvidačného charakteru výšky pokuty), považuje výrok žalovaného v časti druhu a výšky uloženej sankcie za nedostatočne odôvodnený. A to aj s ohľadom, že u sťažovateľa ide o prvé administratívne trestanie podľa zákona o ZoZTP. Z výroku prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného ohľadom správnej úvahy o uložení sankcie sťažovateľovi, ktorý je síce obsahovo značne podrobný a rozsiahly, nie je totiž súdu zrejmé, ako k výške uloženej sankcie žalovaný dospel, nie je zrejmá štruktúra peňažnej pokuty vo vzťahu k jednotlivým vytýkaným porušeniam ZoZTP a ich následkom, charakterom protiprávneho konania sťažovateľa či správna úvaha žalovaného pri určení samotnej výšky pokuty. Z odôvodnenia druhostupňového

75. K sťažovateľom namietanému prekročeniu právomocí pracovníkov žalovaného pri výkone dohľadu nad zákonnosťou činnosťou znalcov podľa ZoZTP, sa kasačný súd nestotožňuje s názorom krajského súdu, že správne orgány v rámci svojich kompetencií posudzovali výlučne preskúmateľnosť vypracovaného znaleckého úkonu a zo žiadnej časti odôvodnenia rozhodnutí žalovaného nevyplýva, že by správne orgány skúmali vecnú správnosť záverov predmetného znaleckého posudku.

76. Kasačný súd je v tu prejednávanej veci toho názoru, že pokiaľ ide o porušenie povinností znalca vyplývajúcich z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZoZTP (pozn. súdu ide o každé žalovaným vytýkané pochybenie sťažovateľa), v danej veci nie je súd kompetentný vyhodnotiť odborné otázky, či sťažovateľom použité namietané koeficienty boli použité odborne správne, vychádzali zo správneho základu a spôsob ich aplikácie a vyhodnotenia bol v súlade s použitými odbornými poznatkami a právnymi predpismi, prípadne, či metodika použitá na účely stanovenia všeobecnej hodnoty špecifického majetku bola správna.

administratívnu zodpovednosť. Kasačný súd poukazuje na ustanovenia § 3 ods. 5 v spojení s § 36 správneho poriadku, podľa ktorých rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

Ministerstvo spravodlivosti SR si teda malo pribrať znalca z?príslušného odboru, ktorý by preskúmal povahu odborných otázok vypracovaných sťažovateľom v posudzovanom znaleckom úkone a?jeho odpovedí na?tieto otázky, aby bolo možné vyhodnotiť, či sa sťažovateľ dopustil správneho deliktu v rozsahu a spôsobom uvedenom v rozhodnutí žalovaného.

78. V nadväznosti na vyššie uvedené a zmienený rozsudok NSS SR 1Asan/7/2020 kasačný súd dodáva, že k žiadnemu znaleckému posudku nemožno pristupovať bezpochybne, a to ani k tomu „revíznemu“, ktorým žalovaným pribraný znalec posudzuje vecnú správnosť iného znaleckého úkonu, prípadne jeho časti. Žiadny znalecký posudok totiž nie je vybavený

79. Napokon kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že kasačný sťažovateľ v sťažnosti uplatnil tiež kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, a teda, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR 3Szd/7/2009, z ktorého odcitoval časť odôvodnenia uvedeného rozhodnutia a na podporu svojej argumentácie následne podotkol, že zo zmieneného judikátu jednoznačne vyplýva, že už samotné odňatie práva účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia je postačujúcim dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to bez ohľadu na okolnosť, či by rozhodnutie bolo inak vecne správne. Kasačný súd v tejto súvislosti dodáva, že citovaný názor uvedeného správneho kolégia NS SR sa nepriamo dotýka sťažovateľom uplatnenej námietky, ktorá je rozobratá vyššie, avšak vo svojej podstate rieši inú právnu situáciu. Konkrétne, nesprávny procesný postup správneho orgánu pri posúdení žiadosti účastníka správneho konania o nazretie do spisu a podkladov rozhodnutia (§ 23 ods. 1, § 33 ods. 2

nedôvodnú. 80. K ďalším námietkam sťažovateľa kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04).

04). 81. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“).

Výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna daná právomoc správnych súdov. 82. Úlohou Správneho súdu v Bratislave v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu, pričom pri svojom opätovnom rozhodovaní bude postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránil vyššie uvedené pochybenia. 83. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 84. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2024