← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·25. 11. 2025

4Stk/16/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200155.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-1S/238/2021
IČS
8021200155
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31347037, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 6190/17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 3547/2020-1, 1708/2021 zo dňa 27.01.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/238/2021-151 zo dňa 26. marca 2025, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. k.: 3547/2020-1, 1708/2021 zo dňa 27.01.2021. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že sa v ňom nachádza protokol o odbere vzorky zo dňa 24.02.2020, pričom odber vzorky vykonali dve osoby, a to J.. U. X. a J.. H. O..

Z protokolu o odbere vzorky zároveň vyplýva, že miestom odberu bola predajňa, kontrolovaná bola bežná produkcia a druh obalu vzorky bola plechovka. Z tohto dokumentu súčasne vyplýva, že žalobca nežiadal o vzorku na doplnkové stanovisko a súčasne bolo konštatované, že rozbor vykoná laboratórium - Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne.

Na podklade uvedených skutočností správny súd uviedol, že boli dodržané všetky pravidlá tak, ako to upravuje § 20 ods. 1 Zákona o potravinách. 2. Z administratívneho spisu podľa názoru správneho súdu súčasne vyplýva, že rozbor vykonalo laboratórium - Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne, o čom bol vydaný protokol o skúške č. 2437/2020. Zo strany orgánov verejnej správy tak nemožno v tomto smere vzhliadnuť žiadne pochybenie.

3. K žalobcovej námietke, že odber vzorky bol vykonaný podľa neúčinného právneho predpisu, a to podľa nariadenia č. 882/2004, správny súd uviedol, že je možné súhlasiť so žalobcom s tým, že z protokolu o odbere vzorky skutočne vyplýva, že sa odkazuje na nariadenie č. 882/2004, avšak, ako to žalovaný správne uviedol, nariadenie č. 2017/625 síce v čl. 146 ods. 1 uvádza: „nariadenia (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smernice 89/608/ EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/ 23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutie 92/438/EHS sa zrušujú s účinnosťou od 14. decembra 2019“, ale v čl. 146 ods. 2 zároveň upravuje, že „odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkami zhody v prílohe V.“ S odkazom na uvedené tak v postupe orgánov verejnej správy nemožno vzhliadnuť pochybenie, pretože odkaz na nariadenie č. 882/2004 sa považuje za odkaz na nariadenie č. 2017/625. Nemožno tak mať pochybnosti o právnom základe posudzovaného postupu pri odbere vzorky.

4. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu o tom, že mal pochybnosti o zákonnosti postupu orgánov úradnej kontroly potravín zo zreteľom na skutočnosť, že protokol o skúške bol RVPS doručený dňa 16.03.2020, avšak RVPS vykonala dodatočnú úradnú kontrolu potravín odvolávajúc sa na protokol o skúške už dňa 13.03.2020.

Tu správny súd uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza informácia o tom, že protokol o skúške bol RVPS doručený e-mailom dňa 13.03.2020 o 7:29, pričom následne bol doručený aj v listinnej forme dňa 16.03.2020, o čom svedčí došlá pečiatka na dokumente. RVPS tak následne vykonala dodatočnú úradnú kontrolu potravín dňa 13.03.2020 od 10:10 hod do 11.10 hod, o čom bol spísaný záznam. RVPS tak vykonala dodatočnú úradnú kontrolu potravín na základe včas doručeného protokolu o skúške, ktorého doručenie predchádzalo vykonaniu dodatočnej úradnej kontrole potravín.

5. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, že upovedomenie o začatí konania a taktiež doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania neobsahujú (i) informáciu o tom, aká sankcia žalobcovi hrozí a (ii) informáciu o tom, na akých podkladoch založí RVPS hodnotenie minulosti účastníka konania. 6. Ďalší okruh žalobných námietok smeroval k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, pričom žalobca uviedol, že skutok, údajne spáchaný dňa 24.02.2020, mal byť právne posúdený s ohľadom na Zákon o potravinách účinný v tomto čase a právna úprava účinná od 21.07.2020 mala byť použitá v prípade, že by bola pre žalobcu priaznivejšia. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že súhlasí so žalobcom v tom, že trestnoprávne zásady sa aplikujú aj vo vzťahu k správnemu trestaniu. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, pričom tieto zásady sa aplikujú aj na správne trestanie (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019).

