4Stk/19/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200201.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/145/2021
- IČS
- 9622200201
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: KOLIBA, a. s., so sídlom Krivec 2663, 962 05 Hriňová, zastúpeného: Advokátska kancelária ABELOVSKÝ- PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, Zvolen, za ktorú koná advokát JUDr. Radko Petruň, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingova 7152/5, 811 09 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/145/2021- 197 zo dňa 26. januára 2022 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: 6S/145/2021- 208 zo dňa 02. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh konania pred správnym súdom
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 6S/145/2021- 156 zo dňa 25. augusta 2021 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku postupom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1394001921/ 5057-11541/2021 zo dňa 07.05.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra, Číslo: 1394203120/9480-44926/2020 zo dňa 28.12.2020, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 135000,- eur za správny delikt podľa ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákon o vodách). 2. Žalobca následne podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 25.08.2021 podľa § 70 SSP, o ktorom rozhodol správny súd uznesením č. k.: 6S/145/2021- 197 zo dňa 26. januára 2022 v spojení s opravným uznesením č. k.: 6S/ 145/2021- 208 zo dňa 02. februára 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) tak, že odpustil žalobcovi zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za podanie správnej žaloby zo dňa 03.06.2021 a zároveň zrušil uznesenie č. k. 6S/145/2021-156 zo dňa 25.08.2021 v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Správny súd zároveň v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
3. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že vyhodnotil dôvod uvádzaný žalobcom v jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty ako ospravedlniteľný a zároveň žalobca spolu s týmto návrhom podaným v zákonnej lehote aj zaplatil súdny poplatok za žalobu. Správny súd bol názoru, že objektívna skutočnosť, ktorá sa vyskytla u právneho zástupcu žalobcu nemôže mať za následok stratu súdnej ochrany účastníka konania (žalobcu) a meritórne neprejednanie danej veci. Správny súd tiež vyhodnotil ako splnenú podmienku zachovania lehoty 15 dní na podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, keďže sa právny zástupca žalobcu objektívne dozvedel o nezaplatení súdneho poplatku až z doručenia uznesenia správneho súdu o zastavení konania č. k. 6S/145/ 2012- 156 zo dňa 25.08.2021, ktoré prevzal dňa 09.09.2021. Zároveň sa správnemu súdu javilo ako neproporčné, nespravodlivé a neúmerne tvrdé neuskutočniť súdny prieskum v predmetnej veci, a to s poukazom na výšku súdneho poplatku za žalobu - 35,- € a povahu preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorého sa žalobca domáhal, a to aj vzhľadom na výšku uloženej mu pokuty - 135.000,- €.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
4. Proti napadnutému uzneseniu podal žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“) napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ sa domnieva, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v tom, že konštatoval, že posudzovaný úkon - zaplatenie súdneho poplatku, žalobca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/7/2013 z 23.04.2013, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod sp. zn. R 107/2013.
Uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol žalobca vo svojom návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku z 21.09.2021, nakoľko nie sú právne relevantné a taktiež nemožno konštatovať priamu príčinnú súvislosť medzi opísanými udalosťami, vyskytnutými u poverenej zamestnankyne právneho zástupcu žalobcu a zmeškaním lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.
5. Sťažovateľ tiež uviedol, že účelom výzvy súdu nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozorniť žalobcu na jej nesplnenie, pričom táto povinnosť primárne vyplýva priamo zo zákona o súdnych poplatkoch a je podmienkou na to, aby súd mohol pokračovať v
konaní. Koniec lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, ktorá bola určená správnym súdom - 10 dní od doručenia výzvy v prejednávanom prípade pripadol na deň 05.07.2021 (pondelok), čo bol deň pracovného pokoja (štátny sviatok), tak posledným dňom lehoty bol najbližší budúci pracovný deň 06.07.2021.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu, sp. zn. 1Sžfk/43/2020. Zároveň podotkol, že nešlo o dôvody na strane žalobcu, ale o dôvody, týkajúce sa jeho právneho zástupcu, čo možno do istej miery posudzovať prísnejšie, keďže právne, ale aj faktické dodržanie lehoty patrí k hlavným advokátskym povinnostiam. Žalobca mohol predpokladať, že pokiaľ nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku pri podaní žaloby, tak k zaslaniu výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby dôjde v krátkom čase po jej podaní (v tomto prípade 15 dní od podania žaloby).
6. Sťažovateľ mal za to, že predložené písomné dôkazy, preukazujúce vzniknutú situáciu a okolnosti pre ktoré nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku nemôžu obstáť, nakoľko všetky písomné dôkazy sú datované a vystavené po inkriminovanom dátume doručenia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku doručenej žalobcovi dňa 25.06.2021 a po doručení uznesenia správneho súdu o zastavení konania dňa 09.09.2021.
