4Stk/14/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. KE- 8S/77/2020- 135 zo dňa 17. decembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/ 5352, O-487/2019 zo dňa 05. decembra 2019 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. 266/19/O zo dňa 14. októbra 2019, ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) uložil pokutu vo výške 8.500,- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými

inšpekcie práce. Správny súd zároveň z nahrávky o priebehu inšpekcie práce zachytenej na CD nosiči zistil, že inšpektori práce riadne komunikovali s osobami prítomnými na pracovisku a títo odpovedali na ich otázky. Podľa názoru správneho súdu preto nebola dôvodná ani námietka, že neboli dotknutí pracovníci riadne poučení o význame podania informácie do zápisníc o podaní informácie zo dňa 18.07.2019.

Na základe uvedeného správny súd nepovažoval zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 za neúplné a vyhodnotil ich ako zákonný dôkaz. 4. Správny súd k námietke, že vo veci neboli ako dôkazy vykonané dohody o pracovnej činnosti uzatvorené medzi žalobcom a dotknutými pracovníkmi v predchádzajúcom období uviedol, že žalobca sám tieto dohody do administratívneho konania ako dôkaz nepredložil. Konštatoval, že dohody o vykonaní práce mali byť uzatvorené pre iné obdobie než obdobie vymedzené v skutkovej vete rozhodnutia o uložení pokuty. Z tohto dôvodu sa podľa názoru správneho súdu nemohlo jednať o dôkazy, ktoré vyvrátia vznik administratívnej zodpovednosti žalobcu. 5.

6. K tvrdeniam žalovaného vo vzťahu k bezpredmetnosti čestných prehlásení zo dňa 16.09.2019 správny súd uviedol, že tento právny záver žalovaného je v rozpore s § 34 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Síce je pravdou, že § 39 správneho poriadku hovorí iba o čestnom vyhlásení účastníka administratívneho konania. Na druhej strane z jazykového výkladu § 39 správneho poriadku vyplýva, že toto ustanovenie hovorí o prípustnosti čestného vyhlásenia účastníka konania ako dôkazného prostriedku nahrádzajúceho iný dôkaz vo veci. Avšak čestné vyhlásenie iných osôb ako účastníka konania má povahu samostatného dôkazu prípustného podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku.

Týmto hodnotiacim úsudkom teda taktiež žalovaný dostatočne odpovedal žalobcovi na jeho požiadavku vykonania ústneho pojednávania vo veci. 7. K námietke žalobcu, že žalovaný nevypočul dotknutých pracovníkov a okrem toho taktiež konateľku žalobcu a p. C.. K. a p. C.. I. V..

konania. 8. Podľa názoru správneho súdu, prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými znakmi závislej práce, ktoré vykazovala činnosť dotknutých pracovníkov pre žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že dotknutí pracovníci sa dostavili na stavbu v Kuzmiciach svojvoľne správny súd uviedol, že nie je jeho úlohou opätovne objasňovať skutkový stav veci, ale iba posúdiť, či zistenie skutkového stavu bolo postačujúce na riadne posúdenie veci. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v administratívnom konaní bolo postačujúce na prijatie záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 18.07.2019 o 09:15 hod. využíval závislú prácu dotknutých pracovníkov na pracovisku: Obecný úrad Kuzmice, 076 12 Kuzmice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa zákonníka práce. 9. Žalobca v odvolaní vytýkal rozhodnutiu o uložení pokuty, že pri ukladaní pokuty malo byť prihliadnuté na likvidačný dopad výšky pokuty na žalobcu. Podľa správneho súdu však

Za týchto okolností považoval správny súd príslušný žalobný bod za nedôvodný. 10. Podľa správneho súdu nebolo pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že pri ukladaní pokuty nebola zohľadnená dĺžka trvania protiprávneho stavu, pričom poukázal na rozhodnutie o uložení pokuty, s. 7. Následne prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vysvetlil dôvody, pre ktoré nebola žalobcovi uložená pokuta v minimálnej výške. V rozhodnutí o uložení