7. Vo vzťahu k prejedávanému prípadu však správny súd uvádza, že Zákon o potravinách účinný ku dňu 24.02.2020 (teda v čase spáchania skutku - jedná sa o Zákon o potravinách účinný do 20.07.2020) a aj Zákon o potravinách účinný od 21.07.2020 (od kedy nadobudla účinnosť novela Zákona o potravinách) obsahoval aj formálne rovnakú právnu úpravu, ktorá sa aplikovala vo vzťahu k žalobcovi. Teda, obsahové znenie § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách bolo totožné ako v znení účinnom dňa 24.02.2020 (teda v znení Zákona o potravinách účinného do 20.07.2020), tak aj v znení účinnom od 21.07.2020.

Nemohlo tak dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcu tým, že žalovaný aplikoval Zákon o potravinách v znení účinnom od 21.07.2020 (postavenie žalobcu by sa pri aplikácii Zákona o potravinách v znení účinnom dňa 24.02.2020 žiadnym spôsobom nezlepšilo). Nad rámec uvedeného správny súd súčasne uvádza, že totožné obsahové znenie § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách (ako v čase spáchania skutku, tak aj v čase účinnosti Zákona o potravinách účinného od 21.07.2020) bolo účinné aj v čase vyhlásenia rozsudku.

8. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj žalobnú námietku týkajúcu sa rozporu so zásadou materiálnej pravdy. Žalobca namietol, že RVPS spáchanie správneho deliktu dňa 24.02.2020 preukazovala len protokolom o odbere vzorky, z ktorého nevyplýva, že by v spomínaný čas žalobca dotknutú potravinu umiestňoval na trh. Protokol o odbere vzorky podľa žalobcu len konštatuje, že RVPS odobrala vzorku, pričom nie je zrejmé, či žalobca túto vzorku ponúkal spotrebiteľom alebo bola umiestnená v zázemí prevádzky a vyradená na likvidáciu.

9. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalobný bod týkajúci sa zmätočnosti rozhodnutí a neprimeranosti výšky sankcie. Podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách totiž orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

Z uvedeného vyplýva, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné konať v medziach Zákona o potravinách a pri ukladaní pokút zohľadňovať okrem iných aj hľadisko opakovanosti konania. Tu poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2020 zo dňa 30.03.2023.

10. V prejednávanej veci správny súd uviedol, že správne orgány pri uložení pokuty prihliadli aj na minulosť žalobcu (žalovaný uvedené presvedčivo a vyčerpávajúci odôvodnil na strane 20 a 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný opísal právoplatné rozhodnutia, na ktoré sa odvolával) a konštatoval, že v prípade, ak Zákon o potravinách uvádza rozpätie možného uloženia pokuty od 1.000,00 eur do 500.000,00 eur a žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur, nemožno hovoriť o prísne uloženej pokute, ale o pokute, ktorá bola uložená v spodnej (skoro minimálnej) hranici rozpätia možného uloženia pokuty.

Súčasne s prihliadnutím na minulosť žalobcu (uloženie šiestich pokút v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov vo výške 12.000,00 eur, 28.000,00 eur, 14.000,00 eur, 20.000,00 eur, 16.000,00 eur a 27.000,00 eur) nemožno konštatovať neprimeranosť uloženej pokuty, pretože žalovaný pristúpil k uloženiu omnoho nižšej pokuty ako boli pokuty uložené v predchádzajúcich dvoch

rokoch. Orgány verejnej správy tak postupovali v súlade so Zákonom o potravinách a nemožno im vytknúť žiadne pochybenie. 11. Správny súd mal za to, že žalovaný sa zároveň dostatočne vysporiadal aj s podstatou uloženej sankcie, Poukázal na to, že v konaní bol síce spáchaný jeden správny delikt, ale v najprísnejšej sadzbe podľa § 28 ods. 4 Zákona o potravinách. Bolo preukázané, že žalobca umiestňoval na trh potravinu Giana, Jahody v sladkom náleve 820 g, u ktorej bola zistená nepovolená prídavná látka, farbivo ponceau 4R (E 124) v množstve až 58,6 mg/kg, a preto sa potravina posúdila ako nebezpečná, zdraviu škodlivá a uviedol aj možné následky tejto potraviny - alergické reakcie, astma, zhoršenie hyperaktivity u detí. Správny súd tento postup žalovaného a RVPS vyhodnotil ako logický, s cieľom ochrany spotrebiteľov.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Bratislave podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 22.05.2025 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/238/2021-151 zo dňa 26.03.2025 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby Najvyšší správny súd SR rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/238/2021-151 zo dňa 26.03.2025 zmenil tak, že rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2021 v spojení s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné zo dňa 07.12.2020 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy I. stupňa na ďalšie konanie. V oboch prípadoch sa dožadoval náhrady trov konania.