Navyše zamestnankyňa právneho zástupcu žalobcu nebola po udalosti možného vniknutia do budovy práceneschopná a naďalej v ďalších dňoch vykonávala svoju prácu v zmysle jej pracovného zaradenia, pričom žalobca, resp, jeho právny zástupca nepreukázal opak. 7. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 11.05.2022 uviedol, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je prípustná, a to z dôvodu podľa § 442 ods. 1 SSP, § 162 SSP a § 439 ods. 2 písm. a) SSP.
Podľa žalobcu, sťažovateľ nie je oprávnenou osobou podať kasačnú sťažnosť, nakoľko kasačnú sťažnosť môže podať iba účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnuté, avšak do práv sťažovateľa napadnutým uznesením zasiahnuté nebolo.
Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Následne namietal, že proti uzneseniu správneho súdu č. k. 6S/145/2021- 156 zo dňa 25. augusta 2021 o zastavení konania podal sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením a preto už nie je možné v zmysle § 162 SSP proti napadnutému uzneseniu podať žiadny opravný prostriedok, t. j. ani kasačnú sťažnosť. 8. Žalobca rovnako namietal aj skutočnosť, že napadnuté uznesenie predstavuje rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania, čo v zmysle § 439 ods. 2 písm. a) SSP zakladá neprípustnosť podania kasačnej sťažnosti. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako odmietol. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR. Záverom k vecnej argumentácií sťažovateľa uviedol, že sa s ňou nestotožňuje a prezentované dôvody zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku považuje za ospravedlniteľné. Preto ak kasačný súd dospeje k záveru o preskúmateľnosti napadnutého uznesenia, tak navrhuje, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
III. Právne predpisy aprávne názory kasačného súdu
9. Prejednávaná vec bola dňa 11.1.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn. 4Stk/19/2022. 10. Najvyšší správny súd preskúmal uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. 12. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej. 13. Podľa § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
14. Podľa ust. § 31 ods. 1 SSP, konanie sa začína doručením návrhu súdu. 15. Podľa § 70 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
16. Najvyšší správny súd na prvom mieste považoval za potrebné skúmať procesné podmienky konania, za splnenia ktorých by následne mohol pristúpiť k meritórnemu prejednaniu žalobcom podanej kasačnej sťažnosti. Po preskúmaní súdneho spisu správneho súdu kasačný súd uvádza, že je nesporné, že kasačná sťažnosť podaná žalobcom smeruje proti uzneseniu senátu správneho súdu 6S/145/2021- 197 zo dňa 26. januára 2022, ktorým správny súd podľa § 70 SSP odpustil žalobcovi zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za podanie správnej žaloby zo dňa 03.06.2021 a zároveň zrušil uznesenie súdneho úradníka č.k. 6S/145/2021-156 zo dňa 25.08.2021 z 08. februára 2022. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že uvedené uznesenie je preskúmateľné v kasačnom konaní, nakoľko nepredstavuje uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania v zmysle § 439 ods. 2 písm. a)
SSP. O uvedenom svedčí aj predchádzajúce rozhodovacia prax kasačného súdu (sp. zn. 2Sfk/ 1/2023 zo dňa 27.02.2023; sp. zn. 2Sfk/119/2022 zo dňa 28.02.2023; sp. zn. 4Sfk/138/2022 zo dňa 27.07.2023).
17. K procesnoprávnemu inštitútu odpustenia zmeškania lehoty, ktorý je v zásade podobne upravený vo viacerých zákonoch upravujúcich konanie pred súdmi, rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu stojí na stanovisku, že tento inštitút predstavuje výnimočný zásah do plynutia zákonných lehôt, ktorý umožňuje, aby správny súd za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok vecne prejednal oneskorene urobený procesný úkon účastníka konania, ktorý nebol vykonaný včas z ospravedlniteľného dôvodu (napr. rozhodnutia sp. zn. 8Sžp/7/2013, 1Sžfk/43/2020). Predpokladom na odpustenie zmeškania lehoty je jednak ospravedlniteľný dôvod na strane účastníka, pričom dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi tohto procesného úkonu, a jednak podanie tohto návrhu do pätnástich dní po odpadnutí prekážky, v dôsledku ktorej bol účastník v omeškaní.
18. Zákon nekonkretizuje, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie, alebo náhle ochorenie, vždy však pod podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon.
Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty.
Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa teda vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. 19. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi správneho súdu v tom zmysle, že skutkové okolnosti prezentované žalobcom, ktoré mali byť dôvodom zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku predstavujú dôvod pre ospravedlnenie zmeškaného procesného úkonu, nakoľko uvedené skutočnosti spĺňajú podmienku mimoriadnosti, nepredvídateľnosti a prechodnosti prekážky objektívne brániacej vykonať zmeškaný procesný úkon. Žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal, pričom okrem návrhu na odpustenie zmeškania lehoty predložil aj ním zmeškaný úkon, t. j. zaplatil súdny poplatok.
20. Kasačný súd zároveň poukazuje aj na už vyššie citované ustanovenie § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého pre nezaplatenie poplatku súd konanie nezastaví, ak už začal konať vo veci samej.