11. Záverom správny súd dodal, že v žalobných bodoch vzťahujúcich sa k neprimeranosti výšky uloženej pokuty, správny súd neidentifikoval procesne účinný návrh na vykonanie sankčnej moderácie správnym súdom. Takýto právny záver správny súd zaujal na základe ich obsahového vymedzenia, keďže tieto žalobné body smerovali voči nesprávnosti postupu žalovaného a neboli prednesené ako dôvody pre rozhodnutie správneho súdu o znížení uloženej

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

konanie. 13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že ani správny orgán, ani správny súd sa nevysporiadali s odvolacími námietkami sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani so žalobnými námietkami. Správny súd sa nezaoberal námietkou, že správny orgán nepostupoval v zmysle § 46 správneho poriadku v spojení s § 32 a 4 3 ods. 5 správneho poriadku, pričom sa zaoberal zákonnosťou zápisníc zo dňa 18.07.2019 a iba formálne zhodnotil sťažovateľom namietanú formálnu poučovaciu povinnosť žalovaného.

sťažovateľom, že bude uzatvorená s nimi pracovná zmluva, ako to vyplýva z obsahu Protokolu zo dňa 22.07.2019 a ani námietkou, že dotknutí pracovníci na základe dohody mali prísť do miesta sídla. 15. Následne sťažovateľ namietal, že sa správny súd a žalovaný nevysporiadali so všetkými znakmi závislej práce, pretože na zistený skutkový stav neaplikovali § 41 ods. 1 a § 42 Zákonníka práce. Z výpovedí dotknutých pracovníkov vyplýva, že bol uzatvorený pracovný pomer a preto nemohlo ísť o nelegálne zamestnávanie. Sťažovateľ ako zamestnávateľ nemôže zodpovedať za svojvoľné konanie iných osôb, nemôže zodpovedať za to, že sa dané osoby nedostavili na základe dohody k zamestnávateľovi, ale priamo na pracovisko zamestnávateľa. Poukázal zároveň na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/7/2017 zo dňa 31.7.2018 a sp. zn. 5Asan 7/2017 zo dňa 28.3.2018.

17. Záverom k posúdeniu správneho súdu ohľadne neprimeranosti výšky pokuty a návrhu k sankčnej moderácií namietal, že súd mal k dispozícii účtovné závierky za rok 2019- Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení, pretože tie boli súčasťou návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby zo dňa 16.04.2021 a 16.07.2021.

sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

19. Prejednávaná vec bola dňa 28.07.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn. 4Stk/14/ 2025. 20. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 8S/ 77/2020- 135 zo dňa 17.12.2024, ktorým tento zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca (sťažovateľ) domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/5352, O- 487/2019 zo dňa 05.12.2019. 21. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal u sťažovateľa inšpekciu práce v dňoch 18.07.2019 a 22.07.2019, z ktorej bol vyhotovený protokol o výsledku inšpekcie práce č. IKO-283-53-2.4/P-A28-19 zo dňa 22.07.2019 (ďalej aj „protokol“). Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 266/19/O zo dňa 14.10.2019, ktorým sťažovateľovi uložil pokutu vo výške 8.500,- eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne: § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 82/2005 Z. z.“) spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ 22. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 18.07.2019 o 09:15 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: - L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., I. XXX, - F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., I. XXX, U. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., I. XXX, U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I., I. XXX, ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pomocné práce pri zatepľovaní budovy - murovanie, stierkovanie, na pracovisku: Obecný úrad Kuzmice, 076 12 Kuzmice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. 23. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 24. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca (sťažovateľ) správnu žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorý je predmetom kasačného konania.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

31. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b)počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

inak. 33. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia), nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a s poukazom na obsah súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pri vyslovení výroku napadnutého rozsudku.