13. V dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ zastáva právny názor, že správny súd nesprávne vyhodnotil zákonnosť úradnej kontroly potravín a preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Mal za to, že odber vzorky ako aj dodatočná úradná kontrola boli vydané nezákonne, nakoľko ich vykonal orgán verejnej správy bez toho, aby mu túto právomoc zveril zákon. Tvrdil, že kompetencia orgánov úradnej kontroly potravín na odber vzoriek a na analýzy podľa ust. § 20 ods. 1 Zákona o potravinách sa viaže na rozdelenie pôsobnosti výkonu úradných kontrol potravín podľa § 23 Zákona o potravinách. Zákon o potravinách

však právomoc na vykonanie úradných kontrol potravín v súvislosti s prídavnými látkami do potravín zveruje orgánom verejného zdravotníctva. Podľa sťažovateľa odber vzorky bol vykonaný podľa neúčinného právneho predpisu a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES 882/2004). Sťažovateľ tvrdil, že aj rozhodnutie o odvolaní aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné, nakoľko konanie o uložení pokuty v súvislosti s prídavnými látkami do potravín malo byť vedené orgánom verejného zdravotníctva. Má za to, že dôkazy získané postupom v priebehu úradnej kontroly potravín žalovaným je možno označiť za nezákonný s tým následkom, že všetky dôkazy získané týmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať. 14. Ďalej sťažovateľ namietal výšku uloženej pokuty, nakoľko má za to, že výška uloženej pokuty len za jeden druh potraviny je vhodnej na ľudský konzum v celkovej hodnote 11,45 eur umiestňovanej na trh len v predajni, je tak na úrovni takmer mesačného zisku filiálky.

Má teda za to, že pokuta nebola určená primerane k majetkovým pomerom jednotlivej filiálky a nie sťažovateľa ako takého. Súčasne zdôraznil, že výška uloženej pokuty zo strany orgánu verejnej správy nebola dostatočným spôsobom zdôvodnená. Ďalej sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Bratislave. Má za to, že jeho odôvodnenie nie je dostatočne presvedčivé a je ho možné považovať za arbitrárne. Absentuje podľa neho aj vyhodnotenie správneho súdu o rozdelení pôsobnosti medzi orgány verejného zdravotníctva a veterinárnej potravinovej správy v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o potravinách. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 12.08.2025 uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a nesúhlasí s dôvodmi kasačnej sťažnosti.

Podľa jeho názoru podľa ust. § 18 ods. 3 Zákona o potravinách, orgány uvedené v ust. § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu čl. 11 a 14 nariadenia EU 2017/625. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EU 2017/625 z 15.03.2017) o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat. Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové právo a sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov.

Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a primeraná riziku, berúc pritom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti potravín, v rámci programov a kontroly na základe HACCP alebo v rámci programov zabezpečovania kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového práva. 16. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, že prídavné látky kontrolujú len orgány verejného zdravotníctva. Ako vyplýva z platnej legislatívy, kompetencie na kontrolu potravín sú jasne vymedzené v Zákone o potravinách. Vychádzajúc z definície pojmu potravina, potravinou je chápaný jednak spracovaný výrobok, vrátane všetkých látok, ktoré sú zámerne pridávané do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy a jednak prídavné látky určené na predaj konečnému spotrebiteľovi.

Kompetencie orgánov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ustanovené v § 23 ods. 1 Zákona o potravinách je zrejmé, že tieto orgány vykonávajú úradné kontroly nad výrobou, manipulovaním s potravinami a ich umiestňovaním na trh, a to všetkých potravín živočíšneho pôvodu aj rastlinného pôvodu, pod ktoré kontrolovaný výrobok Giana, Jahody v sladkom náleve nepochybne patrí. K námietke sťažovateľa, že odber vzorky bol vykonaný podľa neúčinného právneho predpisu žalovaný uviedol, že čl. 146 nariadenia EU 2017/625, podľa ktorého nariadenia ES 8584/2004 a ES 882/2004 smernice 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutie Rady 92/438/EHS sa zrušujú s účinnosťou od 14.12.2019. Odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkami zhody v prílohe V.