21. Zároveň z vyššie citovaných ustanovení je nesporné, že konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie (§ 31 ods. 1 SSP), no po jeho začatí musí byť najprv vyriešený právny vzťah medzi žalobcom ako poplatníkom a štátom a až potom, keď tento voči štátu svoju povinnosť splní a zaplatí súdny poplatok v plnej výške, robí súd ďalšie úkony smerujúce k príprave pojednávania (§ 103 a nasl. SSP). 22.
Uvedené znamená, že návrh na začatie konania súd doručuje ostatným účastníkom konania až po zaplatení súdneho poplatku navrhovateľom/žalobcom, ktorý nie je od súdneho poplatku oslobodený, resp. nejde ani o situáciu, keď konanie je vecne oslobodené od súdneho poplatku (uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/59/2023 zo dňa 12.09.2023).
23. V tomto prípade ako je z obsahu súdneho spisu nesporné, tieto ustanovenia Krajský súd v Bratislave nerešpektoval. Z obsahu súdneho spisu (č. l. 132) je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave doručoval žalovanému (sťažovateľovi) žalobu spolu s výzvou na jej vyjadrenie podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a podľa ust. § 105 ods. 2 písm. c) vyžiadal od sťažovateľa administratívny spis. Súčasne sťažovateľa vyzval, že podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) SSP môže požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Sťažovateľ následne spolu s vyjadrením k veci zo dňa 15.07.2021 priložil aj originál administratívneho spisu.
24. Je nesporné, že žalobca nezaplatil súdny poplatok v súdom stanovenej lehote, zaplatil ho dodatočne spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty. Avšak keďže medzitým Krajský súd v Bratislave začal vo veci konať spôsobom vyššie špecifikovaným, právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný mali reálny dôvod domnievať sa, že súd vo veci naďalej koná a to najmä za situácie, keď správny súd konanie uznesením č. k. 6S/145/2021- 156 zastavil až dňa 25.08.2021, napriek tomu, že posledný deň lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu bolo dňa 06.07.2021.
25. Kasačný súd tak v zároveň zastáva názor, že správny súd ani nebol oprávnený zamietnuť žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, nakoľko už v čase rozhodovania o nej konal vo veci samej, čo podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch zakladá dôvod na nezastavenie konania aj v prípade nezaplatenia súdneho poplatku.
26. Záverom kasačný súd dodáva, že si je vedomý skutočnosti, že žalobca namietal, že okrem návrhu na odpustenie zmeškania lehoty podal aj sťažnosť voči uzneseniu o zastavení konania podľa § 152 SSP a teda mal za to, že napadnuté uznesenie správneho súdu predstavuje rozhodnutie voči ktorému v zmysle § 162 SSP nie je prípustný opravný prostriedok, t. j. ani kasačná sťažnosť. 27.
V danom prípade má kasačný súd za to, že nie je potrebné vracať preskúmavané rozhodnutie na ďalšie konanie, nakoľko súdny poplatok vo veci bol zaplatený (aj keď dodatočne), správny súd konanie vo veci už začal a žalobcovi bolo vyhovené tým, že správny súd napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku. Napriek skutočnosti, že správny súd pochybil, keď o návrhu žalobcu nerozhodol v zmysle § 152 a nasl. SSP, zrušenie predmetného uznesenia z uvedeného dôvodu by bolo len formálnym deklarovaním tohto pochybenia, pričom v samotnej podstate veci žalobca nebol ukrátený na svojich právach.
28. Z uvedeného dôvodu preto kasačný súd považuje aj v súlade s predchádzajúcou judikatúrou za krajne nehospodárne, aby rušil rozhodnutia, ktoré vo svojej podstate nespôsobujú žiadne reálne negatívne právne účinky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/18/2014, z 23. marca 2016). Takýto postup by bol čisto formalistický a zbytočne by len zvyšoval trovy všetkých subjektov. Kasačný súd by tak konal v rozpore s princípom hospodárnosti konania vyjadreným v čl. 17 CSP, ktorý sa primerane vzťahuje aj na konania podľa SSP (§ 5 ods. 1 SSP).
29. So zreteľom na všetky skutočnosti by tak zrušením napadnutého uznesenia správneho súdu aktuálne už neprišlo k zmene právneho postavenia žalobcu, keďže sa kasačný súd musel vysporiadať s kasačnou sťažnosťou podanou sťažovateľom a túto vo výroku zamietol z vyššie uvedených dôvodov. V závere by tak vrátenie veci na ďalšie konanie pre opakované rozhodnutie s totožným výrokom, no inými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku a odlišným poučením o opravnom prostriedku bolo nehospodárne a zbytočne by predlžovalo konanie vo veci samej.
30. Za takto zistených a pre danú vec rozhodných skutočností Najvyššiemu správnemu súdu nezostávalo nič iné, len pristúpiť k zamietnutiu kasačnej sťažnosti podľa § 461 SSP. 31. O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov kasačného konania (§ 175 ods. 1 SSP).
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. apríla 2024