V tomto smere kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, pričom sa v nej sťažovateľ v zásade obmedzil iba na opakovanie totožných žalobných bodov, ktoré uplatnil aj v správnej žalobe a s ktorými sa dostatočne vyčerpávajúco a presvedčivo správny súd vysporiadal.

potrebné za účelom zistenia a objasnenia skutkového stavu veci.“ 41. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako osobitný predpis, povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt

Nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov (pozn. kasačného súdu - teda nie priestupkov) je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou bezprostrednosti. V zmysle Správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci.

43. Kasačný súd súhlasí s názorom žalovaného, že uvedené osoby na výkon činnosti museli mať pridelené náradie, materiál alebo iné pomôcky na výkon práce a to aj s konkrétnymi inštrukciami a pokynmi, bez ktorých by inak svoju činnosť nemohli vykonávať. Kasačný súd v tomto smere dodáva, že bez jednoznačných pokynov by dotknutí pracovníci nevedeli na aké pracovisko (miesto výkonu práce) sa majú dostaviť, pričom sídlo sťažovateľa sa dokonca nachádza v inej obci/meste. Preto sa obrana sťažovateľa, že sa pracovníci namiesto sídla spoločnosti dostavili na pracovisko omylom a bez vedomia sťažovateľa javí ako účelová. (Obdobne aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/178/2022 zo dňa 29.11.2023). 44.

45. Zároveň kasačný súd taktiež podotýka, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v zápisnici, uviedli fyzické osoby dobrovoľne a po poučení o následkoch podania nepravdivej informácie. Tieto skutočnosti uviedli spontánne, bez možnosti dohody na obsahu s ďalšími účastníkmi konania, resp. ďalšími zamestnancami. Z obsahu tejto zápisnice jednoznačne vyplýva porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany sťažovateľa (absencia pracovnej zmluvy/ dohody).

47. Podľa kasačného súdu tak možno uzavrieť, že sťažovateľ v správnom konaní a ani v konaní pred správnym súdom neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by vyššie uvedené závery spochybnil a spochybnil tak zároveň aj existenciu svojej objektívnej zodpovednosti za zistený správny delikt. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že neboli vykonané výsluchy svedkov, kasačný súd konštatuje, že tento dôkaz, s prihliadnutím na dôkazy získané v rámci správneho konania, nebolo potrebné vykonať. Ako už bolo uvedené, nosným dôkazom sú zápisnice o poskytnutí informácií, ktorých súčasťou je aj poučenie dotknutých pracovníkov o povinnosti poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane následkov za nepravdivé resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie a ich vlastnoručný podpis a záznam vyhotovený z výkonu inšpekcie práce. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného a správneho súdu, že takto vykonané dokazovanie nebolo potrebné doplňovať. Uvedené právne posúdenie vychádza aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu, napr. rozsudok sp. zn. 7Ssk/34/2022 zo

49. Vo vzťahu k uloženej pokute 8.500,- eur prihliadol správny orgán na to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením povinnosti, pričom nelegálne zamestnával až štyri osoby. Z uvedeného dôvodu nemohol sťažovateľovi uložiť pokutu v minimálnej výške, keďže podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. musí správny orgán uložiť zamestnávateľovi pokutu najmenej vo výške 5.000,- eur ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne. Správny orgán zároveň zohľadnil skutočnosť, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a protiprávny stav trval iba krátku dobu. Možno tak konštatovať, že prvostupňový správny orgán zohľadnil všetky relevantné kritéria pri ukladaní pokuty a celkom jasne, zrozumiteľne a predovšetkým dostatočným spôsobom aj s prihliadnutím na preventívno-represívnu funkciu sankcie vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, na základe ktorých pristúpil k uloženiu pokuty v uvedenej výške, ktorá je stále na dolnej hranici sadzby. Zároveň možno konštatovať, že sa správny súd

51. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 52.

V Bratislave dňa 25. novembra 2025