17. Podľa názoru žalovaného v konaní bolo preukázané, že sa sťažovateľ dopustil správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách .Pokuta vo výške 5.000,- eur mu bola uložená podľa toho istého ustanovenia. 18. Žalovaný má za to, že sťažovateľ preukázateľne konal v rozpore s právnymi predpismi platnými v oblasti potravinového práva.

19. Prvostupňový správny orgán podľa jeho názoru dôkladne odôvodnil výšku pokuty s poukazom na kritériá a v nadväznosti na tieto hľadiská ako aj stanovenú sadzbu pri protiprávnom konaní uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu vo výške 5.000,- eur.

V tomto prípade bola zohľadnená aj minulosť sťažovateľa, o ktorej musí mať vedomosti. Pri jej výške žalovaný vychádzal zo svojej aplikačnej praxe ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť v súlade s ust. § 461 SSP v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Konanie na kasačnom súde

20. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ust. § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21.

Predmetom kasačného konania bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA- 1S/ 238/2021-151 zo dňa 26.03.2025, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 3547/2020-1, 1708/ 2021 zo dňa 27.01.2021. 22.

Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že dňa 13.03.2020 sa na filiálke žalobcu v Humennom vykonala dodatočná úradná kontrola potravín, o čom bol spísaný záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 13.03.2020. Inšpektormi boli

žalobcovi uložené opatrenia na mieste podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o potravinách“) - zákaz umiestňovať na trh potravinársky výrobok - Giana, Jahody v sladkom náleve. K uloženému opatreniu neboli zo strany žalobcu vznesené námietky a vyjadrenia.

23. Upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 10.08.2020 začala RVPS voči žalobcovi správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 3 písm. b) Zákona o potravinách.

RVPS vydala následne rozhodnutie zo dňa 28.08.2020, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur. Na podklade podaného odvolania zo strany žalobcu vydal žalovaný rozhodnutie zo dňa 02.11.2020, ktorým bolo rozhodnutie RPVS zo dňa 28.08.2020 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

24. RPVS vydala doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 10.11.2020, ktorým sa začalo správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách.

K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 16.11.2020. 25. RVPS vydala rozhodnutie č. k. 349/2020-410-11 zo dňa 07.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené Zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 Zákona o potravinách a zákaz umiestňovať na trh potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a) Zákona o potravinách a ostatných právnych predpisov, a to tým, že dňa 24.02.2020, v čase o 10.20 hod., umiestňoval na trh potraviny nebezpečné, zdraviu škodlivé, u ktorých bola metódou HPLC/DAD zistená prítomnosť syntetického farbiva ponceau (E124) v množstve 58,6 mg/kg, ktoré nie je v danej kategórii možné používať. Jednalo sa o nasledovný druh spracovaného ovocia: Giana Jahody v sladkom náleve 820 g, v počte 5 kusov, spolu v množstve 4,1 kg a v hodnote 11,45 eur, krajina pôvodu Čína, DMT: 31.12.2022, výrobná dávka:

PRO 2019/04/12, 3400/01038 620. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách. Žalobcovi bola podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách uložené pokuta vo výške 5.000,00 eur. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 21.12.2020.

26. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. k.: 3547/2020-1, 1708/ 2021 zo dňa 27.01.2021, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Sťažovateľ ako odvolací orgán uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a celý spisový materiál, vrátane zákonnosti postupu RVPS, ako aj zákonnosti a vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia, a to aj nad rámec dôvodov uvedených v odvolaní. Zhodnotil dokazovanie vykonané RVPS a dôkladne sa zaoberal návrhmi žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie bolo prípustné, avšak vyhodnotil ho ako nedôvodné a uzavrel, že protiprávne konanie žalobcu bolo posúdené správne, a to ako po skutkovej, tak aj právnej stránke.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

27. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP). 28. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 30. Podľa ust. §1 ods. 1 Zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon ustanovuje: a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. 31. Podľa ust. § 20 ods. 1 citovaného zákona, zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorí vykonávajú úradné kontroly potravín sú oprávnení odoberať vzory výrobkov na analýzy, hodnotenia v nevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom musí byť zabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok vzoriek na doplňujúci odborný posudok. 32. Podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a) citovaného zákona, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1.000,- eur do 500.000,- eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 33. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín, sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa ods. 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. 34. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

35. Senát Najvyššieho správneho súdu po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Správneho súdu v Bratislave konštatoval, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení tohto rozsudku.

36. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietol najmä nesprávne právne posúdenie veci, ktoré odvodzoval od tej skutočnosti, že úradná kontrola potravín bola vykonaná nezákonne a to z toho dôvodu, že ich vykonal orgán verejnej správy bez toho, aby mu túto právomoc zveril

zákon. K tejto kasačnej námietke kasačný súd udáva, že je v celom rozsahu nedôvodná. 37. Z dikcie ustanovenia § 21 citovaného zákona vyplýva, že orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú: a) ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b) orgány verejného zdravotníctva, c) Štátna veterinárna a potravinová správa, d) regionálne veterinárne a potravinové správy.

38. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 citovaného zákona, orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedenej v § 21 ods. 1 písm. c) a d) vykonávajú úradnú kontrolu: a) stárenia (zrenia) liehovín, b) výroby, manipulovania a umiestňovania na trh potravín: 1. živočíšneho pôvodu, 2. rastlinného pôvodu, vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe, na základe analýzy rizika vrátane potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, nápojov, cukrárenských výrobkov, zmrzliny a vody v spotrebiteľskom balení, 3. geneticky modifikovaných, 4. a poľnohospodárskych produktov predávaných priamo konečnému spotrebiteľovi 5. a poľnohospodárskych produktov označenými údajmi podľa 9 b).

39. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v ust. § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (čl. 11 a 14 nariadenia Európskeho parlamentu a rady) EU 2017/625 z 15.03.2017 o úradných kontrolách.

Ide o osobitný predpis, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, podľa ktorého je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové právo a sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania ako aj distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov.

40. Senát kasačného súdu nesúhlasí so sťažnostnou námietkou, že pridané látky kontrolujú len orgány verejného zdravotníctva. Z vyššie citovanej legislatívy vyplýva, že kompetencie na kontrolu potravín sú jasne vymedzené v zákone o potravinách , pričom vychádzajúc z definície pojmu potravina. Potravinou je chápaný spracovaný výrobok vrátane všetkých látok, ktoré sú zámerne pridávané do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy a tiež aj prídavné látky určené na predaj konečnému spotrebiteľovi. Za potravinu je tiež možné považovať aj prídavné látky, ktoré sa pridávajú do potravín a sú určené na predaj končenému spotrebiteľovi, ktorých kontrola je výhrade v kompetencii orgánov.

41. Senát kasačného súdu rovnako nesúhlasí ani so sťažnostnou námietkou, že obe vzorky boli vykonané podľa neúčinného právneho predpisu. Podľa čl. 146 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EU 2017/625 zo dňa 17.03.2017), nariadenia ES 854/2004 a ES 882/2004, smernice 89/608/EHS, 89/662/EHS, 94/25/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutie 92/438/ES sa zrušujú s účinnosťou od 14.12.2019. Podľa bodu 2 citovaného článku, odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkami zhody v prílohe V.

42. Senát kasačného súdu nesúhlasí ani s ďalšou sťažnostnou námietkou ohľadom nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu. V tomto prípade sťažovateľ mal za to, že napadnutý rozsudok je nedostatočne a zmätočne odôvodnený. K tejto námietke kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.01.2020 ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Stk/4/2023 zo dňa 30.10.2024 a v súlade s ust. § 464 ods. 1 odkazuje na v ňom uvedenú argumentáciu: „Kasačný súd vychádza z toho, že sťažovateľ označuje napadnutý rozsudok ako nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a že tento postup správneho súdu mu odňal právo na spravodlivý proces. S poukazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu (najmä publikované pod č. R 111/1998) kasačný súd zastáva naďalej názor, že sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko predstavuje neprijateľnú výnimku z výkonu súdnej moci a týka sa výlučne len celkom ojedinelých

(extrémnych) prípadov, musí byť testovaná preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Samotná subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku je v tomto prípade

nepostačujúca. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003 vo veci Ryabykh proti Rusku). Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia [najmä rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] je právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

správneho súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd .

. . posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd zaujal svoj názor a posúdil podstatné skutkové tvrdenia i právne argumenty. V odôvodnení okrem iného posudzoval žalobné body namietajúce začatie kontroly a použiteľnosti záverov z tejto kontroly. So zreteľom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil kasačný bod namietajúci nedostatočné odôvodnenie ako nedôvodný.

43. K namietanej výške neprimeranosti sankcie kasačný súd uvádza, že ani s touto námietkou nie je možné sa stotožniť. V danom prípade ako vyplynulo z administratívneho spisu, správny orgán konštatoval porušenie Zákona o potravinách a spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a), pretože sťažovateľ v rozpore so Zákonom o potravinách umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné. Zákonná sadzba podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a) je vymedzená od 1.000,-eur do 500.000,-eur. V tomto prípade bola sťažovateľovi uložená sankcia vo výške

5.000,-eur, čiže na dolnej hranici možnej sadzby. 44. Sťažovateľ preukázateľne konal v rozpore s právnymi predpismi platnými v oblasti potravinového práva. Nesporne bolo zistené, že žalobca predmetnú potravinu (Giana, Jahody v sladkom náleve 820 g), u ktorej bola zistená v danej kategórii nepovolená prídavná látka farbivo ponceau 4R(E124) v množstve 58,6 mg/kg umiestňoval na trh. Ide o syntetické farbivo z kameňouhoľného dechtu, ktoré patrí do skupiny azofarbív, ktoré môže spôsobovať alergické reakcie a astmu, u detí zhoršovať hyperaktivitu a môže mať nepriaznivé účinky na činnosť a pozornosť detí. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vyhodnotil riziko tejto prídavnej látky, prehodnotil bezpečnosť poncau 4R ako prídavnej látky v potravinách a vydal stanovisko a odporučil znížiť prijateľnú dennú dávku daného potravinárskeho farbiva zo 4mg/kg telesnej hmotnosti, pričom z hľadiska bezpečnosti tejto nepovolenej prídavnej látky nemožno túto potravinu považovať za bezpečnú, naopak je nutné ju posudzovať ako nebezpečnú a zdraviu škodlivú. Používanie prídavných látok, teda aj farbív v potravinách je upravená európskou

legislatívou, ktorá je priamo uplatniteľná vo všetkých členských štátoch nariadením (ES) č. 1333/2008. V zmysle vyššie uvedeného nariadenia sa môžu používať prídavné látky v potravinách len za podmienok uvedených v prílohe II. k uvedenému nariadeniu.

V danom prípade sťažovateľ umiestňoval na trh výrobok, v ktorom bolo analýzou zistené farbivo E124, ktoré pre uvedený druh potraviny nie je povolené, čo je v rozpore s platnou potravinovou legislatívou. 45. Senát kasačného súdu konštatuje, že právna kvalifikácia správneho deliktu bola konajúcimi orgánmi správne aplikovaná a s ich právnym názorom sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil. Súd mal nesporne za preukázané, že sťažovateľ svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách, keďže na trh umiestňoval potravinu nie bezpečnú, zdraviu škodlivú a nevhodnú pre ľudskú spotrebu - Giana, Jahodový kompót v mierne sladkom náleve 825 g obsahujúcej farbivo E124.

46. Z obsahu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je nesporné, že pri posúdení uloženej pokuty správne orgány zobrali do úvahy všetky argumenty, rešpektovali zmysel a účel aplikovaných predpisov a prihliadli aj na špecifiká konkrétneho prípadu. V danom prípade bolo u sťažovateľa nesporne preukázané porušenie potravinovej legislatívy, ktorý umiestňoval na trh potravinu nebezpečnú a zdraviu škodlivú. Ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil žalovaný správny orgán aj minulosť účastníka konania a uloženia až šiestich pokút v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov. Pri uložení výšky pokuty správne orgánu prihliadli aj na spoločenskú neprijateľnosť z tohto konania.

47. Kasačný súd konštatoval, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie sú zákonné, pri ich vydávaní žalovaný správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a tieto spĺňajú všetky obsahové aj formálne náležitosti ustanovené v § 47 Zákona o správnom konaní. Obdobné je možné konštatovať aj pri hodnotení preskúmavaného rozsudku Správneho súdu v Bratislave. So závermi tohto súdu sa kasačný súd v celom rozsahu stotožnil a považoval právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

48. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší správny súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože správny súd sa v preskúmavanom rozsudku riadne vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by zostalo na kasačnom súde. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 170 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal neúspešnému sťažovateľovi, ale ani žalovanému, ktorý síce bol v konaní úspešná, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvodu na aplikáciu ust. § 168 SSP.

50. Tento rozsudok prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. novembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Stk/16/